Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 7, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoE/64/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4613200828
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4613200828.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v exekučnej veci
oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 36 284 831,
proti povinnej: D. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., J. P. XXXX/X, o vymoženie sumy 102,62 eura s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 25. apríla

2019 č. k. 8Er/24/2013-18 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Povinnej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu, oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť

súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 46,55 eura do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Rozhodnutieodôvodnilustanoveniami§243bods.1,§57ods.1písm.h),§57ods.2,§58ods.1zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov
(ďalej Exekučný poriadok) a uviedol, že poverením zo dňa 13. 02. 2013 číslo 5406 046005 poveril
súdneho exekútora JUDr. Štefana Hrebíka, so sídlom Exekútorského úradu v Malackách, Duklianskych
hrdinov 2946/6, na základe jeho žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vykonaním

exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia - Výkazu nedoplatkov č. 1110047269 zo dňa 15. 11.
2011. Dňa 30. 06. 2017 bol súdu prvej inštancie doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie
exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinnej, pričom súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v sume 59,38
eura. Uviedol, že zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom
oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie, napr. i z dôvodu očakávania,
že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Takéto očakávanie musí mať reálny podklad.

Vyjadrenie oprávneného k podnetu exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez
toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného. Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva
(IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo
aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57
ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§
57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy

tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z uvedeného vyvodil záver, že všeobecný
súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody
na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky, t. j. všeobecný súd je povinný v priebehu celého
exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.
Z predloženého šetrenia súdneho exekútora mal za preukázanú nemajetnosť povinnej. Povinná nebola
poberateľom žiadnej sociálnej dávky, v katastri nehnuteľností nebol zistený žiadny majetok povinnej,

povinná nebola vlastníkom osobného motorového vozidla, nemala vedené účty v banke. Uzavrel, že v
predmetnom exekučnom konaní neboli zistené také okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť na stranepovinnej predpoklad nadobudnutia majetku v blízkej budúcnosti a súdnym exekútorom nebol zistený
majetok, ktorý by bolo možné speňažiť a možný výťažok by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie.
Na základe podnetu súdneho exekútora, po preskúmaní vykonaného šetrenia, exekúciu v danej veci

podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 200
ods. 2, § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku a § 14 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995
Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov. Dospel k záveru, že
súdnemu exekútorovi JUDr. Štefanovi Hrebíkovi prináležia trovy exekúcie v celkovej výške 46,55 eura
(minimálna odmena 33,19 eura, náhrada hotových výdavkov - poštovné v sume 5,60 eura a 20 % DPH),

na ktorých náhradu zaviazal podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa jeho zmeny
a zamietnutia návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, prípadne jeho zrušenia a vrátenia
veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Mal za to, že u tvrdenej nemajetnosti
je potrebné vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného. V tejto súvislosti poukázal

na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2CoE/218/2016. Zdôraznil, že zákon výslovne
neupravuje situácie, keď v súčasnosti povinná nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti by nejaký
majetok mohla získať. Poukázal, že povinná je fyzická osoba vo veku 61 rokov, čo svedčí v prospech
argumentu a reálneho predpokladu, že povinná v budúcnosti nadobudne majetok prostredníctvom
poberania dôchodku alebo na základe inej právnej skutočnosti. Podľa jeho názoru súdny exekútor

nezistil majetkové pomery povinnej dôkladne. V tomto smere uviedol, že povinná môže vlastniť hnuteľné
veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k upokojeniu jeho pohľadávky, pričom túto skutočnosť nie je
možné zistiť vykonaním lustrácií. Súdny exekútor dostatočne nepreskúmal, či povinná nie je vlastníčkou
majetkových práv, ktoré možno postihnúť vykonaním exekúcie (napr. práv na plnenie z poistných zmlúv
uzatvorených s povinnou). Uviedol, že v prípade, ak by bola predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že

jeho právo ako oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní bude
premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky. Vybral si súdneho exekútora,
ktorý má sledovať zmenu majetkových pomerov povinnej počas celej doby trvania exekúcie, čím
preniesol túto povinnosť svojou voľbou na súdneho exekútora. Naviac, mimo prebiehajúcej exekúcie
nemá inú možnosť zistiť, že povinná nadobudla majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť jeho

pohľadávku. Poukázal, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné, pričom zdravotné poistenie je
povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt v Slovenskej republike, výnimky
umožňuje len zákon. Finančné prostriedky, ktoré v systéme verejného zdravotného poistenia absentujú
z dôvodu nedisciplinovanosti platiteľov poistného pocítia aj ostatní platitelia, ktorí pravidelne do systému
prispievajú, či už ako zamestnanci, SZČO, zamestnávatelia, samoplatitelia a pod. Účelom exekučného

konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv
povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi
s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu
alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Uzavrel,
že exekučný súd je povinný postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a

umožniť pokračovanie v exekúcii, ak zistí, že povinný dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť z exekučného
titulu neplnením povinnosti, alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne alebo trvalo
nepokračovalo (odklad alebo zastavenie exekúcie). Opačným postupom by exekučný súd odoprel
základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe.
3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného

sporovéhoporiadku(ďalejlenCSP),viazanýodvolacímidôvodmi(§380ods.1CSP)prejednalodvolanie
oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že súd prvej inštancie
správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

4. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa svojím návrhom, doručeným súdnemu exekútorovi JUDr.
Štefanovi Hrebíkovi dňa 30. 01. 2013, domáhal voči povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 102,62
eura s príslušenstvom. Za exekučný titul označil výkaz nedoplatkov č. 1110047269, vydaný oprávneným
dňa 15. 11. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10. 12. 2012. Súd prvej inštancie
poveril dňa 13. 02. 2013 súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka, so sídlom Exekútorského

úradu v Malackách, Duklianskych hrdinov 2946/6 vykonaním exekúcie. Dňa 30. 06. 2017 bol súdu
prvej inštancie doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že lustráciou
majetkovej podstaty povinnej nebol zistený žiadny majetok, t. j. majetok povinnej nestačí ani na úhradutrov exekúcie. Súčasťou spisu je i pripojený exekučný spis sp. zn. Ex 165/13. Súd prvej inštancie o
podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie rozhodol napadnutým uznesením.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo

postihuje majetok.

7. Podľa § 41 ods. 2 písm. g) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj
na podklade platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov
schválených týmito orgánmi.

8. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

10. Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku,
je zrejmé, že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá majetok, ktorý by postačoval na úhradu
trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie, pričom existencia nedostatku majetku
musí byť podložená šetrením súdneho exekútora. Zastavenie exekúcie z tohto dôvodu pritom nebráni,
aby oprávnený podal v budúcnosti nový návrh na začatie exekúcie, ak sa ukáže, že povinný nadobudol

majetok, z ktorého je možné uspokojiť pohľadávku oprávneného.

11. Odvolací súd, vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových zistení, ako i citovanej právnej úpravy,
dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne. Mal za to, že súd prvej inštancie
správne zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok

povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie, nakoľko vykonaným šetrením povereného súdneho
exekútora bolo nepochybne zistené, že povinná nedisponuje žiadnym majetkom, z ktorého by bolo
možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Z pripojeného exekučného spisu sp. zn. EX 165/13 vyplýva,
že povinná nie je vlastníčkou žiadnej nehnuteľnosti, nie je vlastníčkou motorového vozidla, nemá
evidovaný žiadny bankový účet, nie je poberateľkou žiadnej sociálnej dávky, a teda majetok povinnej

nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Za tejto situácie preto súd prvej inštancie správne postupoval, keď
predmetnú exekúciu zastavil pre nemajetnosť povinnej. Záverom odvolací súd, reagujúc na námietky
oprávneného ohľadne predpokladu budúceho príjmu povinnej uvádza, že právoplatné rozhodnutie súdu
o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinnej nezakladá prekážku res iudicata pre začatie exekučného
konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého

exekučného titulu. Zastavenie exekúcie z tohto dôvodu tak nebráni, aby oprávnený podal v budúcnosti,
pri prípadnej zmene majetkových pomerov povinnej nový návrh na vykonanie exekúcie, ak sa ukáže, že
povinná nadobudla majetok, z ktorého je možné uspokojiť pohľadávku oprávneného.

12. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne

správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v
odvolacom konaní úspešnej povinnej síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu, avšak keďže jej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinnej

sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia § 262 ods.
1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške
náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd
prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinnej žiadne trovy
odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá

v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že povinnej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).