Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 9, 2019

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 17Csp/85/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118402092
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Hudecová PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2019:6118402092.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno pred sudkyňou JUDr. Dominikou Hudecovou, PhD. v právnej veci žalobcu:

BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava - Nové Mesto, IČO: 47 967 692
proti žalovanému: B. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. L., o zaplatenie 861,07 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 583,74 € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 583,74 € od 26.6.2018 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 05.12.2018 domáhal uloženia povinnosti žalovanému
zaplatiť mu sumu 861,07€ s príslušenstvom a náhradu trov konania. Právny predchodca žalobcu
uzavrel dňa 11.01.2007 so žalovaným zmluvu o úvere č. 8535584206, v zmysle ktorej bol žalovanému
poskytnutý úver zo strany žalobcu vo výške 50.000,-Sk. Žalovaný sa zaviazal podľa zmluvy
vrátiť poskytnuté prostriedky v 60-tich mesačných splátkach vo výške 1.499,-Sk s lehotou splatnosti
dohodnutými v zmluve. Žalovaný uhradil svoj dlh len čiastočne, právny predchodca žalobcu ho vyzval
na úhradu svojej pohľadávky s upozornením na možné následky zosplatnenia dlhu. Keďže žalovaný na

výzvy nereagoval, právny predchodca žalobcu zosplatnil úver ku dňu 02.12.2011.

2. Právny predchodca žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 08.12.2014 postúpil
pohľadávku žalovaného spoločnosti BOSSNUT INVESTMENT LIMITED a následne zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 09.12.2014 postúpil pohľadávku žalovaného spoločnosti PRO CIVITAS
s.r.o., ktorej je žalobca univerzálnym právnym nástupcom.

3. Žalobca svojím podaním zo dňa 01.02.2019 reagoval na výzvu súdu na vysvetlenie spornej časti
pohľadávky vo výške 277,33€, ktorej vznik nemal za riadne preukázaný a vyjadril súhlas s vydaním
platobného rozkazu v časti, ktorej sa rozpor netýka, tj. 583,74€.

4. Žaloba spolu s prílohami a uznesením, v ktorom ho súd vyzval, aby sa k žalobe vyjadril v určenej
lehote bola žalovanému doručená dňa 01.07.2019 osobne prostredníctvom Obecného úradu Nesvady.

Žalovaný sa k žalobe v lehote určenej súdom nevyjadril.

5. Súd vo veci rozhodol nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 09.10.2019, na ktoré sa nedostavil
právny zástupca žalobcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil elektronickým podaním dňa18.9.2019 a súhlasil s tým, aby súd vo veci konal a rozhodol v jeho neprítomnosti a nedostavil sa
žalovaný, ktorý mal doručenie predvolania vykázané dňa 16.8.2019. Na pojednávaní súd vykonal
dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených stranami a to zmluvou o úvere, výzvou

na splatenie úveru- oznámení o zosplatnení úveru, zmluvami o postúpení pohľadávky, výpisom z
aktuálneho stavu úveru, vyjadrením k výzve a ostatnými ku spisu pripojenými listinami ustálil nasledovný
skutkový a právny stav veci:

6. Ako vyplynulo z predloženej zmluve o úvere, medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 11.01.2007

so žalovaným zmluvu o úvere č. 8535584206, v zmysle ktorej bol žalovanému poskytnutý úver
zo strany žalobcu vo výške 50.000,-Sk. Žalovaný sa zaviazal podľa zmluvy vrátiť poskytnuté
prostriedky v 60-tich mesačných splátkach vo výške 1.499,-Sk s lehotou splatnosti dohodnutými v
zmluve. Žalovaný uhradil svoj dlh len čiastočne, právny predchodca žalobcu ho vyzval na úhradu
svojej pohľadávky s upozornením na možné následky zosplatnenia dlhu. Keďže žalovaný na výzvy
nereagoval, prácny predchodca žalobcu zosplatnil úver ku dňu 02.12.2011, o čom žalovaného

písomne informoval. Právny predchodca žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 08.12.2014
postúpil pohľadávku žalovaného spoločnosti BOSSNUT INVESTMENT LIMITED a následne zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 09.12.2014 postúpil pohľadávku žalovaného spoločnosti PRO CIVITAS
s.r.o., ktorej je žalobca univerzálnym právnym nástupcom. Žalobca svojím podaním zo dňa 01.02.2019
vyjadril súhlas s priznaním žalovanej sumy len v časti vo výške 583,74€. Žalobca si v zmysle §517 ods.

2 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov uplatnil
voči žalovanému zákonný úrok z omeškania, ktorý za bol v predmetnom čase určený na výšku 9% ročne
zo sumy 583,74€ od 26.06.2018 do zaplatenia.

7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej

zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a), b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou

sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom

trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

8. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca so žalovaným uzatvoril dňa 11.01.2007
zmluvu o úvere č. 8535584206, v zmysle ktorej bol žalovanému poskytnutý úver zo strany žalobcu
vo výške 50.000,-Sk, tj. 1.659,70€, pričom vzhľadom na písomné podanie žalobcu zo dňa 01.02.2019,
žalobca trvá na uhradenie časti pohľadávky žalovaným vo výške 583,74€. Spotrebiteľským úverom

je každé dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy veriteľom spotrebiteľovi, a
to za odplatu bez ohľadu na právnu formu, s výnimkou zmlúv vymedzených v tomto zákone. Musí
ísť o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré musí spotrebiteľ po uplynutí dohodnutej
doby vrátiť. Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy v danom prípade je potrebné zmluvu o pôžičke
považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka platného v čase

uzavretia zmluvy, nakoľko jej účastníci definične spĺňajú charakteristiku dodávateľa a spotrebiteľa. Pre
spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom
za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto
podmienky individuálne ovplyvniť. Úver poskytnutý žalovanému túto charakteristiku spĺňa. V danom
prípade bola uzavretá štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva, kde text zmluvy bol vopred

pripravený veriteľom a žalovaný nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do obsahu
zmluvy a príslušných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Hoci zmluva o
úvere je ako zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku a jedná sa o absolútny obchodnoprávny
vzťah,idezároveňozmluvuspotrebiteľskú,pretožezmluvabolauzavretámedzidodávateľomkonajúcim
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a formulárový
obsah zmluvy pripravenej pre veľký počet spotrebiteľov nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť.
Vzhľadom na uvedené súd pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je lex specialis vo vzťahu k Obchodnému
zákonníku, ako aj príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú právne vzťahy

spotrebiteľského charakteru. Súd preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č.
129/2010 Z.z. ohľadom zákonných náležitostí zmluvy zistil, že preskúmavaná zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahuje všetky zákonné náležitosti a ide o platný právny úkon.9. Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru dôvodnosti podanej žaloby. Vykonaným dokazovaním
malsúdpreukázané,žeprišlokuzavretiuzmluvyopôžičke,žalovanýprevzalfinančnúhotovosťvovýške
50.000,-Sk, pričom úver s príslušenstvom prestal splácať a z poskytnutých finančných prostriedkov

uhradil len časť a ku dňu 01.12.2014 zostal žalobcovi dlžný istinu s príslušenstvom vo výške 861,07Eur,
z ktorej však žalobca v zmysle svojho vyjadrenia zo dňa 1.2.2019 žiadal priznať len sumu vo výške
583,74Eur. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd zaviazal žalovaného na úhradu sumy 583,74Eur
v prospech žalobcu. Zároveň súd priznal žalobcovi uplatnený úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 583,74Eur počnúc dňom 26.06.2018 a to až do zaplatenia. Žalobcom uplatnený úrok z omeškania

je v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol
v konaní plne úspešnou stranou sporu. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník tohto súdu
v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

11. Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.