Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 15, 2019

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 14C/247/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516204093
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Adamčíková
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2019:7516204093.6

Uznesenie

Okresný súd Košice - okolie v spore žalobcu B. E., C. U. XXXX, zastúpeného JUDr. Evou Gelenekyovou
Hencovskou, advokátkou, Advokátska kancelária CORONA, Košice, Bajzova 2, proti žalovaným 1)
KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefánikova 8, IČO: 31 595 545,
zastúpenej Mgr. Daliborom Tverďákom, advokátom, Advokátska kancelária, Košice, Krmanova 1, IČO:
31 819 796 a 2) T.. K. M., I. XX, zastúpenému JUDr. Ľubomírom Majerčíkom, advokátom, Advokátska

kancelária, Košice, Mlynská 1, IČO: 45 005 125, o zaplatenie 526,46 € istiny s prísl.

r o z h o d o l :

Mení uznesenie č.k. 14C/247/2016-121 zo dňa 22.11.2018 tak, že žalobca je povinný nahradiť
žalovanému v 2. rade trovy konania v sume 275,37 Eur a to na účet právneho zástupcu žalovaného -
JUDr. Ľubomíra Majerčíka, advokáta, Mlynská 1, Košice, č. IBAN: SK43 1100 0000 0026 2675 3425,
VS: 142472016, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom sporu je náhrada škody v sume 526,46 Eur s príslušenstvom.

2.OkresnýsúdKošice-okolieuznesenímč.k.14C/247/2016-80zodňa14.6.2017vspojenísuznesením
Krajskéhosúduč.k.5Co/172/2018-109zodňa30.8.2018konaniezastavilapriznalžalovanémuv2.rade
nárok na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
24.9.2018. Súd následne uznesením č.k. 14C/247/2016-121 zo dňa 22.11.2018 postupom podľa § 262

ods. 2 CSP uložil povinnosť žalobcovi nahradiť žalovanému v 2. rade trovy konania v sume 310,23 Eur
a to na účet právneho zástupcu žalovaného v 2. rade JUDr. Ľubomíra Majerčíka, advokáta, Mlynská 1,
Košice, č. IBAN: SK43 1100 0000 0026 2675 3425, VS: 142472016, do 3 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia. Uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 23.11.2018.

3. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca sťažnosť, ktorá bola doručená súdu dňa 7.12.2018, v ktorej

žiadal, aby súd o výške trov konania rozhodol tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému v 2.
rade trovy konania v sume 0 Eur alternatívne v sume 126,74 Eur. Svoju sťažnosť odôvodnil rozporom
s dobrými mravmi vychádzajúc z ust. § 3 ods. 1 OZ a poukázal na to, že výška uplatneného nároku
bola 526,46 Eur spolu s príslušenstvom a samotné trovy žalovaného v 2. rade predstavujú sumu
310,23 Eur. Uviedol tiež, že žaloba bola podaná dôvodne, v konaní mal úspech a celý jeho nárok bol
uspokojený žalovaným v 1. rade, napriek tomu je povinný uhradiť žalovanému v 2. rade trovy konania.

Poukázal tiež na ustanovenie § 257 CSP a možnosť súdu rozhodnúť o priznaní trov konania len z
časti. Dôvody hodné osobitného zreteľa videl v okolnostiach vedúcich k uplatneniu nároku na súde,
postoji procesných strán v priebehu konania a účelnosti trov právneho zastúpenia. Žalobca má za to,
že žaloba bola podaná dôvodne, žalovaní mali voči nemu solidárny záväzok, ktorý bol uspokojený
žalovaným v 1. rade, k späťvzatiu žaloby došlo v dôsledku úkonu žalovaného v 1. rade. Poukázal tiež na
neúčelnosť vynaložených trov uplatnených žalovaným v 2. rade. Navrhol zváženie odmeny za podania,

ktoré nasledovali po vyjadrení žalovaného v 2. rade k podanej žalobe a to v bezprostrednej časovej
nadväznosti bez toho, aby v priebehu tohto časového obdobia došlo k zmene právnej situácie na ktorúsa viazali (podania zo dňa 10.8.2016, 22.12.2016 a 15.2.2017). Žalobca tiež namietal výšku nároku
na náhradu trov konania za úkony - podanie odvolania a vyjadrenie zo dňa 31.1.2018. Podľa žalobcu
žalovaný v 2. rade bol oprávnený podať odvolanie len vo vzťahu k výrokom o trovách konania, preto

nejde o odvolanie vo veci samej a rovnaký princíp (zníženie odmeny o 1 podľa § 13a ods. 2 písm. b)
vyhlášky) uplatniť aj na podanie zo dňa 31.1.2018.

4. Podľa § 124 ods. 1 CSP každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

5. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

6. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

7. Podľa § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v

prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

8. Podľa § 234 ods. 1 CSP súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej.

9. O sťažnosti proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom rozhoduje v zmysle ust. § 248

CSP súd prvej inštancie. Vzhľadom na vyššie uvedené o sťažnosti voči uzneseniu vydanému vyšším
súdnym úradníkom je príslušný rozhodnúť súd prvej inštancie. Súd preto o sťažnosti rozhodol podľa §
248 a nasl. CSP.

10. Po oboznámení sa s dôvodmi sťažnosti žalobcu dospel súd prvej inštancie bez nariadenia

pojednávania k záveru, že sťažnosť žalobcu bola podaná v zákonnej lehote, oprávnenou osobou a proti
rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná. Čo sa týka sťažnosti voči uzneseniu, sťažnosť žalobcu
podľa § 250 ods. 2 CSP súd posúdil sčasti ako dôvodnú.

11. Žalobca vo svojej sťažnosti namietal rozhodnutie súdu, ktorým súd rozhodol o výške trov konania.

S účinnosťou Civilného sporového poriadku sa rozhodovanie o trovách konania rozdelilo na dve fázy. O
nároku na náhradu trov konania rozhoduje podľa § 262 ods. 1 CSP súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodne tak, že vo výroku rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí určí, komu nárok priznáva a v akom rozsahu. Druhou fázou rozhodovania o náhrade trov konania
je rozhodnutie už len o výške náhrady trov konania. O výške náhrady trov konania rozhoduje vyšší súdny

úradník samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí
(§ 262 ods. 2 CSP). V súlade s ustanovením § 262 ods. 1 CSP súd v spore o nároku na náhradu trov
konania rozhodol uznesením č.k. 14C/247/2016-80 zo dňa 14.6.2017 v spojení s uznesením Krajského
súdu č.k. 5Co/172/2018-109 zo dňa 30.8.2018, v ktorom priznal žalovanému v 2. rade nárok na náhradu
trov konania. Uznesenie súdu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť dňa 24.9.2018. O nároku strán

sporu na náhradu trov konania tak bolo právoplatne rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Následne, v druhom kroku, v súlade s ods. 2 citovaného ustanovenia CSP bolo povinnosťou súdu
rozhodnúť o samotnej výške náhrady trov konania. O výške nároku na náhradu trov konania rozhoduje
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník. Uznesením č.k. 14C/247/2016-121 zo dňa 22.11.2018 súd rozhodol o výške

nároku na náhradu trov konania. Súd v tejto fáze rozhodovania o trovách konania už nerozhodoval o
tom komu (a či vôbec niekomu) sa prizná nárok na náhradu trov konania a v akom rozsahu ale rozhodol
len o samotnej výške náhrady trov konania na základe právoplatného rozhodnutia, ktorým sa konanie
skončilo a v ktorom o nároku na náhradu trov konania už bolo rozhodnuté.

12. Žalobca vo svojej sťažnosti proti uzneseniu o výške náhrady trov konania namietal rozhodnutie súdu
jednak o nároku na náhradu trov konania (žiadal o aplikáciu ustanovenia § 257 CSP z dôvodov hodných
osobitného zreteľa), o ktorom už súd právoplatne rozhodol, a tiež o výške priznaného nároku na náhradu
trov konania tiež z dôvodov podľa ustanovenia § 257 CSP. Vzhľadom na uvedené už súd nemôže
rozhodovať o samotnom nároku na náhradu trov konania a nepriznať žalovanému v 2. rade nárok na

náhradu trov konania z dôvodov podľa § 257 CSP, nakoľko v tejto časti už bolo právoplatne rozhodnuté.
V tejto časti považuje súd sťažnosť za nedôvodnú.13. Súd sa preto zaoberal sťažnosťou žalobcu z časti namietanej výšky trov konania žalovaného v 2.
rade, ktoré žiadal znížiť ako neprimerané voči žalovanej pohľadávke a to taktiež z dôvodov hodných
osobitného zreteľa podľa § 257 CSP. Súd tu konštatuje, že ustanovenie § 257 CSP nemožno považovať

z gramatického ani logického výkladu za analógiu ustanovenia § 150 ods. 2 OSP., ktorý upravoval tzv.
moderačné právo súdu, ktoré spočívalo v nepriznaní alebo znížení trov konania v drobných sporoch ak
sú neprimerané voči pohľadávke. Obdobne to konštatuje aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze z
21. júna 2018, sp. zn. IV. ÚS 187/2018 keď uvádza, že za danej situácie tak pri následnom rozhodovaní
okresného súdu o výške (právoplatne priznanej) náhrady trov konania už aplikácia ustanovenia § 257

CSP (týkajúceho sa otázky nároku na náhradu trov konania, nie ich výšky) neprichádzala do úvahy.
Napokon neprimeranosť výšky trov konania v tomto prípade voči žalovanej pohľadávke ani nemožno
považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý by mal za následok znížiť resp. vôbec nepriznať
nárok na náhradu trov konania.

14. Súd sa preto zaoberal sťažnosťou žalobcu v rozsahu posúdenia samotnej výšky trov konania len

podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 251 CSP z pohľadu ich odôvodnenosti a účelnosti.

15. Žalobca vo svojej sťažnosti navrhol alternatívne priznať žalovanému v 2. rade trovy konania v
sume 126,74 Eur, čo zodpovedá podľa vyúčtovania štyrom úkonom právnej služby z toho dvoch vo
výške 1/2, vrátane režijného paušálu a náhrady za zaplatenie súdneho poplatku za podanie odvolania.

Súd sa preto zaoberal podľa ustanovenia § 251 CSP odôvodnenosťou a účelnosťou trov právneho
zastúpenia za úkony právnej služby zo dňa 10.8.2016, 22.12.2016 a 15.2.2017, ktoré žalobca vo svojej
sťažnosti označil za neúčelné. Vo všetkých troch prípadoch ide o úkony právnej služby - vyjadrenia k
písomným podaniam žalobcu týkajúcich sa veci samej a ktoré boli zaslané žalovanému v 2. rade na
zaujatie stanoviska samotným súdom. Z tohto dôvodu má súd zato, že tieto úkony právnej služby spĺňajú

požiadavku účelnosti a preto súd považuje vykonanie týchto úkonov za účelné a žalovanému v 2. rade
patrí za tieto úkony právnej služby náhrada trov.

16. Súd sa stotožnil s dôvodmi uvedenými žalobcom vo svojej sťažnosti týkajúcich sa priznania výšky
náhrady trov konania za úkony právnej služby zo dňa 24.7.2017 podanie odvolania a 31.1.2018 podanie

vyjadrenia. Žalovaný v 2. rade podal odvolanie len vo vzťahu k výroku o trovách konania, preto jeho
odvolanienemožnopovažovaťzaodvolanievovecisamej.Vsúladesustanovením§13aods.2písm.b)
vyhlášky mu preto za tento úkon právnej služby patrí odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby
tarifnej odmeny. Analogicky súd posúdil aj následný úkon právnej služby zo dňa 31.1.2018 - vyjadrenie.

17. Súd preto v tomto uznesení vyčísľuje trovy konania na strane žalovaného v 2. rade pozostávajúce z:
- náhrady trov právneho zastúpenia, tarifná odmena za jeden úkon právnej služby vypočítaná v zmysle
ust. § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. za 7 úkonov právnej služby
zo základnej sadzby tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby vypočítanej podľa § 10 ods. 1 vyhlášky:
1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 27.5.2016 á 34,86 Eur, plus režijný paušál za rok 2016 á 8,58

Eur (43,44 Eur),
2. písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie k žalobe dňa 8.6.2016 á 34,86 Eur, plus režijný
paušál za rok 2016 á 8,58 Eur (43,44 Eur),
3. písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie zo dňa 10.8.2016 á 34,86 Eur, plus režijný paušál
za rok 2016 á 8,58 Eur (43,44 Eur),

4. písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie zo dňa 22.12.2016 á 34,86 Eur, plus režijný paušál
za rok 2016 á 8,58 Eur (43,44 Eur),
5. písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie zo dňa 15.2.2017 á 34,86 Eur, plus režijný paušál
za rok 2017 á 8,84 Eur (43,70 Eur),
6. písomné podanie na súd vo veci samej - odvolanie zo dňa 24.7.2017 á 34,86 Eur (vo výške 1/2), plus

režijný paušál za rok 2017 á 8,84 Eur (26,27 Eur),
7. písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie zo dňa 31.1.2018 á 34,86 Eur, (vo výške 1/2),
plus režijný paušál za rok 2018 á 9,21 Eur (26,64 Eur) a
- náhrady za zaplatený súdny poplatok za podané odvolanie v sume 5 Eur, spolu v sume 275,37 Eur,

18. Z vyššie uvedených dôvodov považuje súd sťažnosť žalobcu ako sčasti dôvodnú a preto zmenil
uznesenie č.k. 14C/247/2016-121 zo dňa 22.11.2018 tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).