Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 22, 2019

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16Pc/20/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7619205454
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2019:7619205454.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci navrhovateľky v 1. rade:

O. N., V.. XX.XX.XXXX D. V. L. X. I.: Q. N., V.. XX.XX.XXXX, N. B. P. B. X. R. XXXX/XX, T. V. L. a obe
toho času (C. S. N.), R. XXXX/X, T. V. L., zastúpených splnomocneným zástupcom - otcom: S. N., V..
XX.XX.XXXX, P. R. XXXX/X, T. V. L. proti matke navrhovateliek (osobe, ktorá je podľa návrhu povinná
platiť výživné): J. N., V.. XX.XX.XXXX, P. B. X. R. XXXX/XX, T. V. L., o určenie výživného pre dospelé
dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Matka navrhovateliek je p o v i n n á prispievať na výživu navrhovateľky v 1. rade sumou 50,- Eur
mesačne, počnúc od 11.09.2019, ktoré výživné je povinná uhrádzať k rukám navrhovateľky v 1. rade,

vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.

II. Matka navrhovateliek je p o v i n n á prispievať na výživu navrhovateľky v 2. rade sumou 50,- Eur
mesačne, počnúc od 11.09.2019, ktoré výživné je povinná uhrádzať k rukám navrhovateľky v 2. rade,
vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.

III. Súd návrh navrhovateliek v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Navrhovateľkysanávrhomzodňa01.09.2019,doručenýmtunajšiemusúdudňa11.09.2019domáhali,
aby súd zaviazal ich matku prispievať na výživu každej z nich výživným vo výške po 150,- Eur mesačne,
vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred do ich rúk.

2. Tento svoj návrh odôvodnili tým, že pokiaľ ide o navrhovateľku v 1. Rade, táto je študentom 1.
ročníka bakalárskeho štúdia na Univerzite Mateja Bela Banská Bystrica, fakulty múzických umení, kedy

k zápisu menovanej malo dôjsť dňa 27.09.2019. Navrhovateľka v 2. rade je študentom 2. ročníka
magisterského štúdia na Univerzite Komenského v Bratislave, kedy k zápisu menovanej malo dôjsť
dňa 03.09.2019. Rozsudkom Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi sp.zn. 15P/43/2016 - 31 zo dňa
09.11.2016, ktorý nadobudlo právoplatnosť dňa 21.11.2016, bolo manželstvo rodičov navrhovateliek
rozvedenéanavrhovateľkav1.rade bolazverenádostarostlivostimatkyaotecbolzaviazanýprispievať
na jej výživu sumou 150,00 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky. Povinnosťou
prispievať na výživu navrhovateľky v 2. rade nebol doposiaľ zaviazaný ani otec a ani matka. Na strane

navrhovateľky v 1. rade nastala zmena v pomeroch, pretože je už toho času plnoletá, žije v spoločnej
domácnosti s otcom a od 03.09.2019 bude študentkou vysokej školy. Popri štúdiu nie je uvedená
navrhovateľka schopná pracovať a zo svojho príjmu uspokojovať svoje potreby a tak všetky jej výdavky
spojené so štúdiom - nákup školských pomôcok, strava, ubytovanie, cestovné náklady, ošatenie musiauhrádzať jej rodičia. Navrhovateľka v 2. rade je toho času plnoletá a žije v spoločnej domácnosti s otcom
a od 27.09.2019 bude študentkou vysokej školy. Popri štúdiu nie je ani táto navrhovateľka schopná
pracovať a zo svojho príjmu uspokojovať svoje potreby a tak všetky jej výdavky spojené so štúdiom -

nákup školských pomôcok, strava, ubytovanie, cestovné náklady, ošatenie musia uhrádzať jej rodičia.
Otec si vyživovaciu povinnosť k navrhovateľkám plní dobrovoľne. Navrhovateľky žijú s otcom v spoločnej
domácnosti a to v rodinnom dome, a to napriek tomu, že trvalý pobyt majú naďalej vedený pri matke.
Keďže navrhovateľky nežijú s matkou, žiadajú aby sa aj ona podieľala na ich výžive, nakoľko sa na ich
výžive toho času nijako nepodieľa.

3. Matka navrhovateliek sa k uvedenému návrhu vyjadrila písomným podaním zo dňa 16.09.2019,
doručeným súdu dňa 20.09.2019, v ktorom poukázala na to, že zmenou zamestnania a zmenou
prechodného pobytu u nej nastali zmeny v jej pomeroch. Toho času prechodne býva a pracuje ako
učiteľka v Súkromnej základnej umeleckej škole R. Madarászovej v Senci. Do Spišskej Novej Vsi
chodieva sporadicky. Obe navrhovateľky žijú v spoločnej domácnosti s otcom. Obe študujú na vysokej

škole a popri štúdiu nie sú schopné pracovať a zo svojho príjmu uspokojovať svoje potreby. Uviedla, že
súhlasí s ich návrhom na určenie výživného a to na každú z nich v sume 50,- EUR mesačne.

4. Na základe výzvy súdu uskutočnenej v zmysle § 150 ods. 2 Civilného sporového poriadku, uznesením
vyhláseným na pojednávaní konanom dňa 08.10.2019 na doplnenie skutkových tvrdení v návrhu o tom,

aké výdavky na živobytie majú navrhovateľky v 1. a 2. rade a aké výdavky, príp. ďalšie vyživovacie
povinnosti má matka navrhovateliek, navrhovateľky cestou svojho splnomocneného zástupcu uviedli,
že ich matka spoluvlastní spoločne s ich otcom byt v Spišskej Novej Vsi, v ktorom prebýva v čase,
kedy sa vracia do Spišskej Novej Vsi, inak je však prázdny. Uhrádza zaň SIPO poplatky, a to „nájom“ v
sume 150,- Eur a elektrinu v sume 30,- Eur. Inak prebýva na adrese školy, v ktorej pracuje, pričom býva

priamo v škole v školskom služobnom 1-izbovom byte. Nespláca žiadne úvery. Okrem navrhovateliek
inú vyživovaciu povinnosť. Nemá žiaden iný majetok. Navrhovateľky si uhrádzajú náklady na stravu a
to každá z nich v sume 50,- Eur týždenne. Úhradu poplatkov za školské pomôcky realizujú tak, že tieto
oznámia otcovi, ktorý im následne zašle za tým účelom peniaze. Navrhovateľka v 2. rade sa venuje
maľovaniu a s tým má zvýšené výdavky a navrhovateľka v 1. rade sa venuje herectvu, ktoré aj študuje.

Otec navrhovateliek je živnostník, kedy jeho mesačný príjem je cca 600,- až 700,- Eur v čistom. T.č.
obýva rodinný dom s jeho terajšou partnerkou, ktorý táto vlastní. Ak sú dcéry doma bývajú s ním v
tomto rodinnom dome. Výdavky na uvedený dom sú vo výške 300,- Eur mesačne, pričom tieto uhrádza
partnerka otca a tento jej do domácnosti prispieva čiastkou 100,- Eur. Otec navrhovateliek vlastní dve
osobné motorové vozidla a to BMW 15-ročné a Volkswagen dodávku 20-ročnú, a tiež vlastní stroje v

stolárskej dielni. Okrem navrhovateliek iné deti nemá. Nespláca žiadne pôžičky.

5. Na pojednávaní konanom dňa 22.10.2019 splnomocnený zástupca navrhovateliek uviedol, že za
obdobie od 11.09.2019 do 22.10.2019, matka uhradila navrhovateľke v 1. rade nájomné za byt vo výške
100,- Eur a to za september 2019 a navrhovateľke v 2. rade nájomné 130,- Eur za mesiac október 2019.

6. Splnomocnený zástupca navrhovateliek v záverečnom prednese súhlasil s návrhom, ktorý
prezentovala matka navrhovateliek, aby na každú z dcér táto prispievala sumou po 50,- Eur mesačne.

7.Súdvykonaldokazovanieoboznámenímsaslistinnýmidokladmi,akoajpripojenýmspisomtunajšieho

súdu sp.zn. 15P/43/2016 a zistil tento skutkový stav:

8. Podľa rodných listov navrhovateliek nachádzajúcich sa v spise tunajšieho súdu sp.zn. 15P/43/2016
je ich matkou J. N., V.. XX.XX.XXXX, teda účastníčka konania označená v tomto konaní, ako matka
navrhovateliek, voči ktorej smeruje uvedený návrh.

9. Tiež z nich vyplynulo, že navrhovateľka v 1. rade je narodená dňa 28.10.1999 a navrhovateľka v 2.
rade dňa 17.11.1994, teda obe sú toho času už plnoleté.

10. Navrhovateľka 1. rade bola rozvodovým rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 15P/43/2016 zo

dňa 02.09.2013, ktorý sa stal právoplatným dňa 21.11.2016, zverená do osobnej starostlivosti matky
navrhovateliek a jej otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na jej výživu výživným vo výške 150,-
Eur mesačne, počnúc od právoplatnosti uvedeného rozsudku.11. Dňa 28.10.2017 uvedená navrhovateľka dovŕšila plnoletosť.

12. Navrhovateľka v 1. rade je t.č. študentkou 1. ročníka bakalárskeho štúdia na Univerzite Mateja

Bela, Fakulte múzických umení. Počas štúdia na uvedenej škole prebýva v prenajatom byte spolu s
ďalšími dvoma nájomcami a to na základe Zmluvy o nájme bytových priestorov zo dňa 01.09.2019, v
zmyslektorejmáuhrádzaťmesačnénájomnéspolusostatnýminájomcamivovýške350,-Eurmesačne.
Podľa faktúry vystavenej dňa 15.08.2019 za užívanie predmetného bytového priestoru spolu s ostatnými
dvoma nájomcami v septembri a októbri 2019 uhrádzali nájomné vo výške 300,- Eur mesačne a v

mesiacoch november a december 2019 by mali uhrádzať mesačné nájomné vo výške 450,- Eur plus
uhradiť kauciu po 150,- Eur za každý z uvedených dvoch mesiacov.

13. Navrhovateľka v 2. rade je t.č. študentkou 2. ročníka magisterského štúdia Univerzity Komenského
v Bratislave, Pedagogickej fakulty. Počas svojho štúdia na tejto vysokej škole prebýva v prenajatom 1-
izbovom byte - garsónke, čo osvedčuje Zmluva o nájme bytu zo dňa 10.09.2019. Podľa uvedenej zmluvy

má určené nájomné vo výške 310,- Eur mesačne, kde v dohodnutej cene nájmu je zahrnutá aj úhrada
za dodávku elektrickej energie vrátane kúrenia, vodné a stočné, pripojenie na internet a pripojenie na
satelitnú TV.

14. Podľa vyjadrenia otca navrhovateliek, ako ich splnomocneného zástupcu, obe navrhovateľky v

priemere na stravu týždenne vynakladajú sumu 50,- Eur. V čase, kedy neštudujú na vysokej škole
prebývajú v domácnosti otca a to v rodinnom dome, ktorý patrí terajšej partnerke ich otca.

15. V priebehu mesiaca október 2019 podľa nákupných dokladov predložených otcom navrhovateliek,
tieto spoločne vynaložili na zabezpečenie oblečenia pre seba sumu cca 296,- EUR (t.j. dňa 05.10.2019

- 100,06 Eur + dňa 07.10.2019 - 17,47 Eur+ dňa 05.10.2019 - 59,99 Eur + dňa 03.10.2019 - 39,99 Eur
+ dňa 03.10.2019 - 47,97 + dňa 13.10.2019 - 30,97 Eur).

16. Matka navrhovateliek t.č. je zamestnaná v Súkromnej základnej umeleckej škole v Senci s
priemernýmmesačnýmzárobkomzaobdobieodjanuára2019doaugusta2019vrátanevovýške778,57

Eur mesačne. Spoločne s otcom navrhovateliek spoluvlastnia byt v Spišskej Novej Vsi, náklady na
ktorý podľa vyjadrenia otca navrhovateliek v plnej miere uhrádza ich matka. Tie predstavujú poplatok
spoločnosti Polytop SNV s.r.o. vo výške 150,- Eur mesačne ako zálohová platba na správu, fond opráv
a zálohové platby za energie a suma 32,94 Eur ako SIPO poplatok za úhradu dodávky energií do
uvedeného bytu a síce plyn, elektrická energia a RTVS.

17. Matka navrhovateliek si v súčasnej dobe zvyšuje kvalifikáciu, kedy podľa Zmluvy o pomaturitnom
štúdiu, študuje na Súkromnej strednej umeleckej škole animovanej tvorby Bratislava, kde za toto svoje
štúdium podľa tejto zmluvy uhrádza mesačné školné vo výške 150,- EUR mesačne a na jeho začiatku
uhradila zápisné v sume 250,- EUR.

18. Podľa písomného prehlásenia matky navrhovateliek, na bývanie v mieste jej pracovného pomeru
nemá žiadne finančné výdaje.

19. Podľa vyjadrenia otca navrhovateliek, matka navrhovateľke v 1. rade za mesiac september

2019 prispela na úhradu nájomného na byt, ktorý obýva navrhovateľka sumou 100,- Eur, v prípade
navrhovateľky v 2. rade tejto prispela na úhradu nájomného za mesiac október 2019 sumou 130,- Eur.

20. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

21. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

22. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a

majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)23.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

24. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

25. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

26. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

27. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len

odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

28. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh.

29. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

30. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“),
na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak.

31. Podľa § 154 CMP, na konanie vo veciach výživného plnoletých osôb a iných obdobných nárokov je

miestne príslušný všeobecný súd navrhovateľa.

32. Podľa § 156 CMP, účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba,
ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.

33. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia
pomery.

34. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

35. Podľa § 231 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), rozsudok
ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť,
ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok.
Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.

36. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

37. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu navrhovateliek je potrebné vyhovieť, aj
keď nie v plnom rozsahu.38. Pokiaľ ide o navrhovateľkami uplatňovaný predmetný nárok za obdobie počnúc od podania ich
návrhu, t.j. od 11.09.2019 do dňa rozhodovania súdu, k tomu je potrebné konštatovať, že podľa §-u
62 ods. 1 Zákona o rodine, zákonná povinnosť na plnenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča

voči oprávnenému dieťaťu trvá do času, kým toto dieťa nie je schopné samé sa živiť. Schopnosťou
dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne z vlastných zdrojov uspokojovať
všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto
stavuatedapríjemnáhodnéhocharakterunemožnopovažovaťzanadobudnutieschopnostisamostatne
sa živiť. Zároveň je však potrebné konštatovať, že podľa aplikačnej praxe pre nadobudnutie schopnosti

samostatne sa živiť sú dané podmienky ukončením jedného štúdia toho istého stupňa a z tohto hľadiska
nepovažuje za relevantné napríklad ďalšie štúdium na vysokej škole, ktoré nie je riadnym pokračovaním
v štúdiu. Závery súdnej praxe spájajú vznik schopnosti samostatne sa živiť aj so vznikom nároku na
príslušné dávky systému sociálneho poistenia v prípade ukončenia prípravy na povolanie a neuplatnenia
sa na trhu práce., kedy v takomto prípade ide skôr o potenciálne nadobudnutie schopnosti samostatne
sa živiť, na ktorú je však potrebné pri rozhodovaní súdu o zrušení vyživovacej povinnosti povinného

rodiča vo vzťahu k oprávnenému dieťaťu prihliadať.

39. Zároveň podľa súdnej judikatúry platí, že vyživovacia povinnosť (z uhla pohľadu prípravy dieťaťa
na povolanie) končí dosiahnutím prvého najvyššieho stupňa vzdelania v bežnom vzdelávacom procese
(prvá ukončená vysoká škola alebo univerzita).

40. Rovnako nemá vplyv na zánik vyživovacej povinnosti rodičov skutočnosť, že majetkové pomery
dieťaťa sú lepšie (dokonca výrazne lepšie), než majetkové pomery jeho rodičov, ako osôb, povinných
výživou. Výslovne to vyjadruje Zákon o rodine v ustanovení § 32 ods. 2 druhá veta. Dieťa sa však v
takomto prípade môže spolupodieľať na uspokojovaní svojich potrieb a v primeranom rozsahu aj na

uspokojovaní potrieb rodiny výnosmi z majetku, ktoré získa pri jeho spravovaní.

41. Charakteristickým znakom vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je jej elasticita. To znamená, že
aj v prípade, že dočasne zanikne povinnosť plniť výživné, nakoľko nie sú splnené predpoklady pre jeho
existenciu - napríklad dieťa je už schopné samo sa živiť - môže sa, ak dôjde k zmene týchto podmienok,

vyživovacia povinnosť obnoviť.

42. V danom prípade je nepochybné, že obe navrhovateľky po ukončení stredoškolského štúdia hneď
pokračovali v štúdiu na vysokej škole. Tak, ako bolo vyššie uvedené, k ukončeniu vyživovacej povinnosti
(z uhla pohľadu prípravy dieťaťa na povolanie) dochádza až dosiahnutím prvého najvyššieho stupňa

vzdelania v bežnom vzdelávacom procese, čo nepochybne súčasné štúdium oboch navrhovateliek
predstavuje.

43. Vzhľadom na uvedené je preto potrebné konštatovať, že nárok oboch navrhovateliek na určenie
výživného pre ne zo strany povinného rodiča, ktorým v tomto prípade je ich matka, je tu teda daný.

44. Pri určení samotnej výšky vyživovacej povinnosti zo strany matky na každú z navrhovateliek,
súd vychádzal zo súčasných osobných a majetkových pomerov navrhovateliek, ich matka, tiež aj z
odôvodnených potrieb navrhovateliek.

45. V tejto súvislosti súd konštatuje, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu
odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova,
hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním
a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie,

kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky
nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je
odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti
a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré
dovoľujú možnosti rodičov.

46. Na druhej strane určenie výživného zo strany povinného rodiča na odkázané dieťa je limitované aj
možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi tohto povinného rodiča.47. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 sa zaradili majetkové
pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a
rozšírilo východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred

princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú
aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť
poskytovania výživného. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať.
Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine
však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Potencionálny

príjem nie je ten, ktorý povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom
na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti
a tiež situáciu na trhu práce.

48. Vychádzajúc z týchto záverov je potrebné konštatovať, že určujúcim príjmom matky navrhovateľky
je v súčasnej dobe jej priemerný čistý mesačný príjem vo výške 778,57 EUR mesačne. Súd nezistil,

že by za súčasných podmienok bolo v schopnostiach a možnostiach matky zabezpečiť si navýšenie
tohto príjmu.

49. Nebolo preukázané, že by matka z hľadiska jej majetkových pomerov vykazovala nejaký zvýšený
majetkový štandard. Podľa vyjadrenia splnomocneného zástupcu navrhovateliek - ich otca, matka

prebýva v služobnom jednoizbovom byte v mieste jej súčasného pracovného pôsobenia. Spoločne s ním
vlastní byt, ktorý matka obýva pri jej návratoch späť do Spišskej Novej Vsi , pričom náklady za tento byt
ktoré sa pohybujú vo výške cca 190,- EUR mesačne (úhrada SIPO a úhrada poplatkov za výkon správy
spoločnosti POLYTP SNV s.r.o.). Jej výdavok tiež tvorí úhrada mesačného školného vo výške 150,- EUR
mesačne, v súvislosti s jej štúdiom na Súkromnej strednej umeleckej škole animovanej tvorby Bratislava.

50. Na druhej strane súd hodnotil aj bytové pomery samotných navrhovateliek.

51. Navrhovateľka v 1. rade počas svojho štúdia mimo miesto svojho bydliska prebýva prenajatom
bytovom priestore, za ktorý spoločne s dvoma ďalšími nájomcami uhrádza nájomne vo výške 300,- EUR

mesačne, ktoré od mesiaca november 2019 sa jej má zvýšiť na sumu 450,- EUR mesačne. Samotná
matka jej dobrovoľne prispela na jeho úhradu v mesiaci september 2019 sumou 100,- EUR.

52. V prípade navrhovateľky v 2. rade dokonca náklady na bývanie predstavujú sumu 350,- EUR
mesačne, na ktoré jej v mesiaci október 2019 matka prispela sumou 130,- EUR.

53. Strava každú z navrhovateliek v priemere na týždeň stojí cca 50,- EUR. Obe navrhovateľky však
zároveň majú aj druhého rodiča - otca, ktorý je povinný takisto im zabezpečovať primeranú výživu, čo
aj činí na dobrovoľnej báze.

54. V súvislosti s vyčíslením mesačných nákladov na dieťa je potrebné konštatovať, že toto vyčíslenie
má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných potrieb na dieťa tak, aby bola
jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho
potrieb. Medzi tieto náklady bývanie , stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná
starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa,

poplatky za záujmovú činnosť, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Pri posudzovaní otázky,
čo súd zahrnie do oprávnených nákladov na dieťa, sa najviac prejaví porovnanie životnej úrovne rodičov
a dieťaťa.

55. Jednorazové výdavky v podobe rôznych nákupov, napr. jednorazové nákupy školský pomôcok na

začiatku školského roka, je potrebné hodnotiť v kontexte dlhšieho časového obdobia a to jedného roku.
Tieto náklady je potom potrebné rozrátať na jednotlivé mesiace.

56. Navrhovateľky, ktoré sú potom platobným miestom musia zabezpečiť, že v čase, keď nastane
aktuálna potreba takýto náklad uplatniť, budú mať dostatok prostriedkov na ich úhradu z

nakumulovaných pravidelných mesačných príspevkov výživné platiaceho rodiča.

57. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby každej z
navrhovateliek, prihliadajúc na súčasné príjmové a majetkové pomery ich matky, ako aj naskutočnosť, že táto toho času nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť, ako aj na prehlásenie
splnomocneného zástupcu navrhovateliek - ich otca o tom, že súhlasil s návrhom, ktorý prezentovala
matka navrhovateliek, aby na každú z dcér táto prispievala sumou po 50,- Eur mesačne, súd ustálil

výšku výživného z jej strany na každú navrhovateľku na sumu 50,- Eur mesačne, a v prevyšujúcej časti
návrh navrhovateliek zamietol.

58. Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 11.09.2019, t.j. odo dňa, kedy navrhovateľky podali
uvedený návrh, postupujúc podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine, podľa ktorého je uvedené výživné možné

u dospelých osôb priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

59. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o určení výživného na navrhovateľky za obdobie od
11.09.2019, by takto určené výživné na každú z navrhovateliek za obdobie od 11.09.2019 do 31.10.2019
predstavovalo sumu zaostalého výživného vo výške 83,33 EUR (t.j. súčet sumy 50,- EUR za mesiac
október 2019 a sumy 33,33 EUR, ako pomernej časti takto určeného výživného za mesiac september

2019 zodpovedajúcej 20 dňom uvedeného mesiaca (obdobie od 11.09 do 30.09.2019) /teda 50,- EUR /
30 dní x 20 dní/).

60. Uvedené zaostalé výživné bolo takto vyčíslované k 31.10.2019, nakoľko splatnosť jednotlivých
opakujúcich sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť

za mesiac október 2019 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku už nastala.

61. Prihliadajúc však na skutočnosť, že matka navrhovateľke v 1. rade v mesiaci september 2019 na
úhradu nájomného prispela sumou 100,- EUR a navrhovateľke v 2. rade v mesiaci október 2019 sumou
130,- EUR, zarátajúc uvedenú sumy u každej z navrhovateliek na vyššie uvedené zaostalé výživné

konštatoval, že takto bola suma tohto zaostalého výživného uhradená a preto ho matke vo vzťahu ku
žiadnej z navrhovateliek neurčil.

62. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

63. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.

64. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým

sa konanie končí

65. O trovách konania súd v danom konaní nerozhodoval, keďže navrhovateľky a ani ich matka, ako
účastníci konania, nepodali návrh o tom, aby sa o nich v tomto konaní rozhodovalo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves, písomne v piatich vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok /ďalej len ako „CSP“/).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (§ 62 ods. 1 CMP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62
ods. 3 CMP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.