Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, September 25, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoP/45/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3518202130
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3518202130.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr.

Alice Beňovej a JUDr. Ivety Anderlovej v konaní o rozvod manželstva navrhovateľky Ing. V. X., nar. dňa
XX.XX.XXXX, bytom G. Z. XXX, a otca maloletých detí B. X., nar. dňa XX.XX.XXXX, bytom G. Z. XXX, o
rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej M. X., nar. XX.XX.XXXX
a maloletej I. X., nar. XX.XX.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Nové Mesto nad Váhom, o odvolaní otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom zo dňa 28. februára 2019, č. k. 9P/46/2018-71 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti IV. o výchovnom opatrení z m e ň u j e tak,

že výchovné opatrenie maloletým deťom a otcovi n e u k l a d á.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. rozviedol manželstvo účastníkov Ing. V.
X., nar. XX.XX.XXXX a B. X., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v I. Z., zapísané v
knihe manželstiev Matričného obvodu I. Z. vo zväzku V, ročníka XXXX, na strane 9, pod poradovým
číslom 2. O. II. schválil rodičovskú dohodu podľa ktorej sa mal. M. X., nar. XX.XX.XXXX, a mal.
I. X., nar. XX.XX.XXXX zverujú do osobnej starostlivosti otca; zastupovať a spravovať majetok detí

budú obaja rodičia. Matka sa zaviazala prispievať na výživu mal. M. mesačne sumou 250,- eur a na
výživu mal. I. mesačne sumou 170,- eur, a to vždy do 17. dňa v každom mesiaci vopred k rukám
otca detí počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva. Výrokom III. na žiadosť rodičov
súd styk matky s deťmi neupravil. Výrokom IV. súd uložil maloletej M. X., nar. 17.XX.XXXX, a mal. I.
X., nar. XX.XX.XXXX, výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu
zameranému na obnovenie vzťahu detí k matke. Uložil otcovi maloletých detí, aby súdu a Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom (orgán sociálnoprávnej ochrany detí) v lehote

1 mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku oznámil meno a adresu psychológa, ktorého budú deti
navštevovať, termíny stretnutí u psychológa a následne každý nepárny mesiac podávať súdu a Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom (orgán sociálnoprávnej ochrany detí) správu
od psychológa o týchto stretnutiach. Výrokom V. rozhodol, že účastníci nemajú nárok na náhradu
trov konania. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd jej
manželstvo s odporcom rozviedol, deti zveril do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal povinnosťou
prispievať na výživu mal. M. sumou 35,- eur mesačne a na výživu mal. I. sumou 35,-Eur mesačne.

Žiadala tiež upraviť styk otca s deťmi. Právne vec súd prvej inštancie posúdil podľa § 18, § 23 ods.
1, 2, 3, § 24 ods. 1 až 4, § 25 ods. 1 až 3, § 37 ods. 2, 4, § 62 ods. 1 až 6, § 65 ods. 1, 2, § 75 ods.
l, 2 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že k obnoveniu
spolužitia medzi účastníkmi už nemôže dôjsť. Uviedol, že manželia v súčasnosti už dlhšiu dobu spolunežijú, spoločne nehospodária, nezabezpečenú spoločne starostlivosť o maloleté deti. Manžel mal
spočiatku záujem manželstvo zachovať, i keď skôr po formálnej stránke, následne však už s rozvodom
manželstva súhlasil. Vzťahy medzi manželmi sú v súčasnosti narušené a obnovenie spolužitia nie je

možné očakávať. Mal za to, že manželstvo účastníkov je tak vážne rozvrátené a neplní žiadnu zo svojich
funkcií,zdôvoduktoréhomanželstvorozviedol.Ďalejsúdprvejinštancieuviedol,ževdôsledkurozchodu
rodičov sa vážne narušil vzťah oboch detí k matke. Táto sa naďalej snaží podieľať na starostlivosti o
deti, obnoviť vzťah detí k nej, i keď v súčasnosti naráža na odpor detí. Je zrejmé, že deti ju vinia z
rozchodu rodičov a situáciu ešte nespracovali. Napriek tomu, že Uznesením súdu prvej inštancie zo

dňa 16.11.2018, č.k. 5P/99/2018-22 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým boli maloleté deti
zverené do striedavej starostlivosti oboch rodičov, táto sa nerealizuje. Z vyjadrenia matky detí zistil, že
sa rodičia pokúsili striedavú starostlivosť realizovať, ale matka nebola s deťmi schopná dohodnúť sa
o podstatných otázkach. Následne sa striedavá starostlivosť už nerealizovala. V súčasnosti sa matka
snaží o obnovenie vzťahu detí k nej tým, že pravidelne navštevuje deti, čiastočne došlo aj k posunu
v správaní detí, ktoré prestali s fyzickými či verbálnymi útokmi voči matke. Posun je však podľa súdu

prvej inštancie pomerne malý. Matka si uvedomuje, že za súčasnej situácie zverenie detí do jej osobnej
starostlivosti,čiprípadnedostriedavejstarostlivostirodičovjenereálne.Iztohtodôvodurodičiauzatvorili
dohodu, podľa ktorej sa deti zverujú do osobnej starostlivosti otca bez úpravy styku matky s deťmi.
Obaja rodičia deklarovali záujem spolupracovať na obnovovaní vzťahu detí k matke, avšak je zrejmé, že
posun v tejto otázke je veľmi pomalý. Vzhľadom k veku detí nie je možné čakať, kým sa situácia vyrieši

sama. Súd rodičovskú dohodu schválil, pretože v súčasnosti nie je možné iné riešenie a výchovu detí
je potrebné zabezpečiť, bol však názoru, že obaja rodičia sú schopní sa o deti zodpovedne postarať.
Je však potrebné obnoviť dôveru detí v matku, pričom toto bez spolupráce so psychológom podľa
súdu prvej inštancie nebude možné. Podľa správy psychológa PhDr. X. J., ktorého mali rodičia a deti
navštevovať medzi pojednávaniami, je potrebné poskytnúť obom deťom psychologickú starostlivosť,

nakoľko u detí pretrvávajú ťažkosti v adaptácii na rozvodovú situáciu rodičov. V procese obnovenia
vzťahu detí k matke zohráva významnú úlohu predovšetkým otec detí, ktorého si momentálne deti
vybrali ako rozhodujúceho rodiča. Rodiča, ktorý podľa ich názoru nemôže za rozpad manželstva. Toto
je aktuálne vnímanie detí a je potrebné, aby deti dostali aj názor nezávislej osoby na túto otázku. Podľa
názoru súdu rovnako nie je možné spoliehať sa iba na spoluprácu rodičov v budovaní vzťahu detí

k matke, nakoľko táto spolupráca môže byť výrazným spôsobom ovplyvnená vzájomnými pocitmi a
vzťahmi. Mal. M. výrazne ovplyvňuje aj správanie mladšej sestry, ktorá by určite bez jej vplyvu bola
k matke ústretovejšia. Je potrebné zabezpečiť, aby deti pod vplyvom odborníka spracovali prežité
udalosti, zmierili sa so situáciou a začali ju vnímať objektívnejšie. Za tým účelom súd uložil obom deťom
výchovné opatrenie, ktorého cieľom je obnoviť vzťah detí k matke, čo je v ich najlepšom záujme. Otec

detí mal k uloženému výchovnému opatreniu výhrady, podľa jeho názoru by situáciu dokázali zvládnuť
aj sami v rodine, súd prvej inštancie bol však opačného názoru. Intervencia odborníka je podľa súdu
prvej inštancie nevyhnutná a je potrebné, aby trvala do doby, kým sa situácia v rodine nezlepší. V
období rozvodu manželstva sú často vzťahy medzi manželmi vyhrotené a toto sa následne prejavuje
vo verbálnej i neverbálnej oblasti, čo deti veľmi citlivo vnímajú. Deti potrebujú žiť v pokojnom prostredí,

kde spolupracujú obaja rodičia a kde ich výchovné postupy sú jednotné. Na strane druhej je potrebné,
aby si i deti samotné uvedomili, že ich obaja rodičia milujú a sú tu pre nich napriek tomu, že už nežijú v
spoločnej domácnosti. K naplneniu tejto úlohy je v danom prípade podľa súdu prvej inštancie potrebný
odborník. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že i v otázke výživného je uzatvorená rodičovská dohoda
plne v záujme detí. Matka v súčasnosti dosahuje príjem vo výške 2.100,-Eur, otec vo výške 1.000,- eur

(príjem a výsluhový dôchodok). Rodičia inú vyživovaciu povinnosť nemajú. Deti majú bežné výdavky
zodpovedajúce ich veku. Matka prisľúbila prispievať na výživu detí i iným spôsobom v prípade, že
deti budú mať väčšie výdavky (napríklad v súvislosti so zdravotným stavom). Dohodnuté výživné tak
zodpovedá potrebám detí i možnostiam rodičov podieľať sa na starostlivosti o ne. Styk vzhľadom k
súčasnejsituáciivrodinenežiadalirodičiaupraviť,tentosarealizujenabázedobrovoľnosti,keďsamatka

snaží obnoviť vzťah k deťom pravidelnými návštevami detí. Za účelom riadneho splnenia výchovného
opatrenia súd uložil povinnosť otcovi detí oznámiť súdu a orgánu sociálnoprávnej ochrany detí meno
psychológa a termíny stretnutí u psychológa, aby bolo možné kontrolovať, či výchovné opatrenie napĺňa
sledovaný cieľ. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku v napadnutej výrokovej časti IV. o výchovnom opatrení podal v zákonnej
lehote odvolanie otec maloletých detí. Otec bol toho názoru, že nariadenie výchovného opatrenia nebolo
predmetom konania o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na
čas po rozvode manželstva. Dôvodil tým, že návrh na výchovné opatrenie zo strany rodičov podanýnebol. Súd síce môže začať konať vo veciach starostlivosti súdu o maloletých aj bez návrhu, avšak
v takomto prípade, musí vydať uznesenie o začatí konania z úradnej moci a dňom vydania tohto
uznesenia je začaté konanie aj v tejto časti. Namietal, že takéto uznesenie o dnešného dňa nebolo

vydané. Ďalej namietal, že nevedel, že predmetom konania o rozvod manželstva a úpravu pomerov
manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode manželstva je aj výchovné opatrenie a v tejto
časti ani nemohol uplatniť všetky svoje procesné práva účastníka konania. Otec poukázal na to, že o
výchovných opatreniach súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom, pričom z ustanovenia § 120 ods. 1
Civilného mimosporového poriadku v spojení s ustanovením § 111 písm. l) vyplýva, že o výchovných

opatreniach sa rozhoduje uznesením. V konaniach vo veci starostlivosti sudu o maloletých sa uplatňuje
tzv. princíp oficiality, čo okrem iného znamená, že mimosporové konanie sa môže začať na základe
návrhu na začatie konania, ako aj bez návrhu na začatie konania. Ak súd začína konanie bez návrhu, o
začatí konania bez návrhu vydá uznesenie, ktoré musí doručiť účastníkom, a to do vlastných rúk, pričom
písomne vyhotovenie uznesenia o začatí konania musí spĺňať náležitosti v zmysle ustanovenia § 236
Civilného sporového poriadku. Takéto uznesenie však sudom prvej inštancie vydané nebolo. Takýmto

postupom súdu došlo podľa otca k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces. Otec ďalej
uviedol, že v konaní pred súdom nebolo sporné, že maloleté deti, odmietajú matku. V konaní o úpravu
práv a povinnosti bola dokonca nariadená striedavá osobná starostlivosť rodičov, ktorá sa však nikdy
nerealizovala pre odmietavý postoj deti k ich matke. Rodičia sa na základe povinnosti uloženej súdom
zúčastnili psychologických konzultácii na Referáte poradensko -psychologických služieb na Úrade práce

sociálnych veci a rodiny Nove Mesto nad Váhom, ktoré psychologické konzultácie maloleté deti veľmi
ťažko zvládali. Maloleté deti svoju matku vinia z rozpadu manželského vzťahu rodičov a celú túto situáciu
potrebujú ešte spracovať. Matka maloletých detí sama uviedla, že v správaní detí došlo k posunu, kedy
maloleté deti už žiadnym spôsobom neútočia proti matke maloletých. Podľa matky maloletých detí sa
však jedná len o malý posun. Otec maloletých detí ďalej uviedol, že s matkou maloletých detí si dokázali

sadnúť a dohodnúť sa o všetkých aspektoch rodičovských práv a povinností, a to predovšetkým z toho
dôvodu, aby maloleté deti nemuseli vystavovať rôznym pohovorom u psychológa, prípadne znaleckému
dokazovaniu znalcom z odboru psychológie detí. Matka maloletých detí sama uznala, že v prípade detí
jepotrebnápostupná,nenásilnáreparáciajejvzťahu.Otecuviedol,žesazaviazalurobiťvšetkopotrebné
k tomu, aby si maloleté deti obnovili ich vzťah s matkou. V súčasnej dobe matka maloletých detí približne

každý druhý deň chodí do domácnosti otca a snaží sa maloleté deti motivovať k stretnutiam s matkou.
Dokonca boli spolu nakupovať potreby pre maloleté deti. Matka sama uznala, že táto situácia chce čas a
lásku maloletých detí nie je možné vynútiť. Keď otec maloleté deti oboznámil s nariadeným výchovným
opatrením, na základe sú tieto povinné podrobiť sa psychologickému poradenstvu, stretol sa s veľmi
negatívnou reakciou maloletých detí, pričom staršia dcéra M. výslovne uviedla, že takéhoto niečoho sa

nezúčastní a mladšia z dcér sa každý deň pýta, či bude musieť chodiť k psychológovi. Podľa otca si súd
prvej inštancie zrejme neuvedomil, že takýmto krokom - nariadením výchovným opatrením opäť sklamal
dôveru k ich matke, ktorá maloletým dcéram výslovne sľúbila, že ich do ničoho nútiť nebude a nebude
konať proti ich vôli. Pokiaľ súd prvej inštancie uvádzal, že posun v otázke obnovy vzťahu maloletých
detí k matke je pomalý, k tomu otec uviedol, že ich maloleté deti sú živé bytosti so svojimi pocitmi, ktoré

nie je možné paušalizovať, tabuľkovo určiť, kedy sa má a ako obnoviť ich dôvera v matku. Otec bol toho
názoru, že reparácia vzťahu maloletých dcér s matkou je možná len postupným obnovovaním dôvery
detí v matku. Aj samotná matka uznala, že nariadené výchovné opatrenie len celú situáciu zhoršilo a
deti toto výchovné opatrenie berú negatívne. Pri rozhodovaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých
je prvoradý záujem dieťaťa, ktorý treba vykladať extenzívne. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby

dieťavyrastalovatmosférešťastia,láskyaporozumenia,stabilityaharmónie,aabyjehovývojavýchova
smerovali k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti. Otec uviedol, že uznáva, že je v záujme dieťaťa, aby
udržovalo rodinné zväzky s oboma rodičmi a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov, avšak treba
rešpektovať aj právo dieťaťa na prejavenie jeho vlastného názoru, pričom tomuto názoru treba venovať
náležitú starostlivosť. Na základe uvedeného navrhoval, aby odvolací súd odvolaním napadnutý výrok

č. IV rozsudku súdu prvej inštancie zrušil.

3. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že podľa jej názoru je v záujme
maloletých detí, aby mali rovnocenný vzťah s oboma rodičmi, avšak obe deti podmieňujú obnovenie
vzťahu s matkou tým, že nebudú chodiť k psychológovi. Uviedla, že ako matka vie, že nie je v situácii,

kedy by dokázala mať na deti taký vplyv a vysvetlila im, že je to rozumné s ohľadom na ich vývoj a vývin,
ich názor na vzťah k matke. V ostatnej dobe, t. j. od rozhodnutia súdu prvej inštancie pri akomkoľvek
stretnutí maloleté deti riešia len jednu vec, a to, že nechcú chodiť k psychológovi. Matka bola tohonázoru, že maloleté deti sa nebudú chcieť podrobiť výchovnému opatreniu. Navrhovala súdu, aby upustil
od uloženého výchovného opatrenia.

4. Otec v písomnom vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky uviedol, že súhlasí so zrušením výchovného
opatrenia, ktoré bolo nariadené súdom prvej inštancie a práve proti tomuto podal odvolanie na ktorom
v plnom rozsahu zotrváva.

5. Kolízny opatrovník k odvolaniu otca uviedol, že nie je kompetentný sa vyjadrovať k procesným

úkonom súdu prvej inštancie , pričom kompetentný na právne posúdenie veci je odvolací súd.

6. Otec v písomnom vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že je pre neho zarážajúci
postup kolízneho opatrovníka, ktorý v konaní háji záujmy maloletých detí, nakoľko nariadiť výchovné
opatrenie navrhol práve kolízny opatrovník, ktorý by mal kvalifikovane hájiť záujmy maloletých detí
v konaní pred súdom, k čomu nesporne patrí aj znalosť procesných úkonov súdu. S nariadením

výchovného opatrenia nesúhlasí otec a ani matka a navrhuje, aby odvolací súd nariadené výchovné
opatrenie zrušil.

7. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k vyjadreniu otca uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok
súduprvejinštanciepotvrdiť.Uviedol,žecieľomvýchovnéhoopatreniaje,abymaloletédetiľahšiezvládli

situáciu v rodine, pomocou odborníka získali objektívnejší obraz a obnovili vzťah s matkou. Maloleté sú
dievčatá, ktoré potrebujú pre vývin aj ženský vzor správania.

8. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedla, že súhlasí s
odvolaním a k vyjadreniu kolízneho opatrovníka sa nebude vyjadrovať.

9. Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec v napadnutom rozsahu - vo výroku IV. podľa § 65, § 66 zákona
č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) bez nariadenia odvolacieho
pojednávaniapodľa§385ods.1zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„CSP“)
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti IV. o výchovnom

opatrení je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

10. Súd prvej inštancie svojim rozhodnutím uložil mal. M. X., nar. XX.XX.XXXX a mal. I. X., nar.
XX.XX.XXXX (ďalej spolu len „maloleté deti“), výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa
psychologickému poradenstvu. Súd prvej inštancie mal za to, že uložené výchovné opatrenie bude v

záujme maloletých detí, pričom cieľom výchovného opatrenia je obnovenie vzťahu detí k matke. Podľa
názoru súdu prvej inštancie nebolo možné spoliehať sa iba na spoluprácu rodičov v budovaní vzťahu
detí k matke, nakoľko táto spolupráca môže byť výrazným spôsobom ovplyvnená vzájomnými pocitmi a
vzťahmi, ale je potrebný aj názor nezávislej osoby. Odvolací súd s vyššie uvedeným právnym názorom
súdu prvej inštancie nesúhlasí z nasledovných dôvodov:

11. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže
rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť
podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

12. Výchova detí a starostlivosť o ich vývoj, ich ochrana by mala byť stredobodom neustáleho záujmu

celej spoločnosti. Maloleté dieťa pre svoje slabšie právne postavenie potrebuje osobitnú ochranu
a starostlivosť. Táto ochrana mu je poskytovaná predovšetkým v prostredí rodiny. Práve rodinné
prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, významne ovplyvňuje jeho ďalší vývoj, pričom dôležitú úlohu plní aj
vzťah maloletého dieťa k obom rodičom. Vo formovaní osobnosti dieťaťa predstavuje vzťah k rodičom
nezastupiteľné miesto. Ak rodina neplní svoje funkcie, a teda prípadne ak je vzťah dieťaťa k rodičovi

narušený, je vyžadovaná pomoc zo strany spoločnosti, t. j. v danom prípade súdom, prostredníctvom
inštitútu výchovného opatrenia. Zároveň je však potrebné zdôrazniť, že mocenská intervencia štátu
do rodiny v podobe výchovného opatrenia je namieste len vtedy, ak rodina z najrôznejších dôvodov
nezabezpečuje ochranu a všestranný rozvoj dieťaťa. Rozhodujúcim je tiež princíp adekvátnosti, t.j.
nachádzanie miery intervencie do rodiny v záujme dieťaťa a zároveň nachádzanie prostriedkov tejto

intervencie tak, aby tieto prostriedky boli primerané s ohľadom na záujem dieťaťa i práva jeho rodičov.
O zaistenie najlepšieho záujmu dieťaťa musia v prvom rade usilovať jeho rodičia. Ak by starostlivosť
rodičov neviedla k náprave, až potom je možné aplikovať výchovné opatrenie v záujme dieťaťa,
keďže výchovné opatrenia plnia predovšetkým ochrannú funkciu, ktorej cieľom je napomôcť navráteniuriadneho výchovného prostredia a nie prípadne do vzťahu medzi rodičom a dieťaťom neadekvátne
zasahovať.

13. Výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, t. j. podrobiť sa podrobiť sa
sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu, možno preto aplikovať len tam, kde
je predpoklad, že toto výchovné opatrenie bude plniť ochrannú funkciu, ak k náprave spoločensky
nežiaduceho vzťahu, t. j odmietanie matky maloletými deťmi, nedôjde iným spôsobom. Podľa názoru
odvolacieho súdu, bol záver súdu prvej inštancie o uložení výchovného opatrenia predčasný. Súd prvej

inštancie v rozhodnutí, ktorým uložil výchovné opatrenie, zároveň rozviedol manželstvo navrhovateľky
a otca maloletej. Je zrejmé, že k rozpadu vzťahu rodičov maloletých detí došlo už pred rozvodom.
Podľa názoru odvolacieho súdu maloleté deti však ešte nemali dostatok času adaptovať sa na nové
skutočnosti, t. j. rozvod rodičov a k tomuto sa adekvátne prispôsobiť za účelom normalizácie vzťahov s
otcom ako aj so svojou matkou. Otec, ktorému boli maloleté deti zverené do svojej osobnej starostlivosti,
rovnako tak navrhovateľka, matka maloletých detí, prejavili záujem riešiť vzniknutú situáciu postupnými

krokmi, ktoré môže viesť k náprave vzťahu maloletých detí k svojej matke. Obaja rodičia tak chcú
spolupracovať na obnovovaní vzťahu detí k matke. Súd prvej inštancie sám konštatoval, že nastal
posun v tejto otázke, no tento posun považoval za pomalý. Odvolací súd má za to, že nie je v danej
veci potrebné proces znovuobnovenia dôvery maloletých detí k matke urýchliť, zvlášť za situácie,
kedy sa pre postoj maloletých detí k uloženému výchovnému opatreniu, výchovné opatrenie javí ako

neprimerané a kontraproduktívne. Zásada subsidiarity a primeranosti výchovného opatrenia sa musí
prejaviť pri jeho ukladaní. Zákon ako predpoklad uloženia výchovných opatrení predpokladá určité, už
závažnejšie narušenie správania sa detí, či rodičov; teda, ak jeho uloženie nevyhnutne a naliehavo
vyžaduje nevhodné správanie sa detí, zásadnejšie porušovanie povinností rodičov vyplývajúcich z ich
rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv. Podľa názoru odvolacieho súdu, tieto

predpoklady uloženia výchovného opatrenia v danej veci neboli splnené.

14. Dieťa na rozdiel od starších právnych úprav, kedy bolo považované za pasívny objekt zvrchovaného
výchovného pôsobenia rodičov, má dnes postavenie aktívneho subjektu tohto právneho vzťahu. Aj súd
je povinný prihliadať na názor mal. dieťaťa primerane jeho veku a vyspelosti. Navrhovateľka, ako aj otec

maloletých detí v odvolacom konaní zhodne uviedli, že maloleté deti majú k uloženému výchovnému
opatreniu negatívny postoj, pričom takto uložené výchovné opatrenie ešte viac negatívne ovplyvňuje ich
vzťah s matkou a narúša ich dôveru k matke. Pri ukladaní výchovného opatrenia je potrebné skúmať, či
výchovné opatrenie bude vzhľadom na postoj maloletých detí vhodné a v ich záujme. Pokiaľ maloleté
deti explicitne odmietajú psychologické poradenstvo a toto si spájajú so vzťahom k matke, a teda, že len

z dôvodu správania matky musia podstupovať psychologické posúdenie, nie je podľa názoru splnená
hmotnoprávnapodmienkauloženiavýchovnéhoopatrenia,ateda,ževýchovnéopatreniebudevzáujme
maloletých detí.

15. Pokiaľ ide o námietku otca maloletých detí o tom, že súd rozhodol o uložení výchovného opatrenia

bez návrhu, bez vydania uznesenia o začatí konania bez návrhu, odvolací súd uvádza, že výchovné
opatrenie je hmotnoprávnym aktívnym prostriedkom ochrany rodiny a maloletého dieťaťa, ktorým
disponuje jednak súd, či orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, pri ktorom nie sú
viazaný návrhom a o ktorom môžu rozhodnúť aj s úradnej povinnosti bez návrhu, a to v priebehu
akéhokoľvek konania vo veci maloletých detí za podmienky, že je to potrebné v záujme maloletého

dieťaťa v súlade so Zákonom o rodine, či zákonom č. 305/2005 Z. z. sociálnoprávnej ochrane detí a
o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z tohto dôvodu boli uvedené námietky
otca nedôvodné.

16. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že uložené výchovné opatrenie nie je v

súčasnosti vhodným prostriedkom nápravy vzťahu maloletých detí k matke, a preto rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti IV. o výchovnom opatrení podľa §388 CSP zmenil tak, že
výchovné opatrenie maloletým deťom a otcovi neukladá.

17. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 a 2 CSP

tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. V mimosporových konaniach
platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil (§ 49
CMP). Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).