Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 12, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 37C/150/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115207080
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Malý

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2115207080.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrnava,vkonanípredsudcomJUDr.IgoromMalým,vprávnejvecižalobcu:GERONTDSS,

s.r.o., IČO: 36 686 409, so sídlom Tamaškovičova 17, Trnava, zastúpený splnomocneným zástupcom
H. E., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XX, E., proti žalovanej: Y. D., rod. B., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XX, F.,
zastúpená JUDr. Romanom Hošovským, advokátom so sídlom Mikulášska 1/a, Bratislava, o zaplatenie
16.900,00 €, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 16.900,00 €, spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05% ročne od 16.7.2015 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku.

Žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Žalobca sa svojím návrhom doručeným dňa 30.3.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť mu sumu 16.900,00 €, s úrokom z omeškania vo výške 5,05%
ročne odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanej do zaplatenia, a trovy konania. Uviedol
že zmluvou o prevode vlastníctva bytu zo dňa 18.4.2012 predala žalovaná C.. B.. D. G. a žalobcovi
za kúpnu cenu 33.800,00 € byt č. XX, nachádzajúci sa na 8. poschodí bytového domu s.č. XXXX

na T. ulici 46 v Trnave, a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XX/XXXXX-in na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach bytového domu, a na pozemku parc.č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere X.XXX m2, na ktorom je bytový dom s.č. XXXX postavený, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané
na Okresnom úrade v Trnave, katastrálny odbor na LV č. XXXX. Predmetný byt kúpili C.. B.. D. G.
a žalobca do podielového spoluvlastníctva každý v podiele 1/2-ica, kúpnu cenu 33.800,00 € zaplatili
kupujúci napoly, a to C.. B.. D. G. 16.900,00 €, a žalobca 16.900,00 €, pričom zaplatenie kúpnej ceny
potvrdzuje obsah zmluvy o prevode vlastníctva bytu (bod 8.1. zmluvy), a najmä čestné prehlásenie

žalovanej zo dňa 18.4.2012, ktorým prehlásila že od žalobcu (zastúpeného H. E.) prevzala celkovú
sumu 33.800,00 € v hotovosti za predaj predmetného bytu, čo vlastnoručným podpisom potvrdila. Vklad
vlastníckeho práva z predmetnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu povolila Správa katastra Trnava
rozhodnutímzodňa24.4.2012č.V1621/12.Dňa2.10.2012podalažalovanážalobuoneplatnosťzmluvy
o prevode vlastníctva bytu zo dňa 18.4.2012 (vec bola na tunajšom súde vedená pod sp.zn. 9C/56/2012,
a je právoplatne skončená). Žalovaná v žalobe vedenej pod sp.zn. 9C/56/2012 okrem iného popísala
problémy svojho syna A. D. ktoré mal v podnikaní, že potreboval finančné prostriedky, a s riešením týchto

problémov sa obrátil na D. I. a následne na A. I., ktorý mu navrhol aby na tento účel použil prostriedky
získané prevodom bytu jeho matky (žalovanej) - žalovaná na návrh A. I. previedla zmluvou z 18.4.2012
vlastníctvo k predmetnému bytu do podielového spoluvlastníctva C.. B.. D. G. a žalobcu, každému v
polovici za sumu 33.800,00 €. Ďalej vo veci sp.zn. 9C/56/2012 žalovaná uviedla že prevod predmetnéhobytu mal byť dočasný, do XX.XX.XXXX, o čom sa spísala zmluva o budúcej kúpnej zmluve, pričom
poprela že by od kupujúcich alebo od A. I. prevzala finančné prostriedky; zmluvu o prevode vlastníctva
predmetného bytu označila za neplatnú, pretože nemala byt urobená slobodne a vážne a priečila sa

dobrým mravom. V uvedenej veci žalobca uviedol, že mu nie je známe nič o vzťahoch medzi A. D., D. I. a
A. I., keď A. D. a D. I. nepoznali, A. I. zbežne; je faktom, že s ponukou predaja predmetného bytu oslovil
žalobcu A. I.. Názor žalobcu bol taký, že ak žalobkyňa neplatnosť zmluvy o prevode vlastníctva bytu tvrdí
a takéhoto určenia sa domáha, tak v takom prípade musí vráti kúpnu cenu 33.800,00 €. Okresný súd
Trnava rozsudkom zo dňa 4.11.2014 určil že zmluva o prevode vlastníctva bytu uzavretá medzi Y. D. ako

predávajúcou a C.. B.. D. G., a spoločnosťou I. DSS, s.r.o. ako kupujúcimi dňa 18.4.2012, predmetom
ktorej bol prevod vlastníckeho práva bytu číslo 16 na 8. poschodí bytového domu s. č. XXXX na Ho-
spodárskej ulici č. XX v Trnave a prevod spoluvlastníckeho podielu 96/10000 na spoločných častiach
a zariadeniach domu a na pozemku parc.č. 2483 registra "C" - zastavané plochy a nádvorie o výmere
1.221 m2, vedené na LV č. XXXX pre okres, Obec a k.ú. Trnava, ktorého vklad bol povolený Správou
katastra Trnava rozhodnutím zo dňa 24.4.2012 pod č. V 1621/12, je neplatná. K rozhodnutiu dospel

súd na základe zistenia, že oprávneným konať v mene spoločnosti GERONT DSS, s.r.o., bol v čase
uzatvárania zmluvy jediný konateľ spoločnosti H. E. starší, nar. 19.7.1937, ktorý bol osobou oprávnenou
podpísať uvedenú zmluvu - pokiaľ ide o obranu že v prípade uzatvárania zmluvy o prevode vlastníctva
bytu konal za spoločnosť na základe splnomocnenia H. E. mladší, nar. XX.X.XXXX (stal sa konateľom
spoločnosti až X.X.XXXX), túto súd neakceptoval, nakoľko skutočnosť takéhoto zastúpenia nie je v

hlavičke zmluvy uvedená, prílohou zmluvy nebolo písomné plnomocenstvo, a v zmluve bolo uvedené
že za spoločnosť konal konateľ; v konečnom dôsledku súd mal za preukázané že H. E. mladší podpísal
zmluvuvrátanedoložky,vystupujúcakokonateľspoločnosti,pričomvšakvuvedenomobdobíkonateľom
nebol, preto ustálil že predmetná zmluva bola podpísaná konajúcou osobou v rozpore s § 40, ods. 3
Občianskeho zákonníka, nebola prejavom vôle spoločnosti v rozpore s § 34 Občianskeho zákonníka,

preto je absolútne neplatná. Žalobca sa na zaplatení kúpnej ceny 33.800,00 € za prevod vlastníctva
predmetného bytu, ktorý 18.4.2012 kupoval od žalovanej v podiele jednej polovice, podieľal (s druhým
kupujúcim C.. B.. D. G.) v jednej polovici - žalobou sa preto domáha, aby mu žalovaná podlá § 457
Občianskeho zákonníka vrátila, resp. zaplatila sumu 16.900,00 €. Pri zaplatení kúpnej ceny konal H. E.
mladší za vtedajšieho konateľa žalobcu H. E. staršieho, na základe plnomocenstva zo dňa 30.7.2007

- zaplatenie kúpnej ceny žalovanej dokazuje jej čestné prehlásenie zo dňa 18.4.2012, jednak ho môže
dokázať ako svedok A. I., ktorý bol zaplatenia sumy 33.800,00 € žalovanej prítomný.
K žalobe priložil žalobca svoj výpis z Obchodného registra, Zmluvu o prevode vlastníctva bytu uzavretú
účastníkmi dňa 18.4.2012, čestné prehlásenie žalovanej zo dňa 18.4.2012, Rozsudok Okresného súdu
Trnava č. 9C/56/2012-186 zo dňa 4.11.2014, plnomocenstvo zo dňa 30.7.2007 a plnomocenstvo s

uvedeným dátumom 15.4.1012.

2.
Žalovaná sa k návrhu vyjadrila -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu
dňa 30.7.2015 v ktorom uviedla že predmetný byt mal žalobca spolu s JUDr. B.. D. G. nadobudnúť

na základe kúpnej zmluvy z 18.4.2012, ktorú Okresný súd Trnava Rozsudkom č. 9C/56/2012-186 zo
dňa 4.11.2014vyhlásil za neplatnú. Tvrdenie žalobcu o prevzatí kúpnej ceny za prevod vlastníctva bytu
žalovanou je však nepravdivé napriek tomu, že prevzatie kúpnej ceny žalovaná písomne potvrdila. K
tejto skutočnosti uviedla že jej syn A. D. sa koncom marca / začiatkom apríla XXXX prostredníctvom
svojho bývalého spolupracovníka D. I. skontaktoval s jeho synom A., ktorý mu prisľúbil pomoc pri

vybavení finančných prostriedkov z Európskych fondov a pri vybavení nájmu čerpacej stanice - nakoľko
s uvedeným mali byť spojené náklady na vybavenie, A. I. spolu so H. E. mladším a D. G. zorganizovali
a zrealizovali rad právnych úkonov, ktoré sú v rozpore so zákonom a skutočným stavom a vôľou
jeho účastníkov. Prvou bola zmluva z 18.4.2012 o prevode vlastníctva bytu žalovanej do podielového
spoluvlastníctva žalobcu a D. G. (každému v polovici) za sumu 33.800,00 € - ako to konštatoval súd

v rozsudku z 4.11.2014, č. 9C/56/2012-186, zmluva z 18.4.2012 je absolútne neplatná pretože ju v
mene žalobcu uzavrela nespôsobila osoba; zmluva je neplatná aj preto, lebo nebola urobená slobodne a
vážne (§ 37, ods. 1 Občianskeho zákonníka), a prieči sa dobrým mravom (§ 3 Občianskeho zákonníka).
Konanie tykajúce sa citovanej kúpnej zmluvy je predmetom trestného konania - vyšetrovateľ Okresného
riaditeľstva PZ v Trnave, odboru kriminálnej polície, uznesením z 12.12.2012, č. ORP-1710/OEK-TT

2012 Mk začal trestné stíhanie pre zločin podvodu podľa § 221, ods. 1, 3 písm. a) Trestného zákona
pre skutky podvodného konania pri prevode vlastníctva bytu žalovanej (v súčasnosti vyšetrovanie
uskutočňuje vyšetrovateľ Krajského riaditeľstva PZ v Trnave, odboru kriminálnej polície pod sp.zn.
KRP-263/VYS-TT-2014-Mk). Súčasťou dohody syna žalovanej s A. I. bolo, že po vybavení sľúbenýchzáležitosti,vlastníctvobytukupujúciprevedúspäťnažalovanú-zatýmtoúčelomdňa20.4.2012uzavrela
žalovaná so žalobcom a D. G. zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, ktorou sa menovaní zaviazali previesť
byt v čase od 18.7. do 18.10.2012 za kúpnu cenu 15.000,00 €. V priebehu trestného konania bolo

znaleckým posudkom Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ z 23.11.2014 č. PPZ-KEU-BA-EXP-
2014/ 14014 zistené, že zmluva o budúcej zmluve bola sfalšovaná zámenou strany 5 a zmenou ceny
spätnej kúpnej ceny, pričom k falšovaniu zmluvy došlo v čase po jej podpísaní a overení podpisov D.
G. a H. E. mladším, pred jej podpísaním a overením podpisu žalobkyňou. V ďalšom opisuje okolnosti
uzavretia kúpnej zmluvy, zmluvy o budúcej zmluve a dôvodov, pre ktoré sú zmluvy neplatné - pre súdenú

vec však tieto skutočnosti nie sú významné. Všetky okolnosti okolo podpisovania zmlúv spôsobili, že
žalovaná podpísala text kúpnej zmluvy v ktorom potvrdila že byt predala za 33.800,00 €, ktoré jej zaplatili
kupujúci pred podpisom zmluvy - od kupujúcich ani od A. I. však nedostala žiadne peniaze.

3.
Žalobca sa vo veci vyjadril podaním došlým súdu dňa 21.4.2016 v ktorom uviedol že rozsudkom

právoplatným dňa 30.12.2014 Okresný súd rozhodol, že zmluva medzi spoločnosťou GERONT DSS
s.r.o. a B.. D. G. a Y. D. nie je platná od počiatku - z tohto dôvodu si musia obe strany vrátiť finančné
plnenia. Poukázal na skutočnosť že pred podaním návrhu o určenie neplatnosti zmluvy o prevode
vlastníctva bytu vyvolal stretnutie C.. Hošovský so H. E., a ponúkol mu mimosúdne vyrovnanie od
žalovanej vo výške 15.000,00 €, teda žalovaná uznala že má dlh voči žalobcovi.

4.
Žalobca sa vo veci vyjadril ďalším podaním došlým súdu dňa 7.11.2016 v ktorom uviedol že suma
16.900,00 € bola žalovanej vyplatená na základe záväzkovo právneho vzťahu založeného kúpnou
zmluvou o prevode vlastníctva bytu - uvedenú zmluvu tunajší súd vyhlásil v konaní vedenom pod sp.zn.

9C/56/2012 za absolútne neplatnú, žalobca sa preto domáha voči žalovanej vydania bezdôvodného
obohatenia, keď jednou z osobitných skutkových podstát bezdôvodného obohatenia je obohatenie
získané plnením z neplatného právneho úkonu (plnenie nastalo v dôsledku právneho úkonu, ktorý je
od samého začiatku neplatný podľa dôvodov ustanovených v§ 37 až 41a Občianskeho zákonníka).
Poukázal na skutočnosť že dôvodom neplatnosti zmluvy bolo to, že kúpnu zmluvu uzavrela na strane

kupujúceho osoba nespôsobilá konať v mene kupujúceho (t.j. osoba odlišná od osoby konateľa
obchodnej spoločnosti vystupujúcej v tomto záväzkovom vzťahu ako kupujúci).

5.
Na pojednávaní konanom dňa 14.11.2016 právny zástupca žalovanej uviedol že preukázanie, že prišlo

k reálnemu odovzdaniu finančného plnenia, t.j. vyplatenia kúpnej ceny za byt, je na strane žalobcu.
Na pojednávaní konanom dňa 14.11.2016 žalovaná uviedla že po predchádzajúcej dohode pána I. s
jej synom A. prišiel za ňou pán I. s tým, že syn žalovanej potreboval peniaze na vybavenie finančných
prostriedkov z eurofondov, čomu žalovaná vôbec nerozumela; tieto finančné prostriedky mal vybaviť
pán I. pre syna žalovanej. Finančné prostriedky mali byť určené pre pána I., žalovaná ani jej syn

nemali z uzavretej kúpnej zmluvy dostať žiadne peniaze. Syn žalovanú presvedčil, že pôžička by bola
výhodná, preto žalovaná išla s pánom I. k notárke - až tu zistila že sa nejedná o zmluvu o pôžičke, ale
o kúpnu zmluvu na byt; takúto zmluvu odmietla podpísať, ale neskôr ju pán I. presvedčil že inak sa to
spraviť nedá. Pán I. nechcel žalovanej predmetnú kúpnu zmluvu dať do ruky, len ju čítal; po príchode
k notárke pracovníčka notariátu predložila žalovanej na podpis predmetnú zmluvu - žalovaná si ju ani

vtedy neprečítala.
Na otázky sudcu žalovaná uviedla že ona zmluvu ani nemala v ruke, teda nevedela že podpisuje že
preberá 33.800,00 €; čestné prehlásenie jej pán I. takisto iba podstrčil, žalovaná nevedela že podpisuje
čestné prehlásenie (po vzhliadnutí čestného prehlásenia potvrdila že sa jedná o jej podpis).
Na otázky splnomocneného zástupcu žalobcu žalovaná uviedla, že žalobu na určenie neplatnosti

predmetnej zmluvy podala až týždeň pred vypršaním doby splatnosti uvedenej v zmluve o budúcej
zmluve preto, lebo pán I. jej povedal že vyplatiť sumu za spätný odpredaj bytu nie je možné skôr;
následne, keď žiadala o usporiadanie vzťahu, sa jej pán I. vyhrážal že na ňu zavolá políciu. Uviedla že
ona nikdy žiadne peniaze od pána I. nedostala - byt mal byt spätne odkúpený za peniaze ktoré mali byť
z Európskych fondov. Potvrdila že poverila svojho právneho zástupcu rokovať so žalobcom o tom, že

byt odkúpi za sumu 15.000,00 €.
Na otázky svojho právneho zástupcu žalovaná uviedla že nikto zo spoločnosti žalobcu, ani pán G.,
ani znalec v byte žalovanej nikdy neboli; potvrdenie od správcu bytu vybavoval pán I., návrh na vklad,komunikáciu s katastrom aj všetky poplatky za vklad do katastra vybavoval pán I., takisto platil poplatky
za overovanie kúpnej zmluvy.
Na pojednávaní konanom dňa 14.11.2016 splnomocnený zástupca žalobcu na otázky právneho

zástupcužalovanejuviedolžepánaI.poznal,tentosámzanímprišielstýmžehooslovilažalovaná,ktorá
presvojhosynapotrebovalasumuokolo30.000,00€;rokovalohľadomzáležitostispánomI.(ktorýakoby
zastupoval v rokovaniach žalovanú), zmluvy pripravil pán G., pričom na výslovnú žiadosť žalovanej
pripravil zmluvu o spätnom odpredaji bytu. Následne pán I. so žalovanou išli podpísať kúpnu zmluvu
(následne aj zmluvu o spätnom odpredaji) - bezprostredne po podpísaní kúpnej zmluvy čakal zástupca

žalobcu žalovanú vo vestibule notárskeho úradu, kde jej v hotovosti odovzdal sumu XX.XXX,XX
€, pri čom bol prítomný aj pán I.; od žalovanej nepotreboval podpísať žiadne ďalšie potvrdenie,
nakoľko žalovaná podpísala čestné prehlásenie (príjmový pokladničný doklad znejúci na spoločnosť
žalobcu nebol podpísaný, pre účely účtovníctva stačili doklady ktoré žalovanou podpísané boli). D. k
vypracovaniu kúpnej zmluvy doniesol pán I.. Q. mal potrebné finančné prostriedky k dispozícii, nakoľko
od roku 2006 podniká v oblasti kúpy a predaja nehnuteľností a požičiavania finančných prostriedkov -

disponuje nemalou čiastkou peňazí (peniaze boli buď v pokladni spoločnosti, alebo v sejfe vo VÚB, alebo
na účte v tom čase vedenom vo VÚB). Byt nebol zaevidovaný do majetku spoločnosti žalobcu, nakoľko
sa nejednalo o obdobie ktoré by prekračovalo kalendárny rok, t.j. spoločnosť predpokladala že tento
byt už nebude v jej majetku. Žalobca so žalovanou sa dohodli, že náklady s užívaním bytu bude platiť
žalovaná, nakoľko táto ho užívala; za obdobie v ktorom vlastnil žalobca byt platili daň z nehnuteľnosti.

Na byt bolo zriadené záložné právo v OTP banke na zabezpečenie záložného práva v úveru. Ďalej
potvrdil že finančné prostriedky žalovanej odovzdal on vo vestibule na prízemí domu kde je notársky
úrad - žalovaná si odovzdanú finančnú čiastku prepočítala, a až potom odovzdala doklady, t.j. najskôr
žalovaná podpísala zmluvu až potom prevzala peniaze.
Žalovaná k výpovedi H. E. uviedla že mu nemohla odovzdať žiadne zmluvy ani nemohla prevziať

peniaze, nakoľko H. E. u notárky vôbec nebol; po podpise zmluvy jej pán I. dal jedno vyhotovenie zmluvy.

6.
Súd si pre svoje rozhodnutie zadovážil ďalej list žalobcu žalovanej zo dňa 27.1.2014, čiastočný výpis
z LV č. XXXX pre Obec a k.ú. Trnava (ku dňu 11.11.2016), výdavkový pokladničný doklad žalobcu č.

VPD XXXXX zo dňa 17.4.2012 (vyplatenie byt D. - 16.900,00 €), zápisnicu OR PZ v Trnave zo dňa
15.10.2013 o výsluchu svedka A. I., zápisnicu zo dňa 1.6.2015 o výsluchu svedka H. E., prepis sms
komunikácie medzi A. I. a žalovanou.

7.

Žalovaná sa vo veci vyjadrila -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa
28.11.2016 v ktorom uviedla, že vo vyjadrení a výpovedi na pojednávaní uviedla skutočnosti ktoré
potvrdzujú, že kúpna zmluva z 18.4.2012 o prevode vlastníctva bytu na T. XX v F. na žalobcu a C.. B.. D.
G., nezodpovedala vôli jej účastníkov - ide o fingovaný, simulovaný právny úkon; kúpna cena jej nikdy
nebola vyplatená.

8.
Na pojednávaní konanom dňa 14.12.2016 svedok A. D. (syn žalovanej) na otázky právneho zástupcu
žalovanej uviedol že A. I. spoznal cez jeho otca, s ktorým sa stretol niekedy v roku 2012 - tomuto povedal
že podniká v oblasti deratizácie, avšak nemá toľko práce ako v minulosti, na čo mu otec A. I. navrhol,

aby sa spojil s jeho synom. Následne približne po mesiaci svedkovi zavolal A. I., ktorý ponúkol svedkovi
peniazezeurofondovnarozbehpodnikania-svedokuviedolženemápeniaze,načoRastislavI.povedal
že on mu peniaze zoženie, je však potrebné aby založil „nejaké peniaze“ - nejednalo sa o pôžičku
ktorá by bola poskytnutá svedkovi, ale o peniaze, ktoré A. I. potreboval údajne na vybavenie finančných
prostriedkov z eurofondov; za uvedenú službu žiadal na zabezpečenie vrátenia finančných prostriedkov

zálohu, a to najskôr vo forme pozemkov v Kamennom mlyne, a neskôr aj bytu. Na základe uvedeného
svedok oslovil žalovanú - najskôr bola proti, neskôr však súhlasila; následne svedok žalovanú zoznámil s
A. Gottwaldom, a ohľadom všetkých záležitostí komunikovali už iba oni dvaja (svedok sa už o záležitosť
nezaujímal). D. prevode bytu mal mechanizmus fungovať tak, že známy A. I. tomuto požičia peniaze,
ktoréA.I.použijenavybavovanieeurofondovačerpacejstanice,azaúčelomzabezpečeniatejtopôžičky

pre A. I. mal byť založený byt žalovanej (nemal byť ani predaný ani záloh nemal byť vložený z titulu
záložného práva do katastra).
Na otázky sudcu svedok uviedol že on zmluvu ktorú podpísala žalovaná (jeho matka) nevidel, pred jej
podpisom nevedel o čo sa jedná - plne veril A. I.; prvýkrát ju videl až po tom, ako sa skontaktoval správnym zástupcom žalovanej. Svedok nemá vedomosť o tom, že by žalovaná prevzala z titulu uzavretej
kúpnej zmluvy nejaké peniaze.
Na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX právny zástupca žalovanej poukázal na vyjadrenie

žalovanej, ktorá tvrdí že prvýkrát videla zmluvu až v aute pred notárskym úradom, keď jej ju ukázal A. I..
Na pojednávaní konanom dňa 14.12.2016 žalovaná na otázky svojho právneho zástupcu uviedla, že
s ponukou na tzv. spätný odpredaj bytu súhlasila z dôvodu že zistila, že A. I. ju asi podviedol - chcela
vec vyriešiť a mať pokoj.
Na otázku splnomocneného zástupcu žalobcu žalovaná uviedla že na jej naliehanie, približne za dva dni

po podpise kúpnej zmluvy, jej A. I. priniesol zmluvu o budúcej zmluve, aby si byt mohla odkúpiť naspäť.

9.
Na pojednávaní konanom dňa XX.X.XXXX svedok D. G. (ďalší účastník zmluvy) uviedol, že ho oslovil s
požiadavkou na vypracovanie kúpnej zmluvy H. E., zároveň mu ponúkol podieľať sa na zamýšľanej kúpe
nehnuteľnosti od žalovanej v jednej polovici; svedok na ponuku pristúpil. U. vypracoval potrebné kúpne

zmluvy ktoré odovzdal H. E., a zároveň mu odovzdal v hotovosti sumu 16.900,00 €, čo bola jeho časť
kúpnej ceny - ďalšie kroky vykonával H. E., a keď bolo všetko vybavené, spolu išli na kataster za účelom
podania návrhu na vklad kúpnej zmluvy. D. za X dni svedka oslovil H. E. s tým, že žalovaná si predaj
bytu rozmyslela, chcela by ho kúpiť späť - svedok preto vypracoval zmluvu o budúcej kúpnej zmluve,
ktorej predmetom mal byť spätný odpredaj bytu žalovanej. Približne po roku sa na svedka obrátil právny

zástupca žalovanej, ktorý žiadal zrealizovanie budúcej kúpnej zmluvy, a to odpredajom bytu naspäť
žalovanej - predložil však zmluvu ktorá bola sfalšovaná, bola v nej vymenená stránka na ktorej bola
dohodnutá kúpna cena (na sfalšovanej zmluve bola kúpna cena uvedená polovičná); svedok právnemu
zástupcovi žalovanej preukázal že sa jedná o falzifikát (svedok mal k dispozícii pôvodnú zmluvu), tiež
políciou bolo preukázané že žalovanou predložená kúpna zmluva bola sfalšovaná. Keďže svedok s

predajom bytu žalovanej za polovičnú sumu nesúhlasil, žalovaná podala návrh na určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy, v ktorom bola úspešná z dôvodu formálnej chyby (keď H. E. nemal platné splnomocnenie
od spoločnosti GERONT DSS na uzatvorenie kúpnej zmluvy). S poukazom na uvedené prišlo na strane
žalobcu, aj na strane svedka k vzniku škody, nakoľko nemali ani nehnuteľnosť ani peniaze od žalovanej.
Na otázky sudcu svedok uviedol že on pri odovzdávaní peňazí žalovanej nebol, pravdepodobne ich

odovzdal pán E. na notárskom úrade - o tom žalovaná podpísala potvrdenie.
Na otázky právneho zástupcu žalovanej svedok uviedol že pri tvorbe zmluvy mal ako podklad list
vlastníctva a odfotenú kópiu občianskeho preukaz - uvedené podklady boli postačujúce na vypracovanie
kúpnej zmluvy. Svedok uviedol že v kupovanom byte nebol, nebola mu podozrivá kúpna cena. A. I.
svedok nepozná, o jeho účasti pri predaji bytu nič nevie. Na ďalšiu otázku uviedol že hotovosť ktorú

odovzdal H. E. mal z časti doma, čiastočne ju vybral z banky. V deň podpisu kúpnej zmluvy bol svedok
v Trnave, na notárskom úrade však nebol, po podpise išiel spolu so H. E. na kataster, poplatky za návrh
na vklad na katastri platili napoly.
Na pojednávaní konanom dňa 18.1.2017 splnomocnený zástupca žalobcu na otázky právneho zástupcu
žalovanej uviedol, že v deň podpisu zmluvy mu zavolal pán I. že zmluvy sú na notárstve podpísané -

spolu s pánom G. sa preto odviezli pred notársky úrad, kde H. Selecký peniaze (aj s podielom pána G.),
odovzdal priamo žalovanej, a prevzal si od nej kúpne zmluvy.

XX.
Q. sa vo veci vyjadrila -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- ďalším podaním došlým súdu dňa

6.11.2016 v ktorom uviedla, že vyšetrovateľ KR PZ v Trnave vo veci trestného stíhania pre zločin
podvodu vedeného pod sp. zn. KRP-263 / 2-VYS -TT-2014 objasňoval okolnosti údajného falšovania
zmluvy o budúcej kúpnej zmluve aj formou znaleckého dokazovania - z posudku Kriminalistického a
expertízneho ústavu PZ SR vyplýva, že piata strana zmluvy o budúcej zmluve nie je totožná s ostatnými
stranami zmluvy a so zmluvou bolo manipulované tým, že bola rozviazaná a opätovne zviazaná po

prvom a druhom notárskom osvedčení podpisov, teda po overení podpisov D. G. a H. E. dňa 19.4.2012 a
podpisomžalovanoudňa20.4.2012.Podľažalovanejmážalobcapovinnosťpreukázať,žezprostriedkov
spoločnosti poskytol finančné prostriedky na zaplatenie kúpnej ceny, a že aj po uzavretí kúpnej zmluvy
plnil povinnosti vlastníka nehnuteľnosti - žalobca však na preukázanie zdroja peňazí na kúpu bytu
predložil jediný dôkaz, a to výdavkový pokladničný doklad č. VPD 12083 vyhotovený 17.4.2012; doklad

nie je podpísaný, takže nevedno kto ho vyhotovil a kto sumu 16.900,00 € prevzal. V ďalšom poukázala
žalovaná na nakladanie žalobcu a C.. B.. D. G. s predmetným bytom po jeho nadobudnutí - prevod bytu
na D. W. (jeho vlastníctvo nebolo vložené do katastra), úver od banky (na základe nepravdivých údajov),
a zriadenie záložného práva na byt.K vyjadreniu priložila žalovaná znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ ČEZ: PPZ-
KEU-BA-EXP-2014/14014.

11.
Na pojednávaní konanom dňa X.X.XXXX svedok A. I. na otázky právneho zástupcu žalovanej uviedol,
že A. D. (syn žalovanej) ho viackrát požiadal o poskytnutie finančnej pôžičky (peniaze vždy vrátil). U. keď
A. D. znova potreboval pôžičku svedok nedisponoval finančnými prostriedkami, preto A. D. odporučil
na pána E.. Pri požičiavaní peňazí A. D. pánom E. svedok nakontaktoval A. D. na pána E., vysvetlil

situáciu,aA.D.spánomE.sadohodlinapožičanípeňazí,keďpodmienkoubolozaloženienehnuteľnosti
- bytu, ktorého vlastníčkou je žalovaná. Následne sa stretli svedok, pán E. a žalovaná v kaviarni pod
notárskym úradom (prízemie budovy v ktorom sídli notársky úrad), pán E. mal pripravené prevodové
zmluvy týkajúce sa nehnuteľnosti. Peniaze (svedok si čiastku nepamätá) žalovanej odovzdal pán E.,
žalovaná si ich prevzala a prepočítala - následne svedok a žalovaná išli k notárke, kde žalovaná zmluvy
podpísala, jednu si vzala, jednu si zobral pán E.; svedok uviedol že nevie čo bolo obsahom zmluvy,

nakoľko jeho sa to netýkalo, on účastníkov vzťahu iba nakontaktoval. Na ďalšiu otázku svedok uviedol
že peniaze boli žalovanou prevzaté pred podpisom zmluvy, žalovaná si zmluvu čítala v kaviarni pred
tým, ako ju išla k notárke podpísať. Krátko po podpise prvej zmluvy bola podpísaná aj ďalšia zmluva, v
ktorej bolo dohodnuté, že žalovaná môže spätne odkúpiť predtým predanú nehnuteľnosť, a to za sumu
ktorá zodpovedala výške požičaných peňazí.

D. pred súd žalovaná, ktorá priebeh podpisu zmluvy opisuje tak, že autom pre ňu prišiel A. I., ktorý jej
zmluvy vôbec nedal, nie je pravdou že by sedeli v kaviarni - o zmluve jej A. I. hovoril keď sedeli v aute,
ubezpečoval ju že všetko je v poriadku, a že jej syn A. D. získa čerpaciu stanicu alebo nejaké eurofondy;
ubezpečil ju že byt sa nebude predávať, že prevod vlastníctva nepôjde na zavkladovanie do katastra
nehnuteľností. Následne, ako vyšli z auta, žalovaná s A. I. išli k notárke, kde žalovaná zmluvy podpísala,

opätovne si ich však riadne neprečítala, následne A. I. dal žalovanej podpísať ešte „nejaké dva papiere“.
Žalovaná trvá na tom že žiadne peniaze neprevzala.
E. trvá na tom, že priebeh podpisu zmluvy bol taký ako uviedol v predchádzajúcej výpovedi, t.j. že
žalovaná si zmluvu prečítala, prevzala peniaze, a zmluvu podpísala u notárky.
Naotázkysplnomocnenéhozástupcužalobcusvedokuviedolžepodpisdruhejzmluvyospätnompredaji

bytu iniciovala buď žalovaná alebo jej syn - svedok o tom oboznámil pána E., následne sa zmluva
podpísala u notárky. E. trvá na tom, že peniaze si žalovaná prepočítala pred popisom zmluvy v kaviarni,
nevie si spomenúť či boli odovzdané v kaviarni alebo až po podpise zmlúv.
Predstúpila pred súd žalovaná, ktorá trvá na tom, že ona žiadne peniaze nedostala, neprepočítala si
ich, pána E. prvýkrát videla na súde.

12.
Žalovaná sa vo veci vyjadrila -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- ďalším podaním došlým
súdu dňa 7.4.2017 v ktorom uviedla, že žalobca má povinnosť preukázať, že z prostriedkov spoločnosti
poskytol finančné prostriedky na zaplatenie kúpnej ceny, a že aj po uzavretí kúpnej zmluvy plnil

povinnosti vlastníka nehnuteľnosti - na preukázanie zdroja peňazí na kúpu polovice bytu však predložil
iba jediný dôkaz, a to výdavkový pokladničný doklad č. VPD XXXXX vyhotovený 17.4.2012; žalobca
teda podľa žalovanej neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal reálne odovzdanie kúpnej ceny, t.j.
sumy 16.900,00 € žalovanej. Uvedené tvrdenie potvrdzujú aj skutočnosti: 1/ VPD č. XXXXX zo dňa
17.4.2012 na sumu 16.900,00 € nie je podpísaný ani osobou, ktorá ho vystavila, ani pokladníkom

ani príjemcom peňazí, 2/ účtovné symboly na VPD MD XXXXX a DAL 21101 sa tykajú vrátenia
cudzích finančných prostriedkov, čo napovedá že mohli byť vyplatené H. E. a opustili sféru majetku
spoločnosti, 3/ neobjasnené zostalo či v účtovníctve žalobcu je zaevidovaný výdaj titulom zaplatenia
správneho poplatku za vklad do katastra nehnuteľnosti podľa návrhu z 18.4.2012, 4/ nehnuteľnosť
nadobudnutú podľa kúpnej zmluvy z 18.4.2012 žalobca neevidoval v majetku spoločnosti ako dlhodobý

hmotný majetok za roky 2012, 2013 a 2014 (viď súvaha žalobcu k 31.12.2013), 5/ žalobca neeviduje v
účtovníctve príjmy a výdavky spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti - neplatil za správu bytu, neplatil daň
z nehnuteľnosti, neinkasoval od žalovanej nájomné. Opätovne zdôraznila, že od žalobcu na základe tzv.
kúpnej zmluvy z 18.4.2014 neprevzala žiadne finančné prostriedky. Poukázala na rozporné tvrdenia A.
I. a H. E. týkajúce sa odovzdania sumy 33.800,00 € žalovanej - svedok A. I. pri vyšetrovaní na polícií

(15.10.2013) opísal akt odovzdania peňazí tak, že sa odohral v kaviarni, kde si žalovaná mala prečítať
zmluvy, tam jej mal H. E. odovzdať 33.800,00 €, žalovaná si ich mala prepočítať, a následne ísť s A. I.
podpísať zmluvy na notársky úrad; obdobne vypovedal A. I. na pojednávaní na súde 1.3.2017; naproti
tomu H. E. na pojednávaní 14.11.2016 nehovoril že boli v kaviarni, ale peniaze odovzdal žalovanej nachodbe (vo vestibule) prízemia budovy, kde sídli notárky úrad, kde si ich prepočítala. Poukázala tiež na
mnohé formy podvodného konania, ktorého sa dopustili osoby na strane kupujúcich zo zmluvy - H. E.,
D. G. a A. I.. Na záver žalovaná uviedla že ako dôchodkyňa a vdova nemala najmenší dôvod zbaviť sa

bytu na ktorý je odkázaná; fakticky ani k žiadnej zmene jej postavenia nedošlo - naďalej v byte bývala,
neplatila nájomné ale znášala všetky platby za správu domu a zaplatila aj daň z nehnuteľnosti, byt mala
predať za polovicu trhovej ceny, noví vlastníci bytu napriek záväzku v zmluve o budúcej kúpnej zmluve
z XX.X.XXXX previesť byt späť na žalovanú bez tiarch a práv tretích osôb uzavreli 21.6.2012 kúpnu
zmluvu, ktorou previedli vlastníctvo k bytu na D. W., ktorá mala slúžiť na to, aby nový vlastník získal od

OTP Banka, a.s. úver, ktorý si banka zabezpečila zriadením záložného práva na byt, podkladom pre
poskytnutie úveru bol znalecký posudok B.. G. I. č. 137/2012, hoci znalkyňa v byte nikdy nebola a do
posudku uviedla údaje (fotodokumentáciu, pôdorys, popis) o inom byte.
K vyjadreniu priložila žalovaná súvahu žalobcu k 31.12.2013.

13.

Právny zástupca žalovane v záverečnej reči uviedol že súd by mal komplexne vyhodnotil všetky dôkazy
jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti - tieto podľa neho potvrdzujú, že žalovaná kúpnu cenu neprevzala,
vzhľadom na závažné rozpory vo výpovediach H. Seleckého, A. I. a D. G., týkajúcich sa najmä miesta a
spôsobu údajného odovzdania kúpnej ceny, a ďalších okolností podvodného konania uvedených osôb.
V celom procese prevodu bytu bol nadmieru aktívny A. I., ktorý kontaktoval žalovanú, priviezol ju na

notársky úrad, išiel s ňou podpísať zmluvu, aktívne vystupoval v katastrálnom konaní, inicioval uzavretie
zmluvy o budúcej zmluve, vybavoval potvrdenie od správcu domu, zabezpečoval, aby byt prezrela
znalkyňa a pod. - pritom predmetný byt kupovali osoby, ktoré ani nevedeli kde sa byt nachádza, ako
vyzerá, nepoznali predávajúcu; byt kúpili za polovičnú cenu než je jeho trhová cena, a následne ho
predaliazískalipodvodnýmspôsobomúverodO.banky.Jesícepravdou,žežalovanáurobilachybukeď

podpísalakúpnuzmluvustextom,žeprevzalapeniaze,aleorgánypolíciedôslednetútokauzunevyšetrili
- tieto a ďalšie okolnosti by mal súd vyhodnotiť tak, že nepotvrdzujú odovzdanie kúpnej ceny zo strany
žalobcu žalovanej. Poukázal na skutočnosť, že žalobca nepreukázal, že z majetku spoločnosti použil
finančné prostriedky na kúpu bytu, a nesprával sa ako jeho vlastník; jediné potvrdenie ktoré predložil
žalobca súdu nie je nikým podpísané, a ako účtovný doklad je v rozpore s právnymi predpismi. Navrhuje

žalobu zamietnuť.

14.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a s vyjadreniami strán sporu, výsluchom
splnomocneného zástupcu žalobcu, žalovanej a jej právneho zástupcu, výsluchom svedkov A. D., D.

G. a A. I., oboznámením sa s listinnými dôkazmi uvedenými vyššie, oboznámením sa s obsahom
pripojeného spisu Okresného súdu Trnava sp.zn. 9C/56/2012, ako i oboznámením sa s obsahom celého
spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Strany sporu (na strane kupujúceho tiež D. G.) uzavreli dňa 18.4.2012 kúpnu zmluvu - zmluvu o prevode
vlastníctva bytu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k bytu č. 16 na 8. p. stavby - bytového

domu súp.č. XXXX, na Hospodárskej ulici č. XX v Trnave, a spoluvlastníckeho podielu na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku parc.č. XXXX, a to z
vlastníctva žalovanej do vlastníctva žalobcu a C.. B.. D. G. (každého v podiele 1/2-ca), za kúpnu cenu
33.800,00 €.
Rozsudkom Okresného súdu Trnava č. 9C/56/2012-186 zo dňa 4.11.2014 bolo určené, že vyššie

uvedená zmluva o prevode vlastníctva k bytu je neplatná (z dôvodu že ju v mene kupujúceho podpísala
neoprávnená osoba); vlastníčkou uvedeného bytu je teda žalovaná.
Žalovaná za prevod vlastníctva k bytu prevzala kúpnu cenu 33.800,00 € (t.j. od žalobcu sumu 16.900,00
€, vzhľadom na jeho podiel na kúpe 1/2-ca), čo bolo preukázané podpisom žalovanej na samotnej
zmluve(bod8.1.),podpisomčestnéhoprehláseniazodňa18.4.2012,atiežvýpoveďamiH.E.,asvedkov

D. G. a A. I.; žalovaná nedokázala preukázať, že kúpna cena jej nebola odovzdaná, že ju neprevzala,
pričom dôkazové bremeno v tomto smere spočívalo na nej

15.
Právny zástupca žalovanej navrhol vykonať ďalší dôkaz, a to nariadením znaleckého dokazovania za

účelom prešetrenia účtovníctva spoločnosti žalobcu v rozhodnom období, z ktorého by bolo zrejmé že
suma 16.900,00 € bola v tomto období na účte spoločnosti žalobcu resp. ju mala k dispozícii, a že bola
vyplatená žalovanej, a či sa predmetný byt viedol v majetku resp. v účtovníctve žalobcu - tento dôkaz
súd nevykonal, nakoľko dovtedajšie dokazovanie na preukázanie skutočnosti ohľadom odovzdania /prevzatiakúpnejcenyžalovanounebolopotrebné,keďsúdmaltútoskutočnosťzapreukázanú;znalecký
posudok tak ako ho navrhovala žalovaná by pre súd nemal žiadnu hodnotu. Iba súd rozhodne, ktoré
s označených dôkazov vykoná (§ 185, ods. 1 Civilného sporového poriadku), nie je teda povinnosťou

súdu vykonať všetky dôkazy označené stranami sporu či ich zástupcami.

16.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 35 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa

stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež
podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle
znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho,

komu bol právny úkon určený.
Podľa § 37 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný.
Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456, prvá veta Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu,
na úkor koho sa získal.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov

povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 458, ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením.

Podľa § 517, ods. 1, prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) bola od 10.9.2014
do 8.12.2015 vo výške 0,05%.

Podľa § 187 Civilného sporového poriadku za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému
objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.
Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké
dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
Podľa § 191, ods. 1 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo.
Podľa § 215 Civilného sporového poriadku súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.Podľa § 217, ods. 1, prvá veta Civilného sporového poriadku pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase
jeho vyhlásenia.

17.
Podľa R 26/1975 (s. 129 ods. 2): Ako prospech získaný plnením z neplatných právnych úkonov možno
uviesť plnenie na základe kúpnych zmlúv neplatných najmä v zmysle ustanovenia § 39 OZ, keď ide
o plnenie z predaja nehnuteľnosti, hoci už skôr došlo k jej vyvlastneniu, alebo nehnuteľnosť z iného
dôvodu už nie je v dispozícii predávajúceho.

Podľa R 1/1979 (s. 7): Nárokom na vydanie neoprávneného majetkového prospechu z neplatnej zmluvy
býva napr. nárok na vrátenie plnenia zo zmluvy o predaji nehnuteľnosti, ak predávajúcimi neboli vlastníci,
ak bola zmluva uzavretá iba ústne a pod.
Podľa R 27/2000 (analogicky): Nárok na vrátenie preddavku na kúpnu cenu z dôvodu, že k uzavretiu
kúpnej zmluvy ani k vydaniu rozsudku nahradzujúceho vyhlásenie vôle nedošlo, je nárokom z
bezdôvodného obohatenia.

Podľa R 1/1979 (s. 4 ods. 2, 3, 5 a 7): Nároky na vrátenie neoprávneného majetkového prospechu
vzniknutého plnením bez právneho dôvodu zahrňujú predovšetkým nároky získané tým, že poskytnuté
plnenie od začiatku nemalo právny dôvod. Najčastejším prípadom neoprávneného majetkového
prospechu vzniknutého plnením bez právneho dôvodu je prijatie preddavku na plnenie podľa zmluvy,
ktorú účastníci zamýšľali (najmä o predaji a kúpe nehnuteľností a automobilov), k uzavretiu ktorej však

neprišlo.
Podľa R 1/1979 (s. 7 ods. 4, 5, s. 8 ods. 1 a 2): Tak ako pri odplatných zmluvách sú obyčajne práva
a povinnosti oboch účastníkov zmluvy vzájomne podmienené, sú vzájomne podmienené aj ich nároky
na vrátenie už prijatých plnení, ak išlo o neplatnú zmluvu. Nárok jedného z účastníkov zmluvy na
vrátenie plnenia z neplatnej zmluvy je zo zákona podmienený jeho záväzkom voči druhému účastníkovi

a táto vzájomná viazanosť musí byť vyjadrená v rozsudku, ktorý súd vynáša o niektorom z nárokov. V
prípade kúpy rodinného domu sú takýmito vzájomnými a vzájomne podmienenými plneniami zo strany
predávajúceho prevod vlastníctva a zo strany kupujúceho zaplatenie kúpnej ceny. Prevod vlastníctva
zahrňuje v sebe vždy aj odovzdanie nehnuteľnosti do užívania a pri prevode vlastníctva rodinného domu
sú prevod vlastníctva a uvoľnenie bytu dve rozdielne a vzájomne nezávislé plnenia. Zaplatenie kúpnej

ceny je protiváhou vlastníctva k predávanému predmetu. Ak je teda zmluva neplatná, takže k prevodu
vlastníctva na kupujúceho nedošlo, kupujúci však zaplatil kúpnu cenu, treba kúpnu cenu vrátiť, pričom
táto reštitúcia je z druhej strany vyvážená tým, že vlastníctvo k predávanému predmetu neprešlo na
kupujúceho, ale zostalo predávateľovi.

18.
Ak vzniklo bezdôvodné obohatenie, právna úprava zabezpečuje povinnosť jeho vydania, pričom
povinným (zodpovedným subjektom) na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa bezdôvodne
obohatil, oprávneným subjektom (v prospech ktorého sa vydanie má uskutočniť), je ten na úkor koho
bezdôvodné obohatenie vzniklo.

Za plnenie bez právneho dôvodu sa považuje situácia, keď právny dôvod od samého začiatku
neexistoval, resp. ak dodatočne odpadol. Povinnosť vydania bezdôvodného obohatenia postihuje
obohateného bez zreteľa na jeho prípadnú dobromyseľnosť v čase získania bezdôvodného obohatenia
(existencia dobrej viery má význam iba v prípade vydania jeho úžitkov).
Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie vymedzená vo všeobecnosti v § 451 a § 456 Občianskeho

zákonníka je v ustanovení § 457 Občianskeho zákonníka konkretizovaná - ide o formu získania
bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy alebo zrušenej zmluvy. Z neplatnej alebo zrušenej zmluvy
je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo na základe nej dostal, pričom táto povinnosť je
vzájomná; účastník zmluvy je povinný vrátiť to čo dostal, a to v prvý deň po tom, čo ho druhý účastník
o vrátenie požiadal (§ 563 Občianskeho zákonníka).

Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia, pričom dôkaznú povinnosť môže
účastník plniť hneď na začiatku konania, napr. v žalobe, alebo vo vyjadrení k nej, ale tiež mimo
týchto procesných úkonov, najmä v rámci prípravy pojednávania, pri odročení pojednávania a pod.
Povinnosť označiť dôkazy sa pritom vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré boli uvedené v žalobe. Cieľom
dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva

na účastníkovi konania (bez ohľadu na jeho procesné postavenie). Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov
navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil, alebo
nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Treba tiež poukázať na skutočnosť, že splnenie dôkaznejpovinnosti ešte neznamená automaticky aj unesenie dôkazného bremena - dôkazným bremenom (v
spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý
závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu aj navrhnuté dôkazy vyznieť po

ich vykonaní a vyhodnotení ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane.
Zmyseluplatňovaniadôkaznéhobremenaspočívavzabezpečeníreálnehouplatneniazákladnéhopráva
na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu
nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie - v takom prípade musí rozhodnúť v situácii
dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom podľa hmotného

práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska
hmotného práva.

19.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh žalobcu je dôvodný.
Strany sporu (na strane kupujúceho tiež D. G.) uzavreli dňa 18.4.2012 kúpnu zmluvu - zmluvu o prevode

vlastníctva bytu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva žalovanej k bytu č. 16 na 8. p. stavby
- bytového domu súp.č. XXXX, na Hospodárskej ulici č. XX v Trnave, a spoluvlastníckeho podielu na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku parc.č.
XXXX, do vlastníctva žalobcu a C.. B.. D. G. (každého v podiele 1/2-ca), za kúpnu cenu 33.800,00 €.
Následne Rozsudkom Okresného súdu Trnava č. 9C/56/2012-186 zo dňa 4.11.2014 bolo určené, že

vyššie uvedená zmluva o prevode vlastníctva k bytu je neplatná (z dôvodu že ju v mene kupujúceho
podpísala neoprávnená osoba, čo však pre rozhodnutie v súdenej veci nemá žiadny praktický význam)
- vlastníčkou uvedeného bytu je teda žalovaná.
V uvedenej situácii potom prišlo k bezdôvodnému obohateniu, ktoré vzniklo na strane žalovanej, a to
z dôvodu plnenia z neplatného právneho úkonu (§ 451 Občianskeho zákonníka), nakoľko predmetná

kúpnazmluvabolaprávoplatnýmsúdnymrozhodnutímurčenázaneplatnú,resp.súdurčilževlastníčkou
predmetného bytu je žalovaná. V takomto prípade si účastníci neplatnej zmluvy majú vrátiť všetko čo
podľa nej dostali - žalobca však fakticky „nedostal nič“ (vlastnícke právo právne platne nenadobudol),
preto nemal ani čo žalovanej vrátiť; naopak žalovaná obdržala od žalobcu (a C.. B.. D. G. ako druhého
kupujúceho) sumu 33.800,00 € (kúpnu cenu za prevod nehnuteľností), a keďže žalobcovi neodovzdala

primeranú protihodnotu, je povinná mu túto sumu ako bezdôvodné obohatenie vydať.
Žalovaná v konaní tvrdila, že jej v súvislosti s prevodom nehnuteľností nebola vyplatená kúpna cena, že
ona od žalobcu, C.. B.. D. G., ani od inej osoby v tejto súvislosti neprevzala žiadne finančné prostriedky
- táto otázka bola v konaní ťažisková (nie iné skutočnosti na ktoré v priebehu konania opakovane
žalovaná poukazovala), nakoľko ak by sa preukázalo tvrdenie žalovanej (že nič neprevzala), nevzniklo

by logicky ani jej bezdôvodné obohatenie. Podľa názoru súdu však v konaní bolo preukázané, že
žalovaná sumu 33.800,00 € prevzala - o tejto skutočnosti svedčí 1/ úplne jednoznačne jej podpis na
zmluve o prevode vlastníctva bytu zo dňa 18.4.2012 (bod 8.1. „Predávajúci /teda žalovaná/ svojím
podpisom potvrdzuje, že kúpna cena mu bola vyplatená v celosti pred podpisom tejto zmluvy a túto
riadneprevzal“),naktorejbolpodpisžalovanejoverenýnanotárskomúrade,2/žalovanoudňa18.4.2012

podpísané Čestné prehlásenie („Čestne prehlasujem, že som dňa 18.04.2012 prevzala od spoločnosti
Geront DSS, s.r.o. ... celkovú sumu 33.800,- EUR ... čo potvrdzujem svojim vlastnoručným podpisom),
3/ výpoveďami splnomocneného zástupcu žalobcu („žalovaná podpísala čestné prehlásenie“, „finančné
prostriedky žalovanej odovzdal on vo vestibule na prízemí domu kde je notársky úrad - žalovaná si
odovzdanú finančnú čiastku prepočítala, a až potom odovzdala doklady“), výpoveďou svedka D. G.

(„vypracoval potrebné kúpne zmluvy ktoré odovzdal H. E., a zároveň mu odovzdal v hotovosti sumu
16.900,00 €, čo bola jeho časť kúpnej ceny“), a svedka A. I. („sa stretli svedok, pán E. a žalovaná v
kaviarni pod notárskym úradom, prízemie budovy v ktorom sídli notársky úrad, pán E. mal pripravené
prevodové zmluvy týkajúce sa nehnuteľnosti. Peniaze žalovanej odovzdal pán E., žalovaná si ich
prevzala a prepočítala“, „peniaze boli žalovanou prevzaté pred podpisom zmluvy, žalovaná si zmluvu

čítalavkaviarnipredtým,akojuišlaknotárkepodpísať“,„trvánatom,žepeniazesižalovanáprepočítala
pred popisom zmluvy v kaviarni, nevie si spomenúť či boli odovzdané v kaviarni alebo až po podpise
zmlúv“), 4/ nepriamo tiež výdavkovým dokladom žalobcu č. VPD XXXXX zo dňa 17.4.2012 (vyplatenie
byt D. - 16.900,00 €). Vyššie uvedené dôkazy žalovaná síce spochybnila, stále tvrdiac že z titulu kúpnej
ceny za byt neobdržala žiadne peniaze, ale nepredložila súdu akýkoľvek právne relevantný dôkaz

(ktorým by súd dokázal odôvodniť prípadné zamietnutie návrhu) o opaku. Žalovaná teda neuniesla
v konaní dôkazové bremeno (ktoré spočívalo na nej), aby vyvrátila tvrdenia preukázané viacerými
dôkaznými prostriedkami o tom, že jej v skutočnosti kúpna cena odovzdaná bola.S poukazom na skutočnosť, že dôkazným bremenom bola zaťažená žalovaná, ktorá toto pri svojej
obrane neuniesla, a teda súd nemal zistený iný skutkový stav ako ho tvrdil žalobca - súd potom
rozhodoval v situácii dôkaznej núdze žalovanej, ktorej dopad -neúspech v konaní- pričítal účastníkovi na

ktorom ležalo dôkazné bremeno (t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska
hmotného práva) - z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia, teda uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 16.900,00 €, ako vydanie
bezdôvodného obohatenia.
Čo sa týka úroku z omeškania, na tento má žalobca tiež nárok, a to vo výške základnej úrokovej sadzby

Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania (ku dňu 16.7.2015 vo výške 0,05%) s
plnením peňažného dlhu zvýšenej o 5 percentuálnych bodov, preto súd rozhodol tak že žalobcovi priznal
nárok na úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 16.900,00 € (prisúdená suma / bezdôvodné
obohatenie) od 16.7.2015 (t.j. odo dňa nasledujúceho po dni doručenia návrhu žalovanej, čím bola
žalovaná fakticky vyzvaná na vydanie bezdôvodného obohatenia) do zaplatenia.
Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žalobcovi ho nepriznal i keď bol v konaní plne

úspešný, nakoľko trovy konania si výslovne neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ku Krajskému
súdu v Trnave, cestou podpísaného súdu, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.