Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, March 31, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/109/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111237190
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5111237190.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci žalobcu:

GENERAL FACTORING, a. s., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 838 825, právne
zastúpená Jakubčák, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO:
47 255 706, proti žalovaným: I. F. O., D.. XX.XX.XXXX, H. N. XXX XX H. XXX, Š. P. Z., II. V. O., D..
XX.XX.XXXX, H. N. Ž., H. Č.V. N. T. XX, XXX XX Ž., Š. P. Z., III. A. G., D.. XX.XX.XXXX, H. N. D. W.,
Š. P. Z., o zaplatenie 14.568,99 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 9.949,94 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 9.949,94 eur od 21.03.2015 do zaplatenia zamieta.

Konanie o zvyšnej časti žaloby zastavuje.

Žalovaným I. až III. priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 11.10.2011 doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 16.11.2011 sa žalobca domáhal
vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovaným bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 14.568,99
eur spolu s úrokom vo výške 9,10 % ročne zo sumy 13.399,83 eur od 22.12.2010 do zaplatenia, s úrokmi
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 13.399,83 eur od 22.12.2010 do zaplatenia s tým, že plnením

jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných plniť a nahradiť
mu trovy konania.
2. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
21.12.2010 nadobudol ďalej uvedenú pohľadávku veriteľa Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom
Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 (ďalej len „SlSp“). Postúpenie pohľadávky bolo
žalovaným oznámené listom o postúpení pohľadávky podľa ust. § 526 Občianskeho zákonníka zo
dňa 28.12.2010. Jeho právny predchodca SlSp a žalovaní I. a II. uzatvorili dňa 17.03.2005 zmluvu

o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jeho právny predchodca poskytol žalovaným
I. a II. úver vo výške 9.958,18 eur (300.000,- Sk) pri úrokovej sadzbe 9,10 % ročne. Žalovaní I. a
II. sa zaviazali poskytnutý úver splácať mesačnou splátkou v sume 129,22 eur (3.893,- Sk) vždy k
20. dňu toho ktorého mesiaca. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá zmluvnými stranami na termín
20.04.2005. Žalovaní I. a II. boli povinní splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase, v stanovenom
čase platiť úroky, poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky a náklady spojené s úverom a
dodržiavať dohodnuté podmienky. Podmienky čerpania úveru, spôsob, výška, termíny splácania úveru,

zabezpečenie úveru, podmienky pri neplnení a ďalšie náležitosti boli dojednané v zmluve o úvere. Na
zabezpečenie návratnosti záväzku zo zmluvy o úvere jeho právny predchodca uzavrel so žalovaným III.
dohodu o ručení zo dňa 17.03.2005, v ktorej žalovaný III. vyhlásil, že uspokojí pohľadávku veriteľa, ak tak
neurobí dlžník. Žalovaný III. zároveň vyhlásil, že si je vedomý všetkých právnych následkov súvisiacichs dohodou o ručení a zároveň potvrdil, že obsah a rozsah záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere
veriteľa, za ktoré sa zaručuje, je mu známy, vrátane práv a povinností, ktoré z tohto ručenia vyplývajú
(čl. III. bod 1 a 2 dohody o ručení). Zmluvné strany sa dohodli v čl. II. bod 1 písm. f) dohody o ručení

na vylúčení ust. § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalovaní I. a II. svoj záväzok vyplývajúci zo
zmluvy o úvere neplnili a poskytnutý úver nesplácali, preto jeho právny predchodca postúpil pohľadávku
vzniknutú zo zmluvy o úvere na žalobcu, a to s príslušenstvom a so všetkými právami, ktoré vyplývajú
z predmetného úverového vzťahu. Ďalej žalobca uviedol, že na mimosúdnom riešení pohľadávok, t. j.
na predžalobnú komunikáciu s dlžníkmi smerujúcu k vymoženiu pohľadávok splnomocnil plnou mocou

spoločnosťPlatiťsaoplatís.r.o.,ktorávnadväznostinatotozaslalažalovanýmlist„Výzvanazaplatenie“
zo dňa 17.02.2011, v ktorom poskytla informáciu o aktuálnom zostatku záväzku a aj o tom, že záväzok
vyplývajúci zo zmluvy o úvere sa stal splatným. Po postúpení predmetnej pohľadávky nebola na úhradu
záväzku vzniknutého na základe zmluvy o úvere poukázaná žiadna platba. Žalobca napokon uviedol, že
jeho pohľadávka zo zmluvy o úvere bola ku dňu postúpenia, t. j. 21.12.2010 vo výške celkom 14.568,99
eur, z toho istina vo výške 13.399,83 eur a nezaplatené úroky z omeškania vo výške 1.169,16 eur. Istinu

vo výške 13.399,83 eur ďalej úročí úrokom vo výške 9,10 % ročne a úrokom z omeškania v zákonnej
výške 9 % ročne.
3. Žalovaní I. až III. sa k žalobe, ktorá bola žalovaným I. a II. doručená náhradným spôsobom podľa
ust. § 46 ods. 2 O.s.p. a žalovanému III. doručená riadne do vlastných rúk, v súdom určenej lehote
písomne nevyjadrili.

4. Žalobca v podaní zo dňa 31.07.2014 uviedol, že si uplatňuje v konaní už len nárok na zaplatenie
sumy 13.449,41 eur, spolu s úrokom vo výške 9,10 % ročne zo sumy 6.760,34 eur od 18.02.2011
do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 12.482,63 eur od 18.02.2011 do
zaplatenia. Žalovaný žalovanú sumu 13.449,41 eur špecifikoval ako pozostávajúcu z istiny (doposiaľ
nevrátenej sumy úveru) vo výške 6.760,34 eur (ako suma rozdielu súčtu poskytnutého úveru 300.000,-

Sk a poplatku za poskytnutie úveru vo výške 4.000,- Sk a sumy úhrad žalovaných vo výške 100.338,10
Sk;300.000,-Sk+4.000,-Sk-100.338,10Sk=203.661,90Sk=6.760,34eur),zriadnychúrokovvsume
5.548,70 eur, poplatkov za správu úveru v celkovej sume 137,07 eur, poplatkov za žalobnú upomienku
v celkovej sume 36,52 eur a kapitalizovaných úrokov z omeškania za obdobie od 17.02.2007 ku dňu
predčasnej splatnosti úveru, t. j. 17.02.2011, v celkovej sume 966,78 eur.

5. Žalobca podaním zo dňa 22.02.2017 zobral žalobu v rozsahu prevyšujúcom nárok na zaplatenie sumy
9.949,94 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 9.949,94 eur od 21.03.2015
do zaplatenia späť, pričom pokiaľ ide o sumu 9.949,94 eur, túto špecifikoval ako sumu zodpovedajúcu
súčtu splátok vo výške 129,22 eur (3.893,- Sk) splatných od 20.11.2008 do 20.03.2015 (77 splátok x
129,22 eur = 9.949,94 eur). Zaplatenia úrokov z omeškania sa tak žalobca ďalej domáhal z uplatnenej

sumy 9.949,94 eur odo dňa 21.03.2015, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni konečnej splatnosti úveru.
Ďalej v tomto podaní žalobca prezentoval rozsiahlu argumentáciu ohľadom možnej aplikácie ust. § 92
ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. v danom prejednávanom prípade, a to zásadne tú, že toto ustanovenie
zákonač.483/2001Z.z.niejemožnévykladaťakoustanovenieniejemožnépovažovaťzaustanovenie,
ktoré limituje podmienky postúpenia pohľadávky banky proti klientovi, pri ktorých nenaplnení by bolo

možné považovať právny úkon banky spočívajúci v postúpení pohľadávky voči klientovi za neplatný.
Toto písomné podanie žalobcu je tak možné považovať v spojení s obsahom žaloby zo dňa 11.10.2011
za zhrnutie žalobcových skutkových tvrdení v spore, špecifikáciou napokon uplatňovanej pohľadávky s
jej uplatňovaným príslušenstvom a zásadnou právnou argumentáciou žalobcu v spore.
6. Súd vec prejednal a vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaniach dňa 18.03.2014 (v neprítomnosti

žalobcu a žalovaných I. a III., keďže žalobca sa na pojednávanie neustanovil, avšak na pojednávaní
prostredníctvom svojho právneho zástupcu o odročenie nepožiadal a žalovaní I., ktorý zobral termín
pojednávania na vedomie osobne na súde dňa 28.01.2014 a III., ktorému bolo predvolanie na
pojednávanie riadne doručené do vlastných rúk, sa na pojednávanie bez ospravedlnenia neúčasti
a žiadosti o odročenie pojednávania neustanovili) a dňa 31.03.2017 (v neprítomnosti žalobcu, jeho

právneho zástupcu, keďže právny zástupca žalobcu svoju neúčasť, ako aj neúčasť žalobcu, na
pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 30.03.2017 a požiadal o konanie v ich neprítomnosti a
žalovaného III., ktorému bolo predvolanie na pojednávanie doručené podľa ust. § 106 ods. 3 CSP a
tento svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávania).
7. Žalovaný sa k žalobe vyjadril zásadne až na pojednávaní dňa 31.03.2017, a to tak, že by to mohol

(žalovanú pohľadávku) nejako splácať, ale nevie v akých čiastkach vzhľadom k tomu, že celú žalovanú
sumu nemá k dispozícii.
8. Žalovaná II. sa k žalobe vyjadrila tak, že namieta absolútnu neplatnosť predmetnej zmluvy o
splátkovom úvere s odôvodnením, že v čase jej podpisu už so žalovaným I. ako manželom praktickynežila v spoločnej domácnosti. O podpis na nejakej zmluve ju požiadal žalovaný I. a odôvodnil to len
formálnym podpisom z jej strany. Vedel, že je na materskej dovolenke, že nemá žiadny príjem a že
teda ani nemôže spĺňať podmienky pre uzavretie zmluvy. Žalovaný I. za ňu predložil v banke fiktívne

doklady, na základe ktorých ju banka považovala za riadnu dlžníčku. Ona však nevedela ani o aký
zámer sa jedná a v akej mal byť výške a nevedela, na aký účel mal byť úver použitý. Žalovaným I.,
teda svojim manželom bola podvedená a uzavretie zmluvy tak neurobila riadne, slobodne a určito. Až
neskôr jej žalovaný I. povedal, že peniaze z úveru boli určené pre tretiu osobu. Nie je si vedomá, že by
žalovaní úverové zdroje použil pre svoju potrebu. Myslí si, že aj on bol podvedený, ale vedel o všetkých

skutočnostiach, pričom ona nevedela prakticky nič. Podpísať úver ju manžel vytiahol od 11-mesačného
dieťaťa. Aj táto skutočnosť svedčí o tom, že nemala a ani nemohla mať žiadne informácie o poskytnutom
úvere. V tomto prípade sa cíti byť v postavení spotrebiteľa a viem, že bola zneužitá na podpis zmluvy,
aby úver dostal žalovaný I. a aby ho potom on vyplatil pre tretiu osobu. So žalovaným I. nežijem od
jej 7-meho mesiaca tehotenstva, kedy mal žalovaný I. už milenku. V prípade, že by ju súd zaviazal na
zaplatenie uplatňovaného nároku, takýto rozsudok by bol nespravodlivý a bol by na ujmu jej osoby a jej

detí. Preto žiadala, aby súd žalobu proti jej osobe ako neodôvodnenú zamietol. Nikdy nemala žiadne
zmluvy a ani písomnosti k tomuto úveru. Nežili so žalovaným I. v spoločnej domácnosti a urobila to len z
toho dôvodu, že ju o to požiadal a že ho ako otca svojho dieťaťa nestratí. Všetko to tak bolo pripravené a
dohodnuté a ju zneužili na „formálny podpis“. Jedná sa teda o trestnú činnosť a ona zmluvu podpisovala
v omyle. Samú seba považuje za osobu poškodenú na svojich právach, zneužitú a preto aj z tohto

dôvodu nemôže byť zmluva platná.
9. Na pojednávaní dňa 24.02.2017, ktoré bolo odročené bez prejednania veci žalovaní I. a II. výslovne
súhlasili s čiastočným späťvzatím žaloby v zmysle podaní žalobcu zo dňa 31.07.2014 a zo dňa
22.02.2017.
10. Žalovaný III. bol súdom vyzvaný na vyjadrenie k čiastočnému späťvzatiu žaloby žalobcom podaniami

zo dňa 31.07.2014 a zo dňa 22.02.2017 výzvou zo dňa 24.02.2017 s doložkou (§ 157 ods. 2 CSP), že
ak sa v určenej lehote (3 dni od doručenia výzvy) k čiastočnému späťvzatiu žaloby nevyjadrí, súd bude
mať za to, že s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasí. Žalovaný sa na výzvu súdu doposiaľ nevyjadril.
11. Súd na základe listinných dôkazov produkovaných žalobcom dospel k nasledovným skutkovým
zisteniam.

12. SlSp ako veriteľ uzavrela so žalovanými I. a II. ako dlžníkmi dňa 17.03.2005 zmluvu o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 16 spisu), na základe ktorej sa zaviazala
poskytnúť dlžníkom po splnení podmienok úver vo výške 300.000,- Sk (9.958,18 eur) za dohodnutých
podmienok: druh úveru: úver PLUS na bývanie, výška úrokovej sadzby: typ premenlivá 9,10 % ročne v
deň podpisu zmluvy, poplatok za poskytnutie úveru: 4.000,- Sk splatný v deň podpisu zmluvy, poplatok

za správu úveru: 50,- Sk mesačne, výška splátok: 3.893,- Sk (129,22 eur), periodicita splátok: mesačne
k 20. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky: 20.04.2005, konečná splatnosť úveru: 20.03.2015, splatnosť
úrokov: v posledný deň kalendárneho mesiaca, účel úveru: údržba domu. Dlžníci sa zaviazali splatiť
poskytnutý úver v dohodnutom čase, v stanovenom čase platiť úroky, poplatky dohodnuté v zmluve,
ďalšie poplatky a náklady spojené s úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky. Dlžníci sa súčasne

zaviazali doručiť veriteľovi v lehote do 17.09.2005 listiny preukazujúce účelovosť úveru.
13. SlSp ako veriteľ a žalovaný III. ako ručiteľ uzavreli dňa 17.03.2005 dohodu o ručení (dôkaz
produkovaný žalobcom na č. l. 10 spisu), v ktorej čl. I. ručiteľ prehlásil, že má vedomosť o tom,
že veriteľ uzavrel dňa 17.03.2005 so žalovanými I. a II. ako dlžníkmi zmluvu o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX o poskytnutí úveru vo výške 300.000,- Sk. V čl. II. dohody ručiteľ vyhlásil, že podľa ust.

§ 303 a nasl. Obchodného zákonníka uspokojí nasledovné pohľadávky veriteľa: a) pohľadávku, ktorá
vznikla z Úverovej zmluvy v znení jej neskorších zmien a dodatkov, na základe ktorej veriteľ poskytol
dlžníkovi úver a ktorú tvoria istina vo výške 300.000,- Sk, úroky, úroky z omeškania a všetky poplatky
a náklady spojené s úverovou zmluvou, b) pohľadávku a jej príslušenstvo, ktorá vznikne v dôsledku
alebo v súvislosti s odstúpením alebo vypovedaním úverovej zmluvy, c) pohľadávku na uhradenie

nákladov podľa úverovej zmluvy, tejto dohody a všetkých ostatných zmlúv uzavretých medzi veriteľom
a dlžníkmi, d) pohľadávku a jej príslušenstvo, ktorá vznikne v dôsledku alebo v súvislosti so zánikom
úverovej zmluvy, iným spôsobom ako splnením, odstúpením alebo vypovedaním, e) pohľadávku a jej
príslušenstvo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vznikne, resp. vznikla v dôsledku alebo v
súvislosti s plnením veriteľa dlžníkovi bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu

alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, f) pohľadávku (pohľadávky) a jej (ich) príslušenstvo,
ktoré vzniknú na základe zmeny právneho vzťahu založeného úverovou zmluvou (t. j. pohľadávky,
vyplývajúce zo zmeny výšky poskytnutých peňažných prostriedkov a pod.), alebo nahradením záväzku
vyplývajúceho z úverovej zmluvy novým záväzkom, t. j. v prípade privatívnej novácie právneho vzťahuzaloženého úverovou zmluvou; a to v prípade, ak dlžník neuhradí veriteľovi pohľadávku riadne a včas,
a to aj bez doručenia výzvy na plnenie dlžníkovi. Zmluvné strany sa dohodli na vylúčení ust. § 306 ods.
1 Obchodného zákonníka. Ručiteľ v čl. II. bod 3 dohody neodvolateľne a bezpodmienečne zaviazal, že

na prvú písomnú výzvu veriteľa obsahujúcu jeho vyhlásenie, že dlžník neuhradil pohľadávku riadne a
včas, uhradí túto pohľadávku veriteľovi v lehote určenej veriteľom vo výzve a ak táto lehota vo výzve
určená nie je, tak v lehote 10 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy, a to aj bez doručenia výzvy na
plnenie dlžníkovi. Právne vzťahy vyplývajúce z tejto dohody o ručení sa vo veciach v nej neupravených
mali riadiť príslušnými ustanoveniami VOP, ktoré boli súčasťou tejto dohody, Obchodným zákonníkom a

ostatnými právnymi predpismi, a to v uvedenom poradí. Dohoda nadobudla platnosť a účinnosť dňom jej
podpisu oboma účastníkmi. Účastníci dohody sa dohodli, že záväzok ručiteľa vyplývajúci z tejto dohody
o ručení zaniká až úplným zaplatením pohľadávky.
14. Dňa 21.12.2010 uzavrela SlSp ako postupca so žalobcom ako postupníkom zmluvu o postúpení
pohľadávok č. 1424/2010/CE (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 21 spisu), ktorej predmetom
bolo odplatné postúpenie pohľadávok postupcu špecifikovaných v prílohe č. 1 zmluvy, medzi inými aj

pohľadávky z vyššie uvedenej zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX v celkovej výške 14.568,99
eur (výňatok z prílohy č. 1; dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 37). Túto skutočnosť SlSp oznamovala
aj listom zo dňa 28.12.2010 (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 20 spisu) žalovanému I., pričom tento
list sa vrátil odosielateľovi späť ako nedoručený z dôvodu, že si ho žalovaný I. nevyzdvihol v odbernej
lehote u poštového doručovateľa (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 20 rub spisu).

15. Spoločnosť Platiť sa oplatí s. r. o. vyzvala listami zo dňa 17.02.2011 (dôkazy produkované žalobcom
na č. l. 7, 8 a 9 spisu) žalovaných I. až III. na zaplatenie sumy 14.947,31 eur z titulu nesplatenia úveru č.
XXXXXXXXXX, a to vyčíslenej ku dňu 17.02.2011 s tým, že nakoľko sa žalovaní dostali do omeškania s
plnením uvedeného záväzku, odstúpil týmto veriteľ podľa ust. § 506 Obchodného zákonníka od zmluvy
o úvere, čím sa ich záväzok stal splatným v celom rozsahu spolu s príslušenstvom. Dňa 01.01.2011

splnomocnil žalobca spoločnosť Platiť sa oplatí s. r. o. zastupovaním vo všetkých právnych veciach
súvisiacich s uplatnením a vymáhaním pohľadávok (vrátane práv spojených s realizáciou všetkých
zabezpečovacích inštitútov), ktoré boli zverené spoločnosti Platiť sa oplatí s. r. o. na mandátnu činnosť
mandátnou zmluvou zo dňa 01.01.2011 uzavretou medzi splnomocnencom a splnomocniteľom. (dôkaz
produkovaný žalobcom na č. l. 6 spisu) Spoločnosť Pekná Modrá s.r.o. podala na poštovú prepravu listy

adresované žalovaným II. a III. dňa 28.02.2011 (dôkazy produkované žalobcom na č. l. 95 a 96 spisu).
16. Podľa výpisov z úverového účtu č. XXXXXXXXXX za obdobie od 01.01.1990 do 12.11.2011 (dôkazy
produkované žalobcom na č. l. 78 a 89 spisu) došlo zo strany žalovaných k celkovým úhradám na ich
peňažné záväzky z predmetnej zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX v celkovej sume 100.338,-
Sk (3.330,61 eur) s poslednou úhradou dňa 02.01.2008 v sume 4.000,- Sk (132,78 eur).

17. Podľa ust. § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred
11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov,
ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
18. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení

zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov v pôvodnom znení účinnom do 10.06.2010, tento zákon upravuje niektoré podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa.

19. Podľa ust. § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2006, zákon
sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru [1) napríklad § 497 až 507 Obchodného zákonníka, § 1
ods. 2 písm. b) zákona č. 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov] na účely nadobudnutia
existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených
stavieb a ich údržbu,

20. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), právne vzťahy
uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa
týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto
predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento
zákon.

21. Podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. ObZ v znení účinnom do 31.01.2013,
touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o
predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591),
zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichomspoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom
uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
22. Podľa ust. § 263 ods. 1 ObZ v znení zákona č. 432/2004 Z. z. účinnom od 01.10.2004 do 31.12.2010,

strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s
výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, § 273 ods. 1, § 276 až 289, § 301, 303, 304,
§ 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods. 4, 324, 341, 365, 370, 371, 376, 382, 384,
386 až 408, 408a, 444, 458, 459, 477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, §
509 ods. 1, § 592, 597, § 655 ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a,

675, § 676 ods. 1 a 711, 720, 725, 729 a 743.
23. Podľa ust. § 303 ObZ, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil
určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
24. Podľa ust. § 304 ods. 2 ObZ, ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti
alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky.
25. Podľa ust. § 306 ods. 1 ObZ, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v

prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval.
Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj
záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.
26. Podľa ust. § 311 ods. 1 ObZ, ručenie zaniká zánikom záväzku, ktorý ručenie zabezpečuje.
27. Podľa ust. § 365 ObZ v znení do 31.01.2013, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj

záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania
veriteľa..
28. Podľa ust. § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky.
29. Podľa ust. § 768k ods. 3 ObZ v znení zákona č. 9/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, ustanovenia
o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného
záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365)
a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1.

februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.
30. Podľa ust. § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č.
509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
31. Podľa cit. ust. § 49a OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, právny úkon

je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho
uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom
musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke
nerobí právny úkon neplatným.
32. Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinnom od 01.04.2004 do 31.12.2007,

spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.
33. Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinnom od 01.04.2004 do 31.12.2007,

spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
34. Podľa ust. § 53 ods. 4 OZ v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinnom od 01.04.2004 do 31.12.2007,
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
35. Podľa ust. § 524 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, veriteľ môže

svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
36. Podľa ust. § 524 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, s postúpenou
pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
37. Podľa ust. § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 616/2004
Z. z. účinnom od 25.11.2004 do 30.06.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa

Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým
znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje.38. Podľa ust. § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. v znení zákona č. 616/2004 Z. z. účinnom
od 25.11.2004 do 30.06.2007, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného
predpisu [13d) § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov], sa primerane použijú

ustanovenia tohto predpisu.
39. Podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 552/2008 Z. z. účinnom od 01.01.2009 (predtým ods. 7), ak je napriek písomnej výzve
banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže

banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol

jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

40. Podľa ust. § 216 ods.1 CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.
41. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
42. Z vyššie cit. ust. § 216 ods. 1 CSP vyplýva, že súd je pri rozhodovaní viazaný žalobným návrhom.
Z uvedeného tak vyplýva, že súd nemôže priznať žalobcovi viac, ako požadoval v žalobnom návrhu,

avšak nemôže mu priznať ani niečo iné, než požadoval (teda žalovanému nemôže uložiť inú ako
žalobcom navrhovanú povinnosť), alebo nemôže žalobcovi priznať síce požadované plnenie, avšak z
iného skutkového základu, ako bol žalobcom vymedzený. Zároveň súd poukazuje na znenie cit. ust. čl.
8 Základných princípov CSP, teda na to, že žalobca je v žalobnom návrhu povinný označiť skutkové
tvrdenia, ktoré majú odôvodňovať jeho uplatnený nárok čo do dôvodu, ako aj výšky a súčasne má

dôkaznú povinnosť, t. j. označiť alebo predložiť dôkazy preukazujúce jeho skutkové tvrdenia. Súd tak
nemá povinnosť (a opak by bol v rozpore so zásadou rovnosti strán sporu v konaní) zo žalobcom
predloženýchaoznačenýchdôkazovodvodzovaťskutkovétvrdenia,ktoréneboližalobcomprodukované
a na základe týchto žalobcovi priznať síce uplatnený nárok, avšak uplatnený na základe iného žalobcom
tvrdeného skutkového stavu.

43. S poukazom na vyššie cit. ust. § 216 ods. 1 CSP a výklad uvedený v predošlom odseku tohto
rozsudku súd konštatuje, že žalobca sa žalobou v zmysle posledného podania žalovaného zo dňa
22.02.2017 (teda po poslednom čiastočnom späťvzatí žaloby podaním zo dňa 22.02.2017) domáhal v
konaní nároku na zaplatenie sumy 9.949,94 eur titulom plnenia peňažnej povinnosti žalovaných I. a II.
ako dlžníkov vyplývajúcej im z predmetnej zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX a žalovaného

akoručiteľavyplývajúcejmuzdohodyoručenízodňa17.03.2005,pričomsuma9.949,94eurzodpovedá
súčtu 77 splátok vo výške 129,22 eur splatných v období od 20.11.2008 (vrátane) do 20.03.2015
(konečná splatnosť úveru), s tým, že tento nárok (pohľadávku) nadobudol na základe postúpenia tejto
pohľadávky, spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými od pôvodného veriteľa SlSp na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE zo dňa 21.12.2010.

44. V danom prípade tak bol predmetnou zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
17.03.2005 založený medzi SlSp ako veriteľom a žalovanými I. a II. ako dlžníkmi záväzkovo-právny
vzťah, z ktorého vyplynula SlSp povinnosť poskytnúť za dohodnutých podmienok dlžníkom úver -
peňažné prostriedky do sumy 300.000,- Sk (9.958,18 eur) a žalovaným I. a II. ako dlžníkom poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť SlSp aj s úrokmi a dohodnutými poplatkami v pravidelných mesačných

splátkach vo výške 3.893,- Sk (129,22 eur) so splatnosťou do 20. dňa príslušného kalendárneho
mesiaca, so splatnosťou prvej splátky dňa 20.04.2005 a poslednej splátky 20.03.2015. Túto zmluvu
vzhľadom k tomu, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie účelového úveru PLUS na bývanie - údržba
domu zo strany veriteľa dlžníkom nemožno s poukazom na cit. ust. § 1 ods. 2 písm. a) zákona č.
258/2001 Z. z. považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 2 písm. b) zákona č. 258/2001

Z. z. a zákon č. 258/2001 Z. z. sa ani na zmluvný vzťah medzi SlSp a žalovanými I. a II. založený
predmetnou zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX nevzťahuje. Súd tak vychádzal z toho, že
v danom prípade je potrebné posúdiť zmluvu uzavretú medzi SlSp a žalovanými ako zmluvu o úvere
podľa cit. ust. § 497 ObZ. Keďže zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom [cit. ust. § 261 ods. 3písm. d) ObZ] riadil sa záväzkovo-právny vzťah medzi zmluvnými stranami ustanoveniami tretej časti
ObZ (§ 261 a nasl.).
45. Ak žalovaná II. namietala neplatnosť predmetnej zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX

zo dňa 17.03.2005, a to z dôvodu, že mala byť uvedená zo strany žalovaného I. do omylu, súd túto
argumentáciu žalovanej neprijal, a to z dôvodu, že právne významný omyl žalovanej by v zmysle ust.
§ 49a OZ, teda omyl spôsobujúci neplatnosť právneho úkonu (v danom prípade spornej zmluvy o
splátkovom úvere), prichádzal do úvahy len vtedy, ak by tento omyl vyvolala druhá zmluvná strana, t.
j. SlSp, alebo by o ňom musela vedieť. V danom prípade je nepochybné, že tomu tak nebolo a omyl

mal na strane žalovanej II. vyvolať žalovaný I., t. j. rovnaká zmluvná strana. V uvedenom kontexte súd
poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR spis. zn. 3Cz 69/74 zo dňa 06.12.1974, v ktorom
bol vyslovený nasledovný právny názor: „Podľa ust. § 49 ods. 1 Občianskeho zákonníka môže byt
dôvodom pre odstúpenie od zmluvy len omyl, ktorý vyvolal druhý účastník zmluvy alebo ktorý musel
byť tomuto účastníkovi známy podľa odseku 2 tohto ustanovenia potom len omyl, ktorý bol druhým
účastníkom vyvolaný úmyselne. Občiansky zákonník v oboch týchto ustanoveniach uvádza druhého

účastníka, z čoho je nutné vyvodiť, že musí ísť o účastníka, ktorý stojí na druhej strane zmluvy ako
účastník, ktorý sa chce dovolať omylu ako dôvodu pre odstúpenie od zmluvy; musí ísť teda napr. o vzťah
kupujúci - predávajúci, obdarovaný - darca, veriteľ - dlžník a pod. Ak je však na jednej strane zmluvy viac
osôb, napr. niekoľko predávajúcich, potom sa nemôže žiadny z účastníkov stojacich na jednej strane
zmluvy dovolávať ako dôvodu pre odstúpenie od zmluvy omylu, o ktorom tvrdí, že bol vyvolaný, či už

úmyselne, alebo nie, účastníkom stojacim na tej istej strane zmluvy, alebo omylu, ktorý musel byť známy
len tomuto účastníkovi zmluvy.“. Aj keď podľa v súčasnosti platnej právnej úpravy danej cit. ust. § 49a
OZ uzákonenej novelou zákon č. 509/1991 Zb. účinnou od 01.01.1992, je právnym dôsledkom omylu
účastníka právneho úkonu relatívna neplatnosť právneho úkonu, a to na rozdiel do 31.12.1991 účinnej
právnej úpravy ust. § 49 OZ, ktorá umožňovala osobe konajúcej v omyle od zmluvy odstúpiť, má súd za

to, že citovaný právny názor je možné vztiahnuť aj na súčasnú právnu úpravu cit. ust. § 49a OZ, a to
vzhľadomktomu,žezásadnemožnostotožniťdruhéhozmluvnéhoúčastníkasosobou,ktorejbolprávny
úkon konajúcej osoby určený. Z uvedených dôvodov tak súd pre nadbytočnosť nevykonal dokazovanie
v zmysle návrhu žalovanej na pojednávaní dňa 31.03.2017, a to výsluchom ňou označených svedkov.
(§ 185 ods. 1 CSP)

46. Pokiaľ ide o záväzkovo-právny vzťah, ktorý mal vzniknúť medzi SlSp ako veriteľom a žalovaným
III. na základe dohody o ručení zo dňa 17.03.2005, je možné konštatovať, že ručiteľským vyhlásením
žalovaného III. (podľa ust. § 303 ObZ) bolo nepochybne zabezpečené plnenie peňažných záväzkov
žalovaných I. a II. voči SlSp ako veriteľovi vyplývajúcich z predmetnej zmluvy o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX, pričom strany dohody o ručení vylúčili v zmysle cit. ust. § 263 ods. 1 ObZ aplikáciu

ust. § 306 ods. 1 ObZ na ich vzájomný záväzkovo-právny vzťah. Žalovanému III. tak vznikla povinnosť
poskytnúť SlSp za žalovaných I. a II. plnenie ich peňažných záväzkov z predmetnej zmluvy o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX, pokiaľ tieto záväzky nesplnenia v lehote splatnosti žalovaní I. a II.
47. Žalobca tak v ďalšom vyvodzoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore z tvrdenej právnej
skutočnosti, že ako postupník postúpením pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/

CE zo dňa 21.12.2010 podľa cit. ust. § 524 OZ od SlSp ako pôvodného veriteľa a postupcu nadobudol
žalovanú pohľadávku s príslušenstvom vyplývajúcu z predmetnej zmluvy o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými (vrátane zabezpečenia). Pokiaľ ide
o pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných I. a II., túto žalobca vyvodzoval z ich dlžníckeho záväzku podľa
cit. ust. § 497 ObZ a z tej skutkovej okolnosti, že žalovaní I. a II. nesplnili svoj záväzok splácať splátky

úveru riadne a včas v rozsahu žalovanej sumy. Čo sa týka pasívnej vecnej legitimácie žalovaného III.,
túto žalobca vyvodzoval z jeho ručiteľského záväzku podľa cit. ust. § 303 ObZ, z ktorého mu vyplynula
povinnosť poskytnúť veriteľovi plnenie peňažného záväzku žalovaných I. a II. z predmetnej zmluvy o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX v prípade, ak toto plnenie neposkytnú žalovaní I. a II.
48. Súd vychádzal z toho, že v danom prípade išlo nesporne o pohľadávku pôvodného veriteľa SlSp

ako banky, ktorá poskytla predmetný úver dlžníkom - žalovaným I. a II. (ako klientom). Z tohto dôvodu
je potrebné v súvislosti s postúpením tejto pohľadávky brať zreteľ aj na oprávnenie banky postúpiť
pohľadávku za podmienok podľa cit. ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Aj napriek
tomu, že dotknuté cit. ust. § 92 ods. 8 je systematicky zaradené v 14. časti zákona č. 483/2001 Z.
z. upravujúcej ochranu klientov a bankové tajomstvo, nie je možné vykladať ho zužujúco len v rovine

povinnosti banky chrániť bankové tajomstvo bez dopadu porušenia povinností banky na jej právne úkony
vo vzťahu k iným osobám vstupujúcim s bankou do súkromno-právnych vzťahov. Ak by súd takýto
výklad pripustil, poprel by najúčinnejší nástroj pôsobiaci voči banke, aby bolo zamedzené postupovanie
„neukončených“ („živých“) úverov jej klientov bez ich súhlasu a vedomia na iné subjekty, čím bynepochybne nemohol byť naplnený účel dotknutého ust. § 92 ods. 8, a to je ochrana klienta banky a
bankového tajomstva. Výkladu súdu nasvedčuje aj dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne
ust. § 92 ods. 7), ktorá doslova uvádza: „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia

pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“. Rovnako vo
všeobecnosti neobstojí ani prípadný argument, že OZ v dotknutých ustanoveniach upravujúcich inštitút
postúpenia pohľadávky neobsahuje obmedzenie oprávnenia banky postúpiť pohľadávku voči klientovi
na iný subjekt (obdobne ani zákon č. 258/2001 Z. z., či zákon č. 129/2010 Z. z.), keďže úpravu podľa
cit. ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. je v tomto prípade potrebné považovať za právnu úpravu

špeciálnu (lex specialis) vo vzťahu k príslušným ustanoveniam OZ (lex generalis). Z cit. ust. § 92 ods.
8 tak možno vyvodiť, že banka je oprávnená (môže) postúpiť inému subjektu bez súhlasu klienta iba
tú pohľadávku (resp. jej časť), ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu, a to iba za podmienky, že klient
(dlžník) je napriek písomnej výzve banky nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením tejto
časti svojho peňažného záväzku voči banke.
49. K rovnakému záveru o obsahu a zmysle právnej úpravy obsiahnutej v dotknutom ust. § 92 ods. 8

zákona č. 483/2001 Z. z. dospel napr. aj Krajský súd v Bratislave v uznesení spis. zn. 6Co/203/2015
zo dňa 19.05.2015 [„Z ust. § 92 ods. 8 zákona č. 482/2001 Z. z. (zákon o bankách) vyplýva, že banka
môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová
správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V odseku 7 sa upravuje
možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlh, a to aj osobe,

ktorá nie je bankou“. Pokiaľ teda Slovenská sporiteľňa, a. s., postúpila zmluvou z 21.10.2010 predmetnú
pohľadávku z úveru v celom rozsahu, postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 zákona č. 482/2001 Z. z. Totiž
keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej
splatnosti), Slovenská sporiteľňa a.s., nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane
úrokovznehovcelostiinémusubjektu.Zmluvaopostúpenípohľadávokz21.10.2010jepretoneplatným

právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.“], Krajský súd v Prešove v rozsudku č. k.
4Co/145/2014-341 zo dňa 11.03.2015, Krajský súd v Košiciach v rozsudku spis. zn. 11Co/898/2014 zo
dňa 19.11.2015 [„Odvolací súd uvádza, že v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách spôsobilým
predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky)
a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90

kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie
pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Nakoľko v konaní žalobca takýto
dôkaz nepredložil, a to písomnú výzvu banky Slovenskej sporiteľne a.s., takéto postúpenie pohľadávky
je neplatné v zmysle § 39 OZ pre rozpor so zákonom, a to pre nedodržanie zákonnej podmienky
uvedenej v § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktorou je existencia písomnej výzvy banky klientovi na plnenie

peňažného záväzku, s ktorou je klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní.“] a Krajský
súd v Žiline v rozsudkoch č. k. 5Co/48/2016-123 zo dňa 23.02.2016, č. k. 11Co/79/2016-128 zo dňa
17.05.2016, č. k. 7Co/199/2016-124 zo dňa 29.06.2016, č. k. 7Co/270/2016-210 zo dňa 26.10.2016,
č. k. 6Co/257/2016-230 zo dňa 25.01.2017 [v zmysle tohto: „Z cit. zákonného ustanovenia vyplýva, že
banková pohľadávka (alebo jej časť) môže byť postúpená, ak je (1) splatná, a to až po predchádzajúcej

(2) písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené (3) omeškanie dlžníka so splnením postupovanej
pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Uvedené ustanovenie je lex specialis k
inštitútu cesie.... Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky
banky. Predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (pozri rozsudky Krajského súdu
v Prešove vo veciach sp. zn. 6Co/119/2013, 19Co/194/2015, 4Co/145/2014..., viaceré rozhodnutia

Krajského súdu v Žiline, napr. spis. zn. 6Co/674/2015, 6Co/46/2016)] a o ktorých rozhodnutiach má súd
vedomosť zo svojej činnosti (§ 186 ods. 1 CSP). Súd sa tak s odkazom na plejádu či už citovaných, alebo
len označených rozhodnutí odvolacích súdov nestotožnil s argumentáciou žalobcu, ktoré mala podporiť
ním označená rozhodovacia činnosť súdov prvej inštancie, teda súdov nižšieho stupňa.(čl. 2 ods. 2 CSP)
50. Súd musí konštatovať, že v konaní nevyšlo najavo naplnenie vyššie uvedených podmienok pre vznik

oprávnenia SlSp ako banky postúpiť žalovanú pohľadávku voči klientom (žalovaným I. a II.) z predmetnej
zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX aj bez ich súhlasu. Pokiaľ ide o časť pohľadávky
zodpovedajúcej splátkam vo výške 129,22 eur splatným v období od 20.01.2011 do 20.03.2015, t. j.
celkovo vo výške 6.590,22 eur (51 splátok x 129,22 eur), keďže žalobca v konaní nepreukázal a ani toto
nevyšlo najavo, že ku dňu postúpenia pohľadávky, t. j. ku dňu 21.12.2010 vôbec došlo k ich predčasnej

splatnosti (žalobca v konaní zásadne tvrdil opak, a to že k „zosplatneniu“ pohľadávky došlo až listom
spoločnosti Platiť sa oplatí s. r. o. zo dňa 17.02.2011). V zmysle už vyššie uvedeného tak nebolo
preukázané, že SlSp ako banka bola bez súhlasu dlžníkov (žalovaní I. a II.), ktorý žalobca v konaní
mimo iné nepreukázal, postúpiť nesplatnú časť svojej pohľadávky vyplývajúcej z predmetnej zmluvy osplátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Rovnako však nebolo žalobcom preukázané naplnenie podmienok
pre vznik oprávnenia SlSp ako banky bez súhlasu dlžníkov (žalovaných I. a II.) postúpiť pohľadávku
z predmetnej zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX aj v ďalšej časti zodpovedajúcej splátkam

splatným v období od 20.10.2010 do 20.12.2010, t. j. vo výške 387,66 eur (3 splátky x 129,22 eur), a to
aj napriek tomu, že už išlo o splátky, ktorých splatnosť nastala pred postúpením pohľadávky, t. j. pred
21.12.2010, avšak omeškanie dlžníkov (žalovaných I. a II.) v prípade týchto splátok netrvalo nepretržite
viac ako 90 dní. Napokon žalobcom nebolo preukázané naplnenie podmienok pre vznik oprávnenia
SlSp ako banky bez súhlasu dlžníkov (žalovaných I. a II.) postúpiť pohľadávku z predmetnej zmluvy

o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX aj v zvyšnej časti zodpovedajúcej splátkam splatným v období
od 20.11.2008 do 20.09.2010, t. j. vo výške 2.972,06 eur (23 splátok x 129,22 eur), a to aj napriek
tomu, že už išlo o splátky, ktorých splatnosť nastala viac ako 90 dní pred postúpením pohľadávky (teda
dlžníci - žalovaní I. a II. boli v omeškaní s plnením týchto splátok nepretržite dlhšie ako 90 dní), t. j. pred
21.12.2010, avšak žalobca v konaní nepreukázal, že k tomuto omeškaniu došlo aj napriek písomnej
výzve SlSp ako banky podľa cit. ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. Súd zdôrazňuje, že žalobca

v konaní aj napriek vedomosti o znení ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. a možnosti prieskumu
platnostipostúpenianímuplatňovanejpohľadávkysúdom(totovyplývajednoznačneimplicitnezpodania
jeho právneho zástupcu zo dňa 22.02.2017), neprodukoval v konaní ani len tvrdenie o takejto výzve
banky, nie to ju ešte označil ako dôkaz.
51. Zároveň nevyšlo v konaní najavo (a ani žalobca neprodukoval takéto tvrdenia), že by žalovaný

ako dlžník udelil SlSp súhlas na postúpenie (a tento súhlas nie je možné vyvodiť ani zo žalobcom
tvrdeného, ale nepreukázaného obsahu ust. bodu 18.14. Všeobecných obchodných podmienok SlSp,
ktoré mali byť súčasťou predmetnej zmluvy o splátkovom úvere (k tomu viď ďalšie odseky č. 52 až 56
odôvodnenia tohto rozsudku), žalovanej pohľadávky vyplývajúcej z predmetnej zmluvy o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX.

52. V zmysle žalobcom tvrdeného ust. bodu 18.14. Všeobecných obchodných podmienok SlSp (ďalej len
„VOP“), mal klient (dlžník, žalovaní I. a II.) výslovne súhlasiť s tým, že „Banka je oprávnená kedykoľvek
postúpiť akékoľvek svoje Pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené
alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či
Banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku, alebo nie, voči Klientovi na

tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje
pohľadávky voči Banke alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim
písomným súhlasom Banky.“. Súd na toto vyhlásenie klienta (žalovaných I. a II. neprihliadal, keďže
aj v prípade existencie takéhoto ustanovenia VOP (keďže žalobca ich obsah nepreukázal), by bolo
potrebné považovať túto zmluvnú podmienku za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa cit. ust. § 53

ods. 1 OZ, ktorá je absolútne neplatnou podľa cit. ust. § 53 ods. 4 OZ. Na daný záväzkovo-právny
vzťah medzi SlSp a žalovanými ako dlžníkom založený predmetnou zmluvou o splátkovom úvere sa
bez akýchkoľvek pochybností primerane vzťahovala úprava podľa cit. ust. § 52 a nasl. OZ, a to aj
napriek tomu, že v čase uzavretia zmluvy ust. § 52 ods. 1 OZ definovalo spotrebiteľskú zmluvu, ako
kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti OZ a zmluvu podľa

ust. § 55, ak zmluvnými stranami boli na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Neznamená to však, že by v danom prípade nešlo o zmluvu spotrebiteľskú, a to vzhľadom k tomu, že táto
predmetná zmluva o splátkovom úvere č. 0362698952 má všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa cit.
ust. § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, teda že bez najmenších pochybností

išlo o tzv. formulárovú zmluvu, ktorá bola uzavieraná vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom ovplyvnil nemohol. Potom v zmysle cit. ust. § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb.
sa na túto zmluvu vzťahujú primerane ust. § 52 a nasl. OZ v znení zákona č. 150/2004 Z. z.
53. V zmysle cit. ust. § 53 ods. 1 OZ možno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku len takú
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá nebola individuálne dojednaná (§ 52 ods. 1 OZ) a

súčasne(kumulatívne)ktoráspôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstrán
vneprospechspotrebiteľa.Súdvdanomprípadedospelkzáveruonaplneníobochpodmienokapotrebe
deklarovať (v prípade jej existencie) neplatnosť dotknutej zmluvnej podmienky podľa ust. bodu 18.14.
VOP ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. (neprijateľnosť obsahovo totožnej zmluvnej podmienky
SlSp súd judikoval už v rozsudku č. k. 6C/96/2014-82 zo dňa 13.10.2015 potvrdeného rozsudkom

Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/48/2016-123 zo dňa 23.02.2016, v rozsudku č. k. 6C/177/2014-83
zo dňa 06.10.2015 potvrdeného rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 11Co/79/2016-128 zo dňa
17.05.2016, rozsudkom č. k. 6C/117/2013-87 zo dňa 22.01.2016 potvrdenom rozsudkom Krajského
súdu v Žiline č. k. 7Co/199/2016-124 zo dňa 29.06.2016, rozsudkom č. k. 6C/285/2013-172 zo dňa01.03.2016 potvrdenom rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 7Co/270/2016-210 zo dňa 26.10.2016;
súd má o tom vedomosť zo svojej činnosti - išlo o vec toho istého zákonného sudcu, ako v prejednávanej
veci).

54. Splnenie prvého predpokladu pre deklarovanie neprijateľnosti dotknutej zmluvnej podmienky, a to
že vyplývala z vopred dodávateľom pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy a jej obsah spotrebiteľ (v
danom prípade dlžník - žalovaní I. a II.) nemohol individuálne ovplyvniť, nepochybne plynie už len zo
samotného faktu, že táto zmluvná podmienka mala byť obsiahnutá vo vopred SlSp predformulovaných
VOP, ktoré boli účinné od 01.08.2002 (ako sa to udáva v čl. V. bod 2 predmetnej zmluvy o splátkovom

úvere, t. j. ešte pred jej uzavretím dňa 17.03.2005) a ktoré ako neoddeliteľnú súčasť zmluvných
podmienok zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.03.2010 bol nútený dlžník - žalovaní
I. a II. prijať, ak chcel vstúpiť do zmluvného vzťahu s bankou - SlSp ako veriteľom.
55. Naplnenie druhého predpokladu pre deklarovanie neprijateľnosti dotknutej zmluvnej podmienky, t.
j. že spôsobovala (v prípade jej existencie) značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, súd videl v tom, že jednak touto zmluvnou podmienkou banka zrejme

obchádzala už uvedené ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. (resp. v čase účinnosti VOP do
31.12.2008 ods. 7) a súčasne v tom, že spotrebiteľ (v danom prípade dlžník žalovaný) už vopred pri
samotnom uzavretí zmluvného vzťahu s bankou dával súhlas s postúpením akýchkoľvek pohľadávok
bankou voči nemu ako dlžníkovi, resp. s prevodom akýchkoľvek záväzkov banky voči nemu, na tretiu
osobu (teda aj na zahraničný subjekt, voči ktorému domôcť sa práva zo strany spotrebiteľa by bolo

sťažené), zatiaľ čo spotrebiteľ vôbec takýto súhlas banky na postúpenie pohľadávky voči banke, resp.
prevod záväzku voči banke, na tretiu osobu nedostal a bol oprávnený na postúpenie pohľadávky, resp.
prevod záväzku, voči banke na tretiu osobu zásadne s jej predchádzajúcim písomným súhlasom. Takáto
úprava práv a povinností dodávateľa (v tomto prípade banky - SlSp) a spotrebiteľa (v tomto prípade
dlžníka žalovaných I. a II.) zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa.
56. Vzhľadom k vyššie uvedenému nenaplneniu podmienok podľa cit. ust. § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z. z. pre vznik oprávnenia SlSp postúpiť žalovanú pohľadávku na žalobcu bez jeho súhlasu,
súd hľadel na dvojstranný právny úkon SlSp a žalobcu, t. j. na zmluvu o postúpení pohľadávok č.
1128/2015/CE zo dňa 29.09.2015 v časti postúpenia žalovanej pohľadávky s príslušenstvom, ako na

(absolútne) neplatný právny úkon urobený v rozpore so zákonom podľa cit. ust. § 39 OZ. Na absolútnu
neplatnosť právneho úkonu súd totiž prihliada bez toho, aby to strana sporu namietala, teda z úradnej
povinnosti (ex officio). Na základe neplatného právneho úkonu však žalobca nemohol nadobudnúť
žalovanú pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými a teda nemohol vstúpiť do práv
veriteľa a súčasne nebol oprávnený požadovať od žalovaných I. a II. ako dlžníkov a žalovaného III. ako

ručiteľa uspokojenie žalovanej pohľadávky s príslušenstvom.
57. V kontexte argumentácie žalobcu týkajúcej sa možnosti/nemožnosti vyslovenia neplatnosti zmluvy
o postúpení pohľadávok z dôvodu nenaplnenia podmienok ustanovených v ust. § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z. z., ako ju žalobca produkoval v podaní zo dňa 22.02.2017 (súd konštatuje, že o aplikácii
tohto ustanovenia v prejednávanej veci zo strany súdu boli strany sporu upovedomené na pojednávaní

dňa 31.03.2017, ktorého sa však žalobca a ani jeho právny zástupca nezúčastnili, pričom však ešte
pred tým svoju argumentáciu k tejto právnej otázke súdu predložili práve v podaní zo dňa 22.02.2017
zrejme uvedomujúc si, že súd pristúpi k posudzovaniu platnosti časti predmetnej zmluvy o postúpení
pohľadávok č. 1128/2015/CE zo dňa 29.09.2015, ktorou bola postúpená žalovaná pohľadávka, keďže
logicky by v opačnom prípade žalobca nemal dôvod takúto argumentáciu v spore súdu predkladať), súd

považuje za potrebné uviesť nasledovné.
58. Ak žalobca argumentoval pri výklade ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. odkazujúc na
ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z., resp. zákona č. 258/2001 Z. z., ktoré neodkazujú v žiadnej časti
na zákon č. 483/2001 Z. z., z čoho vyvodil, že nie je správne aplikáciou ust. § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z. z., túto argumentáciu je možné považovať vzhľadom na skutočnosť, že zákon č. 129/2010

Z. z. sa nevzťahuje v zmysle cit. ust. § 25 ods. 1 na právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11.06.2010 na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pretože tieto sa spravujú podľa doterajších predpisov, ako aj
vzhľadom na uvedené v odseku č. 44 odôvodnenia tohto rozsudku, že daný záväzkovo-právny vzťah
medzi SlSp a žalovanými I. a II. sa nespravoval ani zákonom č. 258/2001 Z. z., keďže v danom prípade
nešloozmluvuospotrebiteľskomúvere,zabezpredmetnú.Vkonečnomdôsledkusavšakstoutočasťou

argumentácie žalobcu súd už vysporiadal v odseku č. 48 odôvodnenia tohto rozsudku. Súd v ďalšom
poukazuje na to, že s touto argumentáciou sa vysporiadal aj Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v
rozsudku č. k. 7Co/199/2016-124 zo dňa 29.06.2016, v zmysle ktorého: „...ust. § 92 ods. 8 Zákona o
bankách je zákonom lex specialis vo vzťahu k ust. § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. a ďalej k ust.§ 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré všeobecne upravujú podmienky postúpenia pohľadávky
v spotrebiteľských vzťahoch. Inými slovami, ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách je potrebné aplikovať
na oblasť tých právnych vzťahov, ktoré boli na základe Zákona č. 483/2001 Z. z. uzatvárané, do tohto

rámca patrí aj oblasť právnych vzťahov, na základe uzatvorených zmlúv o úvere (poskytnutých bankou),
pričom subjektom týchto právnych vzťahov môžu byť aj fyzické osoby - spotrebitelia. Ust. § 524 a nasl.
Občianskeho zákonníka a ust. § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. upravujú podmienky postúpenia
pohľadávky v širokom okruhu právnych vzťahov (z hľadiska predmetu subjektov); avšak ak predmetom
právneho vzťahu je poskytnutie úveru bankou, ktorého subjektom (veriteľom) je banka, osobitne Zákon

o bankách upravuje podmienky, za ktorých je možné pohľadávku postúpiť tretej osobe.“. (obdobne už
aj cit. rozsudok Krajského súdu v Žiline spis. zn. 6Co/257/2016 zo dňa 25.01.2017)
59. Na predmetnom posúdení platnosti dotknutej časti zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/
CE zo dňa 21.12.2010 súdom nemôže nič zmeniť ani argumentácia žalobcu spočívajúca v preferencii
výkladu právnych úkonov v prospech ich platnosti (s odkazom na judikatúru Ústavného súdu SR
rozhodnutia spis. zn. I. ÚS 640/2014 a spis. zn. IV. ÚS 15/2014, resp. Ústavného súdu ČR spis. zn. III.

ÚS 3900/2012), a to vzhľadom k tomu, že súd v konaní neposudzoval platnosť dvojstranného právneho
úkonu SlSp a žalobcu z dôvodu jeho nedostatkov podľa ust. § 37 ods. 1 OZ, ale v kontexte výkladu
právnej normy, konkrétne cit. ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., t. j. v kontexte abstraktného
skúmania zákonných podmienok oprávnenia banky postúpiť svoju pohľadávku voči klientovi na iný
subjekt bez súhlasu klienta a s týmto spojenej platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky banky na iný

subjekt.Akoužbolovyššieuvedené,súddospelktakémuprávnemuposúdeniu,ženaplatnépostúpenie
pohľadávky banky voči klientovi bez jeho súhlasu je nutné, aby boli naplnené podmienky pre vznik
oprávnenia banky postúpiť pohľadávku voči klientovi na iný subjekt podľa cit. ust. § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z. z. V prejednávanom prípade naplnenie týchto podmienok preukázané nebolo, z čoho súd
vyvodil neplatnosť dotknutej časti zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE zo dňa 21.12.2010

podľa cit. ust. § 39 OZ pre rozpor so zákonom. Na tomto závere nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že
zákon č. 483/2001 Z. z. explicitne v znení dotknutého ust. § 92 ods. 8, ani v znení iného ustanovenia,
nestanovuje, že by v prípade nenaplnenia podmienok stanovených v ust. § 92 ods. 8 bola zmluva o
postúpení pohľadávky banky voči klientovi neplatná. Cit. ust. § 39 OZ postihuje neplatnosťou práve
právne úkony, ktoré svojim obsahom alebo účelom odporujú zákonu alebo ho obchádzajú alebo sa

priečia dobrým mravom. Samotná skutočnosť, že právny úkon svojim obsahom alebo účelom odporuje
zákonu (ako v predmetnom prípade, kde právny úkon odporoval zákonu o bankách, ktorý v ust. § 92 ods.
8 výslovne stanovuje, za splnenia akých podmienok je banka oprávnená bez súhlasu klienta postúpiť
pohľadávku na iný subjekt ako inú banku, pričom tieto podmienky v danom prípade splnené neboli), ako
to predpokladá dotknuté ust. § 39 OZ, vôbec nemusí byť (a ani nie je) explicitne vyjadrená v dotknutom

zákone, ktorého obsahu alebo účelu takýto právny úkon odporuje.
60. Z vyššie uvedených dôvodov tak súd pre nedostatok vecnej legitimácie žalobcu v prejednávanej veci
žalobu v celom rozsahu, na ktorom žalobca po čiastočných späťvzatiach podaniami zo dňa 31.07.2014
a dňa 22.02.2017, zamietol.
61. Podľa ust. § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O

čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
62. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
63. Podľa ust. § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

64. Podľa ust. § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
65. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

66. Súd zároveň rozhodol týmto rozsudkom aj o zastavení konania o časti žaloby (§ 145 ods. 2 CSP),
ktorou si žalobca uplatňoval nároky prevyšujúce nárok na zaplatenie sumy 9.949,94 eur spolu s úrokmi z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 9.949,94 eur od 21.03.2015 do zaplatenia (ako je tento skutkovo
opísaný v podaní žalobcu zo dňa 22.02.2017 uvedenom v odseku č. 5 odôvodnenia tohto rozsudku), a
to na základe podaní žalobcu zo dňa 31.07.2014 a zo dňa 22.02.2017, ktoré súd podľa ich obsahu (§

124 ods. 1 CSP) posúdil ako čiastočné späťvzatie žaloby podľa ust. § 144 v spojení s ust. § 145 ods. 2
CSP s tým, že žalovaní I. až III. s uvedeným čiastočným späťvzatím žaloby súhlasili (§ 146 ods. 1 CSP).
67. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.68. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.
69. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
70. Žalovaní I. až III. boli v konaní v celom rozsahu úspešní, preto im súd v zmysle cit. ust. § 262 ods. 1
CSP priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %. Za úspešných súd
považoval žalovaných aj v časti konania, ktoré bolo na základe čiastočných späťvzatí žaloby žalobcom
zo dňa 31.07.2014 a zo dňa 22.02.2017 zastavené a teda žalobca procesne zavinil zastavenie tejto

časti konania, keďže žalobu čiastočne zobral späť nie však pre správanie samotných žalovaných. (§
256 ods. 1 CSP)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v

elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).