Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 21, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/359/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816200602
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5816200602.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny
Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci žalobcov:
1/ M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, 2/ O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, obaja právne
zastúpení: Mgr. Igor Palider, advokát so sídlom R. č. XXX, proti žalovanému: A. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom N. XX, právne zastúpený: JUDr. Andrej Bryja, advokát so sídlom D., C. XX, o určenie vlastníctva,

na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č. k. 7C/17/2016-61 zo dňa
19. apríla 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia
vlastníctva k pozemku vytvorenému geometrickým plánom č. 37048201-105/2013 vypracovanom

geodetom Ing. M. B., a to C-KN parcela č. 56/4 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 67 m2,
nachádzajúcej sa v katastrálnom území N.. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru,
že žalobcovia nepreukázali svoje tvrdenia o nadobudnutí vlastníctva k spornému pozemku vydržaním.
Tvrdili, že následkom skutkového omylu sa ujali držby pozemku vo výmere o 67 m2 väčšej, než získali
kúpnou zmluvou, a to na základe ubezpečenia notára, ktorý túto zmluvu vyhotovil. Svoj omyl vysvetľovali
tým, že výmera žalovaného pozemku, ktorý zasahuje do ich pozemku je nepatrná v porovnaní s výmerou

pozemku, ktorý kúpili. Tento kúpený pozemok je členitý a najmä zastavaný ich stavbou. Okresný
súd uviedol, že omyl, na základe ktorého mali žalobcovia vstúpiť do držby pozemku, nie je omylom
ospravedlniteľným. Vychádzal z vyjadrenia žalobcov, že pred uzatvorením kúpnej zmluvy v roku 1973,
od ktorej odvodzujú svoju dobromyseľnosť, si nedali zamerať geometrickým plánom kupovaný pozemok
a to, že užívajú aj pozemok žalovaného, hoci nebol predmetom kúpnej zmluvy, mali zistiť až v roku
2010, keď tento chceli previesť na svojho syna. Nekonkretizovali, akým spôsobom sa v rámci prevodu

domu a pozemku na svojho syna H. G. v roku 2010 dozvedeli, že užívajú aj pozemok vo výmere 67 m2,
ktorý patrí žalovanému, keď geometrický plán na jeho zameranie si dali vyhotoviť až v roku 2013. Podľa
názoru okresného súdu žalobcom nič nebránilo pri uzatváraní kúpnej zmluvy si pozemok, ktorý mal byť
jej predmetom, dať zamerať geometrickým plánom zvlášť, keď ho kupovali v pozemnoknižnom stave
s tým, že stav týchto nehnuteľností je neidentický. Vychádzajúc z týchto záverov zamietol návrh strán
sporu na ich výsluch ku okolnostiam, za ktorých žalobcovia vstúpili do užívania sporného pozemku. O

trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v konaní úspech, priznal
náhradu trov konania v plnej výške (výrok II.).

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia 1/ a 2/. Žiadali,
aby krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Namietali, že pokiaľ neboli v konaní riadne vypočutí, nemohol okresný súd získať obraz

o ich subjektívnom pocite a o okolnostiach, za ktorých sporný pozemok nadobudli, ani o tom, či z
ich strany išlo o dobromyseľnú a oprávnenú držbu. Nemal zistené skutočnosti o ich osobnom stavea či vzhľadom na základné vzdelanie a vykonávané pracovné zaradenie, ako aj spôsob nakladania
pozemkov v bývalom zriadení bolo od nich možné spravodlivo požadovať, aby vedeli odhadnúť v roku
1973 potrebu vyhotovenia geometrického plánu, respektíve, že má ísť o neidentický stav nadobúdaných

pozemkov. Navyše potrebu vyhotovenia geometrického plánu nepovažoval za nevyhnutnú notár, ktorý
kúpnu zmluvu spisoval. Podobne z listinných dôkazov vyplynulo, že rada MNV v Babíne vydala dňa
11.06.1974 súhlas k prevodu nehnuteľností podľa § 490 Zákona č. 40/1964 Zb. na ich mená, teda
aj úradné autority v tom čase považovali nakladanie s pozemkami v pozemnoknižnom stave, resp.
neidentickom stave za úplne obvyklé a zodpovedajúce podmienkam pri prevodoch nehnuteľností

vykonávaných vo vtedajších rokoch. Okresný súd opomenul vziať do úvahy, že v kúpnej zmluve sa
konštatuje totožnosť prevádzaného pozemku PKN parcela č. 209 z protokolárneho čísla 251 s parcelou
registra EN č. 54 dom s dvorom o výmere 647 m2. Teda uvedený popis nadobúdaného pozemku
bol v súlade s vtedajším stavom evidencie pozemkov a zo žiadnej okolnosti prevodu nevyplynula
potreba vyhotovenia geometrického plánu. Pri prevádzanom dome sa nachádzali ako príslušenstvo
hospodárske stavby, maštaľ, humno, ktoré ich rodina oddávna užívala a boli postavené v roku 1934.

Okresný súd nezobral do úvahy, že v súdnej praxi boli prejednávané a majú povahu súdnych judikátov
obdobné prípady ako ich vec. Tieto totiž posudzujú ospravedlniteľnosť skutkového omylu vo vzťahu
k výmere medzi prevádzanou a skutočnou výmerou dotknutých pozemkov. Súd nezobral do úvahy ,
že nikdy neboli medzi ich rodinou a právnymi predchodcami žalovaného od roku 1934 žiadne spory.
Nerešpektoval predložené listinné dôkazy, že už žalovaný v konaní č. 337/02/95/41/315/05/ROEP

potvrdil, že jeho právni predchodcovia realizovali pozemkové výmeny s ich právnymi predchodcami.
Okrem toho, nevyhodnotil predložené potvrdenie obce Babín, z ktorého vyplýva, že za sporný pozemok
platia miestne dane, čo žalovaní ani nespochybnili. Opomenul sa zaoberať podstatnou skutočnosťou,
aká je skutočná výmera pozemkov, ktoré nadobudli v roku 1973 a aká je výmera, ktorú prevádzali na
syna H. G.. Uvedené pozemky sú evidované v súčasnosti na LV č. XXXX pre katastrálne územie N..

Spolubolapredmetomprevoduvýmera500m2.Spornýdiel5,CKNč.56/4-zastavanáplochaovýmere
67 m2 podľa zákresu v geometrickom pláne teda ani nedosahuje s pôvodne získaným pozemkom
výmeru 647 m2, ktorú nadobudli kúpnou zmluvou z roku 1973. Nemohli mať preto v tomto roku
pochybnosť, že získavajú so sporným pozemkom podstatne väčší pozemok, ako to uvádzala kúpna
zmluva,pretoževýmere647m2vkúpnejzmluvetakmerpresnezodpovedalavroku1973výmerecelého

preberaného, oploteného a zastavaného pozemku. Okrem toho, z ich výpovedí vyplynulo, že oplotenie
sporného pozemku vybudoval ešte za svojho života právny predchodca žalovaného a toto oplotenie v
súčasnosti zodpovedá presnému zákresu v geometrickom pláne a bolo aj prijaté do mapovania v 70-
tych rokoch. Napokon uviedli, že žalovaný okrem slovného tvrdenia žiadnym dôkazom nepreukázal,
že ich predchodcovia a následne oni neboli dobromyseľní v držbe sporného pozemku od r. 1973. Ak

žalovaný nepredložil žiadny listinný dôkaz, ktorým by spochybňoval ich držbu, bolo vecou okresného
súdu vyhodnotiť dobromyseľnosť držby sporného pozemku v ich prospech, a to s prihliadnutím na
zákonné znenie, že v pochybnostiach sa považuje držba držiteľa za oprávnenú.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov zo dňa 31.10.2017 navrhol, aby odvolací súd

rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že pôvodnému
pozemnoknižnému pozemku, z ktorého bol vytvorený sporný pozemok, boli ako vlastníci zapísaní
jeho právni predchodcovia Z.. P. S., ktorý bol jeho starým otcom a o ktorom žalobcovia tvrdia, že
mal v roku 1934 zameniť s ich právnym predchodcom M. O. sporný pozemok, ako vlastník zapísaný
nikdy nebol. Skutočnosť, že žalobcovia sporný pozemok užívajú, nepopiera, avšak popiera, že by

boli dobromyseľnými držiteľmi. On predmetný pozemok nadobudol dedením po svojej matke, ktorá ho
nadobudla spoločne s jeho otcom darovaním dňa 16.01.1951, čo je zapísané aj v pozemkovej knihe od
darcov M. Z. a H. Z.. Žalobcovia vedeli o spornosti výmery pozemkov aj jeho pôvode už pred jeho kúpou,
nakoľko predložili spolu so žalobou aj znalecký odhad z roku 1973, ktorý sporný pozemok nehodnotil,
keďže nebol preukázaný doklad o jeho výmere.

4. Žalobcovia v replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 04.12.2017 poukázali na to, že sporný pozemok
kupovali v roku 1973 v oplotenom stave a bola na jeho časti postavená stavba kamennej maštale s
rokom výstavby 1934. V podmienkach Oravy bolo nepredstaviteľné, aby si ich právni predchodcovia v
tom období svojvoľne zriadili stavbu kamennej maštale len tak na cudzom pozemku bez majetkového

vysporiadania. Po výstavbe tejto maštale a výstavbe oplotenia neboli zo strany žalovaného alebo jeho
právnych predchodcov vo vzťahu k spornému pozemku preukázané žiadne právne kroky, ktoré by
niekedy spochybnili ich dobromyseľnú držbu. Tvrdenie žalovaného, že o spornosti pozemku vedeli zo
znaleckého odhadu z roku 1973, označili za účelové. V kúpnej zmluve z roku 1973 bola v texte uvedenávýmera 647 m2, a teda mali dôvod sa domnievať, že platia a nadobúdajú stavby, ako aj celý oplotený
pozemok vrátane spornej časti, ktorá je predmetom súdenej veci.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania
(§379,§380CSP)abeznariadeniaodvolaciehopojednávania(§385ods.1CSPacontrario)napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP mu
vrátil vec na ďalšie konanie a nového rozhodnutie.

6. Predpokladom vydržania práva je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam
v dobrej viere, že mu vec patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v
dobrej viere, že mu vec patrí alebo prináleží, nemôže vychádzať iba z posúdenia subjektívnych predstáv
držiteľa. Dobrá viera držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej
opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu od každého subjektu práva
požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že plocha (výmera) držaných pozemkov zodpovedá

ploche uvedenej v kúpnej zmluve. Ak bolo v kúpnej zmluve presne uvedené, čo je predmetom kúpy
(pozemky boli špecifikované podľa parcelných čísel a boli uvedené ich výmery), mohli držitelia pri
zachovaní náležitej opatrnosti zistiť, že užívajú pozemok o podstatne vyššej výmere. Na tom však
nič nemení skutočnosť, pokiaľ držitelia boli subjektívne presvedčení, že pozemok im patrí; k tomu,
aby boli splnené podmienky oprávnenej držby, je potrebné, aby boli v dobrej viere so zreteľom ku

všetkým okolnostiam, inak povedané, aby držali sporný pozemok na základe ospravedlniteľného omylu.
Ak sa nadobúdateľ nehnuteľností chopí držby časti parcely, ktorú nekúpil, môže byť so zreteľom ku
všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom aj tejto časti. Jedným z hľadísk pre posúdenie
ospravedlniteľnosti omylu držiteľa je v takomto prípade aj pomer plochy kúpeného a skutočne držaného
pozemku. Samotná okolnosť, že žalobcovia ako kupujúci sa chopili užívania pozemku v inej výmere, než

bola uvedená v kúpnej zmluve, nemusí ešte znamenať, že neboli so zreteľom ku všetkým okolnostiam
v dobrej viere, že sú vlastníkom celého držaného pozemku. V prvom rade bolo treba skúmať, o
aké rozsiahle prekročenie výmery pozemku došlo a či to bolo také zrejmé prekročenie, že k nemu
nemohlo dôjsť ani pri zachovaní obvyklej opatrnosti. Súd prvej inštancie oprel nedostatok dobrej viery
a oprávnenej držby žalobcov o skutočnosť, že si nedali zamerať geometrickým plánom pozemok, ktorý

bol predmetom kúpy v roku 1973.

7. Pre ustálenie dobrej viery držiteľa je nutné vždy hodnotiť túto z objektívneho hľadiska. Okresný
súd napriek tvrdeniam žalobcov, ktorými poukazovali na okolnosti, za ktorých vstúpili do užívania
a držby sporného pozemku, týmto náležite neprihliadal a ani ich nehodnotil. Žalobcovia tvrdili, že

sporný pozemok bol priplotený k pozemku ich právnych predchodcov, bol týmito užívaný ako súčasť
tohto pozemku, ktorý je priľahlým k ich rodinnému domu. Žalobcovia nenadobúdali pozemok, ktorý by
nepoznali. Nemali teda dôvod zaujímať sa o jeho parametre. Nemožno tak bez ďalšieho konštatovať
správnosť záverov okresného súdu o nedostatku dobrej viery a o nenaplnení oprávnenej držby
žalobcami. Pri posudzovaní splnenia podmienok oprávnenej držby, ktoré viedli k vydržaniu, nemožno

vychádzať iba zo skutočnosti, že stav, ktorý vznikol v dôsledku uchopenia sa držby, nie je v súlade s
údajmi, ktoré boli uvedené v kúpnej zmluve a o správnosti ktorých sa držiteľ nepresvedčil. Treba tu
brať do úvahy všetky okolnosti, za ktorých došlo k uchopeniu držby. Samotná skutočnosť, že držiteľ si
nenechal vytýčiť hranice držaných pozemkov a nezistil, že drží aj časť pozemku, ktorá jeho vlastníctvom
nie je, nevylučuje jeho poctivú držby ani držbu oprávnenú bez ďalšieho. Okrem toho je tu dôležité

posudzovať tiež okolnosti uzatvárania predmetnej kúpnej zmluvy a dôveru zmluvných strán k štátnym
orgánom , ktoré na tom participovali, či už bývalý Mestský národný výbor, resp. notár, ktorý uvedenú
zmluvu spisoval.

8. Na základe týchto skutočností krajský súd dospel k záveru, že okresný súd vec nesprávne právne

posúdil, pokiaľ mal za to, že nesprávna výmera uvedená v kúpnej zmluve, ktorá nezodpovedá
skutočnému stavu prevádzaných nehnuteľností a ktorá nebola verifikovaná, resp. „skontrolovaná“
subjektom, ktorý nehnuteľnosti nadobúdal, je bez ďalšieho okolnosťou, pre ktorú nemožno konštatovať
dobromyseľnosť nadobúdateľa týchto nehnuteľností. Vychádzajúc z takéhoto záveru okresný súd potom
nevykonal navrhované dôkazy na objasnenie žalobcami tvrdených okolností, za ktorých vstúpili do nimi

tvrdenejoprávnenejdržbyspornejnehnuteľnosti.Okresnýsúdsapotomnezaoberalposúdenímsplnenia
ostatných zákonných predpokladov nadobudnutia vlastníctva vydržaním. Krajský súd preto rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní okresný súd vychádzajúc
z právneho záveru odvolacieho súdu prezentovanému vyššie, bude posúdzovať okolností, za ktorýchdošlo k držbe spornej nehnuteľnosti žalobcami a tieto z hľadiska prezentovaného právneho názoru
vyhodnotí. Odvolací súd z obsahu spisu ďalej zistil, že žalobcovia označili a predložili na preukázanie
svojich tvrdení listinné dôkazy, dokazovanie ktorými okresný súd nevykonal, resp. z obsahu spisu a

zápisníc o pojednávaní ich vykonanie nevyplýva. Okresný súd preto v ďalšom konaní bude postupovať v
súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku, ktoré upravujú dokazovanie (§ 185 a nasl. CSP),
najmä pokiaľ ide o vykonávanie dôkazu listinou v zmysle § 204 CSP. Vec opätovne prejedná a rozhodne.
V novom rozhodnutí zároveň rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

9. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné

uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie

druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)