Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 17, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12CoSr/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8617204682
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8617204682.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Világiovej v spore žalobkyne U. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. L. XXX, XXX XX C. L., právne zastúpená advokátom Mgr. Matúš Macko, so sídlom Karpatská
804/10, 089 01 Svidník, proti žalovanému K. I. O., O., so sídlom M. X, XXX XX S., Y.: XX XXX XXX,
právne zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02
Bratislava,IČO:36613843,ozrušenierozhodcovskéhorozsudku,oodvolanížalovanéhoprotirozsudku
Okresného súdu Svidník, č.k. 5Csr/1/2018-53 zo dňa 28. septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku I. o zrušení rozhodcovského rozsudku a vo výroku II. o trovách

konania.

II. Z r u š u j e rozsudok vo výroku III. o poplatkovej povinnosti žalovaného.

III. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Zrušuje rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž,
so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, sp. zn. O. XXXXX/XX zo dňa XX.X.XXXX.

II.Žalobkynipriznávanáhradutrovkonaniaprotižalovanémuvplnomrozsahu.Oichvýškesúdrozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok v sume 99,50 eura na účet tunajšieho súdu do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 9 ods. 2 písm. c), k), § 11 ods. 1 písm. a), § 17 ods. 1, § 25, § 20
ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľskom úvere, § 3 ods. 1, § 524 a nasl., § 53 ods. 4 písm.
r) zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 2 ods. 1, § 3 ods. 2, § 7 ods. 1, § 9 ods. 1 zákona č.
483/2001 Z. z o bankách, § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
§ 2 ods. 2, zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov, položka 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov.

3. Vychádzal zo zistenia, že dňa 21.08.2017 bol vydaný rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, sp. zn. O. XXXXX/XX, ktorý bol žalobkyni
doručený dňa 11.09.2017. Rozhodcovský súd vyhovel žalobe v celom rozsahu a zaviazal žalobkyňuzaplatiť žalovanému sumu 1.258,52 Eur spolu s prísl.. Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok medzi
postupcom A. a postupníkom K. I. O., s.r.o. zo dňa 25.05.2015 vyplýva, že dňa 12.03.2012 došlo k
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti predmetnej pôžičky. Rozhodcovskému súdu bola žaloba o zaplatenie

1.258,52 Eur s prísl. doručená dňa 14.07.2017, t.j. po uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe
podľa Občianskeho zákonníka.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vzhľadom na to, že sa jedná o spotrebiteľský úver, zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, platného a účinného v
čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach
je formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ a žalobkyňa nemala možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť
jeho obsah. Takto formulovaná Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach
predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rovnako aj spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je
vopred pripravený formulár, ktorý bol žalobkyni predložený žalovaným na podpis bez tohto, aby jej

boli vysvetlené následky uzatvorenia takejto rozhodcovskej zmluvy. Ako neprijateľná je táto zmluvná
podmienka absolútne neplatná. Uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi, pretože
pri uzatváraní dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a žalovaným boli využité
v omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku a vnútiť žalobkyni rozhodcovskú
zmluvu. Podpisom formulárovej dohody sa zhoršilo postavenie žalobkyne a uzatvorenie tejto dohody

jej privodilo značnú ujmu, čo je v rozpore s ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Iniciatíva k
uzatvoreniu takejto dohody neprišla zo strany žalobkyne. Okolnosti za ktorých žalovaný uzatvára so
spotrebiteľmi formulárové dohody je potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku a posudzovať ju
najmä podľa § 8 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch. Uznanie dlhu je jednostranný hmotnoprávny
a adresný právny úkon. Na podporu tvrdení žalobkyne ohľadom nekalej obchodnej praktiky zo strany

žalovaného a neprijateľnosti dohody poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 8MCdo/1/2014 zo dňa 30.03.2015. Pre úplnosť uviedol, že žalovaný nie je subjektom,
ktorý predmetný úver poskytol. V zmysle citovaných zákonných ustanovení sa na platné postúpenie
pohľadávky vyžaduje kumulatívne splnenie podmienky podľa § 17 ods. 1 písm. a), b), avšak žalovaná
tieto podmienky nespĺňa, a preto bol súd toho názoru, že nie je oprávnený na vymáhanie predmetnej

pohľadávky, keďže nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky. Žalovaný v čase keď došlo k postúpeniu
pohľadávky nedisponoval bankovým povolením od NBS, a teda nebol oprávnený na poskytovanie
úverov podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru súdu odporuje zákonu, pokiaľ banka,
ktorá poskytla úver, tento postúpi na subjekt, ktorý nie je bankou ani poskytovateľom spotrebiteľských
úverov. Subjekt, ktorý nesmie poskytovať úvery ich predsa nemôže vo vlastnej réžii ani spravovať.

Opačným výkladom by postúpením pohľadávky inkasná spoločnosť prevzala práva a povinnosti banky.
Žalovaný nijakým spôsobom nedeklaroval, že je schopný na 100% plniť všetky povinnosti so správou
úveru tak, ako ich mala banka. Je teda zrejmé, že žalovaný nie je oprávnený vymáhať predmetnú
pohľadávku, s čím sa však rozhodcovský súd nezaoberal, preto z uvedených dôvodov súd žalobe
vyhovel.

5. O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyni priznal náhradu trov konania proti žalovanému v plnom
rozsahu, pretože žalobkyňa mala plný úspech vo veci a táto si aj uplatnila ich náhradu. O ich výške
rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

6. O súdnom poplatku rozhodol tak, že keďže je žalobkyňa oslobodená od poplatku, súd jej návrhu
vyhovel, preto zaviazal neúspešného žalovaného zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 99,50 Eur
na účet súdu prvej inštancie do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Odvolanie podal z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia. V prvom rade poukázal na to, že právny poriadok Slovenskej republiky v
oblasti spotrebiteľského rozhodcovského konania prešiel zásadnými zmenami vyžadovanými právom
európskej únie, ktorého výsledkom je zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
ako samostatný právny predpis. Uviedol, že všetkým legislatívnym zmenám sa podrobil a pri uzatváraní

rozhodcovskejzmluvysožalobcompostupovalprísnepodľaprávnymipredpismivymedzenýchpravidiel.
Zastával názor, že v odôvodnení rozhodnutia absentuje zdôvodnenie na základe akých skutočností
dospel súd k záveru, že žalobkyňa bola nútená podpísať Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávky, ale aj Rozhodcovskú zmluvu. Uviedol, že jednoznačne preukázal, že rozhodcovská zmluvaako samostatný dokument podrobne špecifikuje podmienky riešenia sporu vzniknutého medzi stranami
sporu, dávajúc možnosť riešenia sporu v rozhodcovskom konaní ako i v konaní pred všeobecným
súdom a tiež možnosť jej neuzavretia, prípadne odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy. Uviedol, že

podpísanie dokumentov nebolo časovo ohraničené a teda žalobkyňa mala možnosť si jednotlivé
dokumenty preštudovať a rozhodnúť sa, či ich podpíše alebo nie. Uviedol, že medzi stranami sporu bola
uzatvorená rozhodcovská zmluva, ktorá dávala rovnakú možnosť výberu obom zmluvným stranám zvoliť
si spôsob riešenia sporu vzniknutého medzi nimi. Poukázal na to, že slovenský právny poriadok riadiac
sa princípom ochrany spotrebiteľa zakotvil inštitút rozhodcovského konania ako alternatívu riešenia

sporu popri možnosti riešenia sporu podaním žaloby na všeobecnom súde, preto nemožno zastávať
právny názor, že akákoľvek rozhodcovská zmluva a lebo rozhodcovská doložka, ktorú uzavrel dodávateľ
so spotrebiteľom je neplatná. V danom prípade mal za to, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená
platne, keď spĺňala zákonom predpísané náležitosti a podmienky pre jej platnú realizáciu. Ďalej poukázal
na to, že žalobkyňa podpísala rozhodcovskú zmluvu doma, na základe vlastného uváženia, bez časovej
limitácie sama a dobrovoľne, pričom jej podpisom nebolo nijako podmienené uzatvorenie Dohody o

uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, alebo teda umožnenie splácať dlh v splátkach.
Uvedené znamená, že spotrebiteľ ju mohol odmietnuť, čím by zároveň neodmietol žiadne iné zmluvné
ustanovenia, keďže sa v rozhodcovskej zmluve nenachádzali. Na základe uvedeného navrhol, aby
odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobu zamietne, resp. ho zrušil a vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „C.s.p.“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1

C.s.p.), oprávneným subjektom (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§ 355 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C.s.p.
a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v
Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného

nie je dôvodné.

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

12. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na
zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov

vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Ani táto odvolacia
námietka naplnená nebola.

13. V predmetnom prípade bolo sporným, či rozhodcovský rozsudok, ktorým bola žalobkyňa zaviazaná
na zaplatenie sumy 1.258,52 Eur s prísl. bol vydaný v súlade s právnymi predpismi a teda či predstavuje

pre žalovaného exekučný titul, na základe ktorého by žalovaný bol oprávnený domáhať sa núteného
výkonu rozhodnutia, v prípade, ak by žalobkyňa ako dlžníčka dlh nesplatila.14. Odvolací súd poukazuje na to, že pre posúdenie vydania rozhodcovského rozsudku je v prvom rade
potrebné posúdiť okolnosti, ktoré oprávňovali rozhodcovský súd vydať takýto rozhodcovský rozsudok,
t. j. rozhodcovskú zmluvu.

15. Súd prvej inštancie posúdil predmetný vzťah medzi žalovaným, resp. jeho právnym predchodcom
a žalobkyňou ako vzťah spotrebiteľský, a ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti
o tom, že tento vzťah je vzťahom spotrebiteľským v zmysle právnych predpisov zameraných na
ochranu spotrebiteľa. Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru Flexipôžička uzatvorená medzi

právnympredchodcomžalovanéhoažalobkyňouještandardnouformulárovouspotrebiteľskouzmluvou,
kde právny predchodca žalovaného vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní
spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a
žalobkyňa je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Vzhľadom na to, že v predmetnom prípade ide o spotrebiteľský vzťah, tak ochrana spotrebiteľa ako
slabšej strany je zabezpečená aj v rozhodcovskom konaní, kedy súdy ex offo podrobujú súdnej kontrole
zmluvy uzatvorené v rámci spotrebiteľských právnych vzťahov. Predmetnú spotrebiteľskú zmluvu spolu
s rozhodcovskou zmluvou a dohodou je potrebné takisto podrobiť súdnej kontrole, teda, či uzatvorená
spotrebiteľská zmluva obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, a či rozhodcovská zmluva a

dohoda o uznaní záväzku nebola uzatvorená vo formulárovej podobe a dala spotrebiteľovi na výber.

17. Vo vzťahu k postúpeniu bankovej pohľadávky na nebankový subjekt odvolací súd uvádza, že Zákon
o bankách predstavuje lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, ktorý, čo sa týka inštitútu cesie
sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty. Zákon o bankách tak vo svojich

ustanoveniach určuje podmienky, ktoré musia byť kumulatívne splnené na to, aby došlo k platnému
postúpeniu bankovej pohľadávky na nebankový subjekt. Rovnako ako súd prvej inštancie, tak i odvolací
súd nemal z obsahu spisu že preukázané, že v prípade žalovaného došlo k platnému postúpeniu
bankovej pohľadávky, a teda, že žalovaný bol oprávnený podanou žalobou na rozhodcovskom súde
domáhať sa zaplatenia tam žalovanej sumy, a to na podklade podpísanej dohody o uznaní záväzku

a rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovský súd sa však uvedenou skutočnosťou vôbec nezaoberal a aj
napriek tomu vo veci konal so žalovaným ako nebankovým subjektom (tam v postavení žalobcu).

18. Rozhodcovský súd sa v rozhodcovskom konaní ďalej tiež nezaoberal detailnejším posúdením
samotnej spotrebiteľskej zmluvy, a to z pohľadu toho, či táto obsahuje všetky zákonom predpísané

náležitosti v zmysle právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a tiež sa nezaoberal ani okolnosťami
a spôsobom podpísania rozhodcovskej zmluvy a dohody o uznaní záväzkov, pretože je zrejmé, že tieto
boli uzatvorené vo formulárovej podobe, tzn. že žalobkyňa nemala možnosť ich osobitne vyjednať, teda
mohla ich len ako celok odmietnuť alebo prijať, pričom ako spotrebiteľka tiež nebolo oboznámená s
následkami ich podpísania.

19. Na základe vyššie uvedených skutočností mal odvolací súd za to, že rozhodcovský súd v
rozhodcovskom konaní nesprávne zistil skutkový stav veci, nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy,
nezaoberal sa oprávnenosťou žalovaného vymáhať pohľadávku, čo malo vplyv na výsledok sporu,
pričom sám rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu

práv spotrebiteľa, čo malo tiež vplyv na výsledok sporu a rozhodcovský rozsudok tak zaviazal žalobkyňu
na plnenie, ktoré je svojou povahou právom nedovolené a ktoré odporuje dobrým mravom a tiež
je potrebné poukázať na to, že takto vydaný rozhodcovský rozsudok vychádza tiež z nesprávneho
právneho posúdenia veci, preto aj podľa názoru odvolacieho súdu boli dané dôvody pre zrušenie
rozhodcovského rozsudku.

20. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok
o trovách konania.

21. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v

napadnutom rozsahu, t.j. vo výroku o zrušení rozhodcovského rozsudku a v súvisiacom výroku o trovách
konania ako vecne správny potvrdil.22. Pokiaľ ide o výrok III. o poplatkovej povinnosti, odvolací súd uvádza, že podľa § 2 ods. 2 Zákona o
súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel,
zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo pomernú časť žalovaný, ak nie je tiež od poplatku

oslobodený. Neoddeliteľnou súčasťou civilného sporového konania je aj konanie a rozhodovanie vo
veciach súdnych poplatkov. Činnosť súdov vo veciach súdnych poplatkov treba však odlišovať od
civilného sporového konania (NS SR uznesenie z 28. februára 2011, sp. zn. 1 Cdo 9/2011). Súd môže
súdny poplatok vyrubiť a vymáhať až po vzniku poplatkovej povinnosti (NS SR, uznesenie zo 4. augusta
2011, sp. zn. 8 Sžf 37/2010). Výsledok konania je zrejmý až z právoplatného rozhodnutia súdu, nie skôr.

Ak súd prvej inštancie o poplatkovej povinnosti rozhodol pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia,
je jeho rozhodnutie predčasné, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o poplatkovej
povinnosti žalovaného postupom vyplývajúcim mu z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. d) C.s.p. zrušil. O
poplatkovej povinnosti rozhodne súd prvej inštancie až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

23. V odvolacom konaní žalovaný nebol úspešný. Naopak fakticky plne úspešní bola žalobkyňa, ktorej

vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
396 ods. 1 C.s.p.). Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa bola v odvolacom konaní pasívna, k odvolaniu
sa nevyjadrila, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnila, a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy
v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov C.s.p. zakotvujúcim
procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.

o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady
trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen
nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).