Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 17, 2019

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 10Er/603/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712218066
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Richard Bureš
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:8712218066.3

Uznesenie

Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska
21, Bratislava, IČO: 35 776 005 proti povinnému neb. X. V., nar.: XX.XX.XXXX, zomr.: XX.XX.XXXX,
naposledy bytom R. XX, XXX XX P.. vedenej súdnym exekútorom MVDr. Mgr. Pavlom Kovaľom,
Exekútorský úrad so sídlom Radničné námestie 15, 085 01 Bardejov, pod jeho sp. zn. EX 3091/2012,
o vymoženie 51,04 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu zastavuje.

II. Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi MVDr. Mgr. Pavlovi Kovaľovi, Exekútorský úrad
so sídlom Radničné námestie 15, 085 01 Bardejov trovy exekúcie vo výške 45,73 eur, a to do troch dní
od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 06.12.2012 sa doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným súdnemu exekútorovi
začalo exekučné konanie proti povinnému na základe právoplatných a vykonateľných exekučných
titulov - rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 700-3020003911-GC04/11 zo dňa 24.06.2011 a rozhodnutia
Sociálnej poisťovne č. 700-3020005612-GC04/12 zo dňa 28.06.2012. Súd poveril vykonaním exekúcie
súdneho exekútora dňa 17.12.2012.

2. Uznesením č. k. 10Er/603/2012-14 zo dňa 19.10.2015 súd pripustil zmenu účastníkov na strane
oprávneného. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.12.2015.

3. Súdny exekútor doručil dňa 10.02.2017 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný počas
vykonávania zomrel bez zanechania majetku. Súdny exekútor zároveň uviedol, že si uplatňujte trovy
exekúcie.

4. Podľa § 243h Exekučného poriadku v platnom znení ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie.

6. V danej exekúcii povinný zomrel v priebehu vykonávania exekúcie. Smrť povinného znamená stratu
jeho spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania. S poukazom na ust. § 37 ods. 3 Ex. poriadku,
povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú a prechádzajú

na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektmi jeho práv a povinností do výšky
nadobudnutého dedičstva. Súd zistil, že povinný zomrel bezmajetný. Podľa uznesenia Okresného súduPoprad sp. zn. 12D/133/2016, Dnot 178/2016 zo dňa 03.11.2016, ktoré sa stalo právoplatným dňa
24.11.2016 nebohý povinný nezanechal žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, preto bolo konanie
pre bezmajetnosť po poručiteľovi zastavené, osoby pripadajúce ako dedičia po poručiteľovi jeho smrťou

nenadobudli žiaden majetok, teda ani nededili. Exekučný súd za tejto procesnej situácie ani nemal
s kým konať. Rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) je podporené aj v
judikatúrou Najvyššieho súdu SR napr. v konaniach sp. zn. 7MCdo 5/2011, 5MCdo 10/2011, 2MCdo
10/2012, ktorými sa Najvyšší súd SR stotožnil s názorom Generálneho prokurátora SR, podľa ktorého,
ak v priebehu exekučného konania dôjde k úmrtiu povinného a dedičské konanie sa skončí zastavením

z dôvodu nemajetnosti, súd má zastaviť exekúciu podľa citovaného ustanovenia.

7. Na základe vyššie uvedeného súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku
zastavil.

8. Podľa § 203 ods. 2 Ex. por. ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na

úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

9. Podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov ak je súdny
exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora
zavýkonexekučnejčinnostisaurčujepaušálnousumouzajednotlivéúkonyexekučnejčinnostinajmenej

33,19 eura.

10. O náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi súd rozhodol v zmysle § 203 Exekučného poriadku v
znení platnom v čase začatia exekúcie. Podľa § 203 ods. 2 Ex. por., ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že
majetokpovinnéhonestačíaninaúhradutrovexekúcie,znášaichoprávnený,ztohodôvodusúdvyslovil,

že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. Na účelne vynaložené trovy
má súdny exekútor nárok voči oprávnenému, keďže zisťoval majetkové pomery povinného, a to i napriek
tomu, že samotná exekúcia nebola ani čiastočne úspešná. Toto právo na úhradu nevyhnutných trov mu
nemožno uprieť, ako to vyplýva zo samotného znenia § 203 ods. 2 Ex. poriadku. Súd priznal súdnemu
exekútorovináhradutrovexekúcievminimálnejvýške,tedavpaušálnejsume33,19eur.Ztituluhotových

výdavkov súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vo výške 4,92 eur za poštovné poplatky, pričom
tieto mal zo súdneho spisu za riadne preukázané. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za
ostatné uplatnené poplatky, ktoré nemal žiadnym spôsobom za preukázané. Predpokladom na priznanie
odmeny či hotových výdavkov totiž nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom,
ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. Súd v danom

prípade prihliadol na to, že súdny exekútor má nárok na náhradu hotových výdavkov, ktoré už vynaložil
v súvislosti s vykonávaním exekúcie, t. j. ktoré reálne už vznikli a nie ktoré len vzniknú v budúcnosti,
čo je aj v súlade so zásadou, že pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Súd teda
nepriznal exekútorovi náhradu poštovného, ktoré nemal za preukázané.

11. Súd napokon priznal súdnemu exekútorovi aj daň z pridanej hodnoty a to na základe skutočnosti že
súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preukázanou Osvedčením o registrácií pre daň z
pridanej hodnoty, a to vo výške 20 % zo sumy 38,11 eur, teda vo výške 7,62 eur.

12. Súd nepriznal náhradu trov súdnemu exekútorovi za kancelárske náklady, ktorých výšku súdny

exekútor určil v sume 3,32 eur. Vyhláška MS SR č.288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov náhradu hotových výdavkov súdneho exekútora upravuje v § 22 ods.1 tak,
že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v
súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a
telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Následne táto vyhláška vo svojich spoločných

a záverečných ustanoveniach v § 25 autoritatívne stanovuje, že v odmene súdneho exekútora je
zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Súdnemu
exekútorovi teda nepatrí náhrada hotových výdavkov za spotrebný materiál akým je papier, toner či
obálky. Bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej
administratívy, napr. papier, obalové prostriedky, obálky s doručenkou, obálky, spisový obal, toner

atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou
odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov
exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu
náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve niebežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj
účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov.

13. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovanej právnej úpravy súd zaviazal oprávneného
uhradiť náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 45,73 eur.

Poučenie:

Proti I. výroku tohto uznesenia je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Proti II. výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.