Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 20, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/194/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8509200986
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8509200986.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozef Škraba a členov JUDr. Petra

Šama a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobkýň: 1/ G. J., nar. XX.X.XXXX, bytom J. G. XX,
zastúpenej advokátom JUDr. Alexandrom Kuchárikom, so sídlom Levice, Hollého 11, 2/ A. C., nar.
X.X.XXXX, bytom C. L., V. XXXX/X, proti žalovaným: 1/ I. C., nar. X.X.XXXX, bytom G. XX, 2/ A. C., nar.
X.X.XXXX, bytom G. XX, obaja zastúpení advokátom JUDr. Michalom Dicom, so sídlom Stará Ľubovňa,
17. novembra 20, 3/ A. G., nar. XX.X.XXXX, bytom R. - Y. K., X. XXXX/XX, 4/ J. X., nar. X.X.XXXX, bytom
V. M. F., L. XXX, X., o určenie, že vec patrí do dedičstva, na odvolanie žalobkyne v 1. rade proti rozsudku
Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 13.7.2015 pod č. k. 6C/133/2009-364, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Stará Ľubovňa vyššie označeným rozsudkom zamietol žalobu, ktorou žalobkyne v 1. a
2. rade po smrti ich právneho predchodcu N. C., nar. XX. X. XXXX, naposledy bytom J. G. XX, zomr.
XX. XX. XXXX (už počas odvolacieho konania) žiadali pripustiť zmenu pôvodného návrhu tak, že súd
určuje, že nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX, okres C. L., obec G., k. ú. G., parcely registra C
vedené pod parc. č. XXX ako trvalé trávnaté porasty o výmere 989 m2 a parc. č. XXX ako zastavané
plochy a nádvoria o výmere 1217 m2, patria v celosti do dedičstva po nebohom ich otcovi N. C., rod. C.,
naposledy bytom J. G. XX, ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX. Uvedenú zmenu Krajský súd v Prešove ako

súd odvolací pripustil uznesením zo dňa 9. 4. 2013 pod č. k. 13Co/16/2012 - 186. Zároveň rozhodol, že
o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným
uznesením.

Mal za preukázané, že dňa 2. 4. 2009 N. C. (pôvodný žalobca) podal na okresnom súde žalobu, ktorou
sa domáhal vydania všetkých nehnuteľností, ktoré daroval žalovaným v 1. a 2. rade Darovacou zmluvou
zo dňa 26. 2. 2013 (č.l. 2). Žalobu zdôvodnil tým, že je starý, žalovaní v 1. a 2. rade (jeho syn a nevesta)

ho oklamali v tom, že im daruje iba pozemok pod ich domom, pričom až v decembri 2007 prišiel na
to, že im daroval aj pozemky pod svojím domom a priľahlý dvor. Ďalej v žalobe uviedol, že žalovaní v
1. a 2. rade žili spolu s ním a jeho manželkou od roku 1990 a za ten čas nemali pre nich milé slovo,
neprehodili s nimi ani slovo, v ničom im nepomohli (okrem občasného nákupu), správali sa k ním ako
k cudzím ľuďom, nedostali od nich žiadnu pomoc a opateru. Preto sa v septembri 2008 odsťahoval k
dcére (žalobkyni v 1. rade) do J. G., kde až tam zistil, ako sa prejavuje starostlivosť dieťaťa o rodiča. Už v
dedičskom konaní po svojej manželke vyzval žalovaného v 1. rade (svojho syna) na vrátenie darovaných

pozemkov pod domom, dvora a záhrady, keďže má ešte ďalšie deti. Žalovaní v 1. a 2. rade mu neposkytli
potrebnú pomoc a opateru, keď v roku 2008 utrpel cievnu mozgovú príhodu a musel ísť do nemocnice.
Vtedy sa nestarali ani o jeho manželku, ktorá musela prísť k dcére, a nestarali sa ani o nich oboch, keď
sa vrátil z nemocnice. Navyše, žalovaný v 1. rade odišiel pracovať do zahraničia, pričom nezabezpečilopateru pre neho a jeho manželku. Taktiež sa títo žalovaní nestarali o neho po smrti jeho manželky,
nikdy sa k rodičom nesprávali tak, aby si od žalobcu zaslúžili nejaký dar. Situácia sa vyhrotila v roku
2008, kedy zostal úplne sám, chorý a bezvládny, pričom žalovaní v 1. a 2. rade mu žiadnu pomoc a

opateru neposkytli.

Súd prvého stupňa k okolnostiam spolužitia pôvodného žalobcu a jeho manželky so žalovanými v 1. a
2. rade vypočul aj ostatných žalovaných (v 3. a 4. rade) a ďalších svedkov (A. V., K. V., N. H.). V tejto
súvislosti zistil, že vzťahy medzi súčasnými žalobcami na jednej strane a žalovanými na strane druhej

(žalovaný v 1. rade je synom pôvodného žalobcu, žalovaná v 2. rade je jeho nevestou a žalovaní v
3. a 4. rade sú jeho dcérami) nie sú dobré, určite nie sú také, aké by medzi súrodencami a švagrinou
byť mali. Zlé vzťahy medzi žalobkyňou v 1. rade a žalovaným v 1. rade sú už 18 rokov. Podľa tvrdení
žalobkýň, vzťahy medzi ich rodičmi a žalovanými v 1. a 2. rade neboli dobré aj pred samotným aktom
darovania, čo zase kategoricky poprela žalovaná v 3. rade. Žalobkyňa v druhom rade a žalovaná v 3.
rade na pojednávaní dňa 28. 10. 2013 zhodne uviedli, že ich rodičia (pokiaľ boli so žalobkyňami) nadávali

na žalovaných, keď boli so žalovanými, nadávali na žalobkyne. I napriek tomu nebolo preukázané, aby
žalovaní v 1. a 2. rade neposkytli potrebnú pomoc pôvodnému žalobcovi a jeho manželke tak, ako to
tvrdil pôvodný žalobca a následne žalobkyne. Pôvodný žalobca a jeho manželka vzhľadom na vek a
zdravotný stav potrebovali pomoc, avšak v konaní nebolo nepreukázané, aby správanie sa žalovaných
v 1. a 2. rade voči právnemu predchodcovi a jeho manželke porušovalo zaužívané pravidlá morálky

a dosahovalo zákonom požadovanú intenzitu porušenia dobrých mravov hrubým spôsobom. Taktiež
z obsahu darovacej zmluvy nevyplýva, aby dar bol poskytnutý obdarovaným s podmienkou opatery a
starostlivosti. Ani jeden z účastníkov konania, ani vypočutí svedkovia nevedeli súdu konkretizovať, akú
konkrétnu pomoc žalovaní v 1. a 2. rade pôvodnému žalobcovi a jeho manželke neposkytli, pričom ani
jeden svedok na vlastné oči nevidel, aby títo žalovaní pomoc pôvodnému žalobcovi a jeho manželke

odmietli poskytnúť. Žalobkyne pritom neposkytnutie konkrétnej pomoci špecifikovali ako „takú pomoc,
akú potrebuje XX-ročný človek, aspoň sa s ním porozprávať“, na druhej strane uvádzali, že rodičia od
nich pomoc ani nechceli. Ďalej mal súd preukázanú aj tú skutočnosť, že po tom, čo pôvodný žalobca
prekonal mozgovú príhodu, pomoc rodičom poskytla žalovaná v 3. rade, ktorá si to v rámci svojho
zamestnania vedela zariadiť, a to na rozdiel od žalovaných v 1. a 2. rade, ale aj na rozdiel od žalobkýň.

Teda nemožno súhlasiť s tvrdením pôvodného žalobcu a žalobkyne, že by ich rodičia ostali úplne bez
pomoci. Je síce pravdou, že túto pomoc im v tom čase intenzívne neposkytovali žalovaní v 1. a 2.
rade, avšak pomoc mali zabezpečenú. Žalovaní v 1. a 2. rade pôvodného žalobcu a jeho manželku
nenechali odkázaných samých na seba, teda tak, ako to snažia prezentovať žalobkyne. Vychádzal aj z
rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v C. L. (č.l. 325 spisu), ktorému predchádzal pohovor

s pôvodným žalobcom. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že N. C. (predchodca žalobkýň) v rámci
svojich schopností bol sebestačný pri vykonávaní nevyhnutných životných úkonov. V prípade potreby
mu pomoc dokážu zabezpečiť rodinní príslušníci, ktorí zabezpečujú aj nevyhnutné práce v domácnosti.
Ide o posudok správneho orgánu zo dňa 3. 3. 2008, ktorým bola N. C. priznaná miera funkčnej poruchy
v rozsahu 50 %.

Ďalej mal súd prvého stupňa za preukázané, že N. C. výzvou zo dňa 8. 12. 2008 (č.l. 5) vyzval
prostredníctvom advokáta žalovaných v 1. a 2. rade na vrátenie parciel č. 218 a č. 219 s odôvodnením,
že tieto boli v darovacej zmluve uvedené omylom, pričom nemal v úmysle ich previesť na nich, ak tak
konal, konal v omyle. Keďže žalovaní na uvedenú výzvu nereagovali, dňa 2. 4. 2009 podal na súde proti

ním žalobu o vydanie všetkých nehnuteľností, ktoré tvorili predmet darovacej zmluvy zo dňa 26. 2. 2003.

Na základe vykonaného dokazovania a za citácie § 49a, § 100 ods. 1, § 101, § 630 a § 460 Obč.
zákonníka uzavrel, že nárok žalobkýň v 1. a 2. rade nie je dôvodný. Ani jeden z vypočutých svedkov
nepotvrdil skutočnosť, že žalovaní v 1. a 2. rade odmietli poskytnúť pôvodnému žalobcovi alebo jeho

manželke pomoc. Keďže nepreukázali súdu existenciu hmotnoprávnych podmienok pre vrátenie daru,
ich návrh ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala žalobkyňa v 1. rade odvolanie, ktorým žiadala o jeho zmenu
tak, aby jej návrhu bolo v celom rozsahu vyhovené, s tým, že pôvodná parc. č. 218 je v súčasnosti
prečíslovaná na parc. č. 218/5 až 218/9. Podľa jej názoru, z vykonaného dokazovania je zrejmé, že:1. Pôvodný žalobca až podaním zo dňa 8. 12. 2008 prostredníctvom advokáta JUDr. Stanislava
Lamparta sa domáha vrátenia pozemkov pod jeho domom a záhrady z dôvodu uvedenia ho do omylu.
2. Pôvodný žalobca Notárskou zápisnicou Y., Y. zo dňa 1. 12. 2008 požiadal o spísanie závetu a listiny

o vydedení práve z dôvodu, že žalovaný v 1. rade ho oklamal, keď darovacou zmluvou a klamstvom
previedol na seba a svoju manželku aj pozemok pod jeho domom spolu s dvorom.
3. Pôvodný žalobca dňa 2. 3. 2009 sám podal žalobu na súd z titulu vrátenia daru, pričom ako jedným
z dôvodov bolo jeho oklamanie v časti týkajúcej sa prevodu vlastníctva pozemku pod jeho domom a
dvorom.

4. Pôvodný žalobca zotrval na svojich tvrdeniach, že bol uvedený v omyl aj na pojednávaniach pred
prvostupňovým súdom (viď pojednávanie dňa 15. 10. 2009, na otázku samosudkyne, že či žalobca
trvá na podanej žalobe, tento odpovedal Áno trvám. Chcem, aby mi syn vrátil pozemky. On mi dal len
podpísať zmluvu. Zobrali ma do L., ja som nevedel, čo podpisujem, čo je tam napísané).
5. To, že pôvodný žalobca bol uvedený v omyl a žalovaný v 1. rade ho oklamal s darovacou zmluvou,
potvrdila aj žalovaná v 2. rade (viď zápisnica z 28. 10. 2013 - keď bola kolaudácia, manžel prisľúbil, že

to dá do poriadku, pozemky pod rodinným domom, sú aj geometrické plány, ...)
6. Žalovaná v 3. rade na pojednávaní dňa 16. 12. 2010 tiež nepriamo potvrdila, že žalovaný v 1. rade
uviedol otca v omyl a bola za to, aby sa pozemok pod domom a dvor vrátil.
7. Tvrdenie žalovanej v 2. rade na pojednávaní dňa 28. 10. 2013, že existujú geometrické plány, na
základe ktorých žalovaný v 1. rade chcel vrátiť pozemok pod domom a dvor, potvrdil sám žalovaný v 1.

rade, ktorý po pojednávaní na Krajskom súde v Prešove dňa 9. 4. 2014 mi osobne odovzdal geometrický
plán zo dňa 10. 9. 2008, potvrdený dňa 16. 9.2008 pod č. 560/08 s tým, že má záujem o vrátenie týchto
pozemkov pod domom a dvorom.
8. Mnou tvrdenú skutočnosť vo vyššie uvedenom bode 7, že tento geometrický plán dal vyhotoviť
žalovaný v 1. rade za účelom vrátenia pozemkov pod rodičovským domom a dvorom, o ktorom žalovaný

v 1. rade síce neskôr účelovo tvrdil, že ho nevidel, čo ale jednoznačne potvrdil N. S. - geodet, ktorý
potvrdil, že ho objednal žalovaný v 1. rade.
9. Pravdivosť tvrdení pôvodného žalobcu, že bol synom, teda žalovaným v 1. rade, oklamaný a uvedený
v omyl darovacou zmluvou zo dňa 26. 2. 2003, lebo nevedel čo podpisuje, potvrdili aj žalované v
2. a 3. rade, ktoré na moju otázku po predložení darovacej zmluvy, aby mi uviedli, že na ktorých

parcelách je postavený rodinný dom žalobcu, zhodne uviedli: „To sa takto nedá povedať“, čiže evidentne
zpredloženejdarovacejzmluvyniejemožnéposúdiť,čisútamuvedenéparcelyajpodrodinnýmdomom
a dvorom a ktoré to sú.

Z vyššie uvedených skutočností je evidentné, že pôvodný žalobca bol žalovaným v 1. rade úmyselne

uvedený v omyl. Preto zastáva názor, že napadnutá darovacia zmluva je neplatným právnym úkonom
a z tohto dôvodu predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi N. C..

Čo sa týka druhej časti žaloby, a to vrátenia daru podľa § 630 Obč. zákonníka, uviedla, že v danom
prípade odpadol dôvod na skúmanie návrhu v časti týkajúcej sa vrátenia daru. No i napriek tomu trvala

na tom, že žalovaní v 1. a 2. rade neposkytli žalobcovi a jeho manželke opateru po mozgovej príhode,
čo jasne vyplýva z nasledovných skutočností:
1. Viď tvrdenia pôvodného žalobcu či už v samotnej žalobe, ako aj na súdnych pojednávaniach pred
prvostupňovým súdom.
2. Vedomé vyhýbanie sa žalovaného v 1. rade súdnych pojednávaní, aby nedošlo ku konfrontácii s

otcom.
3. Vyjadrenie žalovanej v 3. rade, že ona sama navrhla žalobkyni v 1. rade nevyhnutnosť zabezpečenia
opatery o rodičov, nakoľko títo nemohli zostať bez opatery vzhľadom na ich zdravotný stav, pretože
sa nevedia postarať o seba, o čom svedčí jej 3-mesačné neplatené voľno na tento účel, pričom počas
dvoch mesiacov sa ona starala o rodičov.

4. Rodičia žalovaného v 1. rade zostali po Veľkej noci sami, matka zomrela, otec zostal bez opatery, o
ktorú sa musela následne postarať žalobkyňa v 1. rade.
5. Nevyhnutnosť nutnej opatery pôvodného žalobcu jednoznačne dokazujú aj rozhodnutia Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny, ktoré boli súdu predložené.
6. Neposkytnutie pomoci zo strany žalovaných v 1. a 2. rade pôvodnému žalobcovi a jeho manželke

jednoznačne potvrdila aj svedkyňa A. V. vo svojej svedeckej výpovedi zo dňa 7. 4. 2015, citujem: „Po
tom, čo svatka zomrela a svat prekonal mozgovú príhodu, bola pri nich ich dcéra, žalovaná v 3. rade.
V tom čase sa o nich nemohli starať žalovaní v 1. a 2. rade, pretože potrebovali peniaze, majú X deti,
z čoho by žili“.Právnynázorprvostupňovéhosúdu,žeboloonichpostaranézostranyďalšíchsúrodencovžalovanéhov
1. rade, je právne irelevantný, pretože v danom prípade je podstatné, že či žalovaní v 1. a 2. rade poskytli

počas niekoľkých mesiacov v roku 2008 nevyhnutnú opateru, pričom bolo jednoznačne preukázané,
že nie. Jednalo sa v rámci opatery o opratie, upratanie, hygienickú očistu, žehlenie, zabezpečenie
stravy, čo prvostupňový súd akosi nepostrehol, resp. sa opiera o výpovede zasahujúce do obdobia
pred rokom 2008. Preto aj z odôvodnenia rozsudku v tejto časti vidieť nekorektnosť a zaujatosť súdu,
hrubé porušenie § 132 O.s.p. pri vyhodnotení jednotlivých dôkazov, ktoré súd bol schopný prekrúcať

len aby vedel odôvodniť zamietnutie žaloby, odvoláva sa na výpovede vytrhnuté z kontextu, poukazuje
na nepodstatné skutočností, pričom na druhej strane jednoznačné dôkazy znejúce v prospech žalobkýň
úplne bagatelizuje a jasne dokázané veci vyhlasuje za nepreukázané.

Žalobkyňa v 2. rade sa na odvolacom pojednávaní pripojila k odvolaniu žalobkyne v 1. rade, hoci sama
odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa nepodala.

Žalovaná v 3. rade A. G. vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne v 1. rade zo dňa 25. 8. 2015, podľa jeho
obsahu, žiadala potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne správny. To isté žiadala
aj žalovaná v 4. rade J. X. vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne v 1. rade zo dňa 8. 9. 2015.

Žalovaní v 1. a 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne v 1. rade zo dňa 16. 9. 2015 žiadali
taktiež potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny. Uviedli, že odvolanie potvrdzuje len
tú skutočnosť, že predchodca žalobkýň podal žalobu len na základe iniciatívy žalobkyne v 1. rade,
pričom jej tvrdenia boli vyvrátené predovšetkým výpoveďou jej sestry A. G. (žalovanej v 3. rade), ako
aj výpoveďami vypočutých svedkov.

Na odvolacom pojednávaní zástupca žalobkyne v 1. rade (odvolateľky) naviac poukázal na právny
aspekt jednak premlčania, ako aj dobrých mravov, a to v tej súvislosti, že skutočne N. C. omylom
daroval svojmu synovi I. C. (žalovanému v 1. rade) aj pozemok pod svojím domom a priľahlý pozemok.
Aj Ústavný súd ČR vo svojom rozhodnutí ÚS 309/1995 judikoval, že vlastne aj prípadná námietka

premlčania ustupuje do pozadia v tom prípade, že ak by jej uznanie bolo v rozpore s dobrými mravmi,
a preto tento názor českého súdu žiadal aplikovať aj na prejednávanú vec.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne v 1. rade podľa zásad uvedených v § 212 ods. 1, 2, 3 O.s.p.
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Pokiaľ súd prvého stupňa návrh oboch žalobkýň v celom

rozsahu zamietol, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne posúdil. Preto
odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom žalobkyne v 1. rade odvolací
súd dopĺňa:

Predmetom konania je zmenený návrh žalobkýň v 1. a 2. rade, aby súd určil, že do dedičstva patria v
celostipoichnebohomotcoviN.C.,zomreldňaXX.XX.XXXX,ajnehnuteľnostievidovanénaLVč.XXX,
k.ú. G., a to parc. č. XXX - trvalé trávnaté porasty o výmere 989 m2 a parc. č. XXX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 1.217 m2. Pôvodným návrhom zo dňa 2. 3. 2009 (č.l. 1) predchodca žalobkýň N.

C. žiadal uložiť povinnosť žalovaným v 1. a 2. rade vydať mu nehnuteľnosti, ktoré im daroval darovacou
zmluvou zo dňa 26. 2. 2003 (č.l. 2), dôvodiac naplnením skutkovej podstaty podľa § 630 Obč. zákonníka.

Podľa § 630 Obč. zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu
alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

V zmysle tohto ustanovenia, ak darca uplatní toto právo, právny vzťah z darovania zanikne okamihom,
kedy dôjde prejav jeho vôle obdarovanému. Týmto okamihom sa obnoví pôvodný právny vzťah a
obdarovanému vznikne povinnosť vydať predmet daru darcovi. Predpokladom úspešného uplatnenia
práva darcu je veľký nevďak zo strany obdarovaného, prejavujúci sa v takom jeho správaní, ktoré

možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie značnej intenzity alebo o
porušovaniesústavné,ktorévšakvdôsledkusvojhotrvania,priebehuapôsobenianadarcualebočlenov
jeho rodiny nadobudne povahu hrubého porušenia dobrých mravov. Takýmto kvalifikovaným porušením
dobrých mravov je napr. fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci. K uvedenémusprávaniu obdarovaného môže dôjsť v akomkoľvek časovom odstupe od uzavretia darovacej zmluvy.
Právo darcu na vrátenie daru sa však premlčuje ako každé iné majetkové právo. Premlčacia doba je
trojročná a začne plynúť odo dňa, keď darca mohol uplatniť svoje právo po prvý raz, t.j. odo dňa, kedy

obdarovaný svojím správaním naplnil skutkovú podstatu ust. § 630 Obč. zákonníka.

Z výzvy na vysporiadanie zo dňa 8. 12. 2008 (č.l. 5) vyplýva, že túto výzvu adresoval advokát (zrejme
zástupca N. C.) žalovaným v 1. a 2. rade. Uvádza v nej, že v darovacej zmluve zo dňa 26. 2. 2003
boli nedopatrením, resp. omylom uvedené aj parcely č. XXX a č. XXX, pričom na parcele č. XXX

stojí jeho rodinný dom súp. č. XX. Ďalej uvádza, že nikdy nemal v úmysle previesť na obdarovaných
vyššie uvedené parcely, pretože nie je logické, aby predmetom daru bol aj pozemok pod jeho domom
a priľahlá záhrada. Zároveň touto výzvou vyzýva obdarovaných na mimosúdne vysporiadanie ohľadom
spomínaných dvoch parciel.

V súvislosti s touto výzvou odvolací súd je toho názoru, že táto neobsahuje náležitosti uvedené v ust. §

630 Obč. zákonníka, a to v tom, že v nej nie je konkrétne uvedené, kedy a v čom spočívalo správanie
žalovaných v 1. a 2. rade voči darcovi, ktoré by bolo možné charakterizovať ako hrubo porušujúce dobré
mravy. Túto výzvu možno skôr vyhodnotiť ako uplatnenie relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy.

Pokiaľ by sa za výzvu na vrátenie daru považovala samotná žaloba - návrh vo veci samej, táto rovnako

trpí nedostatkom časového a vecného vymedzenia správania sa žalovaných v 1. a 2. rade, ktoré by
bolo možné považovať za hrubo porušujúce dobré mravy, keď toto je potrebné najmä z hľadiska, či
nárok na vrátenie daru darcom bol uplatnený včas. Totiž aj tento nárok darcu (na vrátenie daru) podlieha
premlčaniu podľa § 101 Obč. zákonníka v 3-ročnej premlčacej dobe. Preto je dôležité a potrebné uviesť
časový moment, kedy takýto nárok vznikol. Takýto časový moment však z označenej výzvy ani z návrhu

na začatie konania nevyplýva.

Pokiaľ ide o relatívnu neplatnosť darovacej zmluvy (§ 40a Obč. zákonníka) a posúdenie premlčania
uplatneného nároku z dôvodu relatívnej neplatnosti, túto otázku súd prvého stupňa posúdil správne.
Pretonietžiadnehodôvodu,abynámietkupremlčanianárokužalobkýňbolopotrebnéposúdiťakorozpor

s dobrými mravmi, teda tak, ako to navrhol zástupca žalobkyne v 1. rade na odvolacom pojednávaní.
Preto v tejto súvislosti, pokiaľ súd prvého stupňa návrh žalobkýň v celom rozsahu zamietol, niet čo
vytknúť prvostupňovému súdu.

Pokiaľ žalobkyňa v 1. rade v odvolaní namieta nekorektnosť a zaujatosť prvostupňového súdu pri

vyhodnotení jednotlivých dôkazov, ani túto odvolaciu námietku nie je možné uznať. Odvolací súd v tejto
súvislosti je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku vyhovuje požiadavkám vyplývajúcim z
ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá
odpovedať na každú námietku alebo argument účastníka konania, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci
význam pre rozhodnutie o veci samej. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, ktoré

dôkazy preskúmal a s akými skutkovými závermi, citoval správne právne predpisy, ktoré aplikoval na
prejednávanú vec a z ktorých vyvodil svoje právne závery.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne
správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Vzhľadom na výrok rozsudku súdu prvého stupňa o trovách konania tento súd rozhodne aj o trovách
odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku nie je odvolanie prípustné.