Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 28, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/86/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313210909
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8313210909.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu T. H., W.. XX.XX.XXXX, F. U.
Q., W. G.. R. Č.. XXXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom so sídlom
v Humennom, na Námestí slobody č. 25, proti žalovaným: 1/ U. R., W.. XX.XX.XXXX a 2/ R. R.,
W.. XX.XX.XXXX, bývajúcich v Q., na ul. H. Č.. XXXX/XX, právne zastúpení JUDr. Jánom Sopiakom,
advokátom so sídlom v Humennom, na ul. Štefánikovej č. 17, o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 26.03.2018 č.k. 11C 208/2013 - 225
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaným sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Prvoinštančnýsúdnapadnutýmrozsudkomžalobuzamietolažalovanýmpriznalvovzťahukžalobcovi
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej predmetom konania je určenie
neplatnosti dvoch kúpnych zmlúv uzatvorených dňa 10.10.2008 medzi právnou predchodkyňou žalobcu

ako predávajúcou a žalovanými ako kupujúcimi a medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovanými ako
predávajúcimi, a to z dôvodu, lebo tieto zmluvy mali simulovať, zastierať uzatvorenie zámennej zmluvy,
ktorá mala byť uzavretá v zmysle zmluvy o budúcej zmluve uzavretej medzi právnou predchodkyňou
žalobcu N. H.I. a žalovanými dňa 02.09.2008.

3. Nebolo spochybňované ani jednou zo strán sporu, že dňa 02.09.2008 došlo skutočne k uzavretiu
zmluvy o budúcej zmluve. Na jej základe malo dôjsť k zámene vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

patriacim N. H. a žalovaným, ako aj k dorovnaniu toho, čo N. H. odstúpi žalovaným vo väčšom rozsahu.
Zmluvné strany sa dohodli, že k uzatvoreniu zámennej zmluvy dôjde najneskôr do 30 dní po tom, čo N.
H. nadobudne nehnuteľnosti, ktoré majú byť predmetom zámeny, v dedičskom konaní po jej nebohých
rodičoch. K uzatvoreniu zámennej zmluvy nedošlo a namiesto toho boli dňa 10.10.2008 uzavreté dve
kúpnezmluvy,nazákladektorýchmaližalovanípreviesťvlastníckeprávoknehnuteľnostiamimpatriacim
na žalobcu a právna predchodkyňa žalobcov previedla vlastnícke právo k jej patriacim nehnuteľnostiam
na žalovaných.

4. Pokiaľ mal žalobca, resp. jeho právna predchodkyňa naďalej záujem na uzatvorení zámennej zmluvy
v zmysle zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 02.09.2008 a žalovaní s týmto nesúhlasili, mali možnosť
v súlade s ustanovením § 50a ods. 2 Občianskeho zákonníka domáhať sa na súde, aby vyhlásenievôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. K tomu však zo strany právnej predchodkyne žalobcu
a ani zo strany žalobcu nedošlo. Naopak, boli uzatvorené dve samostatné kúpne zmluvy. Je preto
bezpredmetná argumentácia žalobcu v tom smere, že uzavretím kúpnych zmlúv malo byť zastreté

uzatvorenie zámennej zmluvy. Právna predchodkyňa žalobcu mala právne prostriedky na to, aby
dosiahla uzavretie zámennej zmluvy. Napriek tomu sa rozhodla rovnako ako žalovaní a žalobca pre
uzavretie kúpnych zmlúv.

5. Čo sa týka kúpnych zmlúv, tieto boli uzavreté platne. Na vznik kúpnej zmluvy treba zhodný prejav

vôle zmluvných strán obsahujúci podstatné náležitosti zmluvy, ktorými sú predmet kúpy a kúpna cena.
Obidve predložené kúpne zmluvy tieto náležitosti spĺňajú. Žalobca tvrdil, že kúpne ceny ani v jednom
prípade neboli uhradené, avšak toto svoje tvrdenie nepreukázal. Ani prípadné neuhradenie kúpnej ceny
nerobí zmluvu neplatnou. Žalobca, ako na to správne poukázali žalovaní, mal možnosť domáhať sa
vyplatenia dohodnutej kúpnej ceny prostredníctvom súdneho konania.

6. Kúpna zmluva uzavretá medzi právnou predchodkyňou žalobcu N. H. ako predávajúcou a žalovanými
ako kupujúcimi, predmetom ktorej bol odpredaj nehnuteľností, a to parcely č. XXXX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 469 m2 a rodinného domu súpisné č. XXXX, bola platne uzavretá a došlo aj k
zavkladovaniu vlastníckeho práva v prospech žalovaných a títo nadobudnuté nehnuteľnosti získali do
bezpodielového spoluvlastníctva, o čom svedčí výpis z listu vlastníctva č. XXXX kat. úz. Q..

7. Ďalšia kúpna zmluva uzavretá medzi žalovanými ako predávajúcimi a žalobcom ako kupujúcim, na
základe ktorej malo byť na žalobcu prevedené vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, a to parcele č.
XXXX/X - zastavané plochy o výmere 131 m2 a na nej postavenému rodinnému domu bez súpisného
čísla, do katastra nehnuteľností vložená nebola a žalobca k týmto nehnuteľnostiam vlastnícke právo

nenadobudol. Žalobca tvrdil, že k zápisu vlastníckeho práva nedošlo preto, lebo pracovníčka podateľne
katastrálneho odboru Okresného úradu v Q. od neho predmetnú kúpnu zmluvu neprevzala, nakoľko
rodinný dom nemal pridelené súpisné číslo a na pozemok bolo zriadené exekučné záložné právo.
Postup pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a spôsob rozhodnutia o
návrhu na vklad upravuje zákon č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv

k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon).

8. Podľa ustanovenia § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či
obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený
nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť

alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon
neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na
skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa ods. 3 tohto
ustanovenia, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.

9. Žalobca v konaní nepreukázal rozhodnutie Okresného úradu Humenné o tom, že by tento návrh na
vklad vlastníckeho práva zamietol. Odmietnutie prijať návrh na vklad pracovníčkou podateľne nie je
rozhodnutím vo veci.

10. Od uzavretia kúpnej zmluvy uplynuli viac ako 3 roky, a preto podľa ustanovenia § 47 ods. 2

Občianskeho zákonníka platí, že účastníci od zmluvy odstúpili. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od
začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Ide o
hmotnoprávnu lehotu, ktorá začína plynúť od uzavretia zmluvy. Jej márnym uplynutím, ak sa v jej rámci
nepodal návrh na zápis na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, platí nevyvrátiteľná
právna domnienka, že účastníci od zmluvy odstúpili. V takom prípade sa v zmysle ustanovenia § 48 ods.

2 Občianskeho zákonníka zmluva ruší od počiatku a účastníci sa vzájomne vyporiadajú.

11. Keďže nenastali predpoklady, pre ktoré by uzatvorené zmluvy mali byť určené za neplatné a žalobca
ani nepreukázal naliehavý právny záujem na takomto určení, súd prvej inštancie žalobu zamietol.

12. Výrok o trovách odôvodnil ustanoveniami § 255 ods. 1, ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP.

13. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Alternatívne požadoval, aby žalobe žalobcu bolov celom rozsahu vyhovené. Ako dôvod uviedol, že žalovaní uzatvorili dve samostatné kúpne zmluvy,
a to s N. H., matkou žalobcu dňa 10.10.2008 a so žalobcom, tiež dňa 10.10.2008. Na pozemku,
ktorý mal nadobudnúť do výlučného vlastníctva žalobca bol postavený rodinný dom, ktorý však nebol

skolaudovaný a nemal pridelené súpisné číslo, v dôsledku čoho nebol zapísaný na liste vlastníctva.
Rovnako na tomto pozemku, ktorý mal žalobca nadobudnúť, viazlo exekučné záložné právo brániace
prevodu vlastníckeho práva zo žalovaných na žalobcu. V kúpnych zmluvách boli dohodnuté aj kúpne
ceny, pričom žalovaní mali v prospech N. H. vyplatiť kúpnu cenu 700.000,- Sk. V priebehu konania
však bolo aj výpoveďou samotných žalovaných potvrdené, že k vyplateniu tejto výšky kúpnej ceny v

prospech právnej predchodkyne žalobcu nikdy nedošlo a v skutočnosti jej doplatili len hotovosť vo výške
30.000,- Sk ako rozdiel medzi hodnotou vymieňaných nehnuteľností. Práve toto konanie žalovaných
svedčí o tom, že v skutočnosti tieto dve kúpne zmluvy nemali tak žalovaní, ako ani žalobca a jeho právna
predchodkyňa uzavrieť, ale v skutočnosti všetky zmluvné strany konali v súlade so skôr uzatvorenou
zmluvou o budúcej zmluve zo dňa 02.09.2008, kde bola prejavená skutočná vôľa všetkých zmluvných
strán neuzatvárať samostatné kúpne zmluvy, ale vymeniť jednotlivé nehnuteľnosti a len doplatiť rozdiel

v ich cene. Posudzovanie úmyslu a vôle zmluvných strán uzatvoriť dve samostatné kúpne zmluvy a
nie zámennú zmluvu spochybňuje aj skutočnosť, že tvrdenia žalovaných v 1. a 2. rade o údajnom
osobnom odovzdaní finančných prostriedkov vo výške 700.000,- Sk ako vyplatenie kúpnej ceny matke
žalobcu, z ktorých im mal obratom žalobca hneď vyplatiť 400.000,- Sk, sa absolútne nezakladajú na
pravde. Žalovaní nijako nepreukázali, či v tom čase naozaj reálne disponovali finančnou hotovosťou

vo výške 700.000,- Sk, keďže vtedajší príjem žalovaných bol podľa ich výpovedí približne vo výške
minimálnejmzdy.Ztakéhotopríjmujenemožnéušetriťfinančnúhotovosťvovýške700.000,-Sk,nakoľko
finančné prostriedky logicky museli byť prednostne použité na zabezpečenie základných životných
potrieb, na výživu maloletých detí a chod domácnosti žalovaných. Rovnako nie je jasné, prečo žalovaní
z tejto údajnej našetrenej finančnej hotovosti neuhradili dlžné sumy v príslušných exekučných konaniach

ešte pred uzatvorením kúpnych zmlúv. K reálnemu odovzdaniu kúpnych cien nikdy nedošlo a preto
formulácia obsiahnutá v oboch kúpnych zmluvách, podľa ktorej dohodnutá kúpna cena bola vyplatená
pred podpisom zmlúv, nedokazuje skutočné odovzdanie a prevzatie kúpnych cien. Jedinú finančnú
čistku, ktorú žalovaní vyplatili, bola suma 30.000,- Sk v zmysle zmluvy o budúcej zmluve zo dňa
02.09.2008. To svedčí o tom, že kúpne zmluvy mali len zastrieť skutočný právny úkon, ktorý bol medzi

zmluvnýmistranamidohodnutýatozámennúzmluvu.Žalobcamádôvoddomnievaťsa,žekuzatvoreniu
dvoch samostatných kúpnych zmlúv, namiesto pôvodne uzatvorenej zámennej zmluvy došlo len z
dôvodu, lebo žalovaní si uvedomovali, že na ich nehnuteľnosti viazne exekučné záložné právo, ktoré by
mohlobyťprekážkouzavkladovaniacelejzámennejzmluvyaztohtodôvoduvyužilinedostatočnéprávne
povedomie žalobcu a jeho matky N. H. a uzavreli s nimi dve samostatné kúpne zmluvy, pričom tá kúpna

zmluva, ktorou žalovaní nadobudli majetok N. H. bola riadne do katastra zavkladovaná, zatiaľ čo kúpna
zmluva k ich nehnuteľnosti nebola spôsobilá na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti v
prospech žalobcu z dôvodu, že na tejto nehnuteľnosti žalovaných viazlo exekučné záložné právo. Celé
konanie žalovaných je potrebné posudzovať v súvislostiach a pri rozhodovaní nie je možné opomenúť
obsah zmluvy o budúcej zámennej zmluve, najmä čo sa týka spôsobu doplatenia rozdielu za predmetné

nehnuteľnosti, pretože žalovaní v skutočnosti postupovali a plnili nie podľa kúpnych zmlúv, ale podľa
tejto zámennej zmluvy.

14. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a §381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že

odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

15. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

16. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa
ktorej predmetom zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 02.09.2008 malo byť uzatvorenie zámennej zmluvy
medzimatkoužalobcuN.H.ažalovanýmiv1.a2.rade.Žalobcazmluvnoustranoupriuzatváranízmluvy

o budúcej zmluve nebol. Nemal vo vlastníctve ani nehnuteľnosti potrebné k zámene. Ak následne dňa
10.10.2008 matka žalobcu N. H. odpredala svoje nehnuteľnosti žalovaným a toho istého dňa žalovaní
nehnuteľnosti vlastníckym právom im patriace previedli na žalobcu, je zrejmé, že ani matka žalobcu
a ani žalovaní už záujem na uzatvorení zámennej zmluvy nemali. Ak právna predchodkyňa žalobcusa rozhodla svoje nehnuteľnosti previesť na žalovaných a o nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných
prejavil záujem samotný žalobca, k zmene v osobách vlastníkov mohlo dôjsť iba na základe uzatvorenia
dvoch samostatných na sebe nezávislých kúpnych zmlúv a nie na základe zámennej zmluvy. Úmysel

zmluvných strán uzatvoriť dve samostatné kúpne zmluvy bol tak nepochybne preukázaný.

17. Z obsahu uzatvorených kúpnych zmlúv vyplýva, že zmluvnými stranami dohodnuté kúpne ceny boli
vyplatené pred podpisom zmlúv. Ak žalobca spochybňuje vyplatenie kúpnej ceny, je na ňom, aby toto
svoje tvrdenie hodnoverným spôsobom preukázal. V tomto smere si svoju procesnú dôkaznú povinnosť

nesplnil. Navyše, ani prípadné nezaplatenie kúpnej ceny nie je dôvodom pre vyslovenie neplatnosti
kúpnych zmlúv. Žalobca, resp. jeho právna predchodkyňa si svoj prípadný nárok na zaplatenie kúpnej
ceny mohli uplatniť v súdnom konaní.

18. Podľa ust. § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

19. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymipredpismivtom,akomázhľadiskapravdivostitenktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatuzásada

voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a
prostriedkamiprocesnejobranyspochybnenýtým,žesapripúšťadôkazopakudokazovanejskutočnosti.
Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz
svojho opaku.

20. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov
navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo
nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky

unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie
zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k
uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania
dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu

aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný
skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,
ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné
bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

21. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP
rozsudok ako vecne správny potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že úspešným

žalovaným v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

23. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).