Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 21, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/100/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317207243
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2317207243.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov: JUDr.
Martina Valentová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: H. L., nar. XX.X.XXXX, bytom R.,
D. XX/XX, zastúpeného advokátom: JUDr. Vladimír Sidor, so sídlom Hlohovec, Železničná 4/A, proti
žalovanému: Provident Financial, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 49, IČO: 35 805 731, o
zaplatenie 631,55 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Galanta

č.k. 30Csp/98/2017-26 zo dňa 24.4.2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd návrh (žalobcu) na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 132 ods. 1 a 2, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2 písm.
b), § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 a 2 CSP.

3. Súd sa pritom opieral o návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol odôvodnený
tak, že dňa 1.11.2015 uzatvoril so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere s tým, že dôvodom
bezdôvodného obohatenia je absencia povinných náležitostí v zmluve, prítomnosť neprijateľných

zmluvných podmienok, čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Žalobca poukázal
na to, že žalovaný začal ku koncu roka 2016 vyvíjať aktivity smerujúce k ukončeniu činnosti na
slovenskom trhu, prestal poskytovať spotrebiteľské úvery, svoje pohľadávky začal postupovať, čo má
za následok dôvodnú obavu žalobcu, že uspokojenie jeho pohľadávky môže byť zmarené. V návrhu tiež
zdôraznil, že žalovaný nemá na území Slovenskej republiky žiaden nehnuteľný majetok, jeho imanie
je tvorené finančnými prostriedkami na jeho bankových účtoch a väčšinový podiel tvoria nesplatené

pohľadávky voči klientom, čo samo osebe odôvodňuje obavu, že bez nariadenia navrhovaného
neodkladného opatrenia, výkon súdneho rozhodnutia formou exekúcie bude ohrozený, čím je daná
potreba neodkladnej úpravy pomerov, takže žalobca je podľa návrhu oprávnený žiadať nariadenie
neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie sa tiež oboznámil s listinnými dôkazmi pripojenými k
žalobe a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 1.11.2015, oznámením žalovaného o prehľade
doplatených pôžičiek zo dňa 12.1.2017, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016 a

kópiami internetových článkov.

4. Súd prvej inštancie na základe osvedčeného, opierajúc sa o aplikované zákonné ustanovenia,
posúdil návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že žalobca dostatočne
nepreukázal skutočnosti, ktorými by osvedčil bezodkladnosť úpravy právnych pomerov medzi stranami
formou nariadenia neodkladného opatrenia, ani obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca neosvedčil

také skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť odôvodnený záver, že sa zmarí, sťaží alebo znemožní
exekúcia. Rovnako neosvedčil a ani netvrdil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali neodkladnúúpravupomerov.Žalobcaneosvedčil,žemuhrozívznikškody,aleborozširovanieškody,čiinejujmy,keď
úschovou na súde nedôjde k neodkladnej úprave pomerov medzi stranami. V danom prípade podľa súdu
prvej inštancie chýba osvedčenie ohrozenia práva žalobcu, ktoré je základnou podmienkou nariadenia

neodkladného opatrenia. Súd preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

5. Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho advokáta odvolanie
žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a nariadil neodkladné
opatrenie tak, že uloží žalovanému, aby pre účely zabezpečenia budúceho výkonu rozhodnutia vo

vzťahu k žalobcovi, zložil do úschovy na Okresnom súde Trnava peňažnú sumu 650,- Eur do 7 dní
od doručenia uznesenia žalovanému. Ako odvolacie dôvody uviedol, že súd dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

6. Podľa odvolateľa konanie žalovaného jednoznačne preukazuje skutočnosti, na ktoré poukázal v
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže žalovaný začal ku koncu roku 2016 vyvíjať

aktivity smerujúce k ukončeniu činnosti a teda ktoré majú za následok dôvodnú obavu žalobcu, že
uspokojenie jeho pohľadávky môže byť zmarené. Okrem vyhlásení, že už naďalej nebude pôsobiť na
slovenskom finančnom trhu, žalovaný prestal poskytovať nové spotrebiteľské úvery, ukončil spoluprácu
so všetkými obchodnými zástupcami a začal svoje pohľadávky voči klientom postupovať na iné subjekty.
V tejto súvislosti poukázal na vyhlásenie na webovej stránke žalovaného. Zdôraznil, že žalovaný v

súčasnom období nemá na území SR žiaden nehnuteľný majetok, je vlastníkom výlučne finančných
prostriedkov na jeho bankových účtoch a nesplatených pohľadávok voči klientom, ktoré hromadne
odpredáva tretím osobám. Z konania žalovaného je tak absolútne zrejmé, že má záujem postupne sa
zbaviť majetku a tým zmariť alebo aspoň sťažiť prípadné nároky veriteľov, čo samo osebe odôvodňuje
obavu, že bez nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia, výkon súdneho rozhodnutia bude

ohrozený.Odvolateľsatiežvyjadrilkúdajnémuargumentusúduprvejinštancie(ktorýsaalevrozhodnutí
nenachádza) že suma, ktorá má byť zložená do úschovy pre žalovaného nepredstavuje položku,
ktorú by nebol schopný uhradiť a nemala by pre neho likvidačný charakter s tým, že práve tento
argument podporuje dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, keďže majetok žalovaného nebude
neprimerane zaťažený. Z uznesenia NS SR sp. zn. 4Obo/89/2012 zdôraznil, že z dočasného charakteru

predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti
potrebné na vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a ani nemusí dodržať formálny postup
určený pre dokazovanie. Vzhľadom na to podľa odvolateľa je zrejmé, že žalobca preukázal nielen
obavu z nemožnosti následného uspokojenia svojej pohľadávky, ale takýto záver možno takmer s
istotou predpokladať. Nariadené neodkladné opatrenie pritom nemožno považovať za neprimerané,

keďže žalovaný môže kedykoľvek dosiahnuť jeho zrušenie tým, že pohľadávku splní na účet žalobcu.
Zdôraznil, že výlučne z dôvodu protiprávneho konania žalovaného nastal stav, kedy nedobromyseľný
subjekt, ktorý porušil svoju povinnosť (žalovaný), je oprávnený disponovať finančnou hotovosťou v
rámci svojich aktivít, ktorá však po právnej stránke prislúcha poškodenému subjektu, ktorý zároveň
finančnú hotovosť užívať nemôže. V závere odvolania žalobca zhrnul, že je oprávnený požadovať

nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodov, že žalovaný prestal poskytovať pôžičky a teda ukončil
predmet svojej podnikateľskej činnosti na slovenskom trhu, žalovaný vyhlásil, že ukončuje svoju činnosť
na slovenskom trhu, žalovaný začal postupovať svoje pohľadávky na tretie osoby, teda sa zbavuje
svojho majetku, majetok žalovaného je tvorený len pohľadávkami voči tretím osobám, voči žalovanému
existuje množstvo splatných pohľadávok, ktoré odmieta uhrádzať veriteľom, nárok žalobcu na zaplatenie

dlžnej sumy je absolútne zrejmý, žalovaný si je vedomý porušenia zákona aj napriek tomu odmieta
žalobcovi uhradiť sumu bezdôvodného obohatenia, že navrhované neodkladné opatrenie nemôže byť
neprimerané vzhľadom na to, že jeho výška je pomerne nízka, neodkladné opatrenie sa týka finančných
prostriedkov, ktoré žalovaný neoprávnene žalovanému zadržiava ako bezdôvodné obohatenie, teda
žalovaný s nimi ani nikdy nemal nárok nakladať, žalovaný vie kedykoľvek pohľadávku žalobcu splniť a

docieliť tak zrušenie neodkladného opatrenia. Záverom uviedol, že zamietnutie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia nie je dôvodné, je v rozpore so slušnosťou a spravodlivosťou a dokonca so
samotným účelom inštitútu neodkladného opatrenia.

7. K odvolaniu žalobca pripojil kópiu dodatku správy auditora o overení súladu výročnej správy s

účtovnou uzávierkou spoločnosti Provident Financial, s.r.o. z 31.12.2015 a správu auditora z 22.2.2016.

8. S použitím § 329 ods. 1 CSP odvolací súd doručil protistrane - žalovanému návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, preskúmavané uznesenie aj odvolanie a umožnil mu sa vo veci vyjadriť.9. Žalovaný zásielku podľa doručenky prevzal dňa 9.6.2017, do vydania tohto rozhodnutia reakciu súdu
nedoručil.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. c) CSP),

po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385

ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech, keďže
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky
pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu,

odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či
sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci neodkladné
opatrenie, ktorým by bolo uložené žalovanému zložiť žalobcom uplatnenú istinu 631,55,- Eur do úschovy
súdu.

12. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie osvedčený skutkový stav pokiaľ ide o zatiaľ
osvedčené skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, ako i návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, a pretože v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného
súdu vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. §
387 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na správne odôvodnenie

písomného vyhotovenia preskúmavaného uznesenia. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa
mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

13. Odvolací súd konštatuje, že základný z predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia a

to osvedčenie žalobou uplatneného nároku žalobcu bol pripojenými listinnými dôkazmi osvedčený,
čo napokon žiadna zo strán ani nespochybňuje. Ako správne uzavrel prvoinštančný súd, nebol ale
naplnený ďalší nevyhnutný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia a to objektívna danosť
obavy, že prípadná budúca exekúcia žalovaného nároku bude ohrozená. Žalobcove tvrdenia, ktorými
odôvodňoval potrebu nariadenia neodkladného opatrenia a to v podstate, že žalovaný ukončuje svoju

činnosť na slovenskom trhu, zbavuje sa svojho majetku, nemá dostatok majetku, naopak má množstvo
nesplatených dlhov, neboli totiž v konaní osvedčené. Bolo síce osvedčené že dočasne vzhľadom na
zmenu legislatívy, žalovaný neuzatvára nové zmluvy o spotrebiteľských úveroch, ničím ale nebolo
osvedčené,žebyukončovalresp.vdohľadnejdobemienilukončiťsvojupodnikateľskúčinnosťnaúzemí
Slovenskej republiky. Samotné odplatné postupovanie pohľadávok nemožno hodnotiť ako zbavovanie

sa majetku, pričom pri ťažko vymožiteľných pohľadávkach ide o bežný hromadne sa vyskytujúci postup
štandardných podnikateľských subjektov.

14. Naviac, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP) zriadením záložného práva na hodnotách

dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 343
ods. 1 CSP). Splnenie podmienok subsidiárneho nariadenia neodkladného opatrenia k prioritnému
zabezpečovaciemu opatreniu, žalobca ani netvrdil.

15. Keďže jedna zo základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a to obava,

že prípadná exekúcia bude ohrozená, nebola v konaní osvedčená, čím neboli splnené podmienky
pre nariadenie žalobcom navrhnutého neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie preskúmavaným
uznesením správne jeho návrh zamietol. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie prvoinštančného
súdu, s použitím ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP, ako vo výroku vecne správne potvrdil.16. O nároku na náhradu trov konania o nariadenie predbežného opatrenia rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie bude končiť (§ 262 ods. 1 CSP).

17. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).