Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 27, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/359/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212215312
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7212215312.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov

JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Aleny Mikovej, v spore žalobkyne K. M., U.. XX.X.XXXX, bývajúcej v
L., A. XXX/XX, zast. JUDr. Evou Geleneky Hencovskou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Bajzova 2
proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom v Piešťanoch, Teplická 7434/147, IČO: 36 234
176, zast. Advokátska kancelária Goliašová Gabriela s.r.o., so sídlom v Trenčíne, Piaristická 707/25, o
určenie neplatnosti úverových zmlúv, o odvolaniach žalobkyne i žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Košice II, č. k. 37C/121/2012-170 zo dňa 12.3.2018 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých zamietavých výrokoch.

Z r u š u j e rozsudok vo výrokoch o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol:
Žalobu o určenie, že Úverová zmluva o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej
karty YES č. XXXXXXXXXX uzatvorená dňa 22.5.2003 medzi žalobkyňou a žalovanou je neplatná,
zamieta. V konaní o určenie neplatnosti Úverovej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní
a používaní platobnej karty YES č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.5.2003, žiadna zo strán nemá právo

na náhradu trov konania. Žalobu o určenie, že Úverová zmluva č. 3807058805 uzatvorená dňa
14.7.2008 medzi žalobkyňou a žalovanou je neplatná, zamieta. V konaní o určenie neplatnosti Úverovej
zmluvy č. 3807058805 zo dňa 14.7.2008, žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
Žalobu o určenie, že Úverová zmluva č. 3809120481 uzatvorená dňa 24.9.2008 medzi žalobkyňou a
žalovanou je neplatná, zamieta. V konaní o určenie neplatnosti Úverovej zmluvy č. 3809120481 zo
dňa 24.9.2008, žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Žalobu o určenie neplatnosti
dojednania miestnej príslušnosti Okresného súdu v Trnave v Úverovej zmluve č. 3807058805 a Úverovej

zmluve č. 3809120481, zamieta. V konaní o určenie neplatnosti dojednania miestnej príslušnosti
Okresného súdu v Trnave v Úverovej zmluve č. 3807058805 a Úverovej zmluve č. 3809120481,
žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Žalobu o určenie neplatnosti rozhodcovskej
doložky v Úverovej zmluve o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty
YES č. XXXXXXXXXX, zamieta. V konaní o určenie neplatnosti rozhodcovskej doložky v Úverovej
zmluve o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty YES č. XXXXXXXXXX,
žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Určuje, že zmluvné podmienky v Úverovej

zmluveč.3807058805uzatvorenejdňa14.7.2008medzižalobkyňouažalovanou,uvedenávÚverových
zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., v Hlave 14 § 19 a § 20 a v Úverovej
zmluveč.3809120481uzatvorenejdňa24.9.2008medzižalobkyňouažalovanou,uvedenávÚverových
zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., v Hlave 14 § 19 a § 20, podľa ktorej:„Zmluvné strany sa dohodli, že majetkové spory vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou budú
rozhodované jediným rozhodcom. Jediný rozhodca bude určený C.. A. L., U. XX.X.XXXX, E. E. E.A.
XXXX, XXX XX T., a to zo zoznamu rozhodcov vedeného C.. A. L., ktorý je v zozname rozhodcov tiež

uvedený a teda oprávnený určiť za rozhodcu sám seba. C.. A. L. je oprávnený bez súhlasu strán meniť
svoje sídlo v takom prípade nie je potrebné uzatvárať dodatok k rozhodcovskej doložke. C.. A. L. je
však povinný prípadnú zmenu sídla zverejniť bez zbytočného odkladu na nižšie uvedenej internetovej
stránke“, „Zmluvné strany sa dohodli na tom, že rozhodcovská doložka zjednaná v ustanovení § 19 tejto
hlavy týchto úverových podmienok sa v rozsahu rozhodovania konkrétneho majetkového sporu, vo veci

ktorého nebolo zahájené rozhodcovské konanie u jediného rozhodcu, ruší zahájením súdneho konania
vo veci tohto konkrétneho majetkového sporu. Majetkové spory, ktoré vznikli z tejto úverovej zmluvy
alebo v súvislosti s ňou budú rozhodované vecne príslušným súdom, pričom miestna príslušnosť súdu
sa riadi sídlom spoločnosti“, sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V konaní o určenie neprijateľnosti
rozhodcovskej doložky v Úverovej zmluve č. 3807058805 uzatvorenej dňa 14.7.2008 medzi žalobkyňou
a žalovanou, uvedenej v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., v

Hlave 14 § 19 a § 20 a v Úverovej zmluve č. 3809120481 uzatvorenej dňa 24.9.2008 medzi žalobkyňou
a žalovanou, uvedenej v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.,
v Hlave 14 § 19 a § 20, žalobkyňa má právo voči žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 100%
s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozhodnutia. Určuje, že zmluvná podmienka v Úverovej zmluve o poskytnutí

revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty YES č. XXXXXXXXXX, uzatvorenej dňa
22.5.2003 medzi žalobkyňou a žalovanou, uvedená v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti
Home Credit Slovakia, a.s., v Hlave 9 § 14, podľa ktorej „Spoločnosť a klient sa dohodli, že pre
riešenie sporov vzniknutých medzi nimi v súvislosti s úverovou zmluvou vrátane sporov, ktoré vznikli
pri uplatňovaní nárokov v súvislosti s ukončením úverovej zmluvy, je miestne príslušný súd v Trnave,

ktorý je vecne príslušný k prejednaniu veci“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V konaní o určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky v Úverovej zmluve o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní
a používaní platobnej karty YES č. XXXXXXXXXX, uzatvorenej dňa 22.5.2003 medzi žalobkyňou a
žalovanou, uvedená v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., v
Hlave 9 § 14, žalobkyňa má právo voči žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že

o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa svojou žalobou
podanou na súd dňa 28.5.2012 domáhala určenia neplatnosti troch úverových zmlúv, ktoré uzavrela so

žalovaným a tiež žiadala určiť, že rozhodcovské doložky a dojednanie miestnej príslušnosti Okresného
súdu v Trnave uzatvorené v zmluvách sú neplatné. Naliehavý právny záujem odôvodnila skutočnosťou,
že je spotrebiteľka, má právo na súdnu ochranu a nechce byť viazaná zmluvami obsahujúcimi
neprijateľné podmienky. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, neuznal nárok žalobkyne s tým, že nie je
zrejmé na základe ktorých skutočností a dôkazov sa vôbec žalobkyňa domáha určenia všetkých troch

uzavretých zmlúv za neplatných ako celok.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil, že strany sporu uzavreli úverovú zmluvu dňa 14.7.2008
pod č. 3807058805, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 3..319,39 € a celkové
náklady žalobkyne predstavovali výšku podľa zmluvy 2.251,60 €. Žalobkyňa sa zaviazala úver splácať

formou v 84 pravidelných splátok po 68,97 €, ročná úroková sadzba podľa zmluvy predstavovala
17,40 %, RPMN 19,01 %. Žalobkyňa podľa zmluvy označením súboru poistenia A súhlasila s tým,
aby bola poistníkom poistená na poistné riziko dočasnej strany schopnosti splácať úver, pričom úhrada
za poistenie predstavovala 80,- Sk, t. j. 2,66 € (3,98 % pravidelnej mesačnej splátky úveru bez
poistenia). Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home

CreditSlovakia,a.s.,ktoréobsahovaliďalšiepodmienkyatopovinnosťplatiťúrokzomeškania,zmluvnú
pokutu v prípade omeškania splátky dlhšieho ako 7 dní, ale aj v prípade ďalšieho omeškania viac ako
6 mesiacov, ďalej bola dohodnutá rozhodcovská doložka s tým, že jediný rozhodca bude určený C.. A.
L. a majetkové spory, ktoré vznikli z z tejto úverovej zmluvy alebo v súvislosti s ňou budú rozhodované
vecne príslušným súdom s tým, že miestna príslušnosť sa riadi sídlom spoločnosti. Dňa 24.9.2008

uzavreli strany sporu úverovú zmluvu č. 3809120481, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver
2.655,51 € a žalobkyňa sa zaviazala splácať ho formou 84 pravidelných mesačných splátok po 68,65 €.
Ročná úroková sadzba podľa zmluvy predstavovala výšku 25,52 %, RPMN 29,01 a priemerná RPMN
16,64 %, celkové náklady úveru pre žalobkyňu predstavovali výšku 2.890,49 €. Podľa zmluvy žalobkyňaoznačením súboru poistenia A súhlasila, aby bola poistníkom poistená na poistné riziko dočasnej
straty schopnosti splácať úver a neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli úverové zmluvné podmienky
žalovaného obsahujúce opätovne povinnosť platiť úrok z omeškania v prípade omeškania splátok,

zmluvnú pokutu a rozhodcovskú doložku s tým, že jediný rozhodca bude určený C.. A. L.. Majetkové
spory, ktoré vzniknú z úverovej zmluvy alebo v súvislosti s ňou budú rozhodované vecne príslušným
súdom, pričom miestna príslušnosť sa riadi sídlom spoločnosti žalovaného. Dňa 22.5.2003 strany sporu
uzavreli úverovú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru a vydania a používanie platobnej karty Yes
č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového úveru. K zmluve boli uvedené

štyri varianty úveru označené A, B, C, D a žalobkyňa si z uvedených variantov vybrala variant B s
uvedenouvýškouúverovéhorámca20.000,-Sk,t.j.663,88€svýškoumesačnejsplátky800,-SK(26,56
€). V zmluve nebola upravená výška úrokov z omeškania. Zo zmluvy vyplynulo, že úverové zmluvné
podmienky spoločnosti žalovaného sú jej neoddeliteľnou súčasťou. V týchto podmienkach je uvedená
povinnosť klienta platiť úrok z poskytnutého úveru vo výške aktuálnej platnej mesačnej úrokovej sadzby
v okamihu splátky úveru, v ktorej je obsiahnutá platba úroku a táto základná úroková sadzby je uvedená

v aktuálnom sadzobníku poplatkov. Taktiež sú upravené podmienky v prípade omeškania splátky platiť
zmluvný úrok z omeškania 0,08% z dlžnej čiastky za každý deň oneskorenia a zmluvná pokuta v prípade
omeškania platenia. Bolo dohodnuté pre riešenie sporov v súvislosti s úverovou zmluvou, že na konanie
je miestne príslušný súd v Trnave, ktorý je vecne príslušný prejednaniu veci. Súd prvej inštancie zistil z
výsluchu žalobkyne, že všetky tri úverové zmluvy uzavrela slobodne, avšak nebola si vedomá, za akých

podmienok jej úvery boli poskytnuté, pretože zmluvy nečítala, lebo súrne potrebovala peniaze. Finančné
prostriedky získané z úverov použila na kúpu zariadenia do rodinného domu.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ust. § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r/,
ods. 5 a 6 Občianskeho zákonníka, podľa § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001

Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 v znení platnom v rozhodnom
období, podľa § 37, § 39, § 40 ods. 1, § 41, § 46 ods. 1, § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

5. Uviedol, že predmetom konania je určovacia žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala vyslovenia
neplatnosti zmlúv o úvere, ktoré so žalovaným uzavrela. Žaloba bola podaná na súde v čase platnosti a

účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (OSP), ktorý stratil svoju platnosť 1.7.2016, kedy nadobudol
platnosť a účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Oba tieto právne predpisy upravujú procesne
prípustné žaloby rôzne. Podľa OSP bolo možné domáhať sa určenia neplatnosti právneho úkonu, ak
bol na požadovanom určení naliehavý právny záujem, podľa CSP je možné domáhať sa neplatnosti
právneho úkonu (určenia právnej skutočnosti), ak právo na požadované určenie vyplýva z osobitného

predpisu. Dospel k záveru, že takáto žaloba, ako ju podala žalobkyňa je prípustná tak podľa OSP,
ako aj podľa CSP vzhľadom k tomu, že aktuálne znenie ustanovenia § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných pôžičkách, ktoré výslovne uvádza, že spotrebiteľ má možnosť
žalobou sa domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. Preto konštatoval prípustnosť žaloby v zmysle ust. § 137 písm. d/

CSP s poukazom na § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a aj § 11 ods. 4 zákona
č. 129/2010 Z.z.

6. Súd posudzoval úverové zmluvy č. 3807058805 zo dňa 14.7.2008 a č. 3809120481, uzavretú dňa
24.9.2008 a uzavrel, že právny vzťah, ktorý bol založený medzi stranami konania uzavretím týchto

zmlúv, je nevyhnutné posudzovať podľa zákona č. 258/2001 Z.z. bez ohľadu na to, že zmluva o
úvere je tzv. absolútny obchod. Tento lex specialis vo vzťahu k Obchodnému zákonníku, ako aj ust.
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný
zákonník. Žalobkyňa namietala neplatnosť týchto dvoch úverových zmlúv, okrem iného aj tým, že v
zmluve dojednané zabezpečenie záväzku zmluvnou pokutou a úrokmi z omeškania je príliš vysoké.

Súd uviedol, že žiaden právny predpis vrátane zákonných ustanovení upravujúcich spotrebiteľské
zmluvy, súbežné uplatnenie nároku na úrok z omeškania a zmluvnú pokutu za porušenie zmluvného
záväzku omeškaním plnenia peňažného záväzku nevylučuje. Samotná skutočnosť zabezpečenia
záväzku žalobkyne úrokom z omeškania aj zmluvnou pokutou v prípade omeškania sa súdu nejaví
ako neprimeraná, lebo platná právna úprava dovoľuje zmluvným stranám dojednať si zmluvné pokuty

za porušenie jednotlivých povinností, avšak výška týchto zmluvných pokút musí byť vždy primeraná.
Závažným nedostatkom podľa súdu prvej inštancie v danom prípade však bolo, že dohoda o zmluvnej
pokute nebola obsahom samotnej zmluvy, ale všeobecných obchodných podmienok, ktorú skutočnosť
žalobkyňa ani nenamietala. Podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute je písomná forma, čo vdanom prípade zachované nebolo, navyše so zreteľom na charakter zmluvy ako zmluvy spotrebiteľskej
je vylúčené v zmysle zásady zvýšenej ochrany záujmov spotrebiteľa, aby pre spotrebiteľa významné
náležitosti zmluvy, ktorými sú nepochybne aj sankcie v podobe zmluvnej pokuty, boli skryté do obsahu

všeobecných zmluvných podmienok, vyhotovených drobným písmom. Použijúc úpravu priaznivejšiu
pre spotrebiteľa (§ 52 Obč. zák.) poukázal na to, že úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku
nemáustanovenieobdobnéustanoveniu§273Obchodnéhozákonníka,umožňujúceurčiťobsahzmluvy
aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky alebo iné obchodné podmienky, ktoré sú zmluvným
stranám známe alebo k návrhu na uzavretie zmluvy priložené. Uzavrel teda, že dohoda o zmluvnej

pokute v prípade oboch úverových zmlúv nebola platne dojednaná, a to pre absenciu zákonom určenej
písomnej formy. Teda ani v prípadnom spore o plnenie, ak by si žalovaná uplatnila nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty, nebolo by možné žalovanej takýto nárok priznať. Súd prvej inštancie posudzoval aj
žalobkyňou namietanú príliš vysokú výšku úroku a odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky. Uzavrel,
že v oboch prípadoch týchto zmlúv je dojednaný vyšší úrok, ako úrok poskytovaný bankami, ale
súd zohľadnil skutočnosť, že výška úrokov u nebankových subjektov je logicky vyššia ako u bánk,

vzhľadom na vyššie podnikateľské riziko. V danom prípade neposúdil výšku dohodnutých úrokov ako
priečiacu sa dobrým mravom, z ktorého dôvodu by bolo možné určiť predmetné úverové zmluvy za
neplatné. V súvislosti s odplatou za uvedené dva úvery v jednom prípade predstavovala výška RPMN
19,1% v druhom 29,1%, pričom v čase uzavretia týchto úverových zmlúv bolo v účinnosti nariadenie
č. 238/2008 Z.z., ktorým sa ustanovila výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľného úveru vo výške

od 1.659,69 € do 6.638,78 € s dobou platnosti nad 5 rokov a predstavovala hodnotu podľa tohto
nariadenia 33,28%. Z hľadiska celkových nákladov žalobkyňa teda predmetné zmluvy nemohol súd
určiť za neplatné, pretože výška RPMN predstavovala nižšiu hodnotu. Keďže žalobkyňa na základe
týchto dvoch úverových zmlúv nemala povinnosť platiť poplatok za poskytnutie úveru ani poplatok za
vedenie účtu, nie je možné považovať tieto zmluvy za uzavreté v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ

žalobkyňa namietala osobitne neplatnosť rozhodcovskej doložky a dohody o miestnom príslušnom súde
v uvedených dvoch úverových zmluvách (č. 3807058805 a č. 3809120481) súd skúmal rozhodcovskú
doložku, ktorá bola upravená v § 19 Hlavy XIV. úverových podmienok spoločnosti žalovaného, ktoré
sú súčasťou predmetných úverových zmlúv. Rozhodcovskú doložku posúdil ako neprijateľnú zmluvnú
podmienkuvneprospechspotrebiteľa,pokiaľbolurčenýdodávateľomjedinýrozhodcaC..A.L.sosídlom

dohodnutého rozhodcu značne vzdialeným od trvalého bydliska spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka
nebola spotrebiteľom osobitne dojednaná a žalobkyňa nemala na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnými štandardnými podmienkami. Táto neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči aj dobrým
mravom v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka a je preto neplatná. V súvislosti s dohodou o
miestnej príslušnosti podľa § 20 Hlavy 14. úverových podmienok spoločnosti žalovaného, ktoré sú

súčasťou uvedených dvoch úverových zmlúv, aj táto zmluvná podmienka bola posúdená súdom prvej
inštancie ako podmienka predstavujúca hrubý nepomer v neprospech spotrebiteľa a v rozpore s dobrými
mravmi, keďže pre žalobkyňu znamená sťaženie prístupu k súdnej ochrane, keďže žalovaná má sídlo
v Piešťanoch a navyše takéto zmluvné dojednanie obchádza zákon, z ktorého dôvodu je neplatné.
Samotný text tejto doložky splýva s ostatnými štandardnými podmienkami upravenými v úverových

zmluvných podmienkach a nebola osobitne dojednaná. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj námietkou
žalobkyne ohľadne použitia drobného písma v úverových zmluvách a úverových podmienkach a súd
skúmal okolnosti uzavretia úverových zmlúv. Žalovaný zaslal vyhotovenia úverových zmlúv žalobkyni
domov, ktorá mala možnosť riadne sa oboznámiť s obsahom zmluvných podmienok bez toho, aby
bol na ňu vyvíjaný tlak na rozhodnutie, ona sa však zaujímala iba o výšku úveru a výšku splátky a

ďalej si zmluvy neprečítala. Nič jej pritom nebránilo tieto formuláre riadne prečítať a prípadne poradiť
sa s odborníkom a pokiaľ by dospela k záveru, že zmluvy pre ňu nie sú výhodné, nemusela ich
uzatvárať. Za týchto okolnosti teda žalobkyňou namietanú drobnosť písma považoval len za účelovú
a nedôvodnú. Uvedené dve úverové zmluvy súd prvej inštancie posudzoval aj z hľadiska dodržania
náležitosti podľa zák. č. 258/2001 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia úverových zmlúv. Nezistil pritom,

že by predmetné úverové zmluvy boli v rozpore so zákonom alebo zákon obchádzali alebo by sa priečili
dobrým mravom. Bola zachovaná aj predpísaná písomná forma, a preto nie je možné vysloviť záver o
neplatnosti predmetných úverových zmlúv. Súd poukázal na to, že neplatnosť zmluvy ako celku by mala
byť len akási posledná možnosť riešenia vadnosti právneho úkonu. V danom prípade aj napriek zisteniu
viacerýchneprijateľnýchpodmienoksúddospelkzáveru,žepredmetnéúverovézmluvynevykazujútaké

závažné vady, pre ktoré by súd určil ich neplatnosť. Preto žalobu v časti, ktorej sa žalobkyňa domáhala
určenia neplatnosti úverových zmlúv č. 3807058805 a č. 3809120481 ako nedôvodnú zamietol. Napriek
záveru súdu, že nie je dôvodné vyhlásiť tieto úverové zmluvy ako celok na neplatné, vzhľadom na
zistenie neprijateľnosti zmluvných podmienok vyhlásil súd vo výroku rozsudku ich neprijateľnosť, pričomide o zmluvné podmienky uvedené Hlave 14. § 19 a § 20 úverových zmluvných podmienok spoločnosti
Home Credit Slovakia, a.s.

7. Pokiaľ sa žalobkyňa žalobou domáhala určenia neplatnosti dojednania miestnej príslušnosti
Okresného súdu Trnava v uvedených dvoch úverových zmluvách, v tejto časti považoval za zmätočnú a
nedôvodnú,nakoľkozistil,žetakétodojednaniauvedenéúverovézmluvyneobsahujúaniejeobsiahnutá
ani v úverových zmluvných podmienkach žalovaného. Preto aj v tejto časti bola žaloba zamietnutá.

8. V súvislosti s namietanou neplatnosťou úverovej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru zo dňa
22.5.2003 č. 5304306407, ktorú neplatnosť žalobkyňa odôvodňovala neprimeranosťou zabezpečenia
splnenia jej zmluvnej povinnosti niekoľkými spôsobmi (zmluvnou pokutou a úrokmi z omeškania) a
namietala drobné písmená a tiež, že zmluva obsahuje neplatnú rozhodcovskú doložku ako aj že v
zmluve nie je dohodnutá výška úrokov z omeškania a poplatky, tak aj túto zmluvu súd posúdil ako
zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia zák. č. 258/2001 Z.z.

o spotrebiteľských úveroch. V súvislosti so zabezpečením splnenia zmluvných povinností žalobkyne
niekoľkými spôsobmi súd zotrval na svojom názore, ktorý uviedol aj pri prvých dvoch úverových
zmluvách. Stručne zopakoval, že zabezpečenie zmluvy zmluvnou pokutou aj úrokom z omeškania je
prípustné, avšak výška zmluvných pokút musí byť vždy primeraná, ktorou výškou sa súd nezaoberal
vzhľadom na nedostatok písomnej formy dohody o zmluvnej pokute, a preto považoval dojednanie o

zmluvnej pokute za neplatné. Rovnako zotrval na svojej argumentácii aj v prípade použitia malého písma
v zmluve a aj túto námietku vyhodnotil ako účelovú a nedôvodnú. Pokiaľ v tejto úverovej zmluve o
poskytnutí revolvingového úveru a vydania používania platobnej karty žalobkyňa uvádzala, že obsahuje
neplatnú rozhodcovskú doložku, súd po oboznámení sa s obsahom zmluvy a úverových podmienok
konštatoval, že tieto rozhodcovská doložka neobsahuje, a preto argumentácia žalobkyne ohľadne

tejto skutočnosti je pre súd nezrozumiteľná a zmätočná. Poukázal na to, že z úverových podmienok
žalovaného vyplýva, že v Hlave 9 § 14 sa zmluvné strany dohodli pre riešenie sporov vzniknutých
medzi nimi v súvislosti s úverovou zmluvou na miestnej príslušnosti súdu v Trnave a v tomto prípade
je možné dať žalobkyni za pravdu, že táto zmluvná podmienka je v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa a je aj v rozpore s dobrými mravmi, keďže pre ňu znamená sťaženie prístupu k súdnej

ochrane. Navyše takéto zmluvné dojednanie obchádza svojím účelom i obsahom zákon, a preto je
neplatné. Súd prvej inštancie podrobil predmetnú úverovú zmluvu aj prieskumu z hľadiska dodržania
náležitostí podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a zistil, že zmluva neobsahuje
všetky zákonom požadované náležitosti. V zmluve totiž nie je uvedená výška úrokovej sadzby podľa §
4 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona, absentuje tiež podstatná náležitosť podľa ust. § 4 ods. 2 písm.

g/ a to údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Zákon č. 258/2001 Z.z. podľa § 4 ods. 4 považuje
zmluvu o spotrebiteľskom úvere za platnú aj pri nesplnení podmienok podľa ods. 2 a 3 v prípade, ak
bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo mu
bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba. Teda aj napriek chýbajúcim zákonným náležitostiam súd
nepovažoval úverovú zmluvu za neplatnú, keďže žalobkyňa úver čerpala. Vychádzajúc zo zákonnej

úpravy v prípade absencie podstatných obsahových náležitostí je však potrebné zmluvu považovať za
bezúročnú a bez poplatkov. Po vyhodnotení predmetnej zmluvy aj z hľadiska ustanovení Občianskeho
zákonníka nezistil súd žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver o celkovej neplatnosti úverovej
zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty IS č. 5304306407.
Napriek viacerým nedostatkom zmluva ako celok nie je neplatná, preto súd žalobu v tejto časti zamietol.

Zamietol žalobu aj v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti rozhodcovskej doložky v
tejto zmluve, keďže rozhodcovskú doložku táto zmluva ani neobsahuje.

9. Podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 rozhodol súd o trovách konania tak, že v konaniach o
neplatnosť právnych úkonov žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko aj keď

žalovaný bol úspešný, právo na náhradu trov konania si neuplatnil a ani mu žiadne preukázateľné trovy
nevznikli. Žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu v tej časti žaloby, kde mala
vo veci plný úspech ( o neprijateľnosť zmluvných podmienok.

10. V zákonnej lehote proti výrokom 1 až 10 rozsudku (zamietavým výrokom a súvisiacim výrokom

o trovách konania) podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d/, e/,
f/ a h/ CSP. Namietala aj absenciu riadneho odôvodnenia rozsudku, čo zakladá nepreskúmateľnosť
rozhodnutia a predstavuje porušenie práva účastníka na spravodlivý súdny proces. Naďalej zotrvala na
presvedčení, že predmetné zmluvy o úvere, ktoré uzavrela so žalovaným zakladajú rozpor s dobrýmimravmi, žalovaný pri uzatvorení predmetných zmlúv zneužil jej tieseň a nepriaznivú finančnú situáciu,
ktorá viedla k potrebe požičať si peňažné prostriedky. Žalovaný jej predložil formulárovú zmluvu, ktorej
obsah žiadnym spôsobom nemohla ovplyvniť a aj výška odplaty prevyšuje odplatu obvykle požadovanú

na finančnom trhu. Poukázala na to, že súdna prax si osvojila si postup pri ktorom neprimeranosť
odplaty vyhodnocuje porovnaním s maximálnou prípustnou výškou odplaty, ktorú požadujú v tom -
ktorom období bankové inštitúcie a na druhej strane konajúci súd prvej inštancie len nekriticky prijal
výšku úrokovej sadzby v dôsledku toho, že žalovaný nesie vyššie podnikateľské riziko ako banka, čo
je neprijateľné. Ustanovenie o odplate je nutné vyhodnotiť ako neplatné a zároveň môže založiť aj

neplatnosť celej zmluvy, pretože ide o jej podstatnú časť. Poukázala podľa nej na nekalé obchodné
praktiky žalovaného a to zámerné konštituovanie textu oveľa menším písmom, kde v častiach zmluvy
žalovaný zaväzuje spotrebiteľa k ďalším záväzkom. Poukázal na to, že napriek tomu, že súd prvej
inštancie na strane 18 svojho odôvodnenia vyslovil, že úverová zmluva č. 5304306407 neobsahuje
všetky zákonom požadované náležitosti, nakoľko absentuje výška úrokovej sadzby v dôsledku čoho je
zmluvu považovať za bezúročnú a bez poplatkov, túto skutočnosť opomenul uviesť vo výrokovej časti

svojho rozsudku. Nevyporiadal sa ani s ďalšími namietanými nedostatkami ďalších úverových zmlúv,
ktoré v priebehu sporu špecifikovala. Keďže napadnutý rozsudok je podľa jej názoru vo veci zamietavých
výrokoch vecne a právne nesprávny, takisto aj výrok o náhradách trov konania, pretože súd vôbec
neskúmal existenciu okolností, ktoré by aplikáciu ust. § 257 Civilného sporového poriadku. Na základe
vyššie uvedeného navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch

zmenil a jej žalobe vyhovel, určil neplatnosť predmetných úverových zmlúv, určil neplatnosť dojednania
miestnej príslušnosti súdu Trnava alebo alternatívne určil predmetné úverové zmluvy za bezúročné a
bez poplatkov. Uplatnila si náhradu trov konania tak pred súdom prvej inštancie, ako aj pred odvolacím
súdom.

11. Proti výroku o trovách konania predmetného rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný,
ako vyplýva z odôvodnenia z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Poukázal na to, že v zmysle
výrokov o trovách konania by žalobca napriek nižšiemu pomeru úspechu v konaní mal nárok na 100 %
trovy konania v dvoch výrokoch a žalovaný v žiadnom. V konaní súd rozhodoval o 7 vyššie uvedených
výrokoch, pričom pri 5 výrokoch rozhodol v neprospech žalovaného a pri 2 výrokoch rozhodol v prospech

žalobcu.Pretopodľa§255ods.1CSPmalsúdrozhodnúťonáhradetrovkonaniapodľapomeruúspechu
v spore. V danom konaní žalovaný mal úspech v 5 výrokoch, čo predstavuje 71,42 % v pomere ku
úspechu žalobkyne, ktorý predstavuje 28,58 %. Navrhol preto, aby odvolací súd náhradu trov konania
pomerne rozdelil pre oboch účastníkov konania, prípadne, aby náhradu trov konania žiadnej zo strán
sporu nepriznal. V opačnom prípade by nastala situácia, že trovy konania budú priznané výlučne menej

úspešnej strane, čo je v rozpore so zákonnými ustanoveniami.

12. Vyjadrenia k odvolaniam podané neboli.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané

včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380
ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/ CSP)
a dospel k záveru, že odvolanie proti zamietavým výrokom rozsudku vo veci samej nie je dôvodné,
uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané a rozsudok ohľadne napadnutých

zamietavých výrokov vo veci samej je vecne správny, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust.
§ 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27.6.2019 po predchádzajúcom
zverejnení miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke súdu v
súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.

14. Žalobkyňa v odvolaní uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, h/
CSP. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu
odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým

sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní
za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/
CSP sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktorého dôsledok sa mohol(nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.
Nevykonanie navrhnutých relevantných dôkazov (§365 ods. l písm. e/ CSP) je namieste vtedy, ak súd
pochybí, ak zamietne navrhovaný dôkaz, ktorý má relevanciu pre spravodlivé rozhodnutie. Odvolací

dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také
skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP a to vzhľadom na to, že
súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli,

ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré
súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v
hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak
z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok
hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, §

193 a § 205 CSP. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza,
že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného
právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny

predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil.

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu
v konaní z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok žalobkyne vymedzených v
podanom odvolaní dospel k záveru, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie - zamietavým

výrokom vo veci samej nie je opodstatnené a uplatnené odvolacie dôvody nie sú preukázané. Súd prvej
inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonané
dôkazy vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 191 a nasl. CSP, z týchto dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správne závery o právach
a povinnostiach sporových strán, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil a odvolací súd nezistil ani

pochybenia v procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúce procesné práva strán alebo právo
na spravodlivý proces, ani žiadnu z procesných vád konania, ktoré by mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Odvolacie námietky odvolateľa boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej
inštancie, ktorý sa s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti
uvedenévodvolaníneumožňujúodvolaciemusúduprijaťinézáveryaniesúspôsobiléspochybniťvecnú

správnosť napadnutých výrokoch rozsudku vo veci samej, preto ho odvolací súd ako vecne správny
potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

16. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, odkazuje na nich a na
zdôraznenie správnosti rozsudku uvádza:

17. Súd prvej inštancie vzhľadom sa skutočné čerpanie úverov žalobkyňou správne nepovažoval celé

úverové zmluvy za neplatné a správne v tomto smere jej žalobu zamietol. Nič na tom nemení ani
skutočnosť, že zmluvy obsahujú aj neprijateľné podmienky, ktoré vo výrokoch aj vyslovil. Je pravdou,
že v prípade žaloby zo strany dodávateľa na plnenie v súvislosti s predmetnými úvermi, konajúci súd
nemôže priznať plnenia, ak zistí, že zmluvy je potrebné považovať za bezúročné a bez poplatkov,
avšak žaloba žalobkyne znela na určenie celkovej neplatnosti zmlúv, v spore pred súdom prvej inštancie

mená nebola. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 371 CSP, že žalobu v odvolacom konaní meniť
nemožno, preto je bez významu odvolací návrh žalobkyne, aby odvolací súd určil úverové zmluvy za
bezpoplatkové a bez úrokov.

18.Vzhľadomnaodvolaniežalovanéhoprotivýrokomrozsudkuotrováchkonaniaaodvolaniežalobkyne

proti súvisiacim výrokom o trovách konania preskúmal odvolací súd napadnuté výroky a dospel k záveru,
že nie sú splnené predpoklady ani na ich potvrdenie ani na zmenu a je ich potrebné zrušiť. Súd prvej
inštancie napriek jednej žalobe žalobkyne a jednému konaniu rozhodoval o trovách konania osobitne a vodôvodnení sa absolútne sa nezaoberal, aj keď vo svojej podstate ide o spotrebiteľský spor, možnosťou
použitia ustanovenia § 257 CSP.

19. Odvolací súd zastáva názor, že sa nemôže pri určení odmeny postupovať tak, že pri každom
z nárokov prizná plnú odmenu a treba mať na zreteli aj tú skutočnosť, že spravidla všetky úkony
právnej služby v takomto konaní sú spoločné pre všetky uplatnené nároky. Advokát je totiž povinný pri
vyčíslení odmeny za úkony v konaní, v ktorom predmetom konania bolo viacero samostatných nárokov,
postupovať podľa ust. § 13 ods. 3 vyhl. 655/2004 Z.z., v zmysle ktorého: Pri spojení dvoch alebo

viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou
zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených
veciach.
Napriek existencie rôznych názorov (komentár k O.s.p. a CSP) v praxi sa názor rozhodovať o
jednotlivých nárokoch uplatnených v jednom konaní neaplikoval - súdna prax sa ustálila na rozhodovaní
o trovách konania v zásade jedným výrokom.

20. Keďže z odôvodnenia odvolaním napadnutých výrokov rozsudku o náhrade trov konania vôbec
nevyplýva, že by sa súd prvej inštancie čo len okrajovo zaoberal možnosťou aplikácie ustanovenia §
257 CSP, preto z tohto hľadiska nie je jeho rozhodnutie odvolacím súdom preskúmateľné. Odvolací súd
v súlade s ustanovením § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušil napadnutý výrok o náhrade trov konania,

lebo pre nedostatok odôvodnenia nie je možné posúdiť, či súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách
konania použil správny právny predpis.

21.Úlohousúduprvejinštancie povrátenívecivrozsahuzrušeniabudezaoberaťsamožnosťoupoužitia
§ 257 CSP pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania s prihliadnutím na vyššie uvedené kritéria,

rozhodnúť o trovách celého konania jedným výrokom a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodniť.

22. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).