Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, February 16, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoPr/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514204555
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3514204555.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr.
Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu Ing. Q. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. P.
XXX, proti žalovanému Poľnohospodárske družstvo F., so sídlom F. XXX, G.: XX XXX XXX, zastúpeného
JUDr.Q.C.,advokátom,sosídlomvA.ourčenieneplatnostiokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeru,
o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 22. novembra 2017,

č. k. 7Cpr/2/2014-253, takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia. Po oboznámení sa s obsahom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a s ním
súdu predložených listín súd dospel k záveru, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia nespĺňa

zákonné procesné požiadavky vyžadované Civilným sporovým poriadkom. Z obsahu návrhu vyplýva,
že podaným návrhom sa žalobca domáha určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhrady
mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru. Neodkladného opatrenia, ktorým sa má uložiť,
aby žalovaný poskytol žalobcovi časť pracovnej odmeny, sa nariadi len na návrh. Dôvodom je úzka
spojitosť so sporovým konaním, v ktorom sa rieši otázka trvania pracovného pomeru. Predpokladom
je osvedčenie o tom, že spor o trvanie pracovného pomeru sa začal aspoň v hmotnoprávnej sfére

účastníkov. Osvedčením toho je list žalobcu adresovaný zamestnávateľovi, v ktorom mu oznamuje,
že rozviazanie pracovného pomeru považuje za neplatné, ako aj začatie súdneho konania o
určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru, zotrvanie na zamestnávaní a súčasne návrh na
poskytovanie mzdy alebo odmeny za prácu. O trvanie pracovného pomeru ide vtedy, ak zamestnanec
tvrdí, že napriek jednostrannému alebo aj dvojstrannému právnemu úkonu zamestnávateľa nedošlo
k zániku pracovného pomeru. Kumulatívnym procesným predpokladom nariadenia neodkladného

opatrenia je osvedčenie toho, že zamestnanec (žalobca) zo závažných dôvodov nepracuje. Všetky
vyššie uvedené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia žalobca v prejednávanej veci
osvedčil. Pri nariadení neodkladného opatrenia, ktorým sa ukladá zaplatiť časť odmeny, sa vychádza
z vymedzenia uvedeného v návrhu a súd skúma, či je dostatočne odôvodnený. Rovnako sú dôležité
skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia. Pri nariaďovaní samotného
neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

Z tohto dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred
vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa
vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou,
najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich
nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a
skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj z dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia

veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje
okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2MCdo 3/2010). Súdpri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí vziať na zreteľ fakticitu javu, proporcionalitu následku
a príčiny jeho vzniku. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízii stojacich
záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv účastníkov konania (nález Ústavného

súdu Českej republiky zo dňa 18. 06. 2002, sp. zn. IV. ÚS 89/02, Sbírka nálezu a uznesení Ústavního
soudu, Svazek 27, nález č. 97). Konštatoval, že žalobca osvedčil prvotný, ale neosvedčil kumulatívny
predpoklad potrebnosti poskytnúť mu časť pracovnej odmeny. Osvedčil, že začal súdne konanie o
určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, o určenie trvania pracovného pomeru a zaplatenie
náhrady mzdy, avšak z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplývajú žalobcom tvrdené

skutočnosti, že má priznaný čiastočný invalidný dôchodok a nemá iné príjmy a závažné dôvody, pre
ktoré nepracuje. Na základe nepreukázania rozhodných skutočností, za situácie, kedy nebolo možné
posúdiť pozitívne a negatívne argumenty v kolízii stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov
do základných práv účastníkov konania, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol v
celom rozsahu. Právne rozhodnutie odôvodnil ust. § 324 ods. 1, 2 písm. a), § 329 ods. 1, § 330 ods.
1 CSP.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol ho zmeniť tak, že jeho
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bude vyhovené. Poukázal na nedôvodnosť skončenia
jeho pracovného pomeru zamestnávateľom. Uviedol, že žalovaného písomne v zmysle § 79 ods. 1
Zákonníka práce žiadal o dodržiavanie platnej pracovnej zmluvy, taktiež žiadal, aby mu bola priebežne

vyplácaná odmena za prácu, nakoľko doručením tohto oznámenia nastávajú účinky ďalšieho trvania
pracovného pomeru priamo zo zákonných ustanovení Zákonníka práce. Žalovaný sa však k listu
nevyjadril a neprideľuje mu prácu podľa pracovnej zmluvy, nevypláca mu ani mzdu, čím mu spôsobuje
škodu. Mal za to, že na úkor svojvôle zamestnávateľa nemôžu byť poškodené jeho práva na
plnohodnotný život. Nestotožnil sa s odôvodnením súdu prvej inštancie, že neuvádza žiadne vážne

skutočnosti, ktoré mu bránia v práci. Ďalej opätovne poukázal na ust. § 79 ods. 1 Zákonníka práce,
podľa ktorého v prípade oznámenia zamestnanca zamestnávateľovi, pracovný pomer trvá aj naďalej,
a preto zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy aj v prípade, že mu
neprideľuje prácu podľa pracovnej zmluvy a tiež nároku v prípade, ak zamestnanec podal žalobu v
zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer sa neskončil, a teda zamestnávateľ je povinný

zamestnancovi prideľovať prácu až do právoplatnosti rozhodnutia súdu. Mal za to, že žalovaný sa
zámerne vyhýbal svojim povinnostiam, pretože pri podaní žaloby pracovný pomer stále trvá, kým súd
nerozhodne o jeho skončení. V tomto smere poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 5Cdo/269/2007 zo dňa 19. júla 2009. Konanie žalovaného označil za neprimerané,
pričom nevyplatením mzdy mu spôsobuje škodu, čím zasahuje do jeho osobného života a ohrozuje jeho

finančné zabezpečenie, pretože v súčasnej dobe poberá len invalidný dôchodok a nemá iné príjmy.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné.

5. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, ktorým zamietol návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia na tom právnom závere, že žalobca síce osvedčil, že že začal súdne konanie o

určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, o určenie trvania pracovného pomeru a zaplatenie
náhrady mzdy, avšak z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplývajú žalobcom tvrdené
skutočnosti, že má priznaný čiastočný invalidný dôchodok a nemá iné príjmy a závažné dôvody, pre
ktoré nepracuje. Na základe nepreukázania rozhodných skutočností, za situácie, kedy nebolo možné
posúdiť pozitívne a negatívne argumenty v kolízii stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov

do základných práv účastníkov konania, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol v
celom rozsahu.

6. Odvolací súd tento právny záver súdu prvej inštancie považuje za správny. Stotožňuje sa aj s jeho
odôvodnením v celom rozsahu v zmysle § 387 ods. 2 CSP a na zdôraznenie jeho správnosti a k

odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné:

7. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.8. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. a) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby poskytla
aspoňčasťpracovnejodmeny,akideotrvaniepracovnéhopomeruanavrhovateľzozávažnýchdôvodov
nepracuje.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie domáhal určenia
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, určenie, že pracovný pomer u žalovaného trvá a
o náhradu mzdy od 01.04.2014 až do nástupu žalobcu do práce. Návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia doručeným súdu prvej inštancie dňa 26.10.2017 žiadal žalobca, aby súd prikázal žalovanému
vyplatiť mu náhradu mzdy v sume 9.400 eur do 10 dní od vydania neodkladného opatrenia. Ako dôvod
uviedol, že návrhom vo veci samej sa domáha určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného

pomeru a náhrady mzdy z dôvodu, že dňa 30.04.2014 mu bolo písomne oznámené okamžité skončenie
pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. So skončením pracovného pomeru
písomne nesúhlasil, pretože dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru nestoja na pravdivom
základe, keď tvrdenia zamestnávateľa, že žalobca vážnym spôsobom porušil pracovnú disciplínu nie sú
ničím podložené a dokázané. Poukázal na to, že žalovaného písomne v zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka

práce žiadal o dodržiavanej platnej pracovnej zmluvy zo dňa 02.01.1997 v znení dodatku zo dňa
31.12.2009, ktorou bol založený jeho pracovný pomer a tiež ho žiadal, aby mu bola priebežne vyplácaná
odmena za prácu. Doručením tohto oznámenia nastávajú účinky ďalšieho trvania pracovného pomeru
priamo zo zákonných ustanovení Zákonníka práce. Žalovaný sa do dnešného dňa k listu nevyjadril,
prácu podľa pracovnej zmluvy žalobcovi neprideľuje a taktiež mu nevypláca ani mzdu dohodnutú podľa

pracovnejzmluvy,čímmuspôsobuješkodu.Žalobcazároveňuviedol,ževzmysle§79ods.1Zákonníka
práce, v prípade podania oznámenia zamestnanca zamestnávateľovi pracovný pomer trvá aj naďalej a
zamestnávateľ je preto povinný poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy aj v prípade, že mu neprideľuje
prácu podľa pracovnej zmluvy a tiež zároveň v prípade, ak zamestnanec podal žalobu, v zmysle § 79
ods. 1 pracovný pomer sa neskončil a zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu až do

právoplatného rozhodnutia súdu. Žalovaný mu napriek tomu, že mu prácu nepridelil, mzdu nevypláca a
to aj napriek tomu, že pracovný pomer neskončil právoplatne, pretože súd doposiaľ nerozhodol.

11. Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie zastáva názor, že dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa mal neodkladným opatrením poskytnúť ochrana treba skúmať aj z hľadiska predbežného

právneho posúdenia nároku vo veci samej. V danom prípade ide o právny vzťah strán, na ktorý sa
vzťahuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.

12. Odvolateľ opakovane poukazuje na ust. § 79 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého ak
zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo s ním neplatne skončil pracovný pomer

okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby
ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer neskončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno
od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ
je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho
priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do

času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného
pomeru. Žalobca vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia mal za to, že v prípade oznámenia
zamestnanca zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, pracovný pomer trvá aj naďalej a
zamestnávateľ je preto povinný poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy aj v prípade, že mu neprideľuje
prácu podľa pracovnej zmluvy a tiež zároveň v prípade, ak zamestnanec podal žalobu o určenie

neplatnosti skončenia pracovného pomeru.

13. K tejto argumentácii odvolateľa odvolací súd dodáva, že zamestnanec, ktorý sa na súde domáha
určenia, že rozviazanie pracovného pomeru je neplatné, môže v žalobe zároveň (súčasne) uplatniť
aj nárok na náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru. Prisúdenie tohto nároku

však nie je možné skôr, než súd rozhodol o neplatnosti rozviazania pracovného pomeru. Rozhodnutie
o neplatnosti rozviazania pracovného pomeru predstavuje totiž nevyhnutnú podmienku bez splnenia
ktorej nie je možné rozhodnúť o nároku na náhradu mzdy. Neobstojí preto námietka odvolateľa, že
v zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka práce je zamestnávateľ (žalovaný) povinný poskytnúť mu náhradumzdy aj v prípade, že mu neprideľuje prácu podľa pracovnej zmluvy, a to z dôvodu, že doposiaľ nebolo
rozhodnuté o platnosti, resp. neplatnosti skončenia pracovného pomeru žalobcu. Nedôvodná je aj
námietka odvolateľa, že je len subjektívnym názorom súdu prvej inštancie konštatovanie v tom smere,

že neuviedol žiadne vážne skutočnosti, ktoré mu bránia v práci, nakoľko je len poberateľom čiastočného
invalidného dôchodku a nemá iné príjmy. Správne súd prvej inštancie uzavrel, že z návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia nevyplývajú žalobcom tvrdené skutočnosti, že má priznaný čiastočný invalidný
dôchodok a že nemá iné príjmy a závažné dôvody, pre ktoré nepracuje. Žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal závažné dôvody, ktoré mu skutočne a objektívne bránia pracovať a mať príjem. V návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia iba skonštatoval vyššie uvedené skutočnosti. Aj odvolací súd má za
to, že žalobca (okrem tvrdenia, že je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku, nemá iný príjem)
žiadnym spôsobom neosvedčil dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana navrhovaným
neodkladným opatrením a vzhľadom na uvedené skutočnosti správy bol záver súdu prvej inštancie,
že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v danej veci nespĺňa zákonné požiadavky
vyžadované Civilným sporovým poriadkom.

14. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).