Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 13, 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5C/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218200347
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2218200347.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci

žalobcu: Y. C., B.. XX.XX.XXXX, X.: T. XXXX/XX, Z., právne zastúpený: Y.. T. X., H. U. U.: Š. O. XX,
B., L. Ž.: X. U. S., H..U.., N.: XX XXX XXX, U. U.: Ž. B.. X, X., o návrhu na zriadenie vecného bremena
spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok, takto

r o z h o d o l :

. Súd zriaďuje vecné bremeno v práve cesty spočívajúce v práve vstupu, prechodu a prejazdu
motorovými a nemotorovými dopravnými prostriedkami cez priľahlý pozemok v rozsahu určenom
geometrickým plánom vyhotovené spoločnosťou R. B. U..G..C.. Č. XXX/XXXX Z. J. X.XX.XXXX , Ú.
C. J. X.XX.XXXX L. Č. XXXX/XXXX S. L. G. "., L. Č. XXX/XXX, J. L. C.É. L. C. P. XXXmX, L. W. Ú.

X. B. C. Z. B. I. P. Č. XXX C. Ú., C. W. P. J. U., P. L. W. P.W. U.: G. J. Č. U. XXX, B. L. G. "., Č. XXX/
XX, L. W. Ú. X. B. C. Z. B. I. P. Č. XXX Okresného úradu, odbor katastrálny v Dunajskej Strede.

II. Žalobca je povinný žalovanému uhradiť náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 1.330,-
€, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou dňa 25. 01. 2018 domáhal zriadenia vecné bremeno v práve
cesty spočívajúce v práve vstupu, prechodu a prejazdu motorovými a nemotorovými dopravnými
prostriedkami cez priľahlý pozemok v rozsahu určenom geometrickým plánom vyhotovené
spoločnosťou R. B. U..G..C.. Č. XXX/XXXX J. XX.XX.XXXX , Ú. C. J. X.XX.XXXX L. Č. XXXX/XXXX
S. L. G. "., L. Č. XXX/XXX, J. L. C. L. C. P. XXXmX, pre katastrálne územie X. B. C. zapísaná na
liste vlastníctva číslo XXX Okresného úradu, odbor katastrálny v Dunajskej Strede, v prospech každého

vlastníka stavby: rodinného domu číslo súpisné XXX, na parcele registra "S., Č. XXX/XX, pre katastrálne
územie X. B. C. zapísané na liste vlastníctva číslo XXX Okresného úradu, odbor katastrálny v Dunajskej
Strede. Návrh dôvodil tým len, že k pozemku a stavbe, ku ktorému má výlučné vlastníctvo, nemá
možnosť žiadneho iného prístupu z verejnej komunikácie . V tejto súvislosti poukázal na ustanovení §
151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, a ust. § 151 ods.1 Obč. zák. a požiadal o zriadenie prístupovej
cesty v rozsahu stanovenom geometrickým plánom Č. XXXX/XXXX , vyhotovený dňa 07.11.2017 a to
v nevyhnutnom rozsahu.

2.Žalovanývosvojompísomnomvyjadrenídňa23.04.2018neuznalnárokžalobcunazriadenievecného
bremena v jeho prospech za dôvodné, s poukazom na ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho
zákona, majúc za to, že zriadenie vecného bremena v prospech žalobcu nie je nevyhnutné, nakoľkomá zabezpečený prístup a tento prístup nebol a nie je ani znemožnený, ani odopretý žalobcovi. Tým
považoval za doržanú literu zákona, že vecné bremeno sa zriaďuje iba vtedy ak ho nemožno zabezpečiť
inak, čo v tomto prípade namieste nie je. Mal za to, že v prípade zriadenia vecného bremena zo strany

súdu,byišlooobmedzenievlastníckehoprávažalovanéhovzmysle§151písm.a)Občianskehozákona
a išlo by o konflikt vlastníckeho práva s vlastníkom nehnuteľnosti. V tomto smere poukázal na rozsudok
Krajského súdu Bratislave zo dňa 8.4.2015 pod číslom XCo/XXX/XXXX.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím splnomocneného zástupcu žalobcu a žalovaného ,

oboznámením sa so zistenými dôkazmi listom vlastníctva číslo 862 katastrálne územie X. B. C., I. P.
Č. XXX W. Ú. X. B. C., kópiou pozemkovej mapy, výzvou na zriadenie vecného bremena následne
15.08.2017, odpoveď žalovaného, návratka o doručení 14.8.2017, posledná výzva na zriadenie vecného
bremena zo dňa 6.9.2017, návratka 12.9.2017, odpoveď na výzvu žalovaným zo dňa 12.10.2017,
geometrický plán N.. T. X. L. Č. XXX/XXXX zo dňa 03.10. 2017, znalecký posudok N.. L. P. Č. XXX/
XXXX, na základe, ktorých dôkazov súd ustálil nasledovný skutkový stav:

4. Žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti vedenej na liste vlastníctva číslo XXX W. Ú. X. B. C. G. J. Č.
U. XXX B. L. Č. XXX/XX, L. Č. XXX/XX C. P.T. XXmX, L. Č. XXX/XX Z. L. B. O. C. P. XXmX H. L. Č.
XXX/XX C. L. C. P. XX T. H. Ž. Y. P. P. B. P. B. I. Č.U. XXX W. Ú. X. B. C. L. Č. XXX/XXX P. C. L.
C. P. XXXmX, L. L. W. L. Ž. XXX/XX, ako jedinej prístupovej cesty z verejnej komunikácie, čo potvrdil

aj žalovaný. Žalobca nehnuteľnosť nadobudol na základe dobrovoľnej dražby. Žalobca nehnuteľnosť
prenajíma a v prípade scudzenia nehnuteľnosti, bez zákonného zriadenia vecného bremena práva
prechodu cez pozemok žalovaného, by mohlo zneistiť záujemcu i žalobcu pri zmene vlastníka tejto
prístupovej cesty do budúcna. Z listov vlastníctva číslo XXX katastrálne územie X. B. C., kde je vedený
žalovaný ako výlučný vlastníka parcely XXX/XXX C. L. C. P. XXX T. bola v časti C ťarchy zapísané v

dvoch prípadoch vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu cez pozemok v prospech
vlastníka pozemku XXX/XX H. XXX/XX, ktorých vklad bol realizovaný zápisom do katastra pod číslom
V XXXX/XX H. P. XXXX/XX. Napriek opakovaným pokusom žalobcu dohodnúť mimosúdne zriadenie
vecného bremena výzvou dňa 19.07.2017, ako aj 06.09.2017, na ktoré obdržal opakovanie žalobca
odmietajúcu odpoveď, tvrdiac žalovaným, že prebiehajú súdne spory, ktoré bránia zriadeniu vecného

bremena k predmetnému pozemku. Zo znaleckého posudku N.. L. P. Č. XXX/XXXX pripojené žalobcom
k žalobe bola vyčíslená výška náhrady za zriadenie vecného bremena v sume 1330 eura. Rozsah
vecného bremena bol vyznačený v geometrickom pláne N.. T. X. Z. J. XX. XX. XXXX P.É. L. Č. XXX/
XXXX, len v rozsahu prístupovej cesty o výmere 672 m2.

5. Podľa § 151 ods.1 až 3 Obč. zákona, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu
v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného
orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom
práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho
vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

6. Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo
aj ďalším osobám.

7. Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno

zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby
spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

8. Novelou (zákonom č. 568/2007 Z.z.) bol do tohto ustanovenia doplnený nový odsek 3, ktorý umožňuje
zriadiť vecné bremeno rozhodnutím súdu v tých prípadoch, ak vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom

priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Návrh na zriadenie vecného
bremena môže podať vlastník stavby, v prospech ktorého súd zriadi vecné bremeno spočívajúce v práve
cesty cez priľahlý pozemok. Priľahlý pozemok je pozemok, cez ktorý sa vlastník stavby môže dostať ku
komunikácii, prípadne k pozemku, z ktorého má možnosť dostať sa ku komunikácii.

9. Ak nie je vlastník stavby súčasne vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nie je
možné zabezpečiť inak, môže súd na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka
stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok, tak aby vlastník pozemku bol obmedzený
pokiaľ možno čo najmenej a aby vzťahy medzi nimi boli v súlade s dobrými mravmi. (§ 3 ods.1Obč.zák.). .Základnou podmienkou na zriadenie nevyhnutnej cesty sú, že vlastník stavby nie je súčasne
vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka ku stavbe nie je možné zaistiť inak. Ide o prístup,
ktorým sa zabezpečí prístup k účelovej komunikácii. Pre rozsah zriadenia vecného bremena je jeho

rozhodujúca hospodárska potreba stavby, resp. rozsah a spôsob jeho užívania, keď cestu je možné
len v takom rozsahu, bez ktorého by obvyklé užívanie stavby bolo znemožnené alebo značne sťažené.
Zriadenie nevyhnutnej prístupovej cesty, hoc aj nebude o užívanie komfortné, preto je potrebné vždy
zvážiť výhodu, ktorú cesta poskytuje, s ujmou, ktorá by vznikla zriadením cesty pre vlastníka zaťaženej
nehnuteľnosti. Nie je možné zamietnuť žalobu len preto, že vlastník kúpil stavbu bez zabezpečení

prístupovej cesty Zaistenie užívania stavby je vo všeobecnom záujme a je aj v záujme susedných
nehnuteľností,neužívanáaneudržovanánehnuteľnosť,bymohlabyťzdrojomrôznych imisiiaohrozenia
pre suseda(komentár k ust.§151oObčanský zákonník, komentár, 2. Vydání, Švestka. Spáčil. Škárová.
Hulmák a spol. str.1052, ods.1.4. a 5/.

10. Možnosť zriadiť prístupovú cestu patrí medzi prípady, kde z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob

vyporiadania vzťahu medzi stranami, preto súd nie je viazaný návrhom, ak by žalobca navrhol nevhodný
spôsob umiestnenia cesty, toto právo musí byť vymedzené.

11. Na základe vykonaného dokazovania s poukazom na ustanovení § 151 ods. 14 Občianskeho zákona
ako aj Ústavou Slovenskej republiky článkom 20 ods.1 a3 a 4 právo vlastniť majetok. Vlastnícke

právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s
právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie
vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona
a za primeranú náhradu. Iné zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť iba vtedy, ak ide o majetok
nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov a ide o opatrenie nevyhnutné v

demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, mravnosti alebo práv a
slobôd iných. Podmienky ustanoví zákon. Súd dospel k záveru, že na strane žalobcu neexistuje žiadny
iný spôsob prístupovej cesty k nehnuteľnosti, nadstavbe- rodinnému domu číslo súpisné XXX B. L.
Č. XXX/XX, tým bola splnená podmienka pre zriadenie vecného bremena, že sa vyžaduje prístup ku
stavbe a nie nezastavanej parcele. Tento prístup je zásadne účelný, aby o nehnuteľnosť bolo postarané,

bola užívaná pre daný účel, aby nedošlo k jeho chátraniu v dôsledku nezabezpečenia prístupovej cesty.
Rozsah prístupovej cesty bol vymedzený geometrickým plánom, keďže nie je možné obmedziť vlastníka
v rozsahu širšom než ako je nevyhnutná miera dojazdu ku stavbe. Obrana žalovaného, že žalobca má
zabezpečenýprístup,keďniemuzostranyvlastníkanijakbránenépriľahlýpozemokvyužívať, neobstojí,
keďže v prípade prevodu nehnuteľnosti, by nadobúdateľ zvažoval kúpu pre neexistujúce právo prechodu

cez priľahlý pozemok. Je nesporné, že žalovaný s inými vlastníkmi priľahlých pozemkov uzavrel zmluvy
o zriadení vecného bremena už v roku 2013 aj v roku 2017. Skutočnosť, že ide o poslednú a prvú parcelu
v rámci prístupovej komunikácie je neopodstatnené. Všetci vlastníci priľahlých pozemkov, musia mať
garanciu prístupovej cesty aj v prípade, že by došlo k určitým nezhodám medzi vlastníkmi. Je zrejmé,
že medzi stranami sporu existujú názorové nezhody pri spôsobe využívania prístupovej komunikácie

pri parkovaní motorových vozidiel, ktoré majú brániť vlastníkom susedných parciel pri využívaní ich
prístupovej cesty. Uvedená skutočnosť nemôže byť na prekážku zriadenia vecného bremena prístupovej
cesty, v prípade existujúcich sporov je potrebné obrátiť sa na príslušné správne orgány na zabezpečenie
primeranosti pri využívaní cestnej komunikácie. Nárok žalobcu na zriadenie vecného bremena v súlade
c citovaným ustanovením Obč. zákonníka bol dôvodný a súd preto žalobe vyhovel v celom rozsahu.

12. .Finančná náhrada za zriadenie vecného bremena je nepochybne majetkovým právom osoby, ktorá
je povinným subjektom z vecného bremena. Predmetné vecné bremeno vzniká "in rem", vzťahuje sa
na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva. Nemožno teda
jeho vznik posudzovať samostatne v prípade každého nového vlastníka zaťaženého pozemku. Finančná

náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne jednorazová; nemá teda charakter opakovaného
plnenia. Je nelogické, aby pri každej zmene vlastníka mal nový majiteľ zaťaženého pozemku nový nárok
na finančnú náhradu za už vzniknuté vecné bremeno.

13. V súlade so znaleckým posudkom číslo XXX/XXXX P. N.. L. P., súd stanovil výšku finančnej

náhrady za zriadenie vecného bremena, ktorá výška nebola rozporovaná žalovaným a zodpovedá
výmere využívanej plochy ako prístupovej cesty žalobcom.14. Podľa § 255 ods.1 a 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

15. Úspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania, ktorú náhradu trov konania nežiadala,
so, do ktorého súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania. (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)