Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, September 4, 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/34/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811010335
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8811010335.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Monoka a JUDr. Evy Pirkovskej na neverejnom zasadnutí konanom dňa 04.09.2012 v Prešove
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. poriadku na podklade odvolania obžalovaného A. O. z r u š u j e
rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/125/2011 zo dňa 16.02.2012 v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/125/2011 zo dňa 16.02.2012 bol
obžalovaný A. O. uznaný vinným zo spáchania zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1,

2 písm. d/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

ako zodpovedný pracovník daňového subjektu Y. s.r.o., Sídlisko Juh 1062, 093 01 Vranov nad Topľou,
IČO:2020527322zazdaňovacieobdobieI.-III.Štvrťroka2007,t.j.zaobdobieod1.1.2007do31.3.2007,
v období od 1.4.2007 do 30.6.2007, v období od 1.7.2007 do 30.9.2007 skrátil daň z pridanej hodnoty
tým, že do daňového priznania nezahrnul celkovú sumu všetkých preplatených účtovných dokladov,

za ktoré mal zaplatiť daň z pridanej hodnoty, čím takto na základe vykonanej daňovej kontroly a
spracovaného protokolu č. 744/320/9241/2010 Suk. zo dňa 11.3.2010 skrátil vyššie uvedenú daň vo
výške 16.180,46 eur (487.452,53 Sk) ku škode Slovenskej republiky, zastúpenej Daňovým úradom vo
Vranove nad Topľou,

za čo mu bol podľa § 276 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 pri zistení neexistencie poľahčujúcich a

priťažujúcich okolností podľa § 36 a § 37 Tr. zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, výkon
ktorého mu bol podľa § 51 ods. 1 v spojení s § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona podmienečne odložený s
probačným dohľadom a podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona mu bola určená skúšobná doba na 3 roky.

Zároveň bola obžalovanému podľa § 51 ods. 2 v spojení s § 51 ods. 4 Tr. zákona uložená
povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom SR a to

prostredníctvom Daňového úradu Prešov, pobočka Vranov nad Topľou, nedoplatok na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie I. až III. štvrťroka 2007 v celkovej výške 16.180,46 eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie ihneď po jeho vyhlásení obžalovaný, ktoré bližšie neodôvodnil.

Na základe takto riadne a včas podaného odvolania obžalovaným ako osobou na to oprávnenou

krajský súd v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré impredchádzalo, prihliadajúc pritom aj na chyby nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1, a zistil, že odvolanie je dôvodné.

V rámci prieskumného konania odvolací súd sa zaoberal najprv postupom predchádzajúcim
napadnutému rozsudku a zistil, že konajúci súd dodržal lehoty ustanovené procesným predpisom na
prípravu hlavného pojednávania, ktoré vykonal v prítomnosti obžalovaného za súčasného dodržania
jeho práva na obhajobu a práva vyjadriť sa k všetkým dôkazom, ktoré boli súdom z formálneho hľadiska
vykonané procesne a preto konajúci súd mohol na ne prihliadať pri rozhodovaní o obžalobe.

Preskúmavaním výsledkov dôkaznej situácie však odvolací súd zistil, že konajúci súd rozhodol
predčasne, bez náležitého zistenia skutkového stavu.

Obžaloba totiž kladie obž. P. O. za vinu, že ako zodpovedný pracovník daňového subjektu Y. s.r.o.,
Vranov nad Topľou, IČO: 2020527322, za zdaňovacie obdobie I. až III. štvrťroka 2007 skrátil daň z

pridanej hodnoty vo výške 16.180,46 eur tým, že do daňového priznania nezahrnul celkovú sumu
všetkých preplatených účtovných dokladov, za ktoré mal zaplatiť daň z pridanej hodnoty.

Vtejtosúvislostiodvolacísúdpoukazujenato,žepáchateľomtrestnéhočinuskráteniadane a poistného
môže okrem subjektu dane byť aj iná osoba, ktorá svojím úmyselným konaním spôsobí, že zákonná

daň nebola daňovému subjektu vymeraná buď vôbec alebo v zákonnej výmere. Ak subjektom dane je
právnická osoba, v tom prípade páchateľom trestného činu môže byť nielen konateľ spoločnosti, ktorý
zodpovedá za údaje uvedené v daňovom priznaní, ale tiež osoba, ktorá bola splnomocnená aby za
právnickú osobu spracovala a odovzdala správcovi dane daňové priznanie, pokiaľ úmyselne táto osoba
skreslí výšku daňovej povinnosti v rozsahu predpokladanom Trestným zákonom. V každom prípade

takúto osobu možno považovať za páchateľa až vtedy, pokiaľ jeho zodpovednosť za daňové priznanie je
dôkazmi preukázaná. Preto samotné priznanie sa obžalovaného nepostačuje pre vyvodenie záveru, že
ide o osobu zodpovednú za daňové priznanie, ale toto priznanie musí byť overené aj ďalšími dôkazmi.

Takáto situácia nastala v prerokúvanom prípade. Z výpovede obžalovaného zo dňa 16.2.2011

zabezpečenej v prípravnom konaní, ktorá bola prečítaná v konaní pred súdom, vyplýva, že daňové
priznanie vyhotovoval sám na podklade účtovných dokladov, ktoré mal k dispozícii a toto daňové
priznanienáslednepredkladalsprávcovidane.Okremtohtopriznaniasaobžalovanéhodôkaznásituácia
neobsahuje žiadny iný dôkaz, ktorý by tvrdenie obžalovaného o spracovaní daňového priznania a jeho
zodpovednosti zaň potvrdzoval. Za danej situácie, ak skutkovú okolnosť, že obžalovaný je zodpovedným

pracovníkom daňového subjektu Y. s.r.o. Vranov nad Topľou (v ďalšom len daňový subjekt), strana
obžaloby dôkazmi neobjasnila, mal ju objasňovať konajúci súd, pokiaľ prijal obžalobu. Dostupnými
dôkazmi, ktoré by objasňovali toto tvrdenie obžaloby, môžu byť nielen výpis z obchodného registra, ale
tiež výsluch svedkov, ktorí boli spoločníkmi obchodnej spoločnosti v čase podávania daňového priznania
a ktorí by mali mať vedomosť o spôsobe vedenia účtovníctva a spracovania daňových priznaní.

Skutkovú okolnosť, že obžalovaný do daňového priznania nezahrnul celkovú sumu všetkých
preplatených účtovných dokladov, za ktoré mal daňový subjekt zaplatiť daň z pridanej hodnoty, obžaloba
opiera o protokol z daňovej kontroly za príslušné obdobie.

Vo vzťahu k tomuto listinnému dôkazu najprv vo všeobecnosti považuje odvolací súd uviesť, že ide o
jeden z dôkazov, na ktoré má súd pri prerokúvanom trestnom čine prihliadať, avšak tento dôkaz nemôže
byť jediným a nosným, o ktorý sa opiera vina páchateľa. Je potrebné si uvedomiť, najmä v prípadoch,
pokiaľ daňový subjekt nepredložil všetky účtovné doklady za príslušné daňové obdobie, že správca dane
v takom prípade používa pre určenie dane pomôcky, na základe ktorých výpočet výšky nepriznanej

dane nemusí korešpondovať výpočtu výšky skrátenia dane v zmysle trestnoprávnej zodpovednosti.
Daňové konanie totiž vychádza z iných procesných zásad ako trestné konanie. Pokiaľ v trestnom konaní
nie je povinnosťou obvineného spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní a so súdom pri
objasňovaní skutku, pre ktorý je stíhaný, v daňovom konaní zákon č. 511/1992 Z. z., účinný v čase
spáchania skutku, určoval povinnosť daňového subjektu spolupracovať so správcom dane. Pokiaľ v

tomto daňovom konaní dôkazné bremeno spočívalo na daňovom subjekte v zmysle § 29 ods. 6 zák. č.
511/1992 Z. z., ktorý má preukázať podstatné skutočnosti pre určenie daňovej povinnosti, tak v trestnom
konaní je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní dokazovať všetky rozhodné skutočnosti či,
akým spôsobom a v akej výške bola príslušná daň skrátená. Súd o vine obžalovaného z trestného činuskrátenia dane môže rozhodnúť iba na podklade takých procesne účinných dôkazov, ktoré jeho vinu
bez dôvodných pochybností preukazujú. Medzi ne nesporne patrí účtovníctvo daňového subjektu, ktoré
by malo byť znalecky posúdené. Preto nepostačuje, aby súd uznal vinu iba na podklade protokolu o

daňovej kontrole podaného správcom dane, ktorého výsledky sú objasňované prípadne aj výsluchom
pracovníka správcu dane vykonávajúceho túto kontrolu, keďže správca dane je oprávnený postupovať
aj podľa predpokladov uvedených v príslušných daňových predpisov (napr. môže postupovať pri určení
dane podľa pomôcok, ako je to uvedené vyššie, alebo môže neuznať niektoré výdavky).

So zreteľom na uvedené preto pre záver o vine obžalovaného v prerokúvanom prípade nepostačuje
vykonanie dôkazov prečítaním protokolu o daňovej kontrole za I. až III. Q 2007 s listinnými dôkazmi
súvisiacimi s touto vykonanou daňovou kontrolou a výsluchom svedkyne Bc. M. Z., ktorá vykonávala za
správcu dane u daňového subjektu Y. s.r.o. kontrolu DPH za rozhodné obdobie od I. do III. Q 2007 a
ktorá sa vyjadrila k priebehu kontroly. Tieto dôkazy nemožno považovať za dostatočné na to, aby
konajúci súd mohol posúdiť konanie obžalovaného ako zločin skrátenia dane a poistného v rozsahu

stanovenom v obžalobe.

Predložený protokol o daňovej kontrole je totiž iba súpisom zistení a faktov, ktoré mali orgány činné
v trestnom konaní preveriť. Daňový subjekt podľa vyjadrenia svedkyne Bc. Z. nespolupracoval so
správcom dane a preto kontrola bola vykonaná iba na základe pomôcok, čo je ale v rozpore s jej ďalším

tvrdením, že súčasne s vykonávanou kontrolou na DPH správca dane vykonával aj kontrolu dane z
príjmov právnických osôb (čl. 119), ktorú realizovali iné pracovníčky daňového úradu, pričom pri tejto
kontrole mali byť predložené účtovné doklady kontrolovaného daňového subjektu uvedené v protokole
o daňovej kontrole. Toto ďalšie tvrdenie svedkyne Bc. Z. preverené dôkazmi nebolo. Preto vyvstávajú
pochybnosti o tom, či správca dane postupoval správne pri určení dane podľa pomôcok, ak účtovné

doklady daňového subjektu sa mali nachádzať na príslušnom daňovom úrade za účelom kontroly inej
dane u daňového subjektu. Uvádzaná skutočnosť, ktorá v tomto štádiu konania korešponduje výpovedi
obžalovaného, že tieto účtovné doklady z daňového úradu si vyžiadal niektorý policajný orgán, má vplyv
aj na rozsah dokazovania.

Povinnosťou strany obžaloby v prerokúvanom prípade bolo zabezpečiť komplexné účtovníctvo
daňového subjektu Y. s.r.o. a predložiť ho ako minimálny dôkaz súdu za účelom preukázania tvrdení
obsiahnutých v skutkovej vete obžaloby. Ak strana obžaloby si túto svoju povinnosť nesplnila, to malo
viesť konajúci súd k rozhodnutiu o odmietnutí obžaloby, keďže neboli preukázané základné skutkové
okolnosti obžaloby a postavenie obvineného pred súd tak nebolo dôvodné. Kedže konajúci súd prijal

obžalobu na podklade dôkazov predložených prokurátorom, po vykonaní ktorých nie je možné vyvodiť
presvedčivý záver, akým spôsobom a v akom rozsahu bola skrátená daň a kto je páchateľom skutku,
so zreteľom na štádium trestného stíhania bude povinnosťou konajúceho súdu vykonať dokazovanie v
nevyhnutnom rozsahu pre spravodlivé rozhodnutie.

Preto prvoradou úlohou konajúceho súdu bude zistiť, kde sa nachádzajú účtovné doklady daňového
subjektu a po ich predložení pribrať do konania znalca, ktorý by mal znalecky posúdiť výšku daňovej
povinnosti za rozhodné obdobie. Iba v prípade, ak účtovné doklady nebude možné konajúcim súdom
zabezpečiť, bude potrebné pristúpiť k preverovaniu správnosti záverov protokolu o daňovej kontrole
inými dôkazmi. Medzi ne nesporne patria listiny z daňovej kontroly príjmu právnických osôb, výsluch

svedkov, ktorí sa spolupodieľali na tejto daňovej kontrole, výsluch svedka Krátkeho, ktorému mala byť
odovzdávaná firma obžalovaným, prípadne iné dôkazy, ktoré by mohli akýmkoľvek spôsobom objasniť
skutkové okolnosti uvedené v obžalobe kvalifikované ako zločin skrátenia dane.

Aj keď sa javí, že konajúci súd bude nahrádzať činnosť orgánov činných v trestnom konaní, k tomu

je potrebné poznamenať, že súd má povinnosť spravodlivo rozhodnúť a to môže jedine na základe
náležitého zistenia skutkového stavu, čo predpokladá vykonať všetky dostupné dôkazy, v prospech
aj v neprospech obžalovaného, dôležité pre spravodlivé rozhodnutie, ktoré nemusí byť nevyhnutne
odsudzujúcim.

Za daných zistení odvolací súd vyhodnotil, že skutkové okolnosti vo výroku o vine sú nejasné a nemajú
podklad v dôkaznej situácii. Vzniknuté pochybnosti je potrebné objasniť
vykonaním ďalších dôkazov, pričom doplnenie dokazovania môže viesť k iným skutkovým a právnym
záverom. Preto odvolací súd postupom podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. poriadku zrušil napadnutýrozsudok v celom rozsahu a následne vec podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vrátil okresnému súdu, aby
ju vo vyššie rozvedenom rozsahu opätovne prejednal a rozhodol.

V podstate z týchto dôvodov odvolací súd vyhovel odvolaniu obžalovaného.
jednohlasne

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.