Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 8, 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 41Csp/224/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118223535
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kudlovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7118223535.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so

sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom
so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, proti žalovanému: Y. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom O. XXX/X, XXX
XX C. o zaplatenie 223,49 EUR s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobcovi istinu 223,49 EUR spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 223,49 EUR od 26.2.2019 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamieta.

III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu účelne vynaložených, odôvodnených a preukázaných trov
konania v rozsahu 100 % voči žalovanému s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným
uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu, Všeobecná úverová banka, a.s. sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu
dňa 3.12.2018 voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 223,49 EUR s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne od 2.2.2016 do zaplatenia titulom zmluvy o pôžičke. Súčasne požadoval náhradu trov

konania.
2. Uviedol, že dňa 23.5.2015 došlo k uzavretiu Zmluvy o pôžičke evid.č. 21034693 medzi právnym
predchodcom žalobcu, Consumer Finance Holding a.s., a žalovaným. Na základe uvedenej zmluvy
poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému pôžičku vo výške 204 EUR na kúpu spotrebného
tovaru uvedeného v zmluve. Kúpna cena tovaru bola 269 EUR. Žalovaný pri podpise zmluvy zaplatil
akontáciu vo výške 65 EUR. Žalovaný sa zaviazal úver splácať v 16 pravidelných mesačných splátkach
v sume 15,44 EUR a to až do celkovej sumy pôžičky 247,04 EUR. Žalovaný si svoje povinnosti riadne a

včas neplnil, ku dňu podania žaloby uhradil z vyššie uvedenej sumy sumu 0 EUR. Z toho dôvodu žalobca
listom zo dňa 27.11.2015 označeným ako „ predžalobná upomienka“ vyzval žalovaného na úhradu
dlžných splátok a upozornil žalovaného na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Žalovaný
neuhradil dlžné splátky ani v dodatočne poskytnutej lehote, preto žalobca dňa 19.1.2016 úver zosplatnil,
o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 27.1.2016 označeným ako „oznámenie o vyhlásení
okamžitej splatnosti úveru“.
3. Žaloba spolu s procesným poučením bola žalovanému doručená dňa 25.2.2019. Žalovaný sa k žalobe

nevyjadril, nepoužil prostriedky procesnej obrany a skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel.
4. Podľa § 297 CSP (zákon č.160/2015 Z,z,) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 EUR.5. Vzhľadom na to, že v tejto veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a hodnota
sporu neprevyšuje 1 000 EUR, súd v zmysle § 297 CSP vec prejednal a rozhodol bez nariadenia
pojednávania, pričom rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 8.8.2019, s tým, že miesto a čas verejného

vyhlásenia rozsudku boli oznámené postupom podľa § 219 ods.3 CSP.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi predloženými do spisu žalobcom a
to: Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 5089813254 zo dňa 23.8.2015, Predžalobná upomienka zo dňa
27.11.2015, doručenka, Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru a Prehľad splátok a úhrad

žalovaného a zistil tento skutkový stav:
6. Dňa 23.8.2015 právny predchodca žalobcu, Consumer Finance Holding a.s. a žalovaný uzavreli
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 5089813254 ( ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej sa právny
predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť v prospech žalovaného ako dlžníka účelovú pôžičku s
predmetom financovania čierna technika - B50-30, ktorého kúpna cena bola 269 EUR a dlžník sa
zaviazal vrátiť veriteľovi dlžnú sumu spolu s príslušenstvom. Výška dojednanej pôžičky predstavovala

sumu 204 EUR, akontácia predstavovala sumu 65 EUR. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splatiť v
16 mesačných splátkach po 15,44 EUR so splatnosťou prvej splátky dňa 20.9.2015 v zmysle Zmluvy.
Ročná percentuálna miera nákladov predstavuje 26,52 %, priemerná hodnota RPMN 33,96 % a ročná
úroková sadzba 26,52 %. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky.
Žalovaný sa podľa tvrdenia právneho predchodcu žalobcu dostal do omeškania, pričom z celkovej

sumy poskytnutej pôžičky zaplatil sumu 0 EUR. Na základe tejto skutočnosti žalobca listom zo dňa
27.11.2015 označeným ako „ predžalobná upomienka“ vyzval žalovaného na úhradu dlžných splátok a
upozornil žalovaného na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Žalovaný neuhradil dlžné splátky
ani v dodatočne poskytnutej lehote, preto žalobca dňa 19.1.2016 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný
informovaný listom zo dňa 27.1.2016 označeným ako „oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti

úveru“.
7. Podľa špecifikácie žalovanej sumy uvedenej v žalobnom návrhu žalovaná suma pozostáva z
nesplatenej istiny 223,49 EUR mínus prijaté úhrady v sume 0 EUR.
8. Žalobca nepreukázal či predžalobnú upomienku zo dňa 27.11.2015 ani oznámenie o vyhlásení
okamžitej splatnosti úveru zo dňa 27.1.2016 žalovanému skutočne doručil, resp. či sa mu tieto vrátili

ako nedoručené. Táto skutočnosť nevyplýva ani z doručenky predloženej súdu žalobcom, nakoľko na
doručenke nie je uvedené aké listiny boli predmetom uvedenej zásielky.
9. Žalobca súdu taktiež nepreukázal, kedy došlo k zosplatneniu úveru z jeho strany. K žalobnému
návrhu žalobca predložil oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 27.1.2016, avšak z
predmetnej listiny nevyplýva ku ktorému dňu došlo k splatnosti predmetného úveru.

10. Súd z vlastnej činnosti zistil, že dňa 1.1.2018 došlo k zániku spoločnosti Consumer Finance Holding,
a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130. Zánik žalobcu nastal v dôsledku
rozdelenia zlúčením. Došlo teda k univerzálnej sukcesii, keď právny nástupca, Všeobecná úverová
banka, a.s. vstúpil do všetkých práv a povinností žalobcu.
11. Podaním zo dňa 8.3.2019 žalobca ( Všeobecná úverová banka, a.s.) žiadal o zmenu strany sporu

na strane žalobcu z dôvodu rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi Všeobecnou
úverovou bankou, a.s. a Intrum Slovakia, s.r.o. Konajúci súd uznesením č.k. 41Csp/224/2018 - 66 zo
dňa 25.4.2019 pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu.

Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení zákona :

12. V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, únia v snahe podporiť záujmy
spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia,
bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu
a vytváranie združení na ochranu ich záujmov.
13. Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č.93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993,
str. 29-34) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej
únie.
14. Podľa článku 6 bod 1 Smernice Rady č.93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich

vnútroštátnehoprávanebolizáväznéprespotrebiteľaaabyzmluvabolapodľatýchtopodmienoknaďalej
záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
15. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.16. Podľa § 491 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

17. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.
18. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
19. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
20. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
21. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 13.6.2014 ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
22. Podľa §4 ods.6 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa ak sa zmluva medzi predávajúcim a
spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť

sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky
formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto
podmienok so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru.
23. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom sa
rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo

forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme a zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
24.Podľa§2písm.a)ab)zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochveriteľomjefyzickáosoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej

činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo
povolania.
25. Podľa § 9 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

26. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa

tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.
27. Podľa ust. § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
28. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa

považujú za nesporné.

Nazákladezistenéhoskutkovéhostavuzvykonanéhodokazovaniasúdnárokžalobcuprávnevyhodnotil
takto :
29. V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva absolútnym obchodným vzťahom,

ktorá sa v zmysle §261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka spravuje úpravou podľa Obchodného
zákonníka (§479 a nasl.), pričom túto úpravu možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný
spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu. Zároveň však podľa charakteru zmluvy (t.j. formulárová
predtlač a podnikateľ - fyzická osoba) ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje
špeciálna úprava obsiahnutá v §52 ods.2, posledná veta Obč. zákonníka a v osobitnom zákone

č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
30. Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ajkeď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred
jeho účinnosťou (pozri Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014)
31. Právny vzťah založený zmluvou o poskytnutí úveru je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou

zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (§
657 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52
a nasl.). Pre posúdenie okolnosti, či ide o tzv. spotrebiteľský úver, nie je rozhodujúce, akou právnou
formou sa spotrebiteľský úver poskytuje, dôležité je len to, či ide o poskytnutie peňažných prostriedkov
v prospech spotrebiteľa za odplatu ( uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. januára 2010,

sp.zn. 17CoE/2/2010).
32. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vystupoval ako veriteľ, t. j. ako osoba, ktorá konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a
žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, t. j. ako osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej
činnostialeboinejpodnikateľskejčinnosti.Zhľadiskaporadiaaplikovateľnostivprípadespotrebiteľských
zmlúv Obchodný zákonník celkom alebo z časti musí ustúpiť nutnej prioritnej aplikácii spotrebiteľského

práva v širšom slova zmysle, t.j. aplikácii Občianskeho zákonníka. Normy obchodného práva sú totiž
v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy
veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných
na jeho vykonanie. V tejto súvislosti súd poukazuje i na ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka
(účinné od 01. 04. 2015), podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Citované ustanovenie bolo do zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa zavedené zákonom č. 102/2014 Z.z. ako bod 11 čl. VIII. Zákon nadobudol
účinnosť 1. mája 2014 a zákonodarca nestanovil žiadne intertempolárne pravidlá. Pomerne jasným a
nepochybným sa v tomto svetle javí úmysel zákonodarcu a zákona, a výklad konkrétneho ustanovenia je

tak len derivátom elementárneho pravidla, že každá právna norma sa má vykladať na prospech toho, na
ochranu koho je primárne určená. O povahe právnej normy nerozhoduje formálne kritérium zaradenia
právnej normy do právneho predpisu, ale charakter právnych vzťahov, ktoré táto právna norma reguluje.
33. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je spotrebiteľským úverom
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. S poukazom na uvedené je predmetnú
zmluvu o úvere potrebné považovať svojou povahou za zmluvu spotrebiteľskú. Aplikáciou zásady
lex specialis derogat lex generalis, t.j. pokiaľ špeciálny predpis obsahuje odlišnú právnu úpravu, má
prednosť pred všeobecným zákonom, je špeciálnou právnou úpravou v prejednávanej veci zákon č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie § 52 a nasledovné Občianskeho zákonníka

upravujúce problematiku spotrebiteľského práva, ktorá má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou,
ktorou je v tomto prípade Obchodný zákonník, a preto je nevyhnutné posudzovať predmetný právny
vzťah medzi stranami sporu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, keď medzi stranami bola
uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia §2 zákona č. 258/2001 Z. z., a teda
aj otázka premlčania nároku žalobcu sa posudzuje podľa ustanovenia§ 101 Občianskeho zákonníka.

K uvedenému súd ešte dopĺňa, že aj napriek tomu, že v danom prípade ide o zmluvný typ upravený
v zmysle § 497 až § 507 Obchodného zákonníka, súčasne ide o zmluvu spadajúcu pod režim Zákona
o spotrebiteľských úveroch, preto bolo potrebné predmetnú zmluvu posudzovať podľa zákona č.
129/2010 Z. z., ako aj ustanovení Občianskeho zákonníka. Je potrebné zdôrazniť, že hoci má zmluva
o spotrebiteľskom úvere charakter absolútneho obchodu, neprestáva byť zmluvou spotrebiteľskou. Pri

spotrebiteľských zmluvách, ktoré predstavujú širší pojem, má z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu
ustanovenia § 52 ods. 2) tak, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy
prednostne použijú ustanovenia Občianskeho práva, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného
práva. V tejto súvislosti súd len dopĺňa, že od účinnosti tohto ustanovenia sa toto ustanovenie vzťahuje
aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom, keďže právny predpis, ktorého súčasťou je toto

ustanovenie neobsahuje prechodné ustanovenia.
34. Predmetom konania je nárok žalobcu vyplývajúci zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Po vyhodnotení záverov vykonaného dokazovania
jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach posúdiac ich podľa vyššie citovaných zákonných
ustanovení, dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná. Právny predchodca žalobcu dňa 23.8.2015 so

žalovaným platne uzavrel Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému
účelový spotrebiteľský úver na kúpu spotrebného tovaru vo výške 269 EUR, a na základe ktorej
vznikla žalovanému povinnosť splatiť pôžičku v 16 mesačných splátkach. Neoddeliteľnou súčasťou
Zmluvy o poskytnutí pôžičky sú Všeobecné obchodné podmienky. Keďže veriteľom je právnickáosoba, ktorá poskytla pôžičku v rámci svojho podnikania a žalovaný je fyzická osoba - spotrebiteľ,
súd posudzoval uvedený právny vzťah podľa právnych noriem regulujúcich spotrebiteľské záväzky
obsiahnuté v ustanoveniach Občianskeho zákonníka ako sú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách

ako aj ustanovenia upravujúce právne vzťahy so spotrebiteľom mimo rámec vecnej pôsobnosti
Občianskeho zákonníka, nakoľko Občiansky zákonník pôsobí ako právny predpis absolútnej výkladovej
priority pre celú sféru spotrebiteľských záväzkov. Súd nezistil, že by predmetná zmluva obsahovala
neprijateľné podmienky, resp., že by sa jej dojednania priečili dobrým mravom. Podľa tvrdení právneho
predchodcu žalobcu v žalobnom návrhu ako aj podľa Zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytol právny

predchodca žalobcu žalovanému sumu 204 EUR, pričom žalovaný sa zaviazal uhradiť právnemu
predchodcovi žalobcu sumu 247,04 EUR. Z poskytnutej pôžičky splatil žalobcovi sumu 0 EUR. Súd preto
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 223,49 EUR, tak ako to požadoval žalobca.
35. Žalobca má v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka ako veriteľ právo požadovať úroky z omeškania,
keďže žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku. Pre určenie počiatku omeškania
je rozhodujúca splatnosť dlhu. Nakoľko však žalobca neuviedol, kedy zosplatnil predmetnú pôžičku v

celom rozsahu, keď síce uviedol na akom základe si uplatňuje úrok z omeškania odo dňa 2.2.2016,
pričom však súd nemá za preukázané, že žalovanému bolo doručené, resp. doručované oznámenie o
vyhlásení okamžitej splatnosti dlhu, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po
doručení žaloby žalovanému, t.j. odo dňa 26.2.2019.
36.Podľa§3Nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho

zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky v období od 16.3.2016 predstavuje 0,0 %, preto súd
priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu
zamietol.

O trovách konania súd rozhodol takto :
37. Podľa ust. § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa ust. § 262 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd
rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách
konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch

alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.
Podľa ust. § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v
uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
38. V zmysle citovaných ustanovení súd rozhodol o trovách konania. Keďže žalobca mal vo veci plný
úspech, resp. jeho neúspech je zanedbateľný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100 %. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice
I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).