Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, September 29, 2017

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/42/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713201889
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2017:8713201889.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcu Q. X., Y.. XX.X.XXXX, E.

I., V. C. XXXX/XX, proti žalovanému Spoločenstvu vlastníkov bytov a nebytových priestorov OSTRVA, so
sídlom Ludvíka Svobodu 2608, 058 01 Poprad, IČO: 37937628, zastúpeného Mgr. Romanom Vaškom,
advokátom, Podtatranská advokátska kancelária, s. r. o., Murgašova 6/87, 058 01 Poprad, o neplatnosť
zvolania zhromaždenia s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých rozhodne súd

samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 11.2.2013 sa žalobca domáhal určenia neplatnosti zvolania zhromaždenia
Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov Ostrva. Dôvodom podania žaloby je skutočnosť,
že žalobca je vlastníkom bytu v bytovom dome W., v ktorom je zriadené Spoločenstvo vlastníkov
bytov a nebytových priestorov W., tvorené 64 vlastníkmi bytov a nebytových priestorov. Žalobca sa
z pozvánky na nástenke vo vchode dozvedel, že žalovaný zvolal zhromaždenie vlastníkov bytov a
nebytových priestorov na deň 18.12.2012, ktorého sa žalobca nezúčastnil z dôvodu, že mu nebolo
doručené oznámenie v písomnej forme. Druhým výrokom žaloby žalobca žiada o určenie neplatnosti

uznesenia zhromaždenia Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov W. zo dňa 18.12.2012.
Žalobca má za to, že zo strany žalovaného neboli splnené podmienky v zmysle § 7c ods. 9, § 11a a
§14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. a žalovaný koná v rozpore s ust. § 39 Občianskeho zákonníka.
Podľa žalobcu žalovaný koná v rozpore so zákonom, keď žalobcovi v zákonnej lehote 5 dní pred
konaní zhromaždenia nedoručil žalobcovi pozvánku na zhromaždenie v písomnej forme. Z uvedeného
dôvodu sa žalobca domáha určenia neplatnosti zvolania zhromaždenia Spoločenstva vlastníkov bytov
a nebytových priestorov a tiež neplatnosti nešpecifikovaných uznesení.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasí a namieta nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu
na požadovanom určení, nakoľko zákon č. 182/1993 Z.z. nepripúšťa určenie neplatnosti zvolania. Zákon
pripúšťa žalobu o neplatnosť uznesenia zhromaždenia Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových
priestorov, avšak samostatné posúdenie platnosti zvolania zhromaždenia nie je prípustné. Správnosť
postupu zvolania zhromaždenia a konkrétne rozhodnutie zhromaždenia je potom v konaní hodnotené
komplexne. Podľa žalovaného zvolanie zhromaždenia nie je právnym úkonom, ale len procedurálnym

postupom, ktorého dodržanie podmieňuje riadne konanie zhromaždenia vlastníkov a nedodržaním
postupu teoreticky môže dôjsť k znemožneniu účasti vlastníkov bytov na zhromaždení, avšak nie
je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu samostatne, bez skúmania konkrétneho výsledku
zhromaždenia vlastníkov. Nedostatok naliehavého právneho záujmu tak žalovaný odôvodňuje tým, žeani prípadne vyhovujúcim rozhodnutím súdu sa právne postavenie žiadnej zo strán sporu nezmení.
Žalovaný navrhol žalobu v časti prvého požadovaného určenia zamietnuť.
Čo sa týka druhej časti žaloby, v tomto smere žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca sa domáha

určenia neplatnosti uznesenia zhromaždenia Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov
Ostrva zo dňa 18.12.2012, ktoré nešpecifikuje, avšak v zmysle § 14 ods. 4 veta prvá zákona č.
182/1993 Z.z. má v lehote 15 dní od oznámenia výsledku hlasovania prehlasovaný vlastník možnosť
podania žaloby o určenie neplatnosti uznesenia, pričom vyjadrenie „prehlasovaný vlastník“ predpokladá,
že tento sa zhromaždenia zúčastnil. Pokiaľ sa teda žalobca zhromaždenia nezúčastnil a nehlasoval,

nemá možnosť žalovať neplatnosť uznesenia. Podľa žalovaného žalobca vedel o termíne konania
zhromaždenia, avšak tejto sa dobrovoľne nezúčastnil. Účasť na zhromaždení je pritom nie len právom,
ale aj povinnosťou jednotlivých vlastníkov, a teda by nemal byť prípustné konanie žalobcu, ktorý jediný
sústavne marí rozhodnutia ostatných 63 vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
Žalovaný ďalej vzniesol námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v spore.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkyne E. a listinnými dôkazmi
založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:

4. Žalobca sa domáha určenia neplatnosti zvolania zhromaždenia Spoločenstva vlastníkov bytov a
nebytových priestorov W.. Žalobca je vlastníkom bytu v bytovom dome W. na ulici L. C. č XXXX/XX v I.,

v ktorom je zriadené Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov W., tvorené 64 vlastníkmi
bytov a nebytových priestorov. Žalobca sa z pozvánky na nástenke vo vchode bytového domu dozvedel,
že žalovaný zvolal zhromaždenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov na deň 18.12.2012, ktorého
sa žalobca nezúčastnil z dôvodu, že mu nebolo doručené oznámenie v písomnej forme.
Druhým výrokom žaloby žalobca žiada o určenie neplatnosti uznesenia zhromaždenia Spoločenstva

vlastníkov bytov a nebytových priestorov W. zo dňa 18.12.2012.
Žalobca má za to, že zo strany žalovaného neboli splnené podmienky v zmysle § 7c ods. 9, § 11a a
§14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. a žalovaný koná v rozpore s ust. § 39 Občianskeho zákonníka.
Z uvedeného dôvodu sa žalobca domáha určenia neplatnosti zvolania zhromaždenia Spoločenstva
vlastníkov bytov a nebytových priestorov a tiež neplatnosti nešpecifikovaných uznesení.

5. Žalovaný poprel žalobné tvrdenia žalobcu a vzniesol námietku nedostatku naliehavého právneho
záujmu žalobcu aj námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v spore. Poukázal
na skutočnosť, že zákon č. 182/1993 Z.z. nepripúšťa určenie neplatnosti zvolania, pripúšťa len
žalobu o neplatnosť uznesenia zhromaždenia Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

Samostatné posúdenie platnosti zvolania zhromaždenia nie je podľa žalovaného prípustné, nakoľko
správnosť postupu zvolania zhromaždenia a konkrétne rozhodnutie zhromaždenia je potom hodnotené
komplexnevrámcikonaniaourčenieneplatnostiuzneseniazhromaždeniavlastníkov.Podľažalovaného
teda zvolanie zhromaždenia nie je právnym úkonom, ale len procedurálnym postupom, ktorého
dodržanie podmieňuje riadne konanie zhromaždenia vlastníkov a nedodržaním postupu teoreticky môže

dôjsť k znemožneniu účasti vlastníkov bytov na zhromaždení, avšak nie je spôsobilým predmetom
súdneho prieskumu samostatne, bez skúmania konkrétneho výsledku zhromaždenia vlastníkov.
Nedostatok naliehavého právneho záujmu tak žalovaný odôvodňuje tým, že ani prípadne vyhovujúcim
rozhodnutím súdu sa právne postavenie žiadnej zo strán sporu nezmení. Žalovaný navrhol žalobu v
časti prvého požadovaného určenia zamietnuť.

K druhej časti žaloby žalovaný vzniesol námietku uplynutia prekluzívnej lehoty na podanie žaloby a
súčasne nedostatku pasívnej vecnej legitimácie s tým, že poukázal na skutočnosť, že žalobca sa
domáha určenia neplatnosti uznesenia zhromaždenia Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových
priestorov Ostrva zo dňa 18.12.2012, ktoré nešpecifikuje, avšak v zmysle § 14 ods. 4 veta prvá zákona
č. 182/1993 Z.z. má v lehote 15 dní od oznámenia výsledku hlasovania prehlasovaný vlastník možnosť

podania žaloby o určenie neplatnosti uznesenia, pričom vyjadrenie „prehlasovaný vlastník“ predpokladá,
že tento sa zhromaždenia zúčastnil. Pokiaľ sa teda žalobca zhromaždenia nezúčastnil a nehlasoval,
nemá možnosť žalovať neplatnosť uznesenia. Podľa žalovaného žalobca vedel o termíne konania
zhromaždenia, avšak tejto sa dobrovoľne nezúčastnil. Účasť na zhromaždení je pritom nie len právom,
ale aj povinnosťou jednotlivých vlastníkov, a teda by nemal byť prípustné konanie žalobcu, ktorý jediný

sústavne marí rozhodnutia ostatných 63 vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Navrhol žalobu
zamietnuť.6. Z výsluchu svedkyne Jany E. súd zistil, že od vzniku spoločenstva do roku 2009 neboli v bytovom
dome problémy. Keď bola svedkyňa v uvedenom roku hospitalizovaná, jej členstva sa na zastupovanie v
rade spoločenstva ujal žalobca. V tom čase mali začať rekonštrukčné práce na bytovom dome. Žalobca

sústavne maril začatie prác, vznášal nedôvodné námietky v materiálom, sušiakom či konzolám na
satelitné antény. Po vrátení sa svedkyne z hospitalizácie sa nechcel žalobca účasti v rade spoločenstva
vzdať a následne začal podávať na spoločenstvo sťažnosti a žaloby. Svedkyňa uviedla, že vo vchode č.
37máonanastarostidoručovaniepozvánoknazhromaždeniavlastníkovstým,žejednupozvánkudáva
na nástenku, jednu na výťahové dvere a 16 pozvánok doručuje každému vlastníkovi bytu do poštovej

schránky. Keď doručovala žalovanému pozvánku osobne, privrel pred svedkyňou dvere s vyjadrením, že
existuje aj pošta, prípadne privrel dvere bez vyjadrenia. Poprela, že by nemal žalobca pozvánku riadne
doručenú. Predložila tiež viacero pozvánok, ktoré boli umiestnené na výťahových dverách či nástenke
a došlo k ich zničeniu.

7. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, na správu domu

sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len „spoločenstvo“),
ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou
alebo fyzickou osobou (ďalej len „správca“), najmä s bytovým družstvom.

8. Podľa § 7c ods. 9 cit. zákona zhromaždenie tvoria všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v

dome. Zhromaždenie zvoláva rada podľa potreby, najmenej raz za rok, alebo keď o to požiada predseda
alebo najmenej štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Zhromaždenie a) schvaľuje
zmeny zmluvy o spoločenstve, stanovy spoločenstva a zásady hospodárenia, b) schvaľuje rozpočet, c)
schvaľuje ročnú účtovnú závierku a vyúčtovanie úhrad za plnenia, d) schvaľuje výšku mesačných úhrad
za plnenia, mesačných platieb za správu a príspevkov do fondu prevádzky, údržby a opráv, e) rozhoduje

o použití prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv, f) volí a odvoláva členov rady, g) volí a odvoláva
predsedu, h) rozhoduje o zrušení, zlúčení, splynutí alebo rozdelení spoločenstva, i) rozhoduje o úvere
a o zabezpečení pohľadávok vyplývajúcich z poskytnutého úveru a o vstavbe a nadstavbe bytov alebo
nebytových priestorov, j) rozhoduje o správe alebo o zmene spôsobu výkonu správy, k) určuje odmenu
predsedovi spoločenstva a členom rady, l) rozhoduje o ďalších skutočnostiach, o ktorých podľa tohto

zákona nerozhoduje iný orgán.

9. Podľa § 11a cit. zákona štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome má právo
zvolať schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie, ak na ich žiadosť nezvolal schôdzu vlastníkov alebo
zhromaždenie správca alebo rada do 15 dní od doručenia žiadosti. Oznámenie o schôdzi vlastníkov

alebo o zhromaždení spolu s programom musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi
bytu a nebytového priestoru v dome minimálne päť dní pred dňom konania schôdze vlastníkov alebo
zhromaždenia. Oznámenie o schôdzi vlastníkov alebo o zhromaždení spolu s programom sa doručuje
aj správcovi alebo predsedovi, ak má schôdza vlastníkov alebo zhromaždenie rozhodovať o úlohách
pre správcu alebo predsedu.

10. Podľa § 14 ods. 1 cit. zákona vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť
zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach
domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku
na schôdzi vlastníkov. Oznámenie o schôdzi vlastníkov musí byť v písomnej forme doručené každému

vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne päť dní pred dňom konania schôdze.
Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie zvolal, a to do piatich
pracovných dní od konania schôdze vlastníkov alebo zhromaždenia spôsobom v dome obvyklým.

11. Podľa § 14 ods. 4 cit. zákona prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má

právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho
právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania
dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo
zaniká. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a 3 nedosiahne,
rozhodne na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.

12. Čo sa týka neplatnosti zvolania zhromaždenia Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových
priestorov, v tomto smere súd konštatuje nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu.13. Podľa § 137 C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny

záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

14. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení právneho vzťahu alebo práva je
naliehavý právny záujem, zaťažuje žalobcu. Vo všeobecnosti sa vychádza z toho, že naliehavý právny

záujem na určovacej žalobe je daný vtedy, ak je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi
žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno inými
právnymi prostriedkami odstrániť, pričom nie je dôležité, ako táto neistota vznikla.

15. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie tých pomerov (vzťahov),
ktoré sú ohrozené neistotou, a teda predstavujú nebezpečenstvo budúceho porušenia právnych

povinností iným subjektom.

16.Podexistenciounaliehavéhoprávnehozáujmunapožadovanomurčenísarozumienaliehavýprávny
záujem žalobcu. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektami: žalovaným je
popieraná existencia (neexistencia) práva, či právneho pomeru žalobcu, teda je tu stav, že právo, resp.

právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný. Jedná sa o existenciu aktuálneho stavu objektívnej
právnej neistoty medzi účastníkmi; jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty
právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom.

17. Určovacia žaloba má preventívny charakter. Predovšetkým prichádza do úvahy vtedy, keď jej

prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, pričom
zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Uplatní sa tiež v prípadoch, v ktorých
určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky zodpovedá obsahu a povahe príslušného
právneho vzťahu, a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je
zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú s

predpokladom naliehavého právneho záujmu. Ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať splnenie
týchto funkcii, nie je daný naliehavý právny záujem na určení. Závery o tom sú spojené nielen so žalobou
o určenie, ale aj s otázkou, akého konkrétneho určenia sa žalobca žalobou domáha.

18. Na základe vyššie uvedených skutočností súd mal za to, že žalobca neosvedčil naliehavý právny

záujem na vydaní určovacieho výroku.

19. Vo vzťahu k vznesenej námietke nedostatku pasívnej legitimácie súd konštatuje, že podstatou
vytvorenia spoločenstva vlastníkov bytov je zabezpečenie realizácie spoločných práv a povinností v
bytovom dome. Tvorcom vôle, ktorá s transformuje do podoby uznesenia prijatého na zhromaždení

vlastníkov sú samotní vlastníci, preto len oni môžu byť žalovanými subjektmi v spore podľa § 14 ods.
4 zákona č. 182/1993 Z.z.. Spoločenstvo z povahy veci síce združuje a zastupuje všetkých vlastníkov
bytov a nebytových priestorov, ale ide o samostatný právny subjekt, ktorý má vlastnú právnu subjektivitu
aj samotnú procesnú spôsobilosť a odlišuje sa od samotných vlastníkov.

20. Vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna, sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní
rozumie oprávnenie účastníkov, vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov,
komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná
legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná
legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Nedostatok vecnej legitimácie vedie k zamietnutiu návrhu

nazačatiekonaniameritórnymrozhodnutím.Zhľadiskaposúdeniavecnejlegitimácieniejerozhodujúce,
či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého
hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je.

21. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu),

alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého
súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z
účastníkov konania nenamieta (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo
205/2009).22. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
oktorývkonaníide;stačí,akpodážalobu(vtakomprípadesastávažalobcom)aleboabybolaprotinemu

podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí
od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre
označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník
na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom
procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia.

Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo
právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to,
či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto
o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-
právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak
ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-

právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

23. Ak má byť určená neplatnosť hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov, musia sa konania
zúčastniť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov. V prípade, že účastníkmi konania na základe
predmetného určujúceho návrhu nie sú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, rozhodnutie,

ktoré by malo byť v konaní vydané by nemohlo byť záväzné aj pre vlastníkov bytov a nebytových
priestorov, ktorí neboli účastníkmi konania (§ 228 ods. 1 C.s.p.). Obdobný názor vyslovil aj Ústavný
súd SR (IV. ÚS 194/201217), ktorý vyslovil, že je nepochybné, že sú to iba a len vlastníci bytov a
nebytových priestorov v bytovom dome, ktorí realizujú svoje vlastnícke práva práve hlasovaním, a
závery v hlasovaní prijaté sú rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Rozhodnutie prijaté

príslušnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov je prejavom ich väčšinovej vôle. Následne
jetotoichrozhodnutierealizované.Vprípaderozhodnutiasúduoneplatnostihlasovaniavlastníkovbytov
a nebytových priestorov by došlo k anulovaniu rozhodnutia prijatého príslušnou väčšinou vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v rámci tohto hlasovania a vo svojej podstate k zmene rozhodnutia
príslušnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Je preto samozrejmé, že účastníkmi

konania o určenie neplatnosti hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov, určenia neplatnosti
zhromaždeniavlastníkovbytovanebytovýchpriestorovaurčenieneplatnostiuzneseniamusiabyťvšetci
vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome...

24. Pasívne legitimovaní v konaní o neplatnosť uznesení vlastníkov bytov a nebytových priestorov sú

teda všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí sú oprávnení hlasovať na schôdzi vlastníkov
bytov a nebytových priestorov, nakoľko sa jedná o nerozlučné spoločenstvo účastníkov sporu. Zákon o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom v čase, kedy došlo k hlasovaniu vlastníkov
bytov hovorí o tom, že prehlasovaný vlastník má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku
hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Toto ustanovenie zákona neupravuje

možnosť vlastníkov domáhať sa neplatnosti hlasovania, v zmysle uvedeného ustanovenia má vlastník
právo obrátiť sa na súd, aby vo veci spornej medzi hlasujúcimi vlastníkmi a prehlasovaným vlastníkom
rozhodol, výsledkom súdneho konania má byť teda rozhodnutie nahradzujúce konkrétny výsledok
hlasovania, akého sa domáha prehlasovaný vlastník a takéto konanie sa týka všetkých vlastníkov.

25. Z uvedenej argumentácie je zrejmé, že v časti o určenie neplatnosti uznesenia zhromaždenia
Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov W. zo dňa 18.12.2012, ktoré navyše žalobca
žiadnym spôsobom nešpecifikoval, nie je žalovaný pasívne legitimovaným subjektom.

26. Záverom súd dodáva, že pokiaľ žalobca namieta rozpor s dobrými mravmi, je o práve jeho konanie,

ktoré je v tomto rozpore.

27.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

28. Zneužitie práva - abusus iuris je konanie zdanlivo dovolené, ale usilujúce o nedovolený výsledok
napr. šikanózny výkon práva. V tomto smere má súd za to, že konanie žalobcu je voči žalovanému
šikanózne a v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy (bonos mores) patria k zásadám súkromnéhopráva, bývajú užívané ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie
obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Dobré mravy hoci sú zákonným pojmom, a teda majú funkciu
normotvornú, nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky,

pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré
mravy patrí vždy od prípadu k prípadu.
Z hľadiska posúdenia oprávnenosti a odôvodnenosti žalobného návrhu je nevyhnutné, aby sa tento
posúdil aj z hľadiska zásad občianskoprávnych vzťahov - základného a zásadného interpretačného
pravidla obsiahnutého v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „výkon práv a povinností

vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a
oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi“. Subjekt vykonávajúci právo
musí jeho výkon realizovať v súlade so zákonom, jeho realizácia musí byť primeraná s ohľadom na cieľ,
ktorý má byť dosiahnutý, t. j. nesmie ísť o šikanózny výkon práva a musí byť v súlade s dobrými mravmi
(napr. uznesenie najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 4/2014).

29. Žalobca sám v žalobe i svojom vyjadrení potvrdil, že vedel o termíne konania zhromaždenia
vlastníkov bytov a nebytových priestorov a tohto sa bezdôvodne nezúčastnil. Z výpovede svedkyne
Baumanovej mal súd za preukázané, že pozvánka na zhromaždenie bola riadne prezentovaná na
verejne prístupných a viditeľných miestach v bytovom dome, preto je na spoločenstve, akým spôsobom
pozvánky či oznámenia doručuje. Toto platí zvlášť za predpokladu, že žalobca popiera doručenie

do poštovej schránky, či dokonca znemožňuje osobné doručenie odmietnutím prevzatia pozvánky
(doručujúcej svedkyni E. bez prevzatia pozvánky pribuchol dvere). Žiaden iný zo 64 vlastníkov bytu či
nebytového priestoru v bytovom dome Ostrva doposiaľ námietky voči spôsobu doručovania pozvánok
na zhromaždenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov nenamietal, s výnimkou žalobcu.
Je teda zrejmé, že zo strany žalobcu je podaný žalobný návrh v rozpore s dobrými mravmi a šikanóznym

výkonom práva a jediným výsledkom vyhovujúceho rozhodnutia by bolo šikanovanie subjektu, ktorý
navyše nie je v konaní pasívne vecne legitimovaným. Toto by nepochybne odporovalo zásadám
spravodlivosti i dobrým mravom.

30. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 C.s.p. a v konaní úspešnému žalovanému

priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutia na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosťo maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.