Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 13, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/15/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215202515
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7215202515.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň
JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobkyne: O.. I. W., D.. XX. XX. XXXX, N. S.
G., Č. V. Č.. XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Azariová & Ružbašan, Law firm s.r.o., so sídlom v
Košiciach, Kmeťova 26, proti žalovanej: Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, o zaplatenie 879,68 eura s prísl., o

odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 20. 09. 2016 č.k. 25C/91/2015-159
takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdKošiceII(ďalejiba„súdprvejinštancie")rozsudkomzamietolžalobu,ktorousažalobkyňa
domáhala voči žalovanej zaplatenia 879,68 eur s prísl. titulom náhrady škody za nezákonné rozhodnutie

v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej
len zák. č. 514/2003 Z.z.).

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 4 ods. 1 písm.
a/ bod 1, bod f/ ods. 2, 3, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1 - 3, § 18 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. vzal za preukázané,
že uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu bolo voči

žalobkyni začaté trestné stíhanie vo veci prečinu ublíženia na zdraví podľa ust. § 158 Trestného zákona.
Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu zo dňa 17.
12. 2013 bolo voči žalobkyni vznesené obvinenie pre prečin ublíženia na zdraví, proti ktorému uzneseniu
žalobkyňa v lehote 3 dní nepodala zákonný opravný prostriedok - sťažnosť. Následne bola žalobkyňa
uznaná vinnou trestným rozkazom Okresného súdu Košice II zo dňa 11. 2. 2013, ktorý bol zrušený
v dôsledku podania odporu žalobkyňou a rozsudkom Okresného súdu Košice II bola uznaná vinnou

zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví. Bol jej uložený peňažný trest, voči ktorému rozsudku sa
žalobkyňaodvolalaaKrajskýsúdvKošiciachrozsudkomč.k.7To/24/2014-162žalobkyňuspodobžaloby
oslobodil. Žalobkyňa v konaní preukázala vynaložené trovy v tomto trestnom konaní, a to úhradu trov
právneho zastúpenia vo výške 580,88 eur a trovy dokazovania - úhradu za znalecký posudok vo výške
298,80 eur.

3. V danej veci orgánom zastupujúcim štát je Ministerstvo spravodlivosti, na ktorom žalobkyňa uplatnila
nárok na náhradu škody vzniknutej na základe tak nezákonného rozhodnutia orgánov v trestnom konaní
(vyšetrovateľa vo veci vydania uznesenia o vznesení obvinenia), nad ktorým vykonáva dozor prokurátor,
ako aj na základe nezákonných rozhodnutí vydaných v súdnom konaní, pričom tento nárok nebol
Ministerstvom spravodlivosti postúpený príslušnému orgánu. Preto v zmysle § 4 ods. 2 zák. č. 514/2003
Z.z. je orgánom zastupujúcim štát v tomto prípade Ministerstvo spravodlivosti.4. Pri aplikácii ust. § 6 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. na daný prípad súd prvej inštancie uviedol, že je
viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý v uznesení, ktorým zrušil predchádzajúci rozsudok
súdu prvej inštancie vyslovil, že osobitným prípadom hodným osobitného zreteľa je skutočnosť, že aj

v prípade, pokiaľ žalobkyňa proti uzneseniu o vznesení obvinenia nepodala sťažnosť, je zrejmé, že
táto zjavne nemohla byť úspešná, keďže prokurátor vo veci podal obžalobu na súd, aj keď sa s týmto
vysloveným názorom odvolacieho súdu nestotožňuje.

5. V odôvodnení napadnutého uznesenia ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že v súvislosti s

aplikáciou ust. § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. na daný prípad pri svojom skoršom rozhodnutí
prihliadol na právny názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1Cdo/64/2008, ktorý konštatoval, že nezákonné rozhodnutia v príčinnej súvislosti, s ktorými žalobkyňa
uplatňuje svoj nárok na náhradu škody, možno považovať v rámci širšieho výkladu za zrušené v
dôsledku rozsudku Krajského súdu v Košiciach, ktorým bola žalobkyňa spod obžaloby oslobodená.
Zároveň však konštatoval, že pre uplatnenie nároku na náhradu škody žalobkyňou neboli splnené

zákonné predpoklady v zmysle ust. § 6 ods. 1 - 3 zák. č. 514/2003 Z.z., pretože aj napriek tomu,
že nezákonné rozhodnutia možno považovať za zrušené v dôsledku oslobodenia žalobkyne spod
obžaloby, tieto (konkrétne trestný rozkaz a rozsudok súdu prvého stupňa ) nenadobudli právoplatnosť.
Zákonnoupodmienkouokrempredpokladuzrušenianezákonnéhorozhodnutiajetotižto,žerozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť. Nie každé zrušené nezákonné rozhodnutie automaticky zakladá nárok na

náhradu škody v zmysle ust. § 6 zák. č. 514/2003 Z.z. V danom prípade nešlo o zrušené rozhodnutia,
ktoré nadobudli právoplatnosť.

6. Pokiaľ žalobkyňa poukázala na okolnosť, že obžalobu možno považovať za predbežne vykonateľné
rozhodnutie, pri ktorom sa nevyžaduje splnenie podmienky právoplatnosti rozhodnutia konštatoval, že

nepovažuje obžalobu za predbežne vykonateľné rozhodnutie. Predbežne vykonateľné rozhodnutie je
také, ktoré je vykonateľné, aj keď nenadobudlo právoplatnosť a zákon voči nemu pripúšťa opravný
prostriedok, ale nepriznáva mu odkladný účinok. Trestný poriadok voči obžalobe nepripúšťa žiadny
opravný prostriedok, preto nie je splnená podmienka existencie zrušeného nezákonného predbežne
vykonateľného rozhodnutia v zmysle ust. § 6 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z.

7. Na základe týchto úvah súd prvej inštancie uzavrel, že žalobkyňou uplatnený nárok na náhradu škody
nespĺňa zákonom stanovené náležitosti, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

8. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p. tak, že žalovaná má právo na náhradu

trov konania. Žalovanej ako úspešnej v konaní vzniklo právo na náhradu trov konania voči neúspešnej
žalobkyni.

9. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. d/, f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok zmenil tak, že plne vyhovie nároku

žalobkyne alebo rozsudok zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania
vytkla súdu prvej inštancie, že nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu a svoje rozhodnutie oprel
o výklad ad absurdum. Krajský súd v Košiciach vo svojom uznesení, ktorým zrušil predchádzajúci
rozsudoksúduprvejinštancievyslovilsvojprávnynázor,ktorýargumentovalajrozhodnutímNajvyššieho
súdu SR sp. zn. 1Cdo/64/2008 keď uviedol, že oslobodenie spod obžaloby má rovnaký význam ako

zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia. Napriek elementárnej procesnej zásade civilného sporového
konania, ktorou je viazanosť súdu prvej inštancie názorom odvolacieho súdu, súd prvej inštancie
absolútne nerešpektoval právny názor nadriadeného súdu. Súdom prvej inštancie namietané procesné
rozhodnutia (trestný rozkaz a rozsudok súdu prvej inštancie) nemohli nadobudnúť právoplatnosť, keďže
v súlade so zákonom boli aplikované opravné prostriedky. V opačnom prípade by nikdy nevyšla

najavo nezákonnosť napadnutých rozhodnutí a nárok žalobkyne na náhradu škody by bol úplne
vylúčený, nastal by dokonca justičný omyl. Súd prvej inštancie naďalej lipne na formalizme, podľa
ktorého každé jedno procesné rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní a súdu má nadobudnúť
právoplatnosť, a to napriek tomu, že odvolací súd v tejto veci vyslovil svoj právny názor, ktorý súd
prvej inštancie nerešpektoval. Súd prvej inštancie sa nevyjadril k právoplatnosti uznesenia o začatí

trestného stíhania, uznesenia o vznesení obvinenia a k obžalobe a neskúmal ich relevantnosť. Sám
pritom poukázal na to, že proti uzneseniu o vznesení obvinenia žalobkyňa nepodala sťažnosť, teda je
logické, že toto uznesenie bez akejkoľvek pochybnosti nadobudlo právoplatnosť. Výklad ust. § 6 ods.
2 zák. č. 514/2003 Z.z. odvolateľka považuje za ad absurdum, keďže splnenie zákonnej povinnosti(podanie riadneho opravného prostriedku) pripisuje žalobkyni na ťarchu, dokonca touto skutočnosťou
odôvodňuje zamietnutie žaloby. V tej súvislosti poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Mcdo/15/2009 zo dňa 18. 8. 2010. Napriek právnemu názoru krajského súdu a ustálenej judikatúry

Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého sa má uplatňovať extenzívny výklad, metóda systematického a
teleologického výkladu, sa súd prvej inštancie pridržal reštriktívneho výkladu a metódy gramatického
výkladu. Rozhodnutie tak nie je v súlade s princípom právnej istoty, je svojvoľné a arbitrárne.

10. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny. K viazanosti súdu

prvej inštancie právnym názorom odvolacieho súdu poukázala na to, že tomu tak nie je v prípade zmeny
skutkových okolností. Táto v danom prípade vyplýva z odlišného právneho názoru Najvyššieho súdu SR
v otázke povinnosti vyčerpať riadne opravné prostriedky v uznesení sp. zn. 1Cdo/71/2008 zo dňa 30. 9.
2008 a v uznesení sp. zn. 5Cdo/173/2015 zo dňa 26. 10. 2016. Za správny považuje aj názor súdu prvej
inštancie v súvislosti s aplikáciou ust. § 6 ods. 1 - 3 zák. č. 514/2003 Z.z. keď vyvodil, že zodpovednosť
za nezákonné rozhodnutie sa ex lege vzťahuje iba na zrušené právoplatné rozhodnutia. V tej súvislosti

poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo 2162/05 zo dňa 2. 2. 2006.
Opätovne poukázala na nedostatok oprávnenia Ministerstva spravodlivosti konať v mene štátu v tomto
konaní. V tej súvislosti poukázala na viacero rozhodnutí krajských súdov a Najvyššieho súdu SR.

11. Žalobkyňa v reakcii na vyjadrenie žalovanej zotrvala na svojej odvolacej argumentácii. V danej veci

k zmenám skutkových okolností nedošlo a ani k žiadnej relevantnej zmene v právnej úprave. Pokiaľ
žalovaná odkazuje na početnú judikatúru, táto už bola predmetom skúmania súdu prvej inštancie.

12. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania

postupom podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

13. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno
považovať za správne, a to jednak z dôvodu svojvoľného nerešpektovania právneho názoru odvolacieho
súdu vysloveného v zrušujúcom uznesení zo dňa 12. 04. 2016 č.k. 9Co/810/2015-124 a jednak v

dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci, ak súd ako nezákonné rozhodnutia v zmysle § 6 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z.z. hodnotil iba trestný rozkaz a rozsudok súdu prvého stupňa a nehodnotil
samotné nezákonné rozhodnutie - uznesenie o vznesení obvinenia. Samotné nerešpektovanie
záväzného právneho názoru odvolacieho súdu v jeho predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí zakladá
bez ďalšieho dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré v dôsledku

nerešpektovania § 226 O.s.p. (teraz § 391 ods. 2 C.s.p.) spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.).

14. Podľa § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

15. Podľa § 391 ods. 2 C.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

16. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej

o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodol o odvolaní, záväzný. Záväznosť rozhodnutia súdu
je jeho vlastnosť, v dôsledku ktorej má rozsudok účinky, ktoré založiť má. Požiadavky na reflektovanie
právneho názoru vyššieho súdu zaujaté v tej istej právnej veci a vyjadrené v jeho zrušujúcom rozhodnutí
sú pri následnom rozhodovaní súdu prvej inštancie záväzné. Pre konanie po zrušení rozhodnutia
odvolacím súdom platí bezvýnimočne zásada viazanosti a podriadenosti nižšieho súdu - súdu prvej

inštancie právnym názorom vysloveným odvolacím súdom. Záväznosť môže byť reflektovaná len
bezpodmienečným rešpektovaním rozhodnutia odvolacieho súdu.

17.Vkonanínasledujúcompozrušujúcomrozhodnutíodvolaciehosúdunemásúdprvejinštanciežiadny
priestor pre úvahy, či bude alebo nebude rešpektovať právny názor odvolacieho súdu (v danej veci sa

nejedná o zmenu v skutkových zisteniach, ktoré tvorili základ zrušujúceho aj zrušovaného rozhodnutia),
alebo či sa s ním stotožňuje alebo nestotožňuje.18. Viazanosť súdu nižšieho stupňa právnym názorom súdu vyššieho stupňa je zároveň vykonaním
ústavného princípu práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces, ktorého je integrálnou súčasťou.
Nerešpektovanie právneho názoru odvolacieho súdu vyjadreného v zrušujúcom rozhodnutí je preto

porušením tak ust. § 226 O.s.p. (teraz ust. § 391 ods. 2 C.s.p.) ako aj základného práva účastníka
konania na súdnu a inú právnu ochranu.

19.Princípnezávislostisudcovvyjadrenývčlánku144ods.1Ústavyjelenjednýmzústavnýchprincípov,
ktorý nemožno chápať absolútne a izolovane od iných ústavných princípov, predovšetkým všeobecných

ústavných princípov právneho štátu, ako sú zákaz svojvôle, princíp právnej istoty a princíp viazanosti
orgánov verejnej moci (vrátane súdov) právom (princíp legality). Princíp viazanosti súdu prvej inštancie
právnymnázoromodvolaciehosúdujelegislatívnympremietnutímpráveprincípuprávnejistotyazákazu
svojvôle do súdneho rozhodovania. Ak by rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo pre súd prvej inštancie
záväzné, potom by oprávnenie odvolacieho súdu zrušiť napadnuté rozhodnutie nemalo žiadny rozumný
zmysel.

20. V prejednávanej veci súd prvej inštancie, ako bolo hore uvedené, svojvoľne nerešpektoval
záväzný právny názor odvolacieho súdu vyslovený v jeho zrušujúcom uznesení, v ktorom okrem iného
konštatoval, že „uznesenie o vznesení obvinenia Okresného riaditeľstva PZ, Okresného dopravného
inšpektorátu zo dňa 17. 12. 2012 ČVS: ORP-343/DI-KE-2012 voči žalobkyni treba pokladať za zrušené

v dôsledku rozsudku Krajského súdu v Košiciach, ktorým bola žalobkyňa spod obžaloby oslobodená....
Za takýto prípad osobitného zreteľa podľa názoru odvolacieho súdu možno považovať aj situáciu, keď
žalobkyňa v prípravnom konaní síce nepodala riadny opravný prostriedok (sťažnosť) proti uzneseniu
policajných orgánov o vznesení obvinenia, ale prokurátor v trestnej veci podal obžalobu na súd. Za
takejto situácie totiž sťažnosť proti uzneseniu o začatí trestného stíhania zjavne nemohla byť úspešná.

Pretotrvanienavyčerpanítohtoopravnéhoprostriedkusamôžejaviťakoprepjatýformalizmuszakladúci
porušenie práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím“. Súd prvej inštancie nárok
žalobkyne vo vzťahu k uzneseniu o vznesení obvinenia z vyššie uvedených hľadísk neposudzoval a
nevyhodnotil (v súlade s názorom odvolacieho súdu) tak ani rozhodujúce skutočnosti, ktoré mohli mať
vplyv na jeho záver ohľadom dôvodnosti nároku žalobkyne na náhradu škody.

21. Z dôvodov napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd z hľadiska dôvodnosti k žalobkyňou
uplatnenému nároku vo vzťahu k ust. § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. posudzoval iba trestný rozkaz
a rozsudok súdu Okresného súdu Michalovce, pričom v odôvodnení absentuje dôvod, pre ktorý súd
vo vzťahu k uplatnenému nároku neposudzoval ako nezákonné rozhodnutie uznesenie o vznesení

obvinenia zo dňa 17. 12. 2012.

22. Z doposiaľ vykonaného dokazovania je zrejmé, že za nezákonné rozhodnutie v zmysle citovaného
ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. treba považovať uznesenie o vznesení obvinenia zo
dňa 17. 12. 2012 napriek tomu, že proti tomuto uzneseniu žalobkyňa nepodala sťažnosť. Je tomu tak

preto, že sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., kedy sa
nevyžadujeprotinezákonnémurozhodnutiupodaťriadnyopravnýprostriedok(pozridôvodyzrušujúceho
uznesenia zo dňa 12. 4. 2016 č.k. 9Co/810/2015-124).

23. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nerešpektovaním právneho názoru odvolacieho

súdu súdom prvej inštancie vysloveným v zrušujúcom uznesení došlo k porušeniu práva účastníka na
spravodlivý proces, preto odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ C.s.p. napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

24. Po vrátení veci bude opätovne úlohou súdu prvej inštancie posúdiť nárok žalobkyne vo vzťahu k

nezákonnému rozhodnutiu - uzneseniu o vznesení obvinenia žalovanej a vo veci rozhodnúť.

25. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 C.s.p.).

26. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).