Rozsudok – Život a zdravie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 6T/21/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1419010306
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Evin
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2019:1419010306.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, samosudcom JUDr. Jánom Evinom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
31.10.2019 v Bratislave takto

r o z h o d o l :

obžalovaný O. K., nar. XX.X.XXXX/XXXX v Bratislave, trvale Z. R. XXXX/XX,
Z., vo väzbe od 5.6.2019

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

v bode 1/
obvinenýdňa03.05.2019medzi09:00hoda10:00hodpožiadalSMS-správoupoškodenúB.Š.G.,trvale
bytom R. Z. XXXX/XX, Z., aby mu priniesla cigarety, ktoré mu poškodená priniesla na strechu kotolne na
U. U. O. Z., kde obvinený dočasne prespával, tam sa poškodená musela vyšplhať po zábradlí do výšky
4 až 5 metrov, následne obvinený žiadal od poškodenej sex, čo poškodená odmietla, na čo obvinený

poslal poškodenú domov, a keď poškodená odchádzala zo strechy kotolne a preliezala zábradlie na
kotolni, tak obvinený sa rozbehol k poškodenej a povedal poškodenej, že ju skopne dole zo strechy, na
čo sa poškodená zľakla a vrátila sa späť na strechu, na to obvinený vulgárne nadával poškodenej, že
bude trpieť tak ako on trpí doteraz, že ju psychicky zdeptá, rukami zovrel poškodenú a nechcel ju pustiť
domov so slovami nech poškodená hoci aj skape, že ju nikam nepustí a pustí ju až vtedy, keď sa k nemu
začne normálne správať a dovtedy s ním bude sedieť na streche, poškodená dostala strach, začali jej

tŕpnuť ruky a pery, bola jej zima, ťažko sa jej dýchalo, obvinený po čase poškodenú pustil zo zovretia,
no povedal poškodenej, že ak pôjde domov, tak ju z tej strechy skopne dole, pričom po dvoch hodinách
čo takto stáli vedľa seba sa obvinený ukľudnil a dovolil poškodenej zísť zo strechy dole

v bode 2/
obvinený dňa 30.05.2019 o 21:26 hod. čakal poškodenú na zastávke MHD Štefana Králika v Bratislave,
odkiaľ spolu šli na strechu kotolne na U. U. O. Z., kde obvinený dočasne prespával, tam spali vedľa seba,

následne dňa 31.05.2019 okolo 04:00 hod. na streche kotolne obvinený vulgárne nadával poškodenej
a vyčítal jej, dokedy sa bude k nemu správať tak chladne, na čo šla poškodená domov, no obvinený
dobehol poškodenú a neustále je vyčítal, že dokedy sa bude k nemu správať tak chladne, a pri škole v
Bratislave - Devínskej Novej Vsi zovrel poškodenej bezdôvodne hlavu pod rameno, na čo poškodená
dostala taký strach, že dostala tetanický záchvat, tŕpli jej pery, nevedela sa nadýchnuť a lapala po dychu,
na čo obvinený pustil hlavu poškodenej,

v bode 3/
obvinený dňa 31.05.2019 v ranných hodinách kontaktoval poškodenú cez aplikáciu Messenger cez
videohovor, kde mu poškodená uviedla, že už s ním nebude chodiť, nechce ho stretnúť a ani sa s
ním nechce rozprávať, na čo obvinený povedal poškodenej, že ak nepríde o 09:00 hod. do krčmy k
Michalovi, tak príde a na bytovke poškodenej rozkope dvere a bude sa s ním musieť rozprávať, a tiež
že si poškodenú počká, keď pôjde po svoju dcéru do škôlky, a že tam poškodenej rozkope hlavu pred

jej dcérou,v bode 4/
obvinenýdňa04.06.2019prišielzapoškodenoudojejprácevOCBoryMallvBratislave,kdepoškodenej

nadával a vymohol si od poškodenej prísľub, že s ním pôjde po práci za jeho kamarátom po oblečenie,
následne šli spolu autobusom MHD a vystúpili o 21:26 hod. na zastávke MHD na Štefana Králika v
Bratislave, kde poškodenú čakal otec, aby ju odprevadil domov, na to obvinený šiel za poškodenou a
za jej otcom, vzal palicu a povedal im, že otca poškodenej zmláti s tou palicou, aby poškodenú nechal
ísť, na čo poškodená dostala strach, šla domov a bála sa vyjsť z bytu, a na druhy deň šla poškodená

podať trestné oznámenie,

t e d a

v bode 1/
inému sa vyhrážal inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu,

inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania
(násilím, hrozbou bezprostredného násilia),
v bode 2/
inému sa vyhrážal inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu,
v bode 3/

inému sa vyhrážal inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu,
v bode 4/
inému sa vyhrážal inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu,

č í m s p á c h a l

v bodoch 1/, 2, 3/ a 4/
pokračovacíprečinnebezpečnéhovyhrážaniapodľa§360ods.1Tr.zák.,ztohovbode1/vjednočinnom
súbehu so zločinom obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., s

poukazom na § 138 písm. d) Tr. zák.

Za to sa mu ukladá

Podľa § 183 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 37 písm. h), m), § 36 písm. l), § 38 ods. 4, § 39
ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri)
roky nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona ho súd pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 1 Trestného zákona mu súd ukladá ochranné psychiatrické a protitoxikomanické liečenie

ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava IV podal pod 1Pv 231/19/1104-34 dňa 13.9.2019 obžalobu
na O. K. pre pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., z toho v bode 1/
v jednočinnom súbehu so zločinom obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a)

Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

V trestnej veci bolo na hlavnom pojednávaní dňa 31.10.2019 vykonané dokazovanie výsluchom
obžalovaného, výsluchom poškodenej, čítaním svedeckej výpovede svedka B. Š., čítaním znaleckého

posudku, listinnými a vecnými dôkazmi.Obžalovaný po zákonnom poučení podľa § 257 Tr. por. urobil vyhlásenie, že sa cíti byť vinným zo
spáchania čiastkových skutkov nebezpečného vyhrážania v bodoch 1,2,3 a 4 obžaloby. Cítil sa byť

nevinným zo skutku uvedeného v bode 1 obžaloby, a to v časti obmedzovania osobnej slobody v zmysle
podanej obžaloby. Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava IV k takémuto vyhláseniu uviedol, že
podľa jeho názoru je možné postupovať vo vzťahu k bodom obžaloby 2, 3 a 4 tak, že súd môže prijať
vyhlásenie o vine, pričom vo vzťahu k bodu obžaloby 1, toto vyhlásenie nie je možné aplikovať, lebo
sa obžalovaný nepriznal a nevyhlásil vinu v celom rozsahu ku skutku popísanému v bode 1/ obžaloby.

Súd tak obžalovanému položil otázky v súvislosti s vinou vzťahujúcou sa na skutky v bodoch 2, 3
a 4 obžaloby. Po zákonnom poučení obžalovaný odpovedal na otázky v zmysle ust. § 333 ods. 3,
písm. c/,d/,f/,g/,h/ Tr. por., na ktoré obžalovaný vo všetkých prípadoch odpovedal zhodne „áno“. Keďže
prokurátor okresnej prokuratúry, splnomocnenec poškodenej aj poškodená navrhli prijať vyhlásenie
obžalovaného, súd podľa § 257 ods. 6, 7 Tr. por. prijal vyhlásenie o tom, že obžalovaný je vinný zo
spáchania skutkov kladených mu za vinu vo vzťahu k bodom 2, 3 a 4 obžaloby. Podľa § 257 ods. 8 Tr.

por. súd ďalej vyhlásil, že dokazovanie ohľadne viny v tejto časti nevykoná, vykoná dokazovanie len v
súvislosti vinou vo vzťahu k nepriznaným skutkom v bode 1 a ohľadne trestu a prípadného ochranného
opatrenia.

Obžalovaný k žalovaným skutkom bode 1 vypovedal, že dňa 03.05.2019 sa s poškodenou stretli na

streche kotolne, kam ona za ním dobrovoľne vyšla. Následne sa medzi nimi odohrala hádka, dôvod
hádky si nepamätal. Čo kričal a ako jej nadával, si už nepamätal. Poškodená preto chcela odísť zo
strechy kotolne preč a ako prekračovala zábradlie na streche, on na ňu vybehol, to znamená, že na ňu
kričal, vulgárne jej nadával a povedal, že ju skopne zo strechy, načo sa ona sa zľakla, naspäť preliezla
zábradlie, vrátila sa na strechu a bola asi ďalšie dve hodiny s ním na kotolni. On na streche počas týchto

dvoch hodín nadával na celý život. Pod vplyvom drog a alkoholu nebol. Poškodená na streche čupela
a plakala. Po tom čo sa ukľudnila, išla zo strechy preč. Podľa jeho názoru poškodená nezišla zo strechy
dole preto, lebo sa bála, že si on niečo urobí. Bol totiž vydráždený a nervózny. On ju aj posielal preč, ale
ona nechcela odísť, on ju tam nedržal, fyzicky jej v odchode nijako nebránil. Po tých asi dvoch hodinách,
ako sa ukľudnila, odišla a potom večer, alebo až ráno sa opätovne stretli. S poškodenou sa hádali už

aj v minulosti, pričom dôvodom bola vzájomná žiarlivosť, či drogy, ktoré obžalovaný užíval. Aj po tomto
incidente sa s poškodenou aj naďalej stretával.

Poškodená vypovedala, že dňa 03.05.2019 jej obžalovaný písal SMS, či by mu doniesla jednu cigaretu.
Išla teda za ním na strechu kotolne s dvomi cigaretami. Ako tam prišla, obžalovaný od nej chcel sex, čo

odmietla s odôvodnením, že má svoje dni. Na to ju obžalovaný poslal do piče. Tak sa rozhodla zo strechy
odísť. Chcela preliezť zábradlie, ale on sa v tom doslova rozbehol smerom k nej a ako k nej bežal,
kričal, že ju skopne. Ona sa preto zľakla a preliezla naspäť cez zábradlie na strechu. Na streche na ňu
obžalovaný kričal, že dokedy sa ona takto ku nemu bude správať. Bála sa ho, triasla sa, a väčšinu času
čupela. Nechcel ju pustiť ani do lekárne, aby si kúpila nejaké lieky na ukľudnenie a povedal jej, že nech

tam aj skape. Vymýšľala si aj rôzne výhovorky, aby ju nechal ísť, ale nepodarilo sa jej zo strechy dostať.
Niekoľkokrát ho žiadala, aby ju nechal ísť, ale on jej povedal, že ju nepustí. Bála sa ho od momentu,
keď sa za ňou rozbehol a povedal, že ju skopne zo strechy. Fyzicky ju však neobmedzoval. Na streche
s ním ostala preto, lebo ju nechcel pustiť, povedal jej, že ho bude počúvať a že teraz bude na streche.
Pýtal sa, že kto jej dáva rozumy a keď mu povedala, že by chcela ísť, tak vraj nech skúsi, že ju skopne.

Potom sa už bála ísť dole, preto čakala, nech najprv zíde on a potom išla aj ona. Síce jej obžalovaný
viackrát hovoril, že má ísť preč, ale súčasne jej povedal, že ju potom skopne zo strechy. Po zhruba
dvoch hodinách, čo tam spolu boli, jej povedal, že on si už užil svojich 15 minút slávy a že môže ísť dole
z kotolne. Ona sa však bála ísť prvá, aby ju neskopol a počkala, aby najprv zišiel on a až potom zišla z
kotolne ona. Obžalovaný bol veľmi agresívny, bála sa ho. V minulosti sa aj rozprávali o rozchode, ale ona

mu povedala, že ten vzťah nejako zvládnu udržať, keďže už vtedy si bola vedomá aký je agresívny. Ale
potom čo ju chcel skopnúť zo strechy vedela, že sa nezmení. Aj po tomto incidente sa s obžalovaným
ešte stretla a mala s ním aj sex, lebo sa ho bála, bolo jej ho ľúto, plakal, že nechce byť sám. Bola ho
aj navštíviť vo väzbe, lebo nevedela, čo môže od neho čakať. Z celej tejto situácie sa dostávala takmer
2 mesiace.

Z prečítanej výpovede svedka B. Š. bolo zistené, že je otcom poškodenej B. Š.. Dňa 4.6.2019 mu dcéra
poslala SMS, aby ju čakal na zastávke autobusu Štefana Králika, lebo sa boji K.. Ako ju tam čakal, z
autobusu okolo 21:30 hod. vystúpila jeho dcéra aj s obžalovaným. On následne zobral dcéru za ruku aodprevadil ju domov. Obžalovaný za nimi kričal, že sa chce s poškodenou rozprávať. Jeho dcéra pritom
plakala. Dcéru odprevadil k bráne bytovky, do ktorej ona sama vošla. On potom ešte išiel smerom k
šenku na pumpu. Obžalovaného pozná od jeho detstva.

Nakoľko strany súhlasili s čítaním znaleckého posudku, súd ho na hlavnom pojednávané prečítal.
Rovnako súd prečítal listinné dôkazy, a to listy na čl. 36-66, register trestov na čl. 141-143, lustráciu
v systéme AVÍZO, výpis z evidencie priestupkov na čl. 148, vyjadrenie obžalovaného na čl. 152-155 a
oboznámil aj vecné dôkazy - fotografie.

Zo znaleckého posudku č. 12/2019, vypracovaného ku dňu 31.7.2019 MUDr. Natáliou Dimovou,
znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria vyplýva, že obžalovaný trpí
psychickou poruchou „Škodlivé užívanie alkoholu“ a „syndróm závislosti od návykových látok“.
Obžalovaný vedel rozpoznať protiprávnosť svojho konania, svoje konanie vedel ovládať v zníženej
miere a v čase vyšetrenia bol schopný chápať zmysle trestného konania. Priznal užívanie marihuany

a pervitínu a sporadicky aj alkoholu. Obžalovaný trpí poruchami disociálnej poruchy osobnosti,
čoho prejavom je agresivita a zvýšená iritabilita. Znalkyňa navrhla uložiť ochrannú psychiatrickú a
protitoxikomanickú liečbu ústavnou formou.

Z listov písaných poškodenou obžalovanému do výkonu väzby vyplýva, že poškodená sumarizuje

doterajší vzťah s obžalovaním. V listoch mu jednak píše, že ho ľúbi a rovnako píše aj to, že po tom, čo
sa udialo, musela na neho podať trestné oznámenie, pretože sa ho už začala báť a jemu na tom vôbec
nezáležalo. Ešte aj po jeho vzatí do väzby sa stále obzerá okolo seba, keď ide niekam po tme. Nevie, či
s ním dokáže byť niekedy v pohode a po tom, čím si prešla, už v nej ten strach ostane. Upozorňovala
ho, aby s tým prestal, že inak pôjde na políciu. Netvrdí, že je obžalovaný v živote aj nepomohol, ale

správal sa k nej tak, že sa ho bála. Teraz sa však už nebojí chodiť po ulici, či do práce. Uvádza, že sa
ho bála už od mája, keď prišla z Nitry a potom robil veľký cirkus. Kebyže nie je vo väzbe, tak jej znova
nedá pokoj a obmedzoval by ju. Je na čase, aby sa každý vybral svojou cestou, strach jej už nedovolí
byť s obžalovaným.

V odpise registra trestov má obžalovaný 11 záznamov za krádeže, poškodzovanie cudzej veci,
porušovanie domovej slobody, ako aj za marenie výkonu úradného rozhodnutia. Naposledy bol
odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 2T/119/2016, právoplatným dňa 21.4.2017
za trestný čin podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní
10 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Lustráciou v systéme AVÍZO zo dňa 5.6.2019 bolo zistené, že obžalovaný aktuálne nie je trestne stíhaný.

Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov za obdobie 22.11.2014 - 5.6.2019 má obžalovaný
evidované dva priestupky, jeden z roku 2014 (priestupok proti občianskemu spolunažívaniu) a druhý z

roku 2018 (priestupok proti majetku).

Z písomného vyjadrenia obžalovaného na čl. 152-155, ktorým doplnil zápisnicu o svojom výsluchu zo
dňa 8.8.2019 vyplýva, že popiera spáchanie skutkov, za ktoré mu bolo vznesené obvinenie. Popisuje,
ako medzi ním a poškodenou vznikali viaceré hádky a nedorozumenia, avšak napriek tomu vzájomne

komunikovali, stretávali sa a poškodená ho bola aj navštíviť vo väzbe.

Na priložených fotografiách sa nachádza dcéra poškodenej, poškodená a obžalovaný.

Podľa § 183 ods. 1 Tr. zákona, kto inému bez oprávnenia bráni užívať osobnú slobodu, potrestá sa

odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

Podľa § 183 ods. 2 písm. a) Tr. zákona, odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania,

Podľa § 138 písm. d) Tr. zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu
násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy.Podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou
ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden
rok.

Podľa § 38 ods. 1 Tr. zákona, na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno
prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie
trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje
použitie vyššej trestnej sadzby.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Podľa § 39 ods. 3 Tr. zákona, pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd
nesmie uložiť
a) trest odňatia slobody kratší ako dvadsať rokov, ak je páchateľ odsúdený za trestný čin úkladnej vraždy
podľa § 144 ods. 3, genocídia podľa § 418 ods. 3, teroristického útoku podľa § 419 ods. 2, neľudskosti
podľa § 425 ods. 2 alebo vojnového bezprávia podľa § 433 ods. 2,

b) trest odňatia slobody kratší ako osem rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej
sadzby trestu odňatia slobody aspoň pätnásť rokov,
c) trest odňatia slobody kratší ako päť rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej
sadzby trestu odňatia slobody aspoň desať rokov,
d) trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej

sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov,
e) trest odňatia slobody kratší ako šesť mesiacov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica
trestnej sadzby trestu odňatia slobody menej ako päť rokov, a
f) trest zákazu činnosti, trest zákazu pobytu a trest vyhostenia na dobu kratšiu ako šesť mesiacov.

Podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu
úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu
uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných
činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného

trestu najvyššia z nich.

Podľa § 122 ods. 1 Tr. zákona, za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní
toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin,
ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania

a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený
trestný čin.

Podľa § 122 ods. 12 Tr. zákona, za trváci trestný čin sa považuje vyvolanie a udržiavanie alebo len
udržiavanie protiprávneho stavu.

I. K výroku, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania trestnej činnosti

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o jeho vine v bodoch 2, 3 a 4 obžaloby, ktoré súd po zistení
stanoviska oprávnených subjektov prijal, mal súd za preukázané, že čiastkové útoky, pre ktoré bola na
tunajší súd podaná obžaloba v bode 2, 3 a 4 sa stali, sú čiastkovými útokmi pokračovacieho trestného
činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona a tieto spáchal obžalovaný.

Nakoľko mal súd nepochybne vyriešenú otázku viny obžalovaného bodoch 2, 3 a 4 obžaloby, v ďalšom
sa súd zaoberal otázkou viny v bode 1 obžaloby a následne otázkou trestu a ochranného opatrenia.Z vykonaného dokazovania a zhodnotenia dôkazov jednotlivo a vo vzájomnom súhrne, mal
prvostupňový súd preukázanú vinu obžalovaného za všetky čiastkové útoky pokračovacieho prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, teda aj za prvý čiastkový útok zo dňa

3.5.2019, keďže je nepochybné, že obžalovaný, ako trestne spôsobilý subjekt, priamym úmyselným
konaním v mieste, čase a za okolností uvedených vo vymedzení skutku, sa (v bode 1 obžaloby) vyhrážal
poškodenej B. Š., že ju skopne dole zo strechy, pričom toto jeho konanie vzbudilo u poškodenej dôvodnú
obavu o jej život a zdravie. Vyhrážku skopnutím zo strechy kotolne potvrdila nielen poškodená, ale aj
samotný obžalovaný počas svojho výsluchu na hlavnom pojednávaní. Vyhrážka skopnutím zo strechy

je bezpochyby vyhrážkou ťažkou ujmou na zdraví a prišlo k nej za takých skutkových okolností, že
mohla objektívne u poškodenej vzbudiť dôvodnú obavu a nešlo o nepodstatnú vyhrážku povedanú
obžalovaným náhodne. Treba v tomto ohľade poukázať jednak na súvisiace správanie sa obžalovaného
(náhle k nej pribehol, kričal na ňu, keď už bola na druhej strane zábradlia a chystala sa po rebríku zliezť
zo strechy kotolne), jednak na skutočnosť, že poškodená výslovne uviedla, že sa obžalovaného zľakla,
následkom čoho sa okamžite vrátila na strechu, kde celý čas čupela a plakala. Podľa ustálenej súdnej

praxe v prípade trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. postačuje, aby
bola vyhrážka objektívne spôsobilá vyvolať dôvodnú obavu bez ohľadu na to, či ju skutočne aj spôsobila
u poškodenej osoby. Tu je nutné dodať, že bezpochyby takáto obava u poškodenej aj skutočne vznikla,
keďže táto sa vrátila na strechu, kde plakala, či potvrdil aj obžalovaný. V ostatných čiastkových útokoch
urobil obžalovaný vyhlásenie o vine. Všetky štyri čiastkové útoky prečinu nebezpečného vyhrážania

spája objektívna súvislosť v čase (útoky boli v rozmedzí 3.5.2019 - 4.6.2019), spôsobe ich páchania
a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený
trestný čin. Závažnosť konania obžalovaného následne súd hodnotil podľa kritérií uvedených v § 10 ods.
2 Trestného zákona, pričom obžalovaný svojím viac ako nepatrným konaním (vyhrážkou ťažkej ujmy
na zdraví), z neho plynúcim následkom (vzbudenie dôvodnej obavy poškodenej) vo vzájomnej príčinnej

súvislosti, porušil záujem spoločnosti na ochrane iných práv a slobôd, čím naplnil všetky zákonné znaky
stíhaného pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania.

Obžalovaný v prípravnom konaní popieral spáchanie všetkých žalovaných skutkov, pričom v konaní
pred súdom vyhlásil, že sa cíti byť nevinným už iba za zločin obmedzovania osobnej slobody. Vina

za čiastkový útok prečinu nebezpečného vyhrážania v bode 1 obžaloby bola jednoznačne preukázaná
výpoveďou obžalovaného, ako aj výpoveďou poškodenej, ktorí zhodne uviedli, že obžalovaný sa k
poškodenej behom priblížil, vyhrážal sa jej skopnutím zo strechy, následkom čoho sa poškodená vrátila
na strechu kotolne, kde s obžalovaným zotrvala približne dve hodiny. Zabezpečenými a vykonanými
dôkazmi, bolo preukázané, že tieto si nielenže neodporujú, ale naopak preukazujú vinu obžalovaného

za prečin nebezpečného vyhrážania. V kontexte vyššie uvedených dôkazov bola existencia vyhrážky
a jej spôsobilosť vzbudiť v poškodenej dôvodnú obavu o život a zdravie dokazovaním jednoznačne
preukázaná. Súd mal preto s ohľadom na vykonané dokazovanie, ako aj s ohľadom na prijaté
vyhlásenie obžalovaného k ostatným čiastkovým útokom (2,3,4 obžaloby) jednoznačne preukázanú
vinu obžalovaného vo vzťahu ku všetkým čiastkovým útokom pokračovaciemu prečinu nebezpečného

vyhrážania.

Vo vzťahu ku skutku právne kvalifikovanému ako zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183
ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zákona súd rovnako dospel, na
základe vykonaného dokazovania k záveru, že vina obžalovaného bola nepochybne preukázaná,

keďže obžalovaný ako trestne spôsobilý subjekt úmyselným konaním bránil poškodenej užívať osobnú
slobodu, pričom sa jej vyhrážal bezprostredným násilím, ako aj ťažkou ujmou, čím porušil záujem
spoločnosti na ochrane slobody fyzických osôb, čím naplnil všetky zákonné znaky stíhaného trestného
činu.

Obžalovaný v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom popieral spáchanie skutku. Uviedol, že s
poškodenou boli spolu dňa 3.5.2019 na streche kotolne, a to približne dve hodiny, počas ktorých on iba
nadával na celý svet. Poškodenú ale posielal preč, ona však nechcela ísť. Nijako jej v odchode fyzicky
nebránil. Pri tom čupela a plakala. Po týchto dvoch hodinách, ako sa ukľudnila odišla poškodená zo
strechy, pričom schádzala prvá a následne zišiel zo strechy on. Potom sa v ten deň, resp. na druhý

deň ešte normálne stretli. Zo strechy podľa jeho vyjadrenia nezišla preto, lebo sa ho asi bála, keďže
bol nervózny a vydráždený.Uvedená výpoveď je však v priamom rozpore s výpoveďou poškodenej, ktorá uviedla, že po tom,
čo chcela odísť zo strechy, na ňu obžalovaný vybehol a vyhrážal sa jej skopnutím (čiastkový útok
nebezpečného vyhrážania), sa ona vrátila späť na strechu. Na streche na ňu obžalovaný kričal, že

prečo sa k nemu tak správa a nechcel ju nikam pustiť a to ani do lekárne, aby si kúpila nejaké lieky
na ukľudnenie, keďže sa bála obžalovaného, tŕpli jej pery, triasli sa jej kolená. Povedal jej, že ho bude
teraz počúvať a nech hoci aj skape. Vymýšľala si rôzne výhovorky, aby ju nechal ísť, čo on však
neurobil. Niekoľkokrát ho pritom žiadala, aby ju nechal odísť, ale obžalovaný jej povedal, že ju nepustí.
Obžalovaný jej síce hovoril, že môže odísť, ale súčasne povedal, že ju potom skopne zo strechy. Preto

s ním aj zostala na streche zo strachu, že by ju, potom pri odchode zo strechy kotolne, mohol skutočne
skopnúť dole. Po zhruba dvoch hodinách, čo jej povedal, že on si užil svojich 15 minút slávy a že ona
môže ísť dole z kotolne. Nakoľko sa ho bála, počkala, aby najprv zišiel on a až potom zišla z kotolne aj
ona. Uvedenej výpovede sa poškodená kontinuálne pridržiavala počas celého konania.

Súd nemal dôvod neveriť výpovedi poškodenej, keďže jej výpoveď je podporená aj faktami,

prezentovanými obžalovaným, a teda, že s poškodenou boli na streche kotolne zhruba dve hodiny,
počas ktorých on nadával na celý svet, poškodená sa triasla, plakala a z kotolne zišla až po týchto dvoch
hodinách. Výklad podstatných detailov je však z pohľadu obžalovaného rozdielny, pričom je potrebné
uviesť, že jeho výpoveď bola v tomto ohľade vyvrátená konkrétnymi opismi priebehu deja samotnou
poškodenou. Táto jej výpoveď navyše dotvára logický priebeh udalostí a súd o popisovanom priebehu

nemal dôvod akokoľvek pochybovať. V prvom rade je nevierohodné a nelogické, že aby poškodená
dlhodobo a dobrovoľne ostávala na streche kotolne, keď na ňu obžalovaný kričal a ona cítila subjektívne
fyzické ťažkosti (triaška, tŕpnutie úst). Je zrejmé, že zo strechy nemohla poškodená odísť, lebo jej v
tom obžalovaný bez oprávnenia bránil rovnakou (avšak ďalšou) vyhrážkou, že ju zo strechy skopne.
Taktiež sa jej obžalovaný vyhrážal, ho bude poškodená počúvať a že tam môže hoci aj skapať, napriek

tomu, že poškodená mala z neho strach, triasla sa a tŕpli jej ústa. Tak ako druhú vyhrážku skopnutím
zo strechy (prvú vyhrážku obžalovaný povedal poškodenej keď preliezla zábradlie a chcel ísť prvý krát
dole z kotolne, na čo sa ona vrátila na strechu kotolne a druhú vyhrážku skopnutím jej povedal, keď už
bola na streche a plakala žiadala ho, aby ju pustil), tak aj vyhrážku nech poškodená skape, súd posúdil
ako hrozbu inej ťažkej ujmy, pričom hrozby obžalovaného posudzoval jednak v kontexte miesta, kde

sa nachádzali (na streche kotolne), ako aj v kontexte vypätej situácie, kedy bol obžalovaný agresívny,
vulgárny a vydráždený. Je nepochybné, že takéto bránenie v užívaní osobnej slobody, za súčasnej
hrozby ťažkej ujmy, znemožnila poškodenej voľný pohyb, a teda jej obžalovaný bránil rozhodovať o jej
slobode. Toto bránenie bolo z pohľadu poškodenej ťažko prekonateľné, keďže pociťovala, pod vplyvom
hrozby ťažkej ujmy, obavu o svoj život. Bolo pritom nepodstatné, ako dlho ju obžalovaný obmedzoval.

Rovnako je potrebné uviesť, že obžalovaný nemal žiadny zákonný (ani iný objektívny) dôvod, brániť
poškodenej v užívaní slobody. Takéto vynucovanie si prítomnosti poškodenej z dôvodu, že ho musí
ona počúvať nie je spôsobilé sanovať protiprávne konanie obžalovaného. K bráneniu užívať osobnú
slobodu musí dôjsť bez oprávnenia. Ide o úmyselný trváci trestný čin, ktorý bol vyvolaný od momentu,
keď sa poškodená vrátila na strechu kotolne a tento stav bol udržiavaný do momentu, kedy jej zo strehy

obžalovaný umožnil zísť. Všetky tieto atribúty boli konaním obžalovaného naplnené.

Kobraneobžalovaného,žepoškodenejnijakofyzickynebránilvpohybe,žejuzostrechykotolneposielal
preč a že si na poškodenej nevšimol žiadne zdravotné ťažkosti a že nemohla mať ani tetanický záchvat
(pozn. súdu - kŕčové stavy, hĺbkové dýchanie), keďže nebola vyšetrená zdravotníkom, ktorý by túto

diagnózu potvrdil, súd uvádza nasledovné. K obmedzovaniu osobnej slobody poškodenej dochádzalo
hrozbou ťažkej ujmy na zdraví, pričom výlučné fyzické obmedzovanie nie je znakom skutkovej podstaty
stíhaného trestného činu. Práve z dôvodu, že sa jej obžalovaný vyhrážal skopnutím a vyhrážal sa je
aj tak, že tam môže aj skapať, bolo dôvodom, prečo poškodená z dôvodnej obavy nútene zotrvala na
streche kotolne. Ani samotná poškodená netvrdila, že by ju obžalovaný fyzicky obmedzoval s výnimkou

objatia, ktoré malo (podľa vyjadrenia obžalovaného) slúžiť na jej upokojenie. Toto objatie nielenže
neupokojilo poškodenú, práve naopak, odstrčila ho od seba, ale toto objatie ani obžaloba a ani súd
nevyhodnotil tak, že by bolo obmedzením osobnej slobody poškodenej. To, že obžalovaný verbálne
posielal poškodenú preč súd vyhodnotil iba ako manifestné vyjadrenie, pričom ale v skutočnosti chcel,
aby poškodená zotrvala na streche a počúvala ho, čo v konečnom dôsledku korešponduje s výpoveďou

poškodenej, ktorá uviedla, že obžalovaného musela počúvať a pustil ju až po tom, čo jej povedal, že
on si už užil svojich 15 minút slávy. K pochybnostiam, či poškodená mala v daný okamih skutočne
tetanický záchvat súd uvádza, že ani presná diagnostika aktuálneho zdravotného stavu poškodenej
nie je zákonným predpokladom stíhaného skutku. Poškodená opísala svoje subjektívne ťažkosti, ktorépociťovala na streche kotolne, povedala o nich aj obžalovanému a on na to reflektoval iba tak, že
pokračoval v obmedzovaní jej osobnej slobody, bez ohľadu na to, že bola viditeľne rozrušená (objal ju,
aby sa upokojila), pričom stav vygradoval tým, že jej povedal, nech tam hoci aj skape. To že následne si

stav zo dňa 3.5.2019 poškodená spätne vysvetlila ako tetanický záchvat, lebo podobné príznaky mala aj
dňa 31.5.2019, a že tento stav nebol náležite zdravotne potvrdený, či preskúmaný, nič nemení na fakte,
že obžalovaný poškodenú bezprávne obmedzoval na osobnej slobode, nezohľadňujúc pri tom vonkajšie
prejavy v správaní poškodenej (triaška, plač, tŕpnutie tela). Muselo mu byť pritom zrejmé, že poškodená
s ním nech zotrvať, pričom vyslovenými hrozbami stav obmedzovania poškodenej iba vedome udržiaval.

Obhajoba argumentovala, že obžalovaný by nemal byť stíhaný za trestný čin obmedzovania osobnej
slobody, s poukazom na uznesenie NS SR 5Tdo 49/2011. V tomto rozhodnutí je vyjadrený právny
názor, že pri trestnom čine obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 je v kvalifikovanej
skutkovej podstate v ods. 2 kvalifikačným znakom „závažnejší spôsob konania“ v zmysle § 138 písm.
d) TZ, t. j. násilie, hrozba bezprostredného násilia alebo hrozba inej ťažkej ujmy. Uvedené konanie

je taktiež zákonným znakom základnej skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa §
360 ods. 1 TZ, pričom prichádza k prelínaniu kvalifikačných znakov, preto osobitný kvalifikačný znak
„závažnejší spôsob konania“ pri zločine obmedzovania osobnej slobody nemožno použiť. Obhajoba
taktiež poukázala na to, že nebola preukázaná subjektívna stránka trestného činu obmedzovania
osobnej slobody, teda úmysel, pričom tento úmysel nebol žiadnym spôsobom (ani priamy a ani

nepriamy) preukázaný, ale bolo preukázané, že obžalovaný sa chcel s poškodenou iba rozprávať
o dôvodoch jej správania, no vo svojom psychickom stave jej v dialógu nadával a vyhrážal sa jej.
Trest, ktorý obžalovanému hrozí za zločin obmedzovania osobnej slobody, je vzhľadom na preukázané
konanie v hrubom nepomere a bol by veľmi nespravodlivý. Poškodená aj po incidente komunikovala
s obžalovaným, písala mu listy a aj ho navštívila vo väzbe, čo nemožno hodnotiť ináč, ako nie až

tak závažné konanie obžalovaného, aby mu hrozil neprimerane vysoký trest 3-8 rokov, ako navrhuje
obžaloba.

K danej argumentácii súd uvádza, že dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný sa
dňa 3.5.2019 dopustil nebezpečného vyhrážania voči poškodenej tým, že ako preliezla cez zábradlie

na streche kotolne a chcela zísť dole, obžalovaný k nej pribehol a vyhrážal sa jej, že ju odtiaľ skopne,
čo u nej vzbudilo dôvodnú obavu o život. Tým sa dopustil prečinu nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods. 1 Tr. zákona. Následne, na to sa poškodená vrátila na strechu kotolne, z ktorej zišla
až zhruba po dvoch hodinách, pretože jej v tom bránil obžalovaný tým, že sa jej opätovne vyhrážal
skopnutím zo strechy, ak odtiaľ pôjde preč, resp. nedbal na naliehanie poškodenej, aby ju pustil s

tým, že tam mala hoci aj skapať. Súd preto dospel k záveru, že prečin nebezpečného vyhrážania sa
(prvý čiastkový útok) bol dokonaný tým, že sa obžalovaný poškodenej prvý krát vyhrážal skopnutím zo
strechy. Po tomto skutku sa obžalovaný dopustil ďalšieho trestného činu, a to obmedzovania osobnej
slobody, hrozbou ťažkej ujmy, keďže po tom, čo sa poškodená vrátila na strechu jej obžalovaný za
použitia vyhrážok ťažkej ujmy bránil v odchode zo strechy, čím udržiaval v trvaní ďalší trestný čin -

obmedzovania osobnej slobody v jeho kvalifikovanej podstate (v odseku 2). K prelínaniu kvalifikačných
znakov základnej skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona a
zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 v jeho kvalifikovanej skutkovej podstate podľa ods.
2písm.a),prikvalifikačnomznakuvzmysle§138písm.d)Tr.zákona,podľanázorusúduneprichádzalo,
pretože tieto konania nasledovali bezprostredne po sebe. Konanie páchateľa ako celok nebolo možné

subsumovať iba pod čiastkový útok nebezpečného vyhrážania sa podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona, nakoľko
v konaní obžalovaného sa nachádzal aj znak inej skutkovej podstaty, a to obmedzovania osobnej
slobody poškodenej. Neobstojí preto argumentácia obvineného, ktorý sa s ňou chcel „iba rozprávať
o dôvodoch jej správania sa k nemu a popri tom jej nadával a vyhrážal sa jej“, pretože vzhľadom
na zistené okolnosti obžalovaný bez oprávnenia bránil poškodenej odísť zo strechy kotolne, pričom

sa jej vyhrážal skopnutím zo strechy, či skapaním, čo je potrebné bezpochyby vyhodnotiť ako hrozbu
ťažkej ujmy. Rovnako tak úmysel obžalovaného súd vyhodnotil ako priamy, keďže obžalovaný chcel
spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť chránený záujem, to jest, chcel vedome a nútene
obmedzovať poškodenú na jej slobode. Argumentácia, že na streche iba všeobecne nadával a nijako
ju neobmedzoval, bola vyvrátená výpoveďou poškodenej, ktorá jasne a v priebehu konania kontinuálne

popisovala priebeh svojho obmedzovania, ktoré bolo vynútené vyhrážkami ťažkej ujmy.

II. K výroku o treste a ochrannom opatreníTrestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, a to jednak pri zásadách
ukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov. Základnými ustanoveniami, ktoré musí
súdpriukladanítrestuzohľadniťjeúčeltrestu(§34ods.1Tr.zák.)avymedzenieokolností,naktorémusí

súd prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery (§ 34 ods. 4 Tr. zák.). Účelom trestu je zabezpečiť
ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívny
prvok) a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život (prvok individuálnej
prevencie) a súčasne iných odradí od páchania trestných činov (prvok generálnej prevencie), pričom
trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1 Tr.zák.). Pri určení

druhutrestuajehovýmerymásúdprihliadnuťnajednejstranenaspôsobspáchaniačinu,jehonásledok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený
čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (34 ods. 3 a ods. 4 Tr.zák.).

Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu,

ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov.
Trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. je úmyselným trestným činom, za
ktorý Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby
neprevyšujúcou päť rokov (zákonom ustanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody v § 360 ods. 1
Tr.zák. je až na jeden rok), t. j. ide o prečin (§ 10 ods. 1 písm. b) Tr.zák.). Trestný čin obmedzovania

osobnej slobody podľa § 183 ods. 2 Tr. zák. je úmyselným trestným činom, za ktorý Trestný zákon v
osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť
rokov (zákonom ustanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody v § 183 ods. 2 Tr. zák. je tri roky až
osem rokov), t. j. ide o zločin (§ 11 ods. 1, 2 Tr.zák.). Teda v prípade spáchania takého trestného činu
zákonodarca ustanovil, s poukazom na § 34 ods. 6 Tr.zák. (za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej

sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov), že súd musí
vždy uložiť trest odňatia slobody.

Prvostupňový súd ohľadom osoby obžalovaného zo spisu zistil, že obžalovaný je slobodný, má maloleté
deti, v minulosti brigádne vykonával stavebné práce v Prahe, doposiaľ bol v Slovenskej republike 11 krát

odsúdený, dva krát bol priestupkovo postihnutý.

Pri rozhodovaní o uložení trestu spojeného s odňatím slobody a pri určovaní výmery trestu odňatia
slobody, súd aplikoval jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona (priznal sa
k spáchaniu trestného činu nebezpečného vyhrážania a tento trestný čin úprimne oľutoval,) a zistil

dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona (spáchal viac trestných činov) a § 37
písm. m) Trestného zákona (bol už za trestný čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho
odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať), následkom čoho súd aplikoval § 38 ods. 4 Trestného
zákona, kedy pri prevahe priťažujúcich okolností došlo k zvýšeniu dolnej hranice trestnej sadzby za
trestný čin najprísnejšie trestný (§ 41 ods. 1 Trestného zákona), teda dolná hranica za trestný čin

obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Tr. zákona (3 roky - 8 rokov) sa zvýšila o jednu
tretinu (96 mes. - 36 mes. / 3 = 20 mesiacov + 36 mesiacov) na 56 mesiacov. Nakoľko súd ukladal
trest za viac trestných činov, ukladal mu trest úhrnný. Súd tak po úprave vychádzal pri ukladaní
trestu zo sadzby 56 mesiacov - 96 mesiacov. Vzhľadom na okolnosti prípadu a neprimeranú prísnosť
ukladaného trestu súd považoval na ochranu spoločnosti dostatočný aj trest, ktorý by bol ukladaný

pod dolnú hranicu upraveného trestu. V posudzovanej veci dospel súd k záveru, že skutočnosťou,
ktorá odôvodňuje použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. je to, že u obžalovaného bol zistený syndróm závislosti od návykových látok a
škodlivé užívanie alkoholu. Trestný čin spáchal pod vplyvom návykových látok a alkoholu. Znalecky
bolo zistené, že ide o abnormálne štruktúrovanú osobnosť, obžalovaný trpel a stále trpí disociálnou

poruchou osobnosti s prítomnými auto aj heteroagresívnymi prvkami v správaní (hlavne v ebriete),
čoho dokladom je aj suicidálne správanie sa obžalovaného. Daný psychický stav je podľa názoru súdu
hlavnou príčinou aj spáchania stíhaných skutkov a je umocňovaný dlhodobým abúsom drog a alkoholu.
Ďalšou skutočnosťou, ktorú sud považoval za významnú pre mimoriadne zníženie testu odňatia slobody
bolo uloženie ústavného psychiatrického a protitoxikomanického liečenia, ktoré budú vykonávané počas

výkonu trestu odňatia slobody a zabezpečia nielen ochranu spoločnosti, ale aj adekvátnu, intenzívnu
a cielenú liečbu obžalovaného. Aj keď si súd uvedomuje, že stavy, do ktorých sa obžalovaný dostal
po užití dogy či alkoholu si vyvolal vlastným pričinením, a teda konanie pod vplyvom drog nemožno
automaticky ospravedlňovať, ani zľahčovať, na druhej strane je súd toho názoru, že práve okolnostispočívajúce v psychickom stave obžalovaného, ktoré boli odbrzďované užívaním drog a alkoholu, je
potrebné vyhodnotiť ako relevantné pri následnom rozhodovaní o adekvátnom a spravodlivom treste.
Súčasne súd poukazuje aj na fakt, že poškodená aj po tom, čo ju obžalovaný obmedzoval na osobnej

slobode, s ním mala s odstupom času sex, čo súd rovnako vyhodnotil ako okolnosť prípadu, ktorá by
nemalazostaťbezpovšimnutia.Súdpretovyhodnotilvšetkyposudzovanéokolnostianakoľkopovažoval
trestnú sadzbu za neprimerane prísnu a na nápravu obžalovaného by podľa názoru súdu postačoval
aj trest kratšieho trvania a vyššie popísané okolnosti prípadu považoval za hodné osobitného zreteľa,
uložil prvostupňový súd obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky nepodmienečne, t. j.

na úplne spodnej hranici základnej trestnej sadzby za § 183 ods. 2 Tr. zákona. Trest odňatia slobody v
takomto trvaní bude dostatočným na ochranu spoločnosti a z pohľadu súdu je, prihliadajúc na hroziacu
trestnú sadzbu, aj zodpovedajúci a primeraný. Súd rozhodol o nepodmienečnom výkone tohto trestu,
pretože dospel k záveru, že skutočnosti, ako správanie obžalovaného, jeho doterajšia bohatá trestná
minulosť, ako aj fakt, že za obdobný trestný čin bol už v minulosti odsúdený na nepodmienečný trest
odňatia slobody (rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 2T/119/2016 za prečin podľa §

360 ods. 1, 2 Tr. zákona), neodôvodňovali podmienečný odklad trestu odňatia slobody, pretože iba
nepodmienečný výkon tohto trestu naplní sankčnú, výchovnú a preventívnu funkciu, ktorú trest má
realizovať. Nakoľko bol obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním stíhaných skutkov
vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, bol preto súdom zaradený do ústavu na výkon
testu so stredným stupňom stráženia. V súlade so zistenými diagnózami a závislosťami obžalovaného

a v súlade s odporúčaniami znalkyne, súd obžalovanému súčasne uložil aj ochranné psychiatrické a
protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v
Bratislave prostredníctvom tunajšieho súdu.

Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je
jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech
obžalovaného.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.

Odvolanie môže podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca

obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka
mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže

podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená
podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol
urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie

mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.