Uznesenie ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, October 29, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/98/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119014261
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrik Príbelský, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3119014261.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Patrika Príbelského PhD. a členov
senátuJUDr.RomanaHargašaaJUDr.DušanaKrč-ŠeberuvtrestnejveciprotiodsúdenémuO.D.I,nar.
XX.XX.XXXX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, prejednal sťažnosť
prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín, ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp. zn.
6Pp/83/2019 zo dňa 01.08.2019 a na neverejnom zasadnutí konanom dňa 29. októbra 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku z r u š u j e s anapadnuté uznesenie v celom rozsahu.

II. Podľa § 66 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona sa žiadosť odsúdeného O. D., nar. XX.XX.XXXX, o
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného
súdu Zvolen, sp. zn.: 1T/15/2018 zo dňa 01.06.2018 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín napadnutým uznesením sp. zn. 6Pp/83/2019 zo dňa 01.08.2019 podľa § 66 ods.
1, ods. 2 Tr. zák. podmienečne prepustil odsúdeného O. D. z výkonu trestu odňatia slobody uloženého
mu rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T/15/2018 zo dňa 01.06.2018. Podľa § 68 ods. 1 Tr.
zák. mu určil skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.

Toto uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože ihneď po jeho vyhlásení podal sťažnosť prokurátor,

ktorú písomne bližšie zdôvodnil tým, že u odsúdeného nebolo preukázané splnenie materiálnej
podmienkyprepodmienečnéprepustenie.ZhodnoteniariaditeľaÚstavunavýkontrestuodňatiaslobody
Dubnica nad Váhom vyplýva, že resocializačná prognóza u obvineného je hodnotená ako menej
priaznivánazákladestrednéhostupňarizikasociálnehozlyhania,nakoľkouodsúdenéhoboliindikované
takérizikovéfaktoryakozávažnosťtrestnéhočinu,nízkevzdelanieaabsenciakvalitnejšiehoprimárneho
prostredia. V nadväznosti na uvedené prokurátor poukázal na skutočnosť, že počas výkonu trestu

odňatia slobody bol odsúdený dokonca disciplinárne potrestaný. Je preto názoru, že prvostupňový súd
nedostatočne vyhodnotil uvedené skutočnosti, nakoľko odsúdený len čiastočne preukazuje splnenie
podmienok na podmienečné prepustenie. Prokurátor v súvislosti s uvedeným dospel k záveru, že u
odsúdeného nie je možné dôvodne predpokladať, že v budúcnosti povedie riadny život, čím teda nie sú
splnené zákonné predpoklady na jeho podmienečné prepustenie. Navrhol Krajskému súdu v Trenčíne,
aby napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a uložil prvostupňovému súdu aby znovu konal a

vo veci rozhodol.
K sťažnosti prokurátora sa písomne vyjadril odsúdený prostredníctvom svojho obhajcu, ktorý uviedol, že
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa považuje za správne a spravodlivé, a sťažnosť prokurátora je
bezpredmetná, nedôvodná a neopodstatnená. Navyše sťažnosť prokuratúry považuje za nedostatočne
odôvodnenú, nakoľko podľa neho prokurátor nepoukázal na relevantný dôvod, prečo by odsúdený
nemal byť podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody. Pokiaľ prokurátor poukazuje na

disciplinárne potrestanie odsúdeného, opomenul, že k dopusteným prehreškom odsúdeného došlo
počas väzobného stíhania odsúdeného nie počas výkonu trestu. Navyše išlo o disciplinárne previnenianepatrného rozsahu, napr. odsúdený mal tričko pod košeľou, alebo že odsúdený spal počas dňa čo bol
spôsobené tým, že celú noc nespal kvôli akútnej bolesti zubov. Záverom uviedol, že odsúdený má za
to, že trest ktorý vykonal v ústave na výkon trestu odňatia slobody mal na neho výchovný účinok, čo je

predpoklad na jeho úspešnú resocializáciu. Na základe uvedeného preto obhajca navrhol, aby krajský
súd sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú zamietol.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku
napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu a dospel k záveru,

že napadnuté uznesenie je potrebné podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. zrušiť a návrh odsúdeného o
jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietnuť.

Krajský súd zistil, že okresný súd správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného v súlade
s ustanovením § 415 ods. 1 Tr. por. rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť
vyjadriťsapredsúdomksvojmunávrhunapodmienečnéprepustenie,akoajkjehohodnoteniuzostrany

ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Odsúdený na verejnom zasadnutí zotrval na podanej žiadosti o
podmienečné prepustenie a požiadal, aby bolo jeho žiadosti vyhovené.

Na základe preskúmania správnosti napadnutého uznesenia krajský súd dospel k záveru, že okresný
súd pochybil, keď návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody

vyhovel.

Krajský súd na rozdiel od okresného súdu po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že u
odsúdeného nie sú splnené všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu
podľa ustanovenia § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.

Uvedené ustanovenie podmieňuje pri podmienečnom prepustení kumulatívne splnenie zákonných
podmienok, a to vykonanie časti trestu v predpísanej dĺžke, preukázanie polepšenia odsúdeného
plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu a preukázanie dôvodnej možnosti
očakávania, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život, pričom sa prihliada aj na to, v akom ústave

na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Krajský súd zistil, že odsúdený splnil formálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatiaslobody(lehotanapodanienávrhuopodmienečnéprepusteniezvýkonutrestuodňatiaslobody).

Čo sa týka druhej zákonnej (materiálnej) podmienky, že počas doterajšieho výkonu trestu odsúdený
preukazujeschopnosťviesťriadnyživotvpodmienkachvýkonutrestu,jemožnékonštatovaťjejsplnenie.

U odsúdeného však nie je splnená tretia zákonná (materiálna) podmienka, a to že od neho možno
očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Z hodnotenia ústavu vyplýva, že odsúdený O. D. je vo výkone trestu odňatia slobody po prvýkrát,
pričom bol pred jeho nástupom aj vo výkone väzby, počas ktorej boli zaznamenané porušenia interných
noriem v dôsledku čoho bol disciplinárne potrestaný pokarhaním. V priebehu výkonu trestu však toto
disciplinárne potrestanie bolo odsúdenému zahľadené. Disciplinárne odmenený doposiaľ nebol. Na

podmienkyvýkonutrestuvústavesaodsúdenýadaptovalbezproblémov,jehosprávanieavystupovanie
je na požadovanej úrovni, nakoľko príkazy a nariadenia rešpektuje a plní. Voľný čas trávi zmysluplne,
využíva ponuku ústavnej knižnice a využíva ponuku akcií organizovaných ústavom v rámci kultúrno-
osvetových aktivít. Ciele stanoveného programu zaobchádzania si plní, okrem časti edukácia, kde
má odsúdený rezervy, nakoľko opakovane porušoval interné predpisy a jeho právne vedomie je

len na priemernej úrovni. Riziko sociálneho zlyhania odsúdeného bolo vyhodnotené ako stredné a
resocializačná prognóza v dôsledku rizikových faktorov, ako závažnosť spáchaného trestného činu,
nízke vzdelanie (odsúdený má základne vzdelanie) a absencia kvalitnejšieho primárneho prostredia,
bola preto vyhodnotená ako menej priaznivá. Záverom hodnotenia, vzhľadom na uvedené skutočnosti,
ústav odsúdeného neodporučil podmienečne prepustiť.

V posudzovanej veci síce odsúdený splnil formálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody a to vykonanie príslušnej časti uloženého trestu. Avšak vykonanie zákonu
zodpovedajúcej časti uloženého trestu a priemerné hodnotenie správania odsúdeného a plnenia jehopovinností vo výkone trestu nepostačuje ešte pre záver o splnení zákonných podmienok pre jeho
podmienečné prepustenie. Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je
v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu bol páchateľ automaticky

prepustený po odpykaní stanovenej doby bez ohľadu na účel trestu, ale podmienečné prepustenie je
na mieste len vtedy, keď vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať v tomto smere
význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre
spoločnosť príliš vysoké riziko jeho recidívy.

Ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zák. vyjadruje totiž predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho
správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a
musí pritom vyplývať zo zhodnotenia páchateľovho polepšenia, pričom očakávanie, že odsúdený po
podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na možnosti jeho nápravy
a osobných pomerov s prihliadnutím aj na účel trestu. Správanie odsúdeného vo výkone trestu sa
musí pritom hodnotiť v súvislosti s charakterovými vlastnosťami odsúdeného, s motívmi a spôsobom

vykonania činu, pretože len za tohto predpokladu možno posúdiť, či odsúdený vo výkone trestu dosiahol
taký stupeň nápravy, že sa už zbavil práve tých charakterových rysov a nesprávnych návykov, ktoré ho
viedli ku spáchaniu trestnej činnosti alebo ktoré okrem ostatných príčin aspoň prispeli k jeho rozhodnutiu
spáchať trestný čin.

Krajský súd po preštudovaní spisového materiálu zistil, že odsúdený bol doposiaľ 4-krát
súdne trestaný, prevažne za závažnú trestnú činnosť ako vydieranie, ublíženie na zdraví či výtržníctvo,
pričom aj počas výkonu väzby a trestu bol disciplinárne potrestaný, z čoho vyplýva, že je osobou s
výraznýmsklonomkpáchaniutrestnýchčinovatedazpohľadupredchádzajúcichodsúdenímaldostatok
možností preukázať zmenu svojho správania, avšak ich nevyužil. Predchádzajúce odsúdenia teda u

neho nesplnili u neho zákonom predpokladaný účel, jeho správanie na slobode je negatívne a jeho
resocializačná prognóza z tohto hľadiska sa javí ako výrazne nepriaznivá. Povaha trestných činov
spáchaných odsúdeným a z nich vyplývajúce okolnosti charakterizujúce odsúdeného ako osobu so
sklonom k páchaniu trestných činov tvoria u neho také skutočnosti, ktoré odôvodňujú záver o existencií
prílišvysokéhorizikajehorecidívyaznehovyplývajúcizáver,žeuodsúdeného,ajnapriekpriemernému,

nie negatívnemu hodnoteniu jeho správania vo výkone trestu, nebol ešte dosiahnutý taký stupeň jeho
nápravy, že by sa zbavil práve tých charakterových vlastností a nesprávnych návykov, ktoré viedli k
opakovanému páchaniu trestných činov a preto nemožno dôvodne predpokladať, že povedie na slobode
riadny život.

Súd prvého stupňa tak nedostatočne resp. vôbec nevyhodnotil predchádzajúce odsúdenia, ale len na
základe hodnotenia pristúpil ku konštatovaniu, že u odsúdeného, ktorý je vo výkone trestu po prvýkrát aj
s prihliadnutím na závery v hodnotení, s ktorými sa súd prvého stupňa nestotožnil, bola daná dostatočná
záruka, že bude viesť na slobode riadny život. Pritom s predchádzajúcimi odsúdeniami sa prvostupňový
súd nevysporiadal, naviac k odsúdeniu za spáchanú trestnú činnosť došlo v relatívne krátkych časových

úsekoch, z čoho vyplýva, že osobnosť odsúdeného je kriminálne narušená, čo nepochybne má vplyv na
posúdenie jeho schopnosti viesť v budúcnosti riadny život. Okresný súd teda nepostupoval správne, keď
žiadosti odsúdeného vyhovel výlučne len na základe kladných skutočností vyplývajúcich z hodnotenia
a súčasného odmietnutia záverov riaditeľa ústavu bez adekvátneho vlastného zhodnotenia aj iných
relevantných skutočností vychádzajúcich predovšetkým z trestnej minulosti odsúdeného v súvislosti s

zhodnotením prognózy vedenia riadneho života v budúcnosti.

Krajský súd sa preto nestotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, že odsúdený spĺňa podmienky
na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a preto vyhovel sťažnosti prokurátora,
napadnuté uznesenie zrušil a sám rozhodol tak, že žiadosť odsúdeného zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e sťažnosť p r í p u s t n á.