Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 17, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/51/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116218613
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8116218613.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko,
a. s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, proti žalovanému: M. Y., G.. XX.XX.XXXX,
K. Ž.Č. XXX/XX, XXX XX C., o zaplatenie 2185,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov, č. k. 15Csp/69/2019-107 zo dňa 30. mája 2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti a v súvisiacom výroku o trovách
konania.

Priznáva žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom v I. výroku zastavil
konanie v časti o zaplatenie 27,43 eur. V II. výroku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu
2.157,57 eur, kapitalizovaný úrok vo výške 111,50 eur, kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 3,85
eur a úroky z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.186,19 eur od 19.08.2016 do 09.09.2016,
8 % ročne zo sumy 2.185,- eur od 10.09.2016 do 14.02.2017, 8 % ročne zo sumy 2.173,55 eur od
15.02.2017 do 12.05.2017, 8 % ročne zo sumy 2.167,56 eur od 13.05.2017 do 12.06.2017 a 8 % ročne
zo sumy 2.157,57 eur od 13.06.2017 do zaplatenia a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo

výške 50,- eur splatných vždy k 28. dňu v mesiaci, k rukám žalobcu počnúc mesiacom nasledujúcim
po právoplatnosti rozsudku, a to pod hrozbou straty výhody splátok. V III. výroku zamietol žalobu v
prevyšujúcej časti týkajúcej sa úroku z omeškania z nezaplatených úrokov. Vo IV. výroku rozhodol, že
žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. 2.1. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou 16.09.2016 domáhal,

aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 2.676,55 eur, úroku 111,50 eur, úrokov z
omeškania 3,85 eur. Úroku z omeškania vo výške 8 % z nezaplatenej istiny vo výške 2.677,74 eur od
19.08.2016 do 09.09.2016 a z nej zaplatenej istiny vo výške 2.676,55 eur od 10.09.2016 do zaplatenia
a úrokov z omeškania vo výške 8 % z nezaplatených úrokov vo výške 111,50 eur od 19.08.2016 do
zaplatenia. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu trov konania od žalovaného. V odôvodnení žaloby
uviedol, že so žalovaným 21.11.2012 uzavrel úverovú zmluvu č. XXXXX, na základe ktorej mu poskytol
peňažné prostriedky vo výške 4.900,- eur. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný prestal uhrádzať

jednotlivé splátky riadne a včas. Žalobca rozhodol o predčasnej splatnosti úveru 18.08.2016 potom, ako
žalovaného včas upozornil na možnosť predčasného zosplatnenia.
2.2. Žalovaný sa k žalobe doručenej s prílohami a výzvou na vyjadrenie 28.10.2016 písomne nevyjadril.2.3. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná a mal za
preukázané,žežalobcapísomnýmpodanímz19.07.2016vzalžalobuspäťvčastiozaplatenie27,43eur,
preto konanie v tejto časti zastavil. Takisto mal za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu

o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na základe ktorej
mu bol poskytnutý úver vo výške 4.900,- eur. Zvyšný nárok, ktorý ostal predmetom sporu po čiastočnom
späťvzatí a zrušení odvolacím súdom je v časti o zaplatenie istiny 2.157,57 eur v plnom rozsahu dôvodný
a preto súd zaviazal žalovaného k jeho úhrade. K uvedenej sume bolo potrebné priznať aj kapitalizovaný
zmluvný úrok z istiny vyčíslený do zosplatnenia úveru (t. j. do 18.08.2016) vo výške 111,50 eur ako

aj kapitalizovaný úrok z omeškania vyčíslený ku dňu zosplatnenia vo výške 3,85 eur. Keďže žalovaný
nezaplatil nesplatenú časť úveru dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu, na základe čoho
požadoval žalobca úroky z omeškania vo výške 8 % ročne, ktoré mu súd v požadovanej výške aj priznal.
S ohľadom na to, že úrok z úveru, v danom prípade vo výške 111,50 eur nemožno úročiť ďalším úrokom
z omeškania (zákaz anatocizmu), súd žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania z kapitalizovaného
zmluvného úroku odo dňa nasledujúceho po splatnosti úveru ako nedôvodnú zamietol.

2.4. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 a žalobcovi, ktorý bol pokiaľ
ide o istinu úspešný v celom rozsahu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu
100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

3. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 9, § 54 ods. 1, 2, § 517
ods. 1, 2, § 565 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 497, § 502 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb.
Obchodnýzákonník,§3ods.1,§10cnariadeniavládySRč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, § 144, § 145 ods. 1, 2, § 146 ods. 1, §
256 ods. 1, § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok.

4. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výrokov, ktorými súd zamietol žalobu v prevyšujúcej časti a priznal
plnenie v splátkach podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca namietajúc, že rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. V odvolaní prezentoval rozhodnutia niektorých odvolacích
súdov, ktorými bol priznaný nárok na úroky z omeškania aj z nezaplatených zmluvných úrokov. Popritom
namietal, že súd v odôvodnení neuviedol ani stanoviská strán v otázke lehoty plnenia, ani z akých

skutočností vo svojom rozhodnutí o lehote plnenia vyšiel, ani podľa akého ustanovenia zákona lehotu
na plnenie právne posúdil a rovnako ani akými úvahami sa pri právnom posudzovaní tejto otázky,
predovšetkým v kontexte už odvolacím súdom vyjadrených, rozhodovacou praxou uznávaných hľadísk,
riadil. Žalobca má za to, že výška priznanej splátky je neadekvátna výške žalovanej pohľadávky, pretože
lehota na splatenie pohľadávky sa predĺžila do takej miery (takmer štyri roky), že sa tým poprel samotný

účel súdneho konania a takéto rozhodnutie nevedie k odstráneniu právnej neistoty. Žalobca navrhol, aby
odvolací súd rozhodnutie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že jeho návrhu vyhovie aj v zamietnutom
rozsahu a žalovaného zaviaže uhradiť dlh v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň, aby mu
priznal aj náhradu trov konania a trov odvolacieho konania.

5. Na základe doručenej výzvy súdu prvej inštancie sa žalovaný k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 zák.
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie

podané žalobcom a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie
podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané
prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť
skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého

rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento
rozsudokpreskúmavaťzinýchdôvodov,nežktorébolivýslovneuvedenévpodanomodvolaní.Výnimkou
by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích
dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený,odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na
úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP).
Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP)

dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie
je potrebné potvrdiť.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05). Odvolací súd so zreteľom na záver
o dôvodnosti zamietnutia žaloby v prevyšujúcej časti a splácania priznaného plnenia v splátkach,

nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.

9.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným

súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dostatočným,
jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané,
z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným spôsobom
objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil. V
nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie

okresného súdu. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

10. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, s jeho právnym posúdením
odkazujúcim na tzv. anatocizmus. Ak v zmysle tejto zásady súd prvej inštancie zamietol žalobný návrh
v časti uplatňovaných úrokov z omeškania z úrokov, je odvolací súd toho názoru, že takéto právne

posúdenie veci súdom prvej inštancie je správne. Súd prvej inštancie pre účely rozhodnutia o tejto
časti žaloby mal spoľahlivo zistený skutkový stav (odvolacie dôvody ani toto nenamietajú) a s právnym
posúdením tohto nároku sa v dôvodoch rozhodnutia aj správne vyporiadal. Odkázal i na právnu prax
súdov SR i súdov ČR.

11. K námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti povolenia splatenia
priznanéhonárokuvsplátkach,odvolacísúdnajprvvovšeobecnostikonštatuje,žeprávonaurčitúkvalitu
súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako
aj z rozhodnutí Ústavného SR vyplýva, že tak základne právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ako aj právo

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a
odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006); právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí
medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým,
že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú
tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle

konajúcich súdov; ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Rozsudok súdu prvej
inštancie spĺňa vyššie uvedené kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí v zmysle ustanovení § 220 a nasl.
Civilného sporového poriadku a preto ho nemožno vcelku považovať za nepreskúmateľný.

12. Právna úprava lehoty na plnenie uloženej povinnosti je v civilnom sporovom konaní obsiahnutá v

ustanoveniach § 232 ods. 2 až 4 CSP. Procesná úprava prioritne určuje v prípade povinnosti uloženej
súdomsplniťtútopovinnýmsubjektomdotrochdníodprávoplatnostirozsudku.Výnimkaztejtozásadyje
založená na úvahe súdu a spočíva v možnosti, pokiaľ sa jedná o peňažné plnenie, určenia dlhšej lehoty
ako do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Za takúto dlhšiu lehotu je pritom potrebné považovať tiežplnenie vo forme splátok, pričom pri tomto spôsobe vyjadrenia dlhšej lehoty na plnenie, s ktorým zákon
počíta, ide o zmiernenie ťaživého dopadu okamžitého a jednorazového plnenia na osobu zaviazanú
povinnosťou plniť. Výnimočne v odôvodnených prípadoch môže súd určiť dlhšiu ako zákonom určenú

lehotu na plnenie. Každá takáto výnimka sa považuje za osobitnú výhodu povinného dlžníka, ktorá však
nesmie neprimerane zasahovať do právoplatne priznaných práv oprávneného (veriteľa). Ten má vždy
zaručené právo na uspokojenie priznaných nárokov v narušených súkromnoprávnych vzťahoch. Takáto
výnimka musí byť podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili
záver súdu, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci je vhodné určiť, že peňažné plnenie možno

uskutočniť v splátkach (R 87/1966). Hľadiskami pre úvahu súdu, či má v danom prípade žalovanej, ktorej
bola platobná povinnosť určená rozhodnutím, priznať výhodu splátok, bude najmä výška priznaného
plnenia,platobnáschopnosťžalovanej,žalovanouprejavenásnahaoplneniezáväzku,možnosťžalobcu
domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné
zdržaniesavplnenísúdomustanovenejpovinnostinedodržanímjednotlivýchsplátok,nebolovriešenom
prípade vzhľadom na osobné pomery žalobcu príliš ťaživé (por. R V/1968). Výška splátok musí odrážať

nielen osobné pomery žalovanej, ale tiež zodpovedať výške priznaného plnenia tak, aby k uspokojeniu
žalobcu došlo v primeranej dobe. V opačnom prípade by došlo k narušeniu vyváženosti záujmov oboch
účastníkov v smere faktického popretia právoplatne priznaných práv či k možnému vzniku inej ujmy
na oprávnených záujmoch žalobcu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/116/2012 zo dňa
18.3.2013).

13. Súd prvej inštancie prihliadol na výpoveď žalovaného v predmetnom spore a deklarovanie jeho
osobných, majetkových a príjmových pomerov, ktoré sám doplnil dokazovaním v súdu prístupných
registroch aj s prihliadnutím na spotrebiteľský charakter sporu, v ktorom žalovaný požíva ako slabšia
strana osobitnú ochranu (§290 a nasl. CSP), čím mal dostatočne zabezpečené podklady pre aplikáciu

uvedenej výnimky spôsobu plnenia v prospech žalovaného. Za v rozhodnutí popísaného osobného
stavu žalovaného (odsek 12 rozsudku súdu prvej inštancie), súd prvej inštancie určil na splnenie
uloženej peňažnej povinnosti splátky vo výške i z hľadiska času plnenia akceptovateľné pre povinného
žalovaného a z hľadiska zásahu do práv oprávneného prijateľné pre žalobcu. Za daných okolností je
rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti povolenia splácania pohľadávky žalobcu v splátkach zákonné

a spravodlivé.

14. K námietke žalobcu ohľadom výroku o náhrade trov konania odvolací súd uvádza, že dôvody, ktorými
súd prvej inštancie odôvodnil priznanie nároku na náhradu trov konania sú akceptovateľné, v dôsledku
čoho považuje tento výrok za vecne správny a zákonný.

15. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalobcu za nedôvodné a
vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods.
1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o
trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bol žalovaný úspešný v celom rozsahu, preto mu súd
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 % a zároveň žalobca v
odvolacom konaní úspech nemal. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262

ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).