Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 20, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/60/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118211251
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8118211251.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so
sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného
JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 37 927
795, proti žalovanej: O. H., D.. XX.X.XXXX, N. M. XXXX/X, XXX XX A. - D. Š., právne zastúpenej JUDr.
Katarínou Andráš Leškovou, advokátkou, so sídlom Plzeňská č. 2, 080 01 Prešov, IČO: 42 083 524, o
zaplatenie 3.450,45 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov,
č.k. 8Csp/182/2018-121 zo dňa 5. júna 2019, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a IV..

Priznáva žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:

„I. Konanie v časti zaplatenia sumy vo výške 80,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 %
ročne zo sumy 10,- eur od 22.08.2018 do zaplatenia, zo sumy 10,- eur od 18.09.2018 do zaplatenia, zo
sumy 10,- eur od 17.10.2018 do zaplatenia, zo sumy 10,- eur od 20.11.2018 do zaplatenia, zo sumy 10,-

eur od 19.12.2018 do zaplatenia, zo sumy 10,- eur od 29.01.2019 do zaplatenia, zo sumy 10,- eur od
19.02.2019 do zaplatenia, zo sumy 10,- eur od 01.03.2019 do zaplatenia zastavuje.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.219,55 eur spolu s úrokmi z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 3.299,55 eur od 05.12.2015 do 21.08.2018, zo sumy 3.280,55 eur od
21.08.2018 do 17.09.2018, zo sumy 3.279,55 eur od 18.09.2018 do 16.10.2018, zo sumy 3.269,55 eur
od17.10.2018do19.11.2018,zosumy3.259,55eurod20.11.2018do18.12.2018,zosumy3.249,55eur

od 19.12.2018 do 28.01.2019, zo sumy 3.239,55 eur od 29.01.2019 do 18.02.2019, zo sumy 3.229,55
eur od 19.02.2019 do 28.02.2019, zo sumy 3.219,55 eur od 01.03.2019 do zaplatenia, a to všetko v
lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

IV. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 96 %.“

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že právny predchodca žalobcu (S., V.. Z..) sa žalobou doručenou
súdu 29.9.2018 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 3.450,45 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,05 % ročne od 5.12.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že23.4.2014 ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom Zmluvu o pôžičke evid. č. XXXXXXX (ďalej aj
„Zmluva“),nazákladektorejposkytolžalovanejpôžičkuvovýške5.000,-eur,ktorúsažalovanázaviazala
splatiť formou 60 pravidelných mesačných splátok vo výške 142,25 eur. Žalovaná uhradila sumu vo

výške 3.304,96 eur. Právny predchodca žalobcu listom z 28.9.2015 vyzval žalovanú k úhrade dlžných
splátok a upozornil ju na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti celého úveru. Nakoľko žalovaná dlh
neuhradila, právny predchodca žalobcu 19.11.2016 úver zosplatnil. Do podania žaloby žalovaná dlžné
splátky neuhradila. Uznesením č.k. 8Csp/182/2018-55 z 1.2.2019 súd pripustil zmenu strany sporu a na
miesto žalobcu vstúpila do konania obchodná spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o..

2.1. Žalovaná vo vyjadrení doručenom súdu 6.12.2018 navrhla žalobu zamietnuť, pričom vzniesla
námietku premlčania, ktorú odôvodnila tým, že z „Prehľadu splátok a úhrad“ predložených žalobcom je
zrejmé, že žalovaná začala mať problém s riadnym splácaním úveru už od 20.3.2015, kedy sa prvýkrát
dostala do omeškania so splácaním troch po sebe idúcich splátok. Následne 28.5.2015 síce žalovaná
tieto tri splátky takmer celé doplatila, no omeškania so splácaním ďalších splátok pokračovalo. Splátku

splatnú 23.7.2015 uhradila len čiastočne a splátku splatnú 20.8.2015 už neuhradila vôbec. Ďalšie splátky
splatné po tomto dátume už neuhrádzala, v dôsledku čoho počnúc od 21.8.2015 začala byť v omeškaní
so splácaním ďalších splátok. Premlčacia doba začala plynúť od 20.8.2015 a márne uplynula 20.8.2018.
Žaloba bola podaná na súd 29.9.2018, t.j. po uplynutí premlčacej doby. Žalovaná ďalej uviedla, že v
Zmluve chýba špecifikácia jednotlivých splátok pôžičky a ich splatnosť, prípadný splátkový kalendár

(ktorý žalobca vyprodukoval až v súvislosti s podaním žaloby), ale aj bližšie určenie splatnosti jednotlivej
splátky , t.j. odkedy sa začína splácať, ku ktorému dňu v mesiaci je splatná splátka, pričom poukázala na
uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/27/2018 z 25.10.2018. Podľa žalovanej je predmetný
úver bezúročný a bez poplatkov a žalovaná by mala žalobcovi uhradiť nanajvýš nesplatenú časť istiny.
Žalovaná ďalej namietala v žalobe uplatnenú sumu vo výške 150,90 eur označenú ako náklady v

súvislosti s vymáhaním pohľadávky, nakoľko nie je zrejmé, o aké náklady žalobcu ide a v čom spočívajú.

2.2. Žalobca v podaní z 5.6.2019 vzal žalobu späť v časti zaplatenia sumy vo výške 80,- eur s
príslušenstvom z dôvodu úhrad žalovanej a uviedol, že Zmluva spĺňa všetky náležitosti podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch, pričom poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 9.11.2016 vo veci C-42/15.

Podľa žalobcu je námietka premlčania nedôvodná a vzhľadom na začatie sporu mohli premlčaniu
podliehať splátky splatné do 20.9.2015, ktoré však boli uhradené. Žalovaná zosplatnenie úveru ku
19.11.2015 nerozporovala, pričom žaloba bola podaná v rámci trojročnej premlčacej doby, ktorá začala
plynúť 21.10.2018.

2.3. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby súd konanie v tejto časti zastavil.

2.4. Podľa názoru súdu v konaní nedošlo k premlčaniu žalobného nároku a tento bol uplatnený v rámci
plynutia zákonnej 3-ročnej premlčacej doby pre uplatnenie práva. Premlčanie zvyšku dlhu, ktorý bol
zosplatnený nemožno počítať od splatnosti prvej nezaplatenej splátky. Ak by premlčacia doba mala

plynúť od splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu úveru (v danom prípade od splátky splatnej 20.7.2015),
zároveň by došlo k zmene počiatku premlčacej doby u splátok splatných do vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti v období 8/2015 do 11/2015, u ktorých už začala plynúť premlčacia doba v zmysle § 103 veta
prvá zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. V súlade s čl. 12 bod 12.4 Zmluvných podmienok,
v zmysle ktorého musí veriteľ evidovať omeškanie jednej splátky počas doby dlhšej ako 3 mesiace,

zosplatnenie nastalo vo vzťahu k omeškaným splátkam splatným 20.7.2015 a 20.8.2015, avšak 3-ročná
premlčacia doba ohľadom zvyšku nesplatenej istiny pôžičky začala plynúť až 20.11.2015, t.j. splátky
splatnej bezprostredne pred zosplatnením úveru. Nakoľko žalobca podal žalobu na súd 29.9.2018, jeho
nárok čo do zvyšku zosplatnenej pohľadávky nie je premlčaný. Po zosplatnení pôžičky do podania
žaloby žalovaný uhradil sumu vo výške 1.275,- eur, ktorú je potrebné započítať najskôr na splátky

splatné do zosplatnenia úveru podľa zásady priority a zvyšok na zosplatnenú istinu. Ohľadom absencie
rozpisu splátok súd poukazuje na uznesenie NS SR z 29.10.2018 sp. zn. 5Cdo/132/2017, podľa ktorého
eurokonformný výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. umožňuje dospieť k
záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej
skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na

splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Keďže súd nepovažoval úver za bezúročný
a bez poplatkov, žalovanú zaviazal zaplatiť sumu vo výške 3.219,55 eur po odpočítaní nákladov
na vymáhanie pohľadávky. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie sumy 150,90 eur titulom MP3
(manipulačný poplatok), žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by Zmluva obsahovala dojednanieuvedeného poplatku. Okrem toho žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal vynaloženie
nákladov na vymáhanie pohľadávky. Na základe uvedeného súd v predmetnej časti žalobu zamietol.
Podľa zistenia súdu sadzba úroku z omeškania v súlade s ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka v

spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. bola ku dňu 5.12.2015 (t.j. deň nasledujúci po uplynutí 5
dní od podania oznámenia o zosplatnení úveru na poštovú prepravu v zmysle čl. 15 bod 15.4 Zmluvných
podmienok) vo výške 0,05 % p. a.. Vzhľadom na žalobcom priznaný nárok súd žalovanému zaviazal aj
na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy po zohľadnení jednotlivých úhrad.

2.6 Žalovaná zavinila zastavenie konania v rozsahu 80,- eur, čo súd považoval za úspech žalobcu.
Žalobca mal v konaní úspech v rozsahu 96 % k pôvodnej žalovanej sume a teda neúspech v rozsahu
4 %. Miera úspechu žalobcu tak činí 92 % (96-4).

3. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 9, § 100 ods. 1, § 101, §
103, § 517 ods. 1, 2, § 657, § 658 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 1 ods. 2, § 7 ods.

1, 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkáchprespotrebiteľovaozmeneadoplneníniektorýchzákonovúčinnéhovčaseuzavretiaZmluvy,
§ 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy, § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

4. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku II. a IV. podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalovaná namietajúc, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. V odvolaní žalovaná tvrdila, že plynutie 3-ročnej premlčacej doby treba jednoznačne počítať odo
dňa nesplnenia splátky, pre ktorú sa stal zročným celý dlh, ktorou je v tomto prípade splátka splatná

20.7.2015. Preto podľa názoru žalovanej premlčacia doba pre úspešné uplatnenie nároku žalobcu
márne uplynula 20.7.2018 a žaloba bola na súd podaná až 29.9.2018, t.j. dva mesiace po uplynutí
trojročnej premlčacej doby. Zdôraznila, že na plynutie premlčacej doby nemá žiadny vplyv fakt, že
žalovaná po zosplatnení úveru uhradila žalobcovi v sporadických splátkach spolu sumu 1.280,- eur.
Žalovaná navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, že

žalobu žalobcu v celom rozsahu zamieta a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania žalovanej v
rozsahu 100 % alebo, aby zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie
a rozhodnutie.

5. Na základe doručenej výzvy súdu prvej inštancie sa žalobca k odvolaniu žalovanej nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 zák.
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie
podané žalovanou a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce

v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil odvolacie
pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie
vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho
viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri preskúmavaní
napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol

oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom
odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď
neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo veci samej musí
byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2,

§ 219 ods. 1, 3 CSP). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, §
380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné a rozhodnutie
súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

10. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie
dostatočným, jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za
preukázané, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným
spôsobom objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil.
V nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie

okresného súdu. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

11. V danom prípade odvolateľ tvrdí, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne

právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd
nepoužil správny právny predpis, alebo ak súd síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho
ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Podľa
právneho názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie, pokiaľ ide o zamietnutie žaloby, na zistený
skutkový stav použil správny právny predpis, ktorý aj správne interpretoval, pričom zo skutkového stavu

vyvodil správne právne závery.

12. Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), právo sa premlčí,
ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa

dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

13. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

14. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565
), začne plynúť premlčacia doba
odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

15. Z listu právneho predchodcu žalobcu z 29.11.2015 (č.l. 12 spisu) je zrejmé, že využil svoje právo
podľa ustanovenia § 565 OZ a pre nesplnenie splátky žiadal o zaplatenie celej pohľadávky.

16. Podľa právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 53 ods. 9 OZ dodávateľ môže uplatniť právo
vyplývajúce z § 565, t.j. žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (ak to bolo

dohodnuté alebo v rozhodnutí určené) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky. Toto právo však môže uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v lehote nie
kratšej ako 15 dní. Z tejto úpravy jednoznačne nevyplýva, od akej udalosti treba túto lehotu počítať.
Z celého kontextu ustanovenia však možno vyvodiť, že musí uplynúť najmenej 15 dní odo dňa, keď
dodávateľ upozornil spotrebiteľa, že uplatňuje právo na zaplatenie celej pohľadávky, do dňa, keď má

dôjsť k splatnosti celej pohľadávky, resp. do dňa, keď ju má spotrebiteľ uhradiť.

17. Vyššie citované ustanovenie pred zosplatnením úveru vyžaduje výzvu veriteľa adresovanú a
doručovanú dlžníkovi s upozornením na aktuálny dlh a možnosť požadovať zaplatenie celého zvyškudlhu naraz z dôvodu neplnenia si povinnosti dlžníka. Žalobca predložil súdu výzvu z 29.11.2015 (č.l.
12 spisu), v ktorej právny predchodca žalobcu vyzýva žalovanú na úhradu dlžnej sumy 4.627,49 eur. V
ďalšom texte upozorňuje žalovanú, že istina úveru vo výške 4.584,55 eur sa bude ďalej úročiť zákonným

úrokom z omeškania odo dňa zosplatnenia až do úplného zaplatenia istiny.

18. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že pokiaľ by následná zročnosť celého dlhu mala mať za
následok začiatok plynutia premlčacej doby celého dlhu od prvej omeškanej splátky, posunul by sa
začiatok plynutia premlčacej doby pred okamih splatnosti všetkých omeškaných splátok nasledujúcej po

prvej z nich a takýto následok je neprípustný, pretože inštitút zročnosti celého dlhu, ako strata výhody
splátok, predstavuje sankciu pre dlžníka a prostriedok ochrany veriteľa, a nemôže tak mať pre veriteľa
uvedený nepriaznivý následok.

19. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách
konania. Avšak odvolací súd upozorňuje súd prvej inštancie na zrejmú nesprávnosť, ku ktorej došlo

pri vyhotovovaní napadnutého rozsudku, keď výšku rozsahu náhrady trov, ktoré je žalovaná povinná
nahradiť žalobcovi v odseku 25 odôvodnenia rozhodnutia správne vypočítal, ale v IV. výroku rozsudku
ju nesprávne uviedol.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods.

1, 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods.
1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o
trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bol žalobca úspešný v celom rozsahu, preto mu súd

priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v rozsahu 100 % a zároveň žalovaná
v odvolacom konaní úspech nemala. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia §
262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).