Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 30, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/71/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114226329
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3114226329.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov

Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcov: 1/ S. B., bytom M. XXXX, G., a 2/
I. B., bytom M. XXXX, G., obaja právne zastúpení JUDr. MUDr. Miroslavom Pavlákom, advokátom so
sídlom Moyzesova 1744, Púchov, proti žalovaným: 1/ Laugofinanc s.r.o., so sídlom Záhumenská 1800/3,
Trenčín - Biskupice, IČO: 44 350 643, a 2/ TRUSTFIN s.r.o., so sídlom Šafárikova 2731/6, Trenčín,
IČO: 47 225 874, o určenie bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru, určenie neprijateľnosti zmluvných
podmienok, určenie neplatnosti záložnej zmluvy a iné, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín zo dňa 13. decembra 2018, č.k. 16C/249/2014-67, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku IX., ktorým súd vo zvyšku žalobu voči
žalovanému 2/ zamietol, a v závislých výrokoch XI. a XII. o trovách konania
p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému 2/ n e p r i z n á v anárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu voči žalovaného 1/ v celom rozsahu zamietol
(výrok I.), určil, že úver poskytnutý na základe dodatku č. 1 k zmluve o úvere č. LF3011089 zo dňa
20.09.2011 je bezúročný a bez poplatkov (výrok II.), určil, že zmluvné podmienky obsiahnuté v čl. VI

bodoch 1.1, 1.2, 1.3, 2 a 3 v dodatku č. 1 k zmluve o úvere č. LF3011089 zo dňa 20.09.2011, ktoré
vo výroku rozsudku citoval, určil za neprijateľné, a teda za neplatné zmluvné podmienky (výroky III. -
VIII.), vo zvyšku súd žalobu voči žalovanému 2/ zamietol (výrok IX.), ďalej zrušil neodkladné opatrenie
nariadené uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5Co/827/2014-31 zo dňa 10.12.2014 (výrok X.),
nepriznal žalovanému 1/ náhradu trov konania (výrok XI.) a nakoniec vo vzťahu medzi žalobcami 1/ a
2/ a žalovaným 2/ rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania (výrok XII.). Čo
sa týka zamietnutia žaloby voči žalovanému 1/, tu bol súd prvej inštancie toho názoru, že žalovaný nie

je pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní z dôvodu, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
08.03.2014 došlo k postúpeniu pohľadávky, z ktorej žalobcovia odvodzovali svoje nároky v tomto konaní,
na žalovaného 2/. Súd prvej inštancie pri uplatnenom nároku žalobcov, ktorým žiadali súd, aby vyhlásil
neprijateľnosť zmluvných podmienok obsiahnutých v úverovej zmluve č. LF3011089 zo dňa 03.12.2008,
dospel k záveru o jeho nedôvodnosti, nakoľko dôvodil, že dodatok č. 1, ktoré zmluvné strany podpísali, je
potrebné hodnotiť ako dohodu o zriadení nového záväzku podľa § 570 ods. 1 OZ, ktorá v celom rozsahu
nahradila pôvodnú úverovú zmluvu zo dňa 03.12.2008, čím došlo k zrušeniu účinkov pôvodnej úverovej

zmluvyč.LF3011089zodňa03.12.2008,atedaneprichádzalodoúvahyaniposudzovaniejejzmluvných
dojednaní. Súd prvej inštancie ďalej vyhovel nároku žalobcov v časti, ktorým žiadali, aby určil poskytnutý
úver za bezúročný a bez poplatkov, pričom tu sa súd zaoberal úverom, ktorý bol poskytnutý na základe
dodatku č. 1, nakoľko medzi stranami sporu sa jednalo o jediný existujúci záväzkový vzťah titulom úveru.Súd prvej inštancie po právnom posúdení dospel k záveru, že v uvedenom dodatku absentujú zákonné
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžadované v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpisu zmluvy o úvere, a to konkrétne v zmluve absentoval

údaj o RPMN a výška poskytnutej istiny, výška celkových nákladov spojených s úverom a celková
čiastka splatná spotrebiteľom bola vyjadrená zmätočne (teda súd uzavrel, že v zmluve chýbajú zákonné
náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) a g) zák. č. 129/2010 Z.z.). Na tom základe aplikoval § 11 ods. 1
písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. a určil poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.
Ohľadom nároku žalobcov, ktorým sa domáhali určenia neplatnosti dodatku č. 1 v časti nákladov úveru,

celkových nákladov a celkovej čiastky, posúdil súd žalobu ako nedôvodnú a v tejto časti žalobu zamietol
z dôvodu, že tieto náležitosti posudzoval v súvislosti s určením bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru.
Dôvodil, že ich matematická správnosť či nesprávnosť a jednoznačnosť bola sama osobe predbežnou
otázkou pre účely posúdenia úveru ako bezúročného a bez poplatkového, ktorý výrok má pre žalobcov
aj praktický význam pre účely ustálenia si, či sú povinní zaplatiť veriteľovi len poskytnutú dlžnú úverovú
istinu alebo aj úroky a poplatky. Určenie neplatnosti týchto náležitostí zmluvy (výška úveru, celkové

náklady a celkovú čiastka k zaplateniu a splátkového kalendára), ak by ich súd poňal do samostatného
výroku, by naopak pre žalobcov praktický dopad nemalo, pretože by takto formulovaný výrok nehovoril
nič o tom, v akej výške sa v konečnom dôsledku úver musí uhradiť, či veriteľovi patria aj úroky a poplatky,
alebo nie. Súd preto dospel k záveru, že skúmanie správnosti a jednoznačnosti uvedených náležitostí
je len otázkou predbežnou pre rozhodnutie o bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru (ktorú súd iným

výrokom tohto rozsudku vyslovil). Ďalej nárok žalobcov, ktorým sa domáhali určenia, že pohľadávka
vyplávajúca zo zmluvy o úvere č. LF 3011089 v znení dodatku č. 1 bola žalobcami splnená v celom
rozsahu, že žalobcovia nemajú z uvedenej úverovej zmluvy žiaden dlh, pretože dlh zanikol splnením,
súd prvej inštancie zamietol, pretože sa domáhali určenia právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d)
CSP s tým, že právo domáhať sa určenia, že dlh zanikol splnením, teda deklarovania stavu podľa §

559 ods. 1 OZ, ktorý hovorí, že dlh splnením zanikne, zákon neustanovuje. To znamená, dôvodil súd,
že právo domáhať sa žalobcami požadovaného určenia nevyplývalo zo žiadneho právneho predpisu,
čo malo za následok potrebu konštatovania, že takáto žaloba nie je procesne prípustná a súd jej
preto nemohol v tejto časti vyhovieť. Len pre úplnosť konštatoval, že aj keby (hypoteticky) bola táto
určovacia žaloba posúdená podľa § 137 písm. c) CSP, ako žaloba o určenie či tu právo je alebo nie

je, musela by pre jej úspešnosť byť splnená podmienka naliehavého právneho záujmu na takomto
určení. Súd mal ale za to, že ani tak by nebolo možné žalobe v tejto časti vyhovieť, pretože ak má mať
požadované určenie existencie či neexistencie práva charakter len prejudiciálnej otázky k inému sporu
medzi stranami, na takomto určení nemôže existovať naliehavý právny záujem. Ak teda predmet sporu
(teda splnenie dlhu v celom rozsahu a z toho plynúci zánik povinnosti žalobcov platiť ďalšie splátky)

môže byť vyriešený ako prejudiciálna otázka v rámci konania o plnenie v prípade podania žaloby, potom
na požadovanom určení nie je daný naliehavý právny záujem. Následne súd vyhovel nárokom žalobcom
o určenie ako neplatných z titulu ich neprijateľnosti zmluvných podmienok obsiahnutých v dodatku č. 1
zo dňa 20.09.2011, a to konkrétne podmienok v čl. VI bode 1.1, 1.2, 1.3, 2, 3, ktoré upravovali povinnosť
žalobcov platiť zmluvné pokuty, úroky z omeškania a sankčné poplatky. Súd zároveň vo výroku rozsudku

uviedol znenie týchto zmluvných podmienok a určil ich neprijateľnosť, a teda neplatnosť. Nárok, ktorým
sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti ustanovenia čl. V dodatku, ktoré požaduje zabezpečenie
záväzku založením nehnuteľnosti a aj určenia neplatnosti samotnej zmluvy záložnej zmluvy, ktorý
bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnosti, súd posúdil ako nedôvodné a v tejto časti preto žalobu
zamietol. Mal za to, že sa jedná o žalobu podľa § 137 písm. d) CSP, pričom konštatoval, že ani podanie

žaloby o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva nemá podklad v žiadnom právnom
predpise, ktorý by výslovne podanie takejto žaloby pripúšťal, a preto takúto žalobu zamietol. Navyše
dodal, že ani pred prijatím novej procesnej úpravy (CSP) neboli úspešné žaloby o určenie neplatnosti
záložnej zmluvy, keďže už vtedy bolo judikatúrou ustálené, že na určení, že je neplatná záložná zmluva,
podľa ktorej bolo vložené do katastra nehnuteľností záložné právo, nie je naliehavý právny záujem. Na

odstránenie neistoty v právnom postavení žalobcu alebo na zamedzenie ohrozenia jeho práva môže
totiž v tomto prípade viesť iba určenie toho, či tu záložné právo je alebo nie je (rozhodnutie NS ČR sp. zn.
21Cdo/58/2003). Takéhoto určenie sa však žalobcovia v tomto konaní nedomáhali. Pokiaľ na základe
záložnej zmluvy bolo záložné právo vložené do katastra nehnuteľností, právna otázka, či je zmluva
platná alebo nie, za tejto situácie predstavuje iba vyriešenie predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či

na nehnuteľnostiach žalobcov (ako záložcov) viazne v prospech záložného veriteľa záložné právo. Súd
dodal, že neexistencia naliehavého právneho záujmu zároveň vylučuje možnosť aplikácie ustanovení
§53a Občianskeho zákonníka, t.j. možnosť skúmania a rozhodovania o neprijateľnosti (neplatnosti)
zmluvných podmienok alebo dokonca celej zmluvy z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky, čokonštatovalo aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Cdo/251/2015 zo dňa 16. 03. 2016. Súd doplnil, že ani
určenie neplatnosti ust. čl. V dodatku, na základe ktorého sa uzavrela záložná zmluva, by nespôsobilo
vo sfére žalobcov žiadne zmeny na ich právach, pretože by sa tým zároveň neurobila istota o tom,

či záložné právo na nehnuteľnosti viazne alebo neviazne, takýto výrok súdu by nebol podkladom pre
výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností. Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol aj v tejto časti.
Ďalej súd konštatoval, že po začatí konania bolo nariadené neodkladné opatrenie. Konanie vo veci
samej začalo podaním žaloby sp. zn. 16C/249/2014 dňa 28.11.2014. V konaní sp. zn. 16C/206/2014
bolo neodkladné (vtedy predbežné) opatrenie nariadené uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k.

5Co/827/2014-31 zo dňa 10.12.2014, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvej inštancie tak, že spol.
TRINITI investment, s.r.o. a spol. TRUSTFIN s.r.o. sa uložilo, aby sa zdržali úkonov, ktorými by spornú
nehnuteľnosť žalobcov akýmkoľvek spôsobom scudzili a aby sa zdržali konania, ktoré by k scudzeniu
tejto nehnuteľnosti smerovalo. Zhrnúc uvedené, konanie vo veci samej začalo dňa 28.11.2014, ale
neodkladné opatrenie bolo nariadené uznesením zo dňa 10.12.2014, a teda (hoci v inom konaní) došlo
k nariadeniu neodkladného opatrenia až po začatí konania vo veci samej. Súd žalobu vo veci samej

zamietol v časti, a preto s poukazom na § 335 ods. 3 CSP musel posúdiť, či neodkladné opatrenie
zrušuje, alebo ho ponecháva v platnosti. Konštatoval, že žaloba vo veci samej mala viacero petitov, ale
tá časť žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti záložnej zmluvy (pre ktorú skutočnosť
bolo aj neodkladné opatrenie nariadené), bola zamietnutá. Súd preto dospel k záveru, zohľadniac
výsledok konania vo veci samej v relevantnej časti týkajúcej sa záložného práva, kde bola žaloba

zamietnutá, že je potrebné neodkladné opatrenie podľa § 335 ods. 1 CSP zrušiť. Súd tak preto učinil
samostatným výrokom. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

2. V zákonnej lehote proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia prostredníctvom svojho
právneho zástupcu proti zamietajúcej časti žaloby (výrok IX.), a to v uplatnených nárokoch, (i) o určenie,

že pohľadávka žalovaného 1/, prípadne žalovaného 2/ voči žalobcom, ktorá by vyplývala z predmetnej
spotrebiteľskej zmluvy, bola žalobcami splnená v celom rozsahu, žalobcovia nemajú titulom predmetnej
spotrebiteľskej zmluvy žiaden dlh voči žalovanému 1/, ani voči žalovanému 2/, ani voči ich prípadným
právnym nástupcom alebo postupníkom, pretože dlh splnením zanikol, (ii) o určenie, že záložná zmluva
v prospech záložného veriteľa na nehnuteľnosť: byt č.XX v bytovom dome XXXX na ul. M. orient. č.X, v

G., postavený na parcele reg. C, parc. č. XXXX, v podiele XX/XXXX, uzavretá podľa ustanovení v znení
čl.V Dodatku, je neplatná a (iii) o určenie, že zmluvná podmienka, ktorá požaduje od nich zabezpečenie
ich záväzku založením nehnuteľnosti, je neplatná. V odvolaní uviedlo, že súd zamietol ich návrh, aby
určil, že ich dlh voči žalovanému zanikol splnením. Odôvodnil to § 137 písm. d) CSP. Mali však za to,
že druhy žalôb sú v §137 CSP uvedené demonštratívnym výpočtom, o čom svedčí použitie častice

„najmä“ v tomto ustanovení (teda nejde o enumeratívny, striktný výpočet iba štyroch druhov možných
žalôb podľa CSP). Podľa ich názoru súd nemôže v kontexte s čl.46 Ústavy ods.1, 2 zamietnuť žalobu
z procesných dôvodov (rigoróznym výkladom predmetného procesného ust. §137 CSP), ak táto žaloba
(konkrétny žalobný návrh) je hmotnoprávne odôvodnená a hrozí alebo dokonca nastala reálna ujma
žalobcovi. Poukážuc na § 137 písm. d) CSP dôvodili, že pod osobitným predpisom k CSP tu treba vnímať

aj Občiansky zákonník. Ten v § 4 OZ uvádza, že proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa
domáhať ochrany u orgánu, ktorý je na to povolaný. Ak nie je v zákone ustanovené niečo iné, je týmto
orgánom súd. Podľa ich názoru § 4 OZ ako osobitného zákona má charakter generálnej klauzuly, ktorá
v prípade ohrozenia alebo porušenia práva, ktoré z OZ priamo vyplýva, umožňuje legálne a legitímne
požadovať žalobcami rozhodnutie súdu podľa § 137 písm. d) CSP vo veci samej. Riešiť predmetnú

otázku v rámci konania o plnenie v prípade podania žaloby, ako uviedol súd v bode 26. rozsudku na
konci, považovali z ich strany za dubiózne, keďže ako dlžníci v predmetnom právnom vzťahu nie sú
aktívne legitimovanými na podanie žaloby o splnení povinnosti. Poukázali na §§ 559 ods.1, §566 ods.1
a 2, 151md ods.1 písm. a), 151md ods. 3 OZ. Výška úveru, ktorý je bezúročný a bez poplatkov, bola
6.638,78 eur (200.000,- Sk). Titulom predmetného dlhu v uvedenej výške uhradili v období 22.12.2008 -

10.02.2011 sumu 3.331,55 eur a v období 21.10.2011 - 2.7.2014 sumu 6.000 eur, čo spolu činí 9.331,55
eur. Tieto čiastky žalovaný 2/ nijako nespochybnil, takže sú nesporné. Z toho nepochybne vyplýva, že
ich dlh voči žalovaným bol plne uhradený. Mali za to, že vydať rozsudok (výrok v rozsudku), ktorý by
určoval, že pohľadávka žalovaného 2/ voči žalobcom (na základe oznámenia o postúpení pohľadávok)
zabezpečená na základe záložnej zmluvy zo dňa 02.12.2008 a zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa

08.03.2014, bola splnená v celom rozsahu, a teda dlh žalobcov splnením zanikol, je právne možné; ako
bolo uvedené vyššie, aj hmotnoprávne a následne aj procesne. Takýto rozsudok by bol verejnou listinou,
ktorá by riadne preukazovala zánik záložného práva. Vzhľadom na doterajšie správanie sa žalovaného
2/ i žalovaného 1/ a najmä vzhľadom na striktnú lehotu na podanie odvolania nie je časový priestor,aby dobromyseľne čakali, či žalovaný 2/ podá alebo nepodá odvolanie, prípadne že žalovaný 2/ sám
podá žiadosť o výmaz záložného práva na príslušný okresný úrad - katastrálny odbor, prípadne aby ho
vyzývali.Keďžesúdsa(hypoteticky)zaoberalajprocesnoumožnosťouvzmysle§137písm.c)CSP,ato

v kontexte s naliehavým právnym záujmom, dali do pozornosti už spomínané začatie výkonu záložného
práva predajom v dražbe. Tomuto výkonu doteraz bránilo neodkladné opatrenie nariadené uznesením
Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 5Co/827/2014 zo dňa 10.12.2014, ktoré však bolo rozsudkom súdu
zrušené. Vzhľadom na reálne skúsenosti a verejne známe udalosti sa dá podľa žalobcov predpokladať,
že napriek plnej úhrade dlžnej sumy stanovenej v zmysle rozsudku súdu - bezúročnej a bez poplatkov -

by mohlo dôjsť k výkonu záložného práva a k „úspešnej“ snahe o predaj ich bytu na dražbe. Na základe
uvedeného boli toho názoru, že naliehavý právny záujem na určení, že ich dlh splnením zanikol, je daný
(mimochodom aj vydaním neodkladného opatrenia). Čakať na prípadný výkon dobrovoľnej dražby ich
bytu v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. (a podávať žalobu podľa § 21 ods. 2) považovali za nenáležité,
s neistým výsledkom (pri platnosti záložnej zmluvy) a pri vysokom nápade vecí na súdy v podstate
aj za neefektívne. Súčasne neboli toho názoru, že v prípade zániku dlhu splnením ide len o riešenie

predbežnej otázky. Práve pre takéto prípadné konštatovanie bolo potrebné vyriešiť iné predbežné otázky
(výška dlhu, neplatnosť úrokov či poplatkov, alebo naopak zistenie výšky úrokov, poplatkov a pod., čo
okresný súd aj vyriešil). Dôvodili, že ide o riešenie konečnej otázky vo veci samej, a to aj pre určenie, či
majúžalobcoviavôbecniečoešte(prípadnekoľko)žalovanému2/plniť(išlobyokonečný,niepredbežný
výrok súdu, keďže si žalobu na plnenie neuplatňovali a voči žalovanému 2/ si ju ani uplatniť nemohli),

aj pre určenie toho, či ich dlh voči záložnému veriteľovi zanikol (tiež ako konečný, nie predbežný výrok
súdu). To, či na ich byte viazne v prospech záložného veriteľa záložné právo, môže až následne riešiť
samotný okresný úrad - katastrálny odbor v kontexte s § 151md ods.1 písm. a)
a ods. 3 posledná veta OZ v rámci katastrálneho konania podľa zákona č. 162/1995 Z.z. K určeniu
neplatnosti ustanovenia v čl. V Dodatku, ktoré požaduje zabezpečenie záväzku založením nehnuteľnosti

žalobcov a k určeniu neplatnosti samotnej záložnej zmluvy, ktorého sa domáhali, súd uviedol, že na
určení, že je neplatná záložná zmluva, nie je naliehavý právny záujem. Určovacie žaloby majú podľa
právnej teórie, ako aj záverov rozhodovacej praxe súdov a judikatúry opodstatnenia tam, kde je ešte
len stav ohrozenia práva a nie už jeho porušenia. Obavy žalobcov o stratu obydlia tak opodstatnene
mohlovyvolaťzriadeniezáložnéhoprávakichbytu,akoajjehovýkon,pretopovažovalinaliehavýprávny

záujem za daný. Neprijateľnosť zabezpečenia záväzku založením nehnuteľnosti vyvodili na základe §
53 ods.4 písm. s) OZ, ale táto neprijateľnosť zjavne vyplýva aj z generálnej klauzuly uvedenej v §53
ods.1 OZ (značná nerovnováha v právach a povinnostiach). V prípade, že bola záložná zmluva uzavretá
na základe neprijateľnej, a teda aj neplatnej zmluvnej podmienky, mali za to, že tento nadväzujúci
dvojstranný právny úkon je taktiež sankcionovaný neplatnosťou, a to nielen relatívnou, ale i absolútnou

v zmysle § 39 OZ (rozpor so zákonom i dobrými mravmi), či § 39a. Určovať, či tu záložné právo
je alebo nie je, ak vôbec nie je isté v čase podávania žaloby, aký bude a či napokon vôbec bude
judikovaný nejaký ich dlh voči žalovanému 2/ (v kontexte s počiatočnou neurčitosťou výšky úveru, úroku,
RPMN, celkových nákladov úveru, oprávnenosťou či neoprávnenosťou rôznych poplatkov) považovali
zaproblematické.Preto,ajvkontextesuvedeným,považovalipoužiteprávnejobranyajprostredníctvom

určenia neplatnosti záložnej zmluvy za oprávnené a opodstatnené. Na základe uvedeného žiadali, aby
odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že určí, že pohľadávka žalovaného 2/ voči žalobcom, ktorá
vyplýva z dodatku č.1 k zmluve o úvere č. LF 3011089 zo dňa 20.9.2011, bola žalobcami splnená v celom
rozsahu, takže dlh žalobcov voči žalovanému 2/ splnením zanikol, ďalej súd určí, že zmluvná podmienka
obsiahnutá v čl. V dodatku č.1 k zmluve o úvere č. LF 3011089 zo dňa 20.9.2011 je neprijateľnou, a

teda neplatnou zmluvnou podmienkou, a nakoniec, že súd určí, že záložná zmluva zo dňa 3.12.2008
uzavretá medzi žalobcami a záložným veriteľom Laugofinanc, s.r.o. je neplatná, a aby posledný výrok
napadnutého rozsudku zmenil tak, že vo vzťahu medzi žalobcami a žalovaným 2/ majú žalobcovia právo
na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že výroky v rozhodnutí súdu, ako sú uvedené v poradí
od prvého po ôsmy, ako i deviaty výrok, potvrdí.

3. K podanému odvolaniu sa žalovaný 2/ písomne nevyjadril.

4. Krajský súd preskúmal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom

výroku IX., ktorým súd žalobu vo zvyšku voči žalovanému 2/ zamietol, a v závislých výrokoch XI. a
XII. o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez
nariadeniapojednávaniapodľa§385ods.1CSP,podľaktoréhoniejepotrebnénariaďovaťpojednávanie
odvolacieho súdu.5. Výroky I. až VIII. a X. zostali odvolaním nedotknuté, preto je rozsudok súdu prvej inštancie v týchto
častiach právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý

(§ 367 ods. 2 CSP).

6. V prejednávanej veci žalobcovia odvolaním napadli iba zamietnutie žaloby súdom prvej inštancie
v časti uplatnených nárokov, ktorými žiadali súd (i) o určenie, že ich dlh voči žalovanému 2/ zanikol
splnením, (ii) o určenie, že zmluvná podmienka, ktorá požaduje od nich zabezpečenie ich záväzku

založením nehnuteľnosti, je neplatná, a (iii) samotná záložná zmluva je neplatná.

7. Súd prvej inštancie žalobu žalobcov v časti určenia neplatnosti záložnej zmluvy a určenia, že dlh
žalobcov voči žalovanému 2/ zanikol splnením zamietol ako procesne neprípustnú žalobu s poukazom
na ust. § 137 písm. d/ CSP, keď konštatoval, že podľa cit. zákonného ustanovenia je možné rozhodovať
o žalobe o určenie právnej skutočnosti len v prípade, ak prípustnosť takejto žaloby vyplýva z osobitného

predpisu, čo v súdenej veci nebolo splnené.

8. Odvolací súd sa s týmto názorom súdu prvej inštancie stotožnil. Z petitu podanej žaloby vyplýva, že
žaloba v časti určenia neplatnosti záložnej zmluvy a určenia, že dlh žalobcov voči žalovanému 2/ zanikol
splnením, je celkom zrejme žalobou v oboch nárokoch spadajúcou pod ust. § 137 písm. d) CSP, ktorá

v zmysle § 137 písm. d) CSP môže byť podaná, iba ak takáto možnosť vyplýva z osobitného predpisu.
Zároveň nejde ani o iný druh žaloby, než sú uvedené v § 137 CSP, ktorý je prípustný za predpokladu, že
osobitný petit vyplýva z hmotného práva. Hmotné právo totiž musí založiť oprávnenie súdu rozhodnúť
tak, že výrok rozhodnutia neznie ani na splnenie povinnosti, ani na určenie (ne)existencie práva, či
právnej skutočnosti. Takýto iný druh žaloby má spravidla iný petit než uvedený v § 137 CSP. Iné druhy

žalôb sú prípustné aj vtedy, ak ochrany práva nemožno sa domôcť niektorou zo žalôb vymenovaných
v § 137 CSP.

9.Žalobavzmysle§137písm.d)CSPjetedaprípustnálenvtedy,akurčenieprávnejskutočnostivyplýva
z osobitného predpisu. Takýmito žalobami, ako správne konštatoval súd prvej inštancie, sú napríklad

žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu o skončení pracovného pomeru (§ 77 ZP), žaloba nájomcu
o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu (§ 711 ods. 6 OZ), žaloba o určenie neplatnosti dražby
(§ 21 ods. 2 ZoDD), žaloba veriteľa o určenie, že dlžníkove právne úkony sú voči nemu neúčinné (§
42a OZ). V niektorých prípadoch hmotné právo (osobitný predpis) pripúšťa žaloby na určenie právnej
skutočnosti, ktorou je neplatnosť (prípadne neúčinnosť) právneho úkonu alebo neplatnosť konania,

ktoré je „podobné“ právnemu úkonu (dražba, rozhodnutie valného zhromaždenia). Je nutné dodať, že
osobitným predpisom v tomto prípade nie je § 4 OZ, ako to dôvodili v podanom odvolaní žalobcovia;
z tohto ustanovenia priamo nevyplýva možnosť domáhať sa určenia, že dlh zanikol splnením, rovnako
tak ustanovenia Občianskeho zákonníka možnosť domáhať sa neplatnosti záložnej zmluvy priamo
nepripúšťajú.

10. Odvolací súd sa stotožnil aj s právnym posúdením súdu prvej inštancie ohľadom nároku žalobcov,
ktorým žiadali určenie, že zmluvná podmienka, na základe ktorej sa uzatvorila záložná zmluva, je
neplatná, a to najmä vzhľadom na citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/251/2016 zo
dňa 16.03.2016. Navyše, kladné rozhodnutie by nemalo pre žalobcov žiadny praktický zmysel, nakoľko

by nebolo postačujúce pre výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností z dôvodu, že by nebola
vyriešená otázka, či záložné právo na spornej nehnuteľnosti viazne alebo nie. Na základe uvedeného
súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že podaná žaloba žalobcov aj v časti tohto nároku je
procesne neprípustná, a preto musí byť zamietnutá.

11. Vzhľadom na to, že odvolacie námietky žalobcov boli nedôvodné, odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, a to aj v závislých výrokoch o trovách
konania, pričom v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na podrobné
a vecne správne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožnil.

12. V odvolacom konaní mal plný úspech žalovaný 2/, preto mu vznikol nárok na náhradu trov
odvolacieho konania podľa 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V konaní mu však žiadne trovy
nevznikli, preto odvolací súd vyslovil, že žalovanému 2/ nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).