Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, October 30, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/47/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213213896
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2213213896.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň:
JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobkyne: M. C., nar.
XX.XX.XXXX, V. A., C. XXXX/XX, zastúpená advokátkou: JUDr. Helena Buzgóová, Dunajská Streda,
Alžbetínske nám. 2, proti žalovaným: 1/ Y. R., nar. XX.XX.XXXX, O. XX, 2/ M. K., nar. XX.XX.XXXX, V.
A., G. Z. XXXX/XX, o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie žalovaného 1/ proti uzneseniu Okresného

súdu Dunajská Streda č.k. 14C/66/2013-190 zo dňa 25. augusta 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobkyňa má nárok voči žalovaným 1/,
2/ na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu s tým, že plnením jedného zo
žalovaných zaniká povinnosť plnenia ostatného žalovaného až do výšky poskytnutého plnenia.

II. Žalobkyňa má n á r o k voči žalovaným 1/, 2/ na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu

s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť plnenia ostatného žalovaného až do výšky
poskytnutého plnenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie rozhodol, že žalobkyňa má nárok na náhradu
trov konania vo výške 100%.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou § 251, 255 ods. 1, 2, § 256 ods. 1, 2,
§ 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku a vecne tým, že „žaloba zo strany žalobkyne bola
podaná dôvodne a samotné späťvzatie žaloby bolo následkom dobrovoľného splnenia povinnosti zo
strany žalovaných, t.j. vypratania nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne. Žalovaní tak učinili po tom,
ako boli právoplatne uznaní vinnými trestným rozkazom tunajšieho súdu č.k. 2T/246/2014 z prečinu
neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru spolupáchateľstvom podľa

§ 218 ods. 1 a § 20 Trestného zákona. Súd zároveň poukazuje na to, že žalovaní v civilnom konaní
nevyvrátili tvrdenia žalobkyne o tom, že nájomná zmluva nebola právoplatne uzatvorená. Žalobkyňa
pritom dostatočným spôsobom preukázala to, že od marca 2013 nemala záujem o to, aby žalovaní
užívali jej byt, opakovane ich žiadala o opustenie nehnuteľnosti a ich odmietavý postoj vyústil do podania
žaloby o vypratanie nehnuteľnosti.
S poukazom na vyššie uvedené má tak súd za to, že žalovaní zavinili, že konanie sa muselo zastaviť a

o nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, pričom
priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%“.

3. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný 1/ a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zrušil a v konečnom dôsledku rozhodol o veci. Ako odvolacie dôvody uviedol § 365 ods. 1 písm. a), b),
f) a h) CSP. Poukázal na to, že z rozhodnutia nevyplýva jednoznačne z čoho pozostávajú trovy konania

a v akom rozsahu sa podieľajú na trovy v konaní zúčastnené strany. Uznesenie je nepreskúmateľné,
nakoľko takéto odôvodnenie nie je uvedené. Neobstojí tvrdenie, že žalovaní boli uznaní vinnýmitrestným rozsudkom č.k. 2T 246/2014 a už vôbec, že boli právoplatne odsúdení, lebo ako dôkaz dodáva
odpor proti trestnému rozkazu ako aj právoplatné uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 11.01.2017
č.k. 24Co 1017/2015, ktorý vec zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žiada odvolací

súd o zrušenie rozsudku tohto súdu.

4. K odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom advokátky. Zopakovala priebeh konania.
Zdôraznila, že nevedela žiadnym spôsobom dosiahnuť, aby žalovaní vypratali nehnuteľnosť. Po tom
ako žalovaní nehnuteľnosť opustili, zobrala žalobu späť a domáhala sa náhrady trov konania.

5. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný 1/. Žiada, aby súd návrh zamietol. Poukázal na priebeh
konania. V trestnom konaní boli oslobodení.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou - stranou, v

neprospechktorejbolorozhodnutievydané(§359Civilnéhosporovéhoporiadku),protirozhodnutiusúdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357 písm. m) Civilného sporového poriadku),
po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového
poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a), b)
f) a h) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku

o nároku na náhradu trov konania v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a
dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom,
ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného
sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného
sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v podstate vecne

správne, avšak je potrebné jeho spresnenie a doplnenie.

7. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala uloženia povinnosti žalovaným vypratať nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalobkyne. Žalobkyňa podaním zo dňa 14.8.2015 oznámila, že žalovaní boli trestným
rozkazom Okresného súdu v Dunajskej Strede č.k. 2T 246/2014 zo dňa 15.12.2014 uznaní za vinných

z prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu a nebytového priestoru. Následne žalovaný
1/ písomne žalobkyni oznámil, že nehnuteľnosť vypratal, o čom sa žalobkyňa osobne presvedčila a
preto žalobkyňa žalobu o vypratanie nehnuteľnosti zobrala späť a navrhla konanie zastaviť. Súd prvej
inštancie uznesením č.k. 14C/66/2013-152 zo dňa 14.8.2015 konanie zastavil. Súd prvej inštancie
napadnutým uznesením žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% dôvodiac,

že žaloba bola podaná dôvodne, späťvzatie žaloby bolo následkom dobrovoľného splnenia povinnosti
žalovanými. Žalovaný 1/ nesúhlasil s priznaním nároku na náhradu trov konania žalovaného dôvodiac,
že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, nakoľko z neho nevyplýva rozsah trov konania a podiel
zúčastnených strán na trovách konania. Ďalej žalovaný 1/ nesúhlasil s tvrdením o vine žalovaných,
pretože proti trestnému rozkazu podali odpor.

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu
žalovaného 1/ bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o priznaní nároku
žalobkyni na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

9. V zmysle § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

10. Citované ustanovenia § 256 ods. 1 o náhrade trov konania Civilného sporového poriadku platí
pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny

vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. Zásada procesnej
zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v tomto ustanovení znamená, že trovy je povinná nahradiť
tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného
hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi
skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. K zastaveniu

konania môže dôjsť napr. z dôvodu späťvzatia žaloby, z dôvodu neodstrániteľného nedostatku
podmienky konania, z dôvodu odstrániteľného nedostatku podmienky konania, ktorý sa nepodarilo
odstrániť. Zavinenie môže existovať na strane žalobcu, aj na strane žalovaného.11. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 256 ods. 1 Civilného
sporového poriadku je súd povinný vždy skúmať, či niektorá zo strán zavinila, že sa konanie muselo
zastaviť. Na strane žalobcu existuje procesné zavinenie napríklad, ak podal žalobu vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdu alebo podal žalobu, hoci existovala prekážka rei iudicatae alebo prekážka
litispendencie, alebo ak bez dôvodu vzal žalobu späť a pod.. Pokiaľ ide o správanie žalovaného, potom
musí ísť výlučne o správanie samotného žalovaného, nie o správanie niekoho iného alebo o správanie
oboch strán. O dôvodnosti podania žaloby je treba uvažovať z hľadiska vzťahu výsledku správania
žalovanéhokpožiadavkámžalobcu,čoznamená,žežalobabolapodanádôvodnenajmävprípade,kedy

žalovaný po začatí konania žalobcu uspokojil, a to aj vtedy, ak by uspokojil žalobcu, hoci k tomu nemal
právnupovinnosť.Akmáísťotakésprávanie,ktoréspôsobilozastaveniekonanianaťarchužalovaného,
musí ísť o procesnú situáciu, kedy sa žalovaný zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu). Pokiaľ
bola dôvodná žaloba vzatá späť pre správanie druhej strany sporu, nesmú ísť trovy konania na ťarchu
žalobcu, aj keď ten svojím prejavom vôle zastavenie konania vyvolal. Z uvedeného potom vyplýva, že
pri zodpovedaní otázky, ktorá zo strán z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania, je potrebné

vychádzať z porovnania toho, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal (podľa petitu) a dôvodom
späťvzatia žaloby. Pri riešení otázky, či strana zavinila, že konanie sa muselo zastaviť, sa vychádza
výlučne z procesného hľadiska, keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie
z hmotného ale procesného práva a so zreteľom na procesný výsledok. Ide teda o to, či sa žalobca
domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní

úspešný alebo nie.

12. Možno jednoznačne konštatovať, že v prejednávanej veci došlo k splneniu podmienok pre priznanie
náhrady trov konania žalobkyni pre procesné zavinenie zastavenia konania žalovanými, pretože žaloba
bola podaná dôvodne a skutočnosť, že pre správanie žalovaných došlo k späťvzatiu žaloby, pre

ktorej naplnenie bola bez pochybností preukázaná príčinná súvislosť medzi správaním sa žalovaných
a späťvzatím žaloby. Žalobkyňa totiž vzala žalobu späť len so zreteľom na správanie žalovaných
spočívajúce v tom, že jej nárok uplatnený žalobou smerujúcou proti žalovaným bol uspokojený v
plnom rozsahu. Na tomto závere nemohlo nič zmeniť ani tvrdenie žalovaného 1/, že v trestnom konaní
bol podaný odpor, nakoľko späťvzatie žaloby sa posudzovalo vzhľadom na predmet tohto konania z

procesného hľadiska. Zároveň je potrebné uviesť, že vo výroku bolo potrebné doplniť, že žalobkyňa má
nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/ v plnom rozsahu s tým, že plnením jedného zo
žalovaných zaniká povinnosť plnenia ostatného žalovaného až do výšky poskytnutého plnenia.

13. K odvolacej námietke, že z rozhodnutia nevyplýva z čoho pozostávajú trovy konania, odvolací súd

poukazuje na § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, z ktorých ustanovení vyplýva, že súd
rozhoduje o trovách konania bez návrhu, keďže trovy konania predstavujú súčasť celého civilného
procesu. Rozhodovanie o náhrade trov konania má dve samostatné fázy. Prvou je rozhodovanie o
nároku na náhradu trov konania, o ktorom rozhodne súd bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí. Druhou fázou je rozhodovanie súdneho úradníka súdu prvej inštancie, ktorý rozhodne o výške

náhrady trov konania samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci. Proti tomuto uzneseniu
je prípustná sťažnosť, o ktorej rozhodne sudca súdu prvej inštancie. V prvej fáze súd rozhoduje len o
nároku na náhradu trov konania, nie o plnení. Nárok na náhradu trov konania je procesným nárokom.
Až na základe rozhodnutia súdu o výške náhrady trov konania vzniká jednej strane voči druhej strane
právo na plnenie.

14. Zároveň sa žiada uviesť, že rozhodovanie o nároku na náhradu trov tohto konania sa posudzuje
podľa Civilného sporového poriadku, a preto názor odvolateľa o zohľadnení výsledku trestného konania
nemá vplyv na predmetné konanie. Rozhodujúcou okolnosťou bolo zistenie ktorá strana sporu zavinila
zastavenie konania, tak ako je uvedené v bode 12. odôvodenia.

15. Odvolací súd potom uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 388 Civilného
sporového poriadku zmenil tak, že žalobkyni priznal nárok voči žalovaným 1/, 2/ na náhradu trov konania
pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť
plnenia ostatného žalovaného až do výšky poskytnutého plnenia. O výške náhrady trov konania pred

súdom prvej inštancie rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením podľa ustanovenia § 262 ods.
2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti tohto uznesenia, ktoré vydá vyšší súdny úradník.16. V odvolacom konaní bola plne úspešná žalobkyňa, a preto jej zásadne v zmysle ustanovenia § 255
ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 Civilného sporového poriadku vznikol nárok voči žalovaným 1/,
2/ na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že plnením jedného zo žalovaných

zaniká povinnosť plnenia ostatného žalovaného až do výšky poskytnutého plnenia. O výške náhrady
trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením podľa ustanovenia § 262
ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti tohto uznesenia, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

17. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).