Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 13, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/115/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816209682
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8816209682.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31
575 951, so sídlom Žilina, Hodžova 11, proti žalovaným: 1./ J. K., Q.. XX.X.XXXX, U. F.Č. XX, XXX XX
F., 2./ G. K., Q.. X.X.XXXX, U. F. XX, XXX XX F., o zaplatenie 243,70 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 06. 11. 2017, č. k. 3Csp/217/2016-45
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom, rozhodol,
cit.:

„I. Žalovaní 1, 2 sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 260,67 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny 243,70 Eur od 22.11.2016 do zaplatenia a to všetko
v mesačných splátkach po 25,- Eur mesačne, ktoré splátky sú splatné vždy do 25. Dňa toho, ktorého

mesiaca na adrese žalobcu pod následkami straty výhody splátok.
II. Súd žalobu, čo do zvyšku zamieta.

III. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, o ktorých bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil zistením, že žalobca a žalovaní uzavreli dňa 20. 02. 2014 zmluvu o úvere
č.XXXXXXXXXXXXXXXXX podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalovaným bol poskytnutý
bezúčelový úver vo výške 1000,- Eur, ktorí sa zaviazali zaplatiť v 36 mesačných splátkach po 37,21 Eur,
počnúc18.3.2014,privýškeúrokovejsadzby19,90%ročne,RPMN32,04%apriemernejRPMN46,30%.
Dátum konečnej splatnosti bol stanovený na 20.2.2017. Celková čiastka, ktorú mali klienti zaplatiť bola
vo výške 1439,56 Eur. Listom zo dňa 19. 09. 2015 vyzval žalobca žalovaných na zaplatenie omeškaných
splátok úveru vo výške 52,37 Eur a zmluvnej pokuty vo výške 15,- Eur titulom porušenia zmluvných

povinnosti klienta. Výzvou zo dňa 21.11.2016 žalobca zosplatnil celý úver a vyzval žalovaných na jeho
splatenie do 1.12.2016.3. S poukazom na ust. § § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1 - 3, § 39, 497 Obchodného
zákonníka a s poukazom na ust. § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov súd uzavrel, že medzi

stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy o úvere, ktorá sa v zmysle bodu 5.6. zmluvy mala riadiť
príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie posúdil predmetnú zmluvu ako
spotrebiteľskú, na ktorú je nevyhnutné aplikovať ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z
dôvodu, že ustanovenie bodu 5.5. úverovej zmluvy vylučuje použitie ustanovení Občianskeho zákonníka
a v zmysle uvedeného ustanovenia sa zmluvné vzťahy medzi účastníkmi úverovej zmluvy majú výlučne

spravovať Obchodným zákonník, posúdil súd prvej inštancie predmetné ustanovenie zmluvy ako
zmluvnúpodmienku,ktorájevhrubomnepomerevneprospechspotrebiteľaakoslabšejzmluvnejstrany,
a teda ako podmienku priečiacu sa dobrým mravom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Súd prvej
inštanciemalzapreukázanéposkytnutiebezúčelovéhoúveružalovanýmvovýške1000,-Eurnazáklade
zmluvy zo dňa 20.2.2014, ktorý úver sa žalovaní zaviazali zaplatiť v 36 mesačných splátkach po 37,21
Eur, pričom celková čiastka, ktorú žalovaní mali žalobcovi zaplatiť predstavuje 1439,56 Eur. Žalovaní

z poskytnutého úveru uhradili 756,30 Eur, následne úver riadne nesplácali, a preto žalobca rozhodol
o predčasnej splatnosti celého úveru dňa 21.11.2016. Podľa žalobcu žalovaným vznikla povinnosť
jednorazovo splatiť žalobcovi sumu zostávajúceho úveru 321,65 Eur. V predmetnom konaní žalobca
uplatnil nárok na zaplatenie nezaplatenej istiny z úveru 243,70 Eur, úrok z úveru 16,97 Eur, úroky z
omeškania 0,98 Eur, úroky z omeškania 5% ročne z nesplatenej istiny 243,70 Eur od 22.11.2016 do

zaplateniaaúrokyzomeškania5%ročneznezaplatenýchúrokov16,97Eurod22.11.2016dozaplatenia
atrovykonania.Súdpriznalžalobcoviuplatnenýnároknazaplatenieistiny243,70Eur(1000Eur-756,30
Eur), zároveň priznal žalobcovi uplatnený nárok na zaplatenie 16,97 Eur titulom zmluvného úroku z
úveru, ktorí boli žalovaní povinní zaplatiť v rámci anuitných splátok do predčasného zosplatnenia úveru.
Tiež súd priznal žalobcovi z nezaplatenej istiny úveru 243,70 Eur úroky z omeškania (§ 517 ods. 2

Občianskeho zákonníka) po zosplatnení, t.j. od 22.11.2016 do zaplatenia vo výške 5% ročne a dlžnú
sumu umožnil žalovaným splatiť v splátkach s poukazom na to, že obidvaja sú starobní dôchodcovia
(žalovaný v 1.rade s príjmom 396,- EUR a žalovaná v 2.rade s príjmom 289 Eur), splácajú už jeden úver
po 77,50 Eur mesačne a zhodne žiadali, aby dlh z úveru mohli splatiť v splátkach po 25,- Eur mesačne.
Súd povolil žalovaným splácať peňažné plnenie v splátkach po 25,- Eur mesačne v zmysle ustanovenia

§ 232 ods. 3,4 C.s.p. Súd nepriznal žalobcovi nárok na úroky z úveru po zosplatnení úveru do jeho
zaplatenia z dôvodu, že veriteľ má nárok na úroky z úveru len do splatnosti dlhu, potom mu vzniká
nárok na úroky z omeškania. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 4Obo/143/1998.

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1,2 v spojení s § 256 ods. 1 CSP

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku,
ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Napadol II. výrok predmetného rozsudku z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že rozsudok nie je náležite právne odôvodnený.

Uviedol, že žalovaní sa s plnením svojho peňažného záväzku dostali do omeškania, preto ich súd mal
zaviazať zaplatiť aj vyčíslený úrok z omeškania, ktorý bol ku dňu predčasnej splatnosti úveru vo výške
0,98 Eur (ide o úrok z omeškania z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru) a tiež
zaplatiť úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov vo výške 16,97 Eur od 22.11.2016
do zaplatenia v súlade s § 369 Obchodného zákonníka v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka

a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.- Poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove
sp.zn. 4Cob/62/2007 zo dňa 27.3.2008, Okresného súdu Zvolen sp.zn. 18C/182/2015 zo dňa 18.5.2016
a Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14Co/542/2016 zo dňa 13.6.2017. Navrhol rozsudok v jeho
napadnutej časti zmeniť tak, že odvolací súd vyhovie žalobe v plnom rozsahu a zaviaže žalovaného
uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a prizná žalobcovi náhradu trov odvolacieho

konania.

6. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj
webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Nakoľko žalobca napadol rozsudok len v rozsahu

zamietnutej časti, odvolací súd nemohol podrobiť súdnemu prieskumu prvý výrok rozsudku, ktorým bola
žalovanýmuloženápovinnosťuhradiťžalobcovisumuvovýške260,67Eur(predstavujúcejistinuzúveru
243,70 Eur a úroky z úveru 16,97 Eur) spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej
istiny 243,70 Eur od 22.11.2016 do zaplatenia a to všetko v mesačných splátkach po 25,- Eur.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

10. Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietavom výroku za vecne
správny. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu a na zvýraznenie správnosti napadnutého rozsudku
dopĺňa nasledovné.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalobcom a žalovanými došlo dňa 20.2.2014 k uzatvoreniu
úverovej zmluvy č. XXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovaným peňažné prostriedky vo
výške 1000,- Eur, ktoré sa žalovaní zaviazali splácať v 36 mesačných splátkach vo výške 37,21 eur.
Z dôvodu, že žalovaní úver riadne a včas nesplácali, žalobca listom zo dňa 21. 11. 2016 vyhlásil
zosplatnenie celého úveru (č. l. 10).

12. Je nepochybné, že vyššie uvedená úverová zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovanými, je
štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa,
pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti a žalovaní sú spotrebitelia, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného je
zrejmé, že súd prvej inštancie správne ustálil, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

13. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky

nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza
ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva
a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet
ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné

dojednania pripravený a skúsený.

14. Spoločným znakom tejto úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a
to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je
zásada, podľa ktorej nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré

spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky.

15. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú

nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Úverové obdobie, teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú, medzi podstatné náležitosti
úveru nepatrí. Pokiaľ však si účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné
prostriedky do dohodnutej doby (do splatnosti úveru) nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po
splatnosti úveru úroky z omeškania. Ide o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú

povahu. Jeho typickým znakom v občianskoprávnych veciach je jeho administratívny strop (limit).

18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z.

19. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej
sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

20. Nemali by byť pochybnosti, že úver je odplatným právnym, úkonom, za ktorý možno dohodnúť úroky
a že možno dohodnúť aj obdobie na užívanie finančných prostriedkov (úverové obdobie).

21. Zákon umožňuje dodávateľom na určitú dobu podľa jeho predstáv poskytnúť úver a vypýtať si za
to dohodnuté úroky. Od začiatku sa prirodzene sledujú úroky z úveru na dohodnutú dobu, ktorej koniec

završuje tzv. splatnosť úveru.

22.Zozákonomstanovenýchdôvodov(napr.nesplácanieúveru)mádodávateľprávosplatnosťposunúť.
Odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade žalobca) pristúpil k tomu, že považoval
celý dlh za splatný dňom 21.11.2016, potom odo dňa 22.11.2016 nastupuje režim platenia úrokov z

omeškania len z nezaplatenej istiny a nie aj úrokov z omeškania z nezaplatených úrokov.

23. Správne túto situáciu vyhodnotil súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia a v závislosti
od toho správne uzavrel, že nie je možné priznať úroky z omeškania z nezaplatených úrokov,
pokiaľ tu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania z nezaplatenej istiny. Odvolací súd sa preto

stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že dlžník ak včas nesplatí úroky z istiny, dostáva sa do
omeškania s plnením príslušenstva a nie do omeškania s plnením vlastného dlhu. Právo požadovať
od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva (t.j. úroky z omeškania z dojednaných úrokov), potom veriteľ
nemá právo, a ani Občiansky či Obchodný zákonník mu túto možnosť nepriznávajú. Inak povedané,
oba právne predpisy nezakotvujú majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva

pohľadávky (zákaz anatocyzmu). Úroky, úroky z omeškania a poplatok z omeškania sú podľa §
121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky, teda príslušenstvom samotného
peňažného plnenia - istiny. Keďže v zmysle predmetnej právnej úpravy sa pohľadávkou rozumie plnenie
hlavného peňažného záväzku, nárok na príslušenstvo z príslušenstva pohľadávky nevyplýva ani z dikcie
ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

24. Čo sa týka nepriznania nároku žalobcu na úrok z omeškania z omeškaných splátok istiny do
zosplatnenia dlhu v celkovej výške 0,98 Eur, odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie,
žedozosplatneniajemožnépriznaťibaúrokzúveruakoodplatuzaposkytnutiefinančnýchprostriedkov,
keďže v prípade, ak by súd okrem úrokov z úveru priznal aj úroky z omeškania došlo by na ťarchu

dlžníka t.j. spotrebiteľa k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru ako aj úrokov
z omeškania. Došlo by tak k neprimeranému navyšovaniu, ktoré jednoznačne zaťažuje žalovaných
ako spotrebiteľov. Z uvedeného vyplýva značná nerovnosť vo vzťahu medzi účastníkmi v neprospech
žalovaných s poukazom na ustanovenie § 53 ods.1OZ.

25. Vychádzajúc z dôvodov ktoré súd prvej inštancie uviedol, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v jeho napadnutej časti ako vecne správny podľa §3 87 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa a§ 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní. Keďže títo nežiadali priznať náhradu trov odvolacieho
konania ani žiadne trovy odvolacieho konania im nevznikli a neúspešný žalobca nemá nárok na náhradu

trov odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol, že žalovaným náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).