Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/89/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317217571
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2317217571.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek
senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Terézie Mecelovej v právnej veci žalobkyne: Prima banka
Slovensko, a.s., Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: K. U., nar. XX. E. XXXX, bytom
J., Y. XXXX/XX, o 735,37 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Galanta z 12. februára 2018 č.k. 35Csp/255/2017-115 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie sumy 735,37 eur s úrokom
vo výške 28% ročne od 27. júla 2017 do zaplatenia. Žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 150 ods. 1, 2, § 191, § 219 ods. 3, § 297 CSP (Civilný sporový

poriadok č. 160/2015 v znení neskoršieho predpisu), § 497, § 708 ods. 1, 2 § 709 ods. 1, § 710
ods. 1 Ob.z. (Obchodný zákonník č. 513/1991 Zb. v znení neskorších právnych predpisov). Vecne
zdôvodnil uzavretou zmluvou o zriadení účtu dňa 15. júla 2014, v súvislosti s ktorou mala byť dňa
18. novembra 2014 uzavretá medzi stranami sporu zmluva o povolenom prečerpaní účtu, na základe
ktorej bolo žalovanej zriadené povolené prečerpanie do výšky limitu 200,- eur, pri variabilnej úrokovej
sadzbe 19,90% ročne v zmysle všeobecných obchodných podmienok, tvoriacich neoddeliteľnú súčasť

zmluvy. Zmluva mala byť podľa tvrdenia žalobkyne uzavretá na diaľku prostredníctvom elektronického
bankovníctva. V zmysle bodu 8.2 všeobecných obchodných podmienok sa povolené prečerpanie
poskytuje na žiadosť klienta a v zmysle bodu 8.4 všeobecných obchodných podmienok pokiaľ sa v
zmluvných dokumentoch hovorí o zmluve o úvere alebo žiadosti o úver, pri zmluve na diaľku sa rozumie
zmluva uzatvorená a žiadosť podaná prostredníctvom prostriedku diaľkovej komunikácie. Podanie
žiadosti zo strany žalovanej akoukoľvek formou žalobkyňa žiadnym spôsobom nedoložila. Bolo tak

nutné dospieť k záveru, že skutkové tvrdenia strany by mali zodpovedať skutočnostiam uvedeným v
predložených či označených dôkazoch. Akékoľvek sumy prekračujúce limit povoleného prečerpania,
v zmysle bodu 8.11 všeobecných obchodných podmienok, bola žalovaná povinná vrátiť v deň, kedy
k prekročeniu došlo a súčasne od nasledujúceho dňa bola povinná platiť okrem úrokov aj úroky z
omeškania. Súd prvej inštancie preto žalobkyňu vyzval, aby predložila, čo tvorí žalovanú pohľadávku,
v akej sadzbe a z akých súm boli účtované úroky, vrátane ich presnej špecifikácie, aby položky

boli preskúmateľné. Žalobkyňa reagovala poukazom na nehospodárnosť vyčíslovania celkovej výšky
povoleného prečerpania. Napriek tomu, že z výpisov z účtu vyplýva, že od 5. mája 2015 došlo k zvýšeniu
limitu povoleného prečerpania na 400,- eur, žalobkyňa sa žiadnym spôsobom nevyjadrila, či a akým
spôsobom, kedy došlo k podaniu žiadosti zo strany žalovanej, ani neboli predložené dôkazy o dohode
o zvýšení limitu povoleného prečerpania. Zo všeobecných obchodných podmienok tiež vyplývalo, že
banka môže znížiť limit povoleného prečerpania, ktorú skutočnosť oznámi klientovi písomne najneskôr

sedem dní pred nadobudnutím platnosti novej výšky limitu (bod 8.5.4). Žalovaná bola povinná vrátiť
banke peňažné prostriedky poskytnuté formou povoleného prečerpania na požiadanie, v lehote určenejbankou v žiadosti o splatenie povoleného prečerpania, pričom za takúto žiadosť sa považuje aj
zníženie limitu pre povolené prečerpanie na hodnotu 0,- eur. Lehota na vrátenie peňažných prostriedkov
uvedená v žiadosti, teda aj v písomnom oznámení o znížení limitu, nesmela byť kratšia ako 7 dní.

Tieto dojednania a ich dodržanie súd prvej inštancie považoval za zásadné, keďže písomná žiadosť/
oznámenie o znížení limitu ako i poskytnutie dodatočnej lehoty, umožňujú spotrebiteľovi vyrovnať
záväzok voči banke predtým, ako jej vznikne právo na úročenie tejto sumy popri zmluvnom úroku a úroku
z omeškania. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že písomne oznámila žalovanej zníženie
limitunahodnotu0,-euralebožežalovanúpožiadalaosplateniepeňažnýchprostriedkovposkytnutýchz

povoleného prečerpania, v lehote nie kratšej ako sedem dní. Z predložených výpisov nebolo možné zistiť
odkedy žalobkyňa zaťažila prostriedky do výšky limitu povoleného prečerpania aj úrokom z omeškania.
Žalobkyňa výšku uplatneného nároku vyčíslila ako rozdiel medzi všetkými kreditnými operáciami a
všetkými debetnými operáciami, ktoré majú vyplývať z predložených výpisov. Takýto postup je však
neprijateľný, keďže žalobkyňa je povinná jednoznačne špecifikovať z čoho uplatnená suma pozostáva,
v akom rozsahu ide o istinu, úroky či poplatky tak, aby boli preskúmateľné. Nie je možné zistiť pri

akých úrokových sadzbách a z akých súm boli vyčíslované úroky, ako ani vyvodiť, na ktoré debetné
položky boli úhrady žalovanej započítané. Nárok žalobkyne preto súd prvej inštancie vyhodnotil ako
nepreskúmateľný, jeho skutkové tvrdenia za nepreukázané, pričom ich doplnenie žalobkyňa označila
za nehospodárne. Súd prvej inštancie preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Rozhodnutie o náhrade
trov konania bolo odôvodnené ustanovením § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalovanej ako

úspešnej strane sporu vzniklo právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Z dôvodu, že jej doposiaľ
trovy nevznikli, súd jej ich náhradu nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa navrhujúc jeho zmenu vyhovením žalobe v
plnom rozsahu. Rozhodnutie odôvodnila tým, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne a neboli splnené

procesné podmienky podľa § 365 ods. 1 písm. a/ CSP. Pokiaľ súd prvej inštancie považoval žalobu za
neúplnú, mal žalobkyňu vyzvať na jej doplnenie v zmysle § 129 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie však
doručil žalobkyni výzvu, v ktorej požadoval preukázanie za akých podmienok bolo dojednané povolené
prečerpanie, kedy žalovaná na bežnom účte prekročila výšku poskytnutého povoleného prečerpania
a dostala sa do nepovoleného prečerpania. Žalobkyňa reagovala podaním zo 7. novembra 2017,

v ktorom zodpovedala otázky súdu a súčasne pripojila zmluvu o povolenom prečerpaní uzatvorenú
prostredníctvom elektronického bankovníctva, na základe ktorej bolo zriadené žalovanej povolené
prečerpanie do výšky limitu 200,- eur. V zmysle bodu 8.2 všeobecných obchodných podmienok
povolené prečerpanie sa poskytuje na žiadosť klienta a na základe zmluvy o povolenom prečerpaní na
účte. Podľa bodu 8.4 všeobecných obchodných podmienok povolené prečerpanie vybraným klientom

poskytuje banka aj na diaľku uzatvorením zmluvy o úvere prostredníctvom služieb elektronického
bankovníctva. Pokiaľ sa v zmluve hovorí o zmluve o úvere alebo žiadosti o úver, tak sa pri zmluve
na diaľku rozumie zmluva o úvere uzatvorená a žiadosť podaná prostredníctvom prostriedku diaľkovej
komunikácie. Žalobkyňa bola súdom vyzvaná na preukázanie podmienok za akých bolo dojednané
povolené prečerpanie, predmetné listiny žalobkyňa súdu prvej inštancie predložila a mala za to, že

dostatočným spôsobom podmienky preukázala. Podľa bodu 8.9 všeobecných obchodných podmienok
za žiadosť o splatenie povoleného prečerpania sa považuje aj zníženie limitu pre povolené prečerpanie
na hodnotu 0,- eur. Podľa bodu 3.9 všeobecných obchodných podmienok pokiaľ si majiteľ účtu zvolí
doručovanie výpisu prostredníctvom poštového podniku, banka zašle výpis na adresu uvedenú v
zmluve o bežnom účte ako adresu pre zasielanie výpisov. Podľa bodu 19.8 všeobecných obchodných

podmienok písomnosti doručované prostredníctvom poštového podniku sa zasielajú obyčajnou listovou
zásielkou, pokiaľ príslušná zmluva, obchodné podmienky alebo právny predpis neurčuje povinnosť
zasielať písomnosti doporučenou listovou zásielkou. Žalobkyňa má za to, že doručením výpisu,
dostatočným spôsobom oznámila žalovanej zníženie limitu povoleného prečerpania. Podľa bodu 8.9
všeobecných obchodných podmienok ak dôjde k zníženiu limitu, musí klient splatiť tú časť povoleného

prečerpania, ktorá prevyšuje novú výšku limitu najneskôr v deň predchádzajúci dňu, v ktorom zníženie
nadobudneúčinnosť.VzmyslerozsudkuSúdnehodvoraEurópskejúnieC-42/15zmluvaoúverenemusí
byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo 7. novembra 2017
síce uviedla, že dlžná istina predstavuje rozdiel medzi debetnými a kreditnými operáciami, následne
však predložila rozpis jednotlivých položiek, z ktorých žalovaná istina pozostáva a neodkázala len na

výpisy z účtu. Keďže súd prvej inštancie rozhodol o neurčitom návrhu na začatie konania, pričom jeho
rozhodnutiu nepredchádzala faktická činnosť smerujúca k odstráneniu neúplnosti návrhu, a to takým
postupom, ktorý predchádzal vydaniu rozsudku, bola odňatá žalobkyni možnosť konať pred súdom, čímdošlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces podľa článku 46 Ústavy Slovenskej republiky a článku
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

3. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

4. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355
ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP),

preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP),
postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne je dôvodné.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa predložila súdu prvej inštancie zmluvu o spolupráci pri
poskytovaní bankových produktov a služieb, ako i všeobecné obchodné podmienky, sadzobník

poplatkov i výpisy z účtu žalovanej. Na výzvu súdu zaslala písomné vyjadrenie, predložila zmluvu o
povolenom prečerpaní na účte.

6. Súd prvej inštancie doručil žalobu spolu s prílohami a poučením žalovanej, ktorá sa k žalobe ako ani k
listinným dôkazom nevyjadrila. Súčasne bola poučená (súdom prvej inštancie) tiež o povinnosti pravdivo

a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia, týkajúce sa sporu (§ 150 ods. 1 CSP).

7. Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (§ 151 ods.
1 CSP).

8. Pojmami procesný útok a procesná obrana (§ 149 CSP) zákonodarca zdôraznil kontradiktórnosť
procesného postavenia strán v sporovom konaní. Ustanoveniami § 149 až § 154 CSP malo dôjsť
k prehĺbeniu sporovosti konania, s cieľom prispieť k zefektívneniu, zrýchleniu a zhospodárneniu
sporového konania. Porušenie povinnosti tvrdenia, zakotvenej v ustanovení § 150 CSP pre obidve
strany sporu, sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu

vo forme nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 CSP), alebo neúčinnosti
nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP). Uvedeným spôsobom je
potrebné postupovať aj v spotrebiteľských sporoch, pri ktorých sa nepoužijú ustanovenia o sudcovskej
a zákonnej koncentrácii v zmysle § 296 CSP, t. j. § 153 a § 154 CSP (porov. rozsudok Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 2Co 405/2017).

9. V zásade teda platí, že dokazovanie v sporovom konaní slúži na zistenie toho, čo strany tvrdili, pričom
súdmámožnosťmateriálnejkorekcie,atedamôžestranyvyzvaťnadoplnenieskutkovýchtvrdení(§150
ods. 2 CSP). Tento materiálny korektív však nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť
tvrdiť. Jeho účelom je len v rozumnej miere zmierniť prísne formálne dôsledky nesplnenia povinnosti

tvrdiť (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a
kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016).

10. Z obsahu spisu je zrejmé, že tvrdenia žalobkyne čo do vzniku právneho vzťahu a výšky dlhu,
žalovaná žiadnym spôsobom nepoprela (ostala pasívna). Preto konštatovanie súdu prvej inštancie

o nepreukázaní uzavretia zmluvy o povolenom prečerpaní na účte, ako ani dohody o zvýšení limitu
povoleného prečerpania, písomného oznámenia adresovaného žalovanej o znížení limitu na hodnotu 0,-
eur, prípadne žiadosti o splatenie peňažných prostriedkov poskytnutých formou povoleného prečerpania
v označenej lehote, ako i ďalších skutkových tvrdení, nemalo oporu v zistenom skutkovom stave,
založenom na základe prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany (§ 149 CSP).

11. Ak súd prvej inštancie považoval za potrebné (pre svoje rozhodnutie) ďalšie skutkové tvrdenia, na
zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností, podľa § 150 ods. 2 CSP mohol o to strany, vrátane
žalobkyne, požiadať. Uvedeným spôsobom aj postupoval, pričom žalobkyňa reagovala písomným
podaním a súd prvej inštancie neodmietol žalobu z procesných dôvodov podľa § 129 ods. 3 CSP.

12. Ak potom tvrdený skutkový stav, žalovanou nepopretý, súd prvej inštancie neprevzal za základ
rozhodnutia, mal nariadiť pojednávanie na prejednanie veci samej (§ 297 veta prvá CSP), na ktorom byurčil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné a ktoré sa považujú za nesporné, ktoré dôkazy
súd vykoná a ktoré nevykoná, s uvedením predbežného právneho posúdenia veci (§ 181 ods. 2 CSP).

13. Z koncepcie ustanovenia § 297 písm. b/ CSP (podľa ktorého nie je potrebné v spotrebiteľských
veciach nariaďovať pojednávanie, za predpokladu splnenia zákonom stanovených podmienok) vyplýva,
že zákonodarca chcel zjednodušiť procesný postup súdu vo veciach, kedy skutkové tvrdenia strán
sú nesporné, nie však v prípadoch, ak tvrdený skutkový stav (tvrdenia v žalobe) súd prvej inštancie
považuje za nedostatočný. Obdobne ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že listinné dôkazy pripojené

k žalobe nepreukazujú tvrdenia žalobkyne v žalobe (ktoré žalovaná nepoprela), bolo dôvodné nariadiť
pojednávanie vo veci samej. Pritom zásadne platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí
tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce, sú záležitosťou žalovanej strany (porov.
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ďalej len „NS SR“ sp. zn. 8Cdo 181/2016).

14. Podľa § 297 písm. b/ CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je

potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán
nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000,- eur.

15. Formulácia § 297 písm. b/ CSP korešponduje s formuláciou § 177 ods. 2 písm. a/ CSP. Ich
spoločnými znakmi sú jednoduché právne posúdenie veci, nespornosť skutkových tvrdení strán a

bagateľný cenzus (ktorého výška je však rozdielna). Cieľom prvých dvoch znakov je, aby pojednávanie
nebolo potrebné nariaďovať v zásade v takých sporoch, kde nie je potrebné dokazovanie a nie je
nevyhnutné ústne pred súdom prejednať argumenty strán týkajúce sa právneho posúdenia sporu.

16.Akustanovenia§177ods.2písm.a/a§297písm.b/CSPupravujúpodmienku,žeskutkovétvrdenia

strán nie sú sporné, vyjadrujú tým nielen požiadavku, aby súd prvej inštancie pri zisťovaní skutkového
stavu veci nevychádzal, samozrejme okrem zhodných tvrdení strán resp. zo skutkových tvrdení strany,
ktoré protistrana výslovne nepoprela (§ 151 ods. 1 CSP), z iného dôkazu ako z listín predložených
stranami(ichzástupcamialebosplnomocnencami),aleajpodmienku,ževšetkyrozhodujúceskutočnosti
budú zhodnými resp. nespornými tvrdeniami strán a nimi predloženými listinami náležite preukázané a

že teda podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie nebude (aj) neunesenie dôkazného bremena
(tak ako je tomu v danom prípade).

17. Ak sa ukáže, že strana doteraz nesplnila svoju povinnosť tvrdenia (neuviedla všetky rozhodujúce
skutočnosti alebo ich uviedla neúplne) alebo povinnosť dôkaznú (nenavrhla dôkazy potrebné na

preukázanie všetkých svojich sporných tvrdení, ktoré sú pre právne posúdenie veci významné), musí
súd prvej inštancie, aj keby išlo o spor podľa § 177 ods. 2 písm. a/ resp. § 297 písm. b/ CSP (ako to bolo
v danom prípade) vždy nariadiť pojednávanie (§ 177 ods. 1 CSP), pretože si musí splniť obligatórnu
povinnosť v zmysle citovaného § 181 ods. 2 CSP a informovať strany o rozsahu sporných a nesporných
skutočností a o rozsahu dokazovania, čo bez nariadenia pojednávania nie je možné. Postup súdu musí

byť pre strany predvídateľný a transparentný.

18. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie uvedeným spôsobom nepostupoval, ale namiesto
vykonania dokazovania meritórne rozhodol, odňal žalobkyni možnosť konať pred súdom, a to vykonávať
procesné úkony v rámci dokazovania a realizovať tak svoje právo na súdnu ochranu, garantované

článkom 46 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších zmien a
doplnení), ako aj článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie FMZV
č. 209/1992 Zb.).

19. Ak žalobkyňa uplatňovala právo na peňažné plnenie, ktoré nevyplývalo z tvrdení obsiahnutých v

žalobe a z listinných dôkazov pripojených k žalobe, nebolo možné žalobkyňu sankcionovať zamietnutím
žaloby bez nariadenia pojednávania.

20. Konanie pred súdom má zabezpečiť pre strany konania spravodlivú ochranu ich práv a záujmov
(tzv. fair process). Preto im musí byť vytvorená možnosť predvídať rozhodnutie súdu a tomu prispôsobiť

uplatňovanie (realizáciu) svojich procesných práv. Všeobecný súd je tak povinný na všetky procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konaniauplatňuje svoje nároky, alebo sa bráni ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (porov.
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 85/2015-17 z 12. februára 2015).

21. S poukazom na vyššie uvedené je dôvodné konštatovať, že súd prvej inštancie nepostupoval vyššie
uvedeným spôsobom a neriadil sa ustanovením § 150 a § 151 CSP, v dôsledku čoho nepredvídateľný
a prekvapivý postup súdu prvej inštancie bol v rozpore s právom sporovej strany na spravodlivý proces.

22. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký nežiaduci postup súdu v prejednávanej veci,

ktorým súd účastníkovi konania znemožní realizáciu tých práv, ktoré mu priznával procesný kódex za
účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak
súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a
tým odňal účastníkovi jeho procesné práva. Medzi najzávažnejšie prípady odňatia možnosti konať pred
súdom možno zaradiť situácie, keď súd rozhodoval bez nariadenia pojednávania a neboli na to splnené
podmienky (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 96/2010, zo dňa 20. mája 2010).

23. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie
bolo znemožnené žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, odňatím možnosti žalobkyne konať pred súdom prvej inštancie

(pričom nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom).

24. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu, postupovať v súlade s prejednacou zásadou civilného sporového konania, v ktorom je súd
limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu.

25. Skutkové tvrdenia žalujúcej strany sú prostriedkami procesného útoku a skutkové tvrdenia žalovanej
strany sú prostriedkami procesnej obrany (§ 149 CSP). Procesnej povinnosti strany sporu uviesť
skutkové tvrdenia, zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti, pričom z
ustanovenia § 151 CSP vyplýva procesná sankcia za nesplnenie procesnej povinnosti (§ 151 CSP).

Súd prvej inštancie na základe vyhodnotenia splnenia procesnej povinnosti strán konania, podľa § 150
a § 151 CSP posúdi spornosť skutkových tvrdení strán, s vyvodením dôsledkov nesplnenia procesnej
povinnosti.

26. Ak súd prvej inštancie dospeje k záveru o potrebe korekcie následku nesplnenia procesnej

povinnosti, na prejednanie sporu nariadi pojednávanie (Civilný sporový poriadok upravuje civilný
proces v materiálnom poňatí, teda v zmysle zásady spravodlivej a účinnej ochrany práv - čl. 2 CSP),
s cieľom poskytnúť stranám sporu ochranu ich práv prostredníctvom ústneho a bezprostredného
konania. Pri vykonávaní dokazovania bude súd prvej inštancie okrem prejednacej zásady a zásady
kontradiktórnosti konania, aplikovať i zásadu predvídateľnosti postupu súdu, ako i prihliadať na špecifiká

tzv. spotrebiteľských sporov ako sporov s ochranou slabšej strany (§ 290 CSP a nasl.).

27. Súd prvej inštancie pri písomnom vyhotovení rozhodnutia bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé, s uvedením obsahových náležitostí podľa § 220 ods. 2 CSP, vrátane
uvedenia použitých prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, ktoré skutočnosti považoval

za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil, prípadne prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je
odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré
sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania.

28. Svoj právny záver zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a
stranám konania, vrátane žalobkyne, dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie
konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia Ústavného súdu napr.
sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

29. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

30. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.