Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/109/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717208237
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8717208237.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr.

Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so
sídlom Žilina, Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému G. L., P.. XX.XX.XXXX, Y.
X.Á. Š. XXXX/XXX, XXX XX D., o zaplatenie 1.302,20 eura s príslušenstvom, takto o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 20Csp/140/2017-70 zo dňa 16.3.2018

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v zamietavom výroku a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania.

Zrušuje rozsudok v časti vyhovujúceho výroku vo vzťahu k splatnosti a v tejto časti vracia vec súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
„Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 302,20 eur formou pravidelných mesačných splátok
po 50,- eur mesačne splatných vždy do konca mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku pod
stratou výhody splátok v prípade neuhradenia jedinej splátky.
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých súd rozhodne
samostatným uznesením.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou súdu doručenou 31.7.2017 domáhal
toho, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.302,20 eura s úrokom vo výške 28 %
ročne od 5.7.2017 do zaplatenia, žiadajúc taktiež, aby súd žalovanému uložil zaplatiť mu náhradu trov
s konaním mu vzniknutých. Žaloba bola odôvodnená tým, že medzi stranami sporu bola 22.4.2014

uzatvorená zmluva o bežnom účte, na základe ktorej žalobca viedol žalovanému účet, bol oprávnený
poskytovať mu produkty a služby a účtovať na ťarchu vedeného účtu poplatky. Žalovaný bol povinný
mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií,
splátok úveru, poplatkov. Žalovaný svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy porušil, na účte sa dostal
do nepovoleného prečerpania, preto žalobca pred zatvorením účtu vykonal 4.7.2014 internú účtovnú
transakciu, debetný zostatok na účte žalovaného previedol na svoj vnútrobankový pohľadávkový účet.
Po dobu nepovoleného prečerpania žalovaný je povinný platiť z prekročenej čiastky úrok 28 % ročne,

ide o úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu.
Súd konštatoval, že žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, na pojednávaní deklaroval ochotu úhrady
dlhu formou splátok z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov.Z vykonaného dokazovania zistil súd prvej inštancie tvrdenia o vzniku zmluvy o spolupráci pri
poskytovaní bankových produktov a služieb z 22.4.2014. Uviedol, že k predmetnému účtu nebola
zriadená služba povolené prečerpanie. Podľa súdu vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nepreukázal,

aby žalovanému poskytol službu povolené prečerpanie, je nelogické, aby mu umožnil čerpať
„nepovolené prečerpanie“ a pre takýto prípad účtovať úrok 28 % ročne, ktorý podľa súdu prvej inštancie
odporuje dobrým mravom, preto žalobu v časti o zaplatenia úroku 28 % ročne zamietol.
Pri právnom posúdení odkázal na ustanovenia Obchodného zákonníka - § 708 ods. 1, 2, § 710 a na
ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku, ktorým súd
žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a proti časti vyhovujúceho výroku, ktorou povolil súd zaplatiť
žalovanému dlžnú sumu v splátkach. Žalobca mal za to, že rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu,
v akom ho odvolaním napadol, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd z vykonaných

dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnym procesným postupom mu znemožnil
uskutočňovanie jemu patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Pokiaľ mal súd za to, že návrh je neúplný, keďže podľa súdu z dôkazov nevyplynulo
dohodnutie povoleného prečerpania, mal žalobcu vyzvať na doplnenie alebo opravu žaloby v zmysle
§ 129 ods. 1 CSP. Uvedené však súd nerealizoval, napriek tomu vo veci meritórne rozhodol, čím

jeho postup bol procesne vadný a žalobcovi tým bola odňatá možnosť uplatňovať procesné práva za
účelom účinnej ochrany jeho práv. Spolu s odvolaním predložil zmluvu o povolenom prečerpaní zo
6.8.2014 a 5.9.2014 s tým, že obe zmluvy boli uzatvorené prostredníctvom elektronického bankovníctva.
Taktiež spolu s odvolaním predložil všeobecné obchodné podmienky a úrokové sadzby produktov,
účinné ku dňu tvrdeného uzatvorenia zmlúv o povolenom prečerpaní. Konštatoval, že medzi ním a

žalovaným uzatvorená bola 6.8.2014 zmluva o spotrebiteľskom úvere - povolené prečerpanie na účte,
ktorou žalobca pre žalovaného zriadil limit povoleného prečerpania vo výške 380 eur s variabilnou
úrokovou sadzbou 19,9 % ročne. 5.9.2014 bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere - povolené
prečerpanie na účte, ktorou zriadil žalobca pre žalovaného limit povoleného prečerpania vo výške 500
eur s variabilnou úrokovou sadzbou vo výške 19,9 % ročne, výška limitu bola uvedená vo výpise z

účtu. Žalovaný teda mal poskytnutú službu nepovolené prečerpanie na účte. Zrušením tejto služby a
neuhradením dlžnej sumy sa žalovaný dostal do nepovoleného debetu vo výške debetného zostatku na
účte. Nepovolené prečerpanie je prekročením v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, § 2 písm. f) a
s oprávnením banky požadovať úroky za prečerpanie účtu počíta tak Obchodný zákonník, ako aj Zákon
o spotrebiteľských úveroch v ust. § 18 ods. 1. Sadzba 28 % ročne je platná pre nepovolené prečerpanie,

vyplýva zo všeobecných obchodných podmienok, článku 3.12, v spojení s výveskou úrokových sadzieb.
Pokiaľ súd žalobu v časti o zaplatenie úroku 28 % ročne zamietol, je jeho rozhodnutie preto nesprávne.
Rovnako nesprávne je rozhodnutie pokiaľ žalovanému povolil splácať dlh v splátkach. Žalovaný pritom
nepredložil súdu nijaké dôkazy, ktoré by potvrdzovali a odôvodňovali možnosť pripustenia splátok, súd
rozhodol svojvoľne, bez predloženia relevantných dôkazov preukazujúcich majetkové a sociálne pomery

žalovaného. Poukázal taktiež na to, že žalovaný počas celého súdneho konania neuskutočnil ani jednu
úhradu, neprejavil žiadnu snahu svoj záväzok aspoň čiastočne plniť. Žiadal preto, aby odvolací súd
okrem zmeny rozsudku súdu prvej inštancie v zamietavej časti tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie,
zmenil aj časť vyhovujúceho výroku v rozsahu splatnosti a uložil žalovanému zaplatiť dlh v lehote 3 dní.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu,
v akom bol odvolaním napadnutý, ako aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich

z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario). Miesto a čas
verejného vyhlásenie rozsudku zverejnil na úradnej tabuli, ako aj webovej stránke Krajského súdu v
Prešove dňa 16.1.2019 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru o tom, že odvolanie žalobcu vo vzťahu k
zamietavému výroku rozsudku bolo nedôvodné, dôvodným však bolo vo vzťahu k tej časti vyhovujúceho
výroku, ktorým bolo rozhodnuté o splatnosti dlhu.

5.Vodvolacomkonanízdispozičnejzásadyvyplýva,žeodvolacísúdvecprejednávmedziach,vktorých
saodvolateľdomáhaprieskumu;určenímrozsahunapadnutiarozhodnutiasúduprvejinštancieodvolateľ
nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívnyúčinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací oprávnený a povinný rozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmať.
Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených

žalobcom, to či súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v
odôvodení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd
Slovenskej republiky II. ÚS/78/05).

6. Odvolaním nebol napadnutý vyhovujúci výrok rozsudku s výnimkou tej jeho časti, v ktorej súd
prvej inštancie rozhodol o lehote na plnenie. V odvolaním napadnutom rozsahu vyhovujúceho výroku
rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a nebolo oprávnením ani povinnosťou podrobiť
ho prieskumu. Podstata odvolacích argumentov žalobcu vo vzťahu k tej časti vyhovujúceho výroku,
ktorou súd prvej inštancie rozhodol o lehote na plnenie, spočívala v tvrdení o svojvôli súdu prvej inštancie
pokiaľ umožnil žalovanému zaplatiť dlh v splátkach. Vo vzťahu k zamietavému výroku rozsudku v

tvrdení, že súd prvej inštancie nepostupoval zákonom upraveným spôsobom pokiaľ mal za to, že žaloba
bola neurčitou, nesprávnosť zistenia skutkového stavu mala vyplývať z nesprávnosti vyhodnotenia
predložených dôkazov. Súd prvej inštancie vec taktiež nesprávne právne posúdil.

7. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nemu vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

8. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke,
a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo vyjadrení strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania
najavo alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenul.
Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

9. Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodením napadnutého rozsudku, zisteným skutkovým
stavom a právnym posúdením uplatneného nároku súdom prvej inštancie vo vzťahu k zamietavému
výroku rozsudku, odvolací súd konštatuje zistenie takého skutkového stavu, ktorý vyplynul z dôkazov
predložených súdu do času, než súd prvej inštancie o žalobe žalobcu rozhodol. Nie je možné

konštatovať, že by rozhodovacím procesom súdu prvej inštancie došlo k odňatiu možnosti žalobcu konať
pred súdom a k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, čo malo podľa žalobcu spočívať v tom,
že súd ho nevyzval na doplnenie žaloby.

10.Žalobaje,čosaobsahutýka,úkonomžalobcu,ktorým vymedzujesubjekty,predmetaobsahžalobou

začatého súdneho konania. Sporové konanie je ovládané zásadou kontradiktórnosti, ktorá znamená, že
akmábyťžalobcavsporeúspešný,jepotrebné,abysalogickáštruktúrapríčinanásledkov,ktoréonsám
pokladá za skutkový dôvod žalobou uplatneného nároku, zhodovala so štruktúrou príčin a následkov
vyplývajúcich zo zákonnej úpravy, pričom k skutkovým tvrdeniam musí označiť a predložiť dôkazné
prostriedky, inak úspešným byť nemôže. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na

preukázanie tvrdení je vzájomná väzba.
Žalobca žalobou vymedzil uplatnený nárok ako nárok zo záväzkového vzťahu, ktorý porušil žalovaný
tým, že na účte vzniklo nepovolené prečerpania, s čím má byť spojená jeho povinnosť niesť následky
ako dôsledok porušenia zmluvných povinností v podobe zaplatenia úroku za nepovolené prečerpanie
účtu. Na preukázanie dôvodnosti svojho nároku označil ako dôkazy zmluvu o spolupráci pri poskytovaní

bankových produktov a služieb z 22.4.2014, všeobecné obchodné podmienky žalobcu z 1.2.2014 a
1.7.2017, úrokové sadzby produktov účinné od 1.6.2017 a sadzobník poplatkov účinný od 1.1.2017.
Podľa odvolacieho súdu nie je možné konštatovať to, že by žalobca predložil súdu žalobu, ktorá by
mala vykazovať vady, dôsledkom ktorej by mala byť povinnosť súdu vyzvať žalobcu k ich odstráneniu.
Neobstojí preto úvaha žalobcu, že súd prvej inštancie konal o neúplnom návrhu na začatie konania.

Nie je možné zamieňať si neúplnosť návrhu s neunesením dôkazného bremena. Je to strana sporu,
ktorá, pokiaľ z určitej skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, má k tvrdenej skutočnosti
predložiť alebo označiť dôkazy. Pokiaľ tak nerealizuje, nesie nepriaznivé následky v podobe takéhorozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe dôkazov, ktorými
bude disponovať do času, než o žalobe rozhodne.

11. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 1.302,20 eura, ako aj úroku 28 % ročne z tejto
sumy od 5.7.2017, ktorý mal byť úrokom za nepovolené prečerpanie účtu. Z dôkazov, ktoré predložil
k žalobou definovaného nároku vo vzťahu k úroku 28 % ročne však nevyplýva dohoda o výške
úrokovej sadzby 28 % za nepovolené prečerpanie účtu. Pokiaľ súd prvej inštancie mal za to, že
z dôkazov nevyplýva relevancia nároku na 28 % úrok za nepovolené prečerpanie, nie je možné

konštatovať, že by z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Skutkové
závery bolo možné realizovať len z tých dôkazov, ktoré boli súdu predložené. Pokiaľ žalobca súdu v
odvolacom konaní predložil zmluvu o povolenom prečerpaní účtu, ktorá mala byť uzatvorená medzi
ním a žalovaným, európske informácie o spotrebiteľskom úvere týkajúce sa povolených prečerpaní,
všeobecné obchodné podmienky a sadzobníky, na tieto listiny nebolo možné prihliadať, nakoľko nesplnili
podmienky prostriedkov procesných útokov definovaných v § 366 Civilného sporového poriadku.

Žalobca ani netvrdil, že by ich bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Z dôvodov, ktoré odvolací súd uviedol vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol správne pokiaľ žalobu v
prevyšujúcej časti zamietol, jeho rozhodnutie je správne aj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania.
Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietavom výroku a v súvisiacom
výroku o trovách konania, ktorý nebol žalovaným odvolaním napadnutý, ako vecne správny podľa § 387

ods. 1 CSP, potvrdil.

12. Žalobca odvolaním napadol aj časť vyhovujúceho výroku, a to časť o lehote na plnenie sumy,
zaplatenie ktorej súd prvej inštancie uložil žalovanému, majúc za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
v tejto časti je svojvoľné.

13. Oboznámením sa s rozsudkom súdu prvej inštancie v tejto časti odvolaním napadnutého
vyhovujúceho výroku rozsudku je možné konštatovať, že z odôvodnenia rozsudku vôbec nevyplýva
jednak to, na základe akého ustanovenia akého právneho predpisu súd prvej inštancie rozhodol o
tom, že povolil žalovanému zaplatiť dlh v splátkach a absentuje tiež akékoľvek zistenie skutkového

stavu odôvodňujúceho postup súdu prvej inštancie pokiaľ žalovanému umožnil zaplatiť dlžnú sumu v
splátkach. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti splatnosti dlžnej sumy je tým nepreskúmateľné,
vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia aj len v jeho časti sa stranám sporu bráni v možnosti
uplatňovať svoje práva a oprávnené záujmy. V sporovom konaní musí súd poskytovať materiálnu
ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov.

Vydanie nepreskúmateľného rozhodnutia je v rozpore so zásadou spravodlivého súdneho procesu
(článok 46 Ústavy Slovenskej republiky). Súd prvej inštancie zaťažil svoje rozhodnutie v časti
vyhovujúcehovýrokuvovzťahuklehotenaplnenie,splatnosti,vadou,prektorúbolopotrebnénapadnutý
rozsudok v rozsahu, v akom bol odvolaním vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku napadnutý zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

14. V priebehu ďalšieho konania súd prvej inštancie opätovne rozhodne o splatnosti, lehote na plnenie
sumy, zaplatenie ktorej uložil žalovanému. Pokiaľ bude mať za to, že existujú dôvody pre to, aby umožnil
žalovanému zaplatiť dlžnú sumu v splátkach, uvedie ustanovenie konkrétneho procesného právneho
predpisu,ktorérozhodnutieoinej,akozákonomupravenejlehoteplneniaupravujeataktiežpredpoklady,

z ktorých je možné dospieť k opodstatnenosti záveru o dlhšej lehote splatnosti, ako je lehota 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. V tejto súvislosti vezme zreteľ na to, že posudzovanie možnosti uložiť
zaplatenie dlžnej sumy v dlhšej, ako procesným predpisom stanovenej lehote je vecou individuálnych
skutkových zistení. Predpoklady, na základe ktorých by mohla byť uložená povinnosť plniť v dlhšej lehote
musia byť povinnými osobami nielen tvrdené, ale súdom aj verifikované v zmysle dôkazov k tvrdeniam,

ktoré strana pred súdom prezentuje.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.