Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 26, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/126/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7207217722
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7207217722.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a z
členov senátu JUDr. Jozefa Vancu a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v exekučnej veci oprávneného: PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752 zastúpený advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516 proti
povinnému: Z. B., nar. XX.X.XXXX, bytom K. 6, 04X XX C., o vymoženie 4.994,12 eur s prísl. a trov

exekúcie vedenej pred súdnou exekútorkou JUDr. Lenkou Borovskou, Exekútorský úrad, Kováčska 32,
040 01 Košice, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 23.3.2018,
č.k. 39Er/2110/2007-18, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u juznesenie súdu prvej inštancie.

II. Účastníkom n e p r i z n á v anáhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 23.3.2018, č.k.
39Er/2110/2007-18 (ďalej len „uznesenie“) zastavil exekúciu.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že dňa 24.9.2007 vydal poverenie pre súdneho exekútora
na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku č. RK-13/05-MM zo dňa 4.4.2005, ktorý

vydal rozhodca JUDr. Marianna Mochnáčová. Oprávnený dňa 25.1.2016 doručil súdnemu exekútorovi
doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), v ktorom uviedol, že predmetné exekučné konanie je
vedené na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou
osobou. Súd citoval § 39 ods. 4, § 243f ods. 1, 3, 4, 5 a 6 Exekučného poriadku a uviedol, že v zmysle
§ 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku bol oprávnený povinný predložiť doplnenie

návrhu buď súdu alebo súdnemu exekútorovi do 22.1.2016, a to spolu s pripojenými listinnými dôkazmi.
Mal za to, že ustanovenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku je kogentného charakteru a v prípade
jeho nedodržania to má obligatórne za následok zastavenie exekúcie podľa § 243f ods. 5 exekučného
poriadku. Nakoľko oprávnený doplnil svoj návrh na vykonanie exekúcie až po zákonom stanovenej
lehote, súd exekúciu podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku zastavil.

3.Protiuzneseniusúduprvejinštanciepodaloprávnenýodvolanie,ktorýmnavrholnapadnutéuznesenie
zrušiť v celom rozsahu a vrátiť na pokračovanie v exekúcii, pričom si uplatnil náhradu trov konania vo
výške 239,22 eura.

4. Oprávnený namietal, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav a vec posúdil nesprávne
po právnej stránke. Uviedol, že dňa 20.1.2016 podal doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade

s ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Keďže lehota na doplnenie návrhu na vykonanie
exekúcie je lehotou procesnou, oprávnený nesporne splnil zákonom stanovenú povinnosť doplniť návrhna vykonanie exekúcie. Namietal, že Exekučný poriadok v ustanovení § 243f nestanovuje povinnosť
„doručiť“ doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi v lehote 30 dní, pretože pokiaľ
by uvedené bolo úmyslom zákonodarcu, bolo by to v predmetnom ustanovení explicitne uvedené,

tak ako je to v iných ustanoveniach Exekučného poriadku, napr. v § 37 ods. 3. Uviedol, že pokiaľ
by pripustil záver súdu, kedy by doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie malo byť v lehote 30 dní
súdnemu exekútorovi aj doručené, potom by zachovanie lehoty záviselo od skutočnosti, ktoré oprávnený
nemá možnosť ovplyvniť, t.j. od rýchlosti doručovania zásielky zo strany pošty ako aj včasnosti jej
prevzatia súdnym exekútorom. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za arbitrárne a

pre nedostatok dôvodov za nepreskúmateľné. V súdnej praxi je pritom ustálené, že nezdôvodnenie
rozhodnutia predstavuje odňatie práva konať pred súdom a podľa platného Civilného sporového
poriadku predstavuje porušenie práva oprávneného na spravodlivý súdny proces, nakoľko oprávnený
nemôže prostredníctvom odvolania napádať skutočné dôvody, pre ktoré súd zastavil exekúciu.

5.Krajskýsúdakosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok/ďalejlen„C.s.p./)

po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

6. Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 4.6.2004 zmluvu
o revolvingovej pôžičke č. 40227-72136, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému pôžičku
vo výške 3.253,34 eura, ktorú sumu sa povinný zaviazal vrátiť spolu so zmluvnou odmenou vo
výške 992,27 (ďalej len /„zmluva“/).V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok vydaný JUDr. Mariannou Mochnáčovou dňa 4.4.2005, sp. zn. RK-13/05-MM. Rozhodcovský

rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 7.4.2005 a vykonateľnosť dňa 12.4.2005. Oprávnený a povinný
zabezpečili zmluvu neúplnou zmenkou vystavenou dňa 4.6.2004, kde oprávnený vystupuje ako remitent
a povinný ako vystaviteľ.

7. Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ak tento zákon

v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017.

8. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku účinného od 23.12.2015 v návrhu na vykonanie exekúcie
na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou

oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti
podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom
indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

9. Podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným dňom vyhlásenia § 243f ods. 1 Exekučného

poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo
dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39
ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa
účinnosti tohto zákona. Podľa odseku 5 ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote
podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

10. Zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým došlo k novelizovaniu Exekučného poriadku, bol schválený dňa
15.12.2015 a vyhlásený dňa 23.12.2015, pričom účinnosť nadobudol dňom vyhlásenia, teda dňa
23.12.2015.

11. Oprávnený tak bol povinný doplniť návrh do 30 dní počítaných od 23.12.2015, teda najneskôr do
22.1.2016.

12. V posudzovanom prípade mal odvolací súd z predloženého súdneho spisu, sp. zn. 39Er/2110/2007
preukázané, že oprávnený doručil doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 39 ods. 4 v

spojení s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku súdnej exekútorke JUDr. Lenke Borovskej dňa 25.1.2016.
Zo spisu ďalej vyplýva, že súdna exekútorka predmetné doplnenie doručila súdu prvej inštancie dňa
17.2.2016.13. V súvislosti s uvedeným odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa
27.10.2016, č.k. II. ÚS 774/2016-7, z ktorého odvolací súd cituje „okresný súd v posudzovanej veci
postupoval a rozhodol ústavne akceptovateľným spôsobom, keď predmetnú exekúciu zastavil podľa §

243f ods. 5 Exekučného poriadku z dôvodu, že návrh na vykonanie exekúcie nebol v zmysle § 243f
ods. 1 Exekučného poriadku doplnený podaním doručeným v zákonnej lehote priamo exekučnému
súdu. Hoci ustanovenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné
v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu, alebo
súdnemu exekútorovi), z napadnutého uznesenia vyvoditeľný právny záver okresného súdu, že návrh

bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu, považuje ústavný súd za ústavne udržateľný, a to
najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie
exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie,
o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor (§ 243f ods. 6
Exekučného poriadku). Aj preto bolo tiež vecou náležitej odbornej starostlivosti a predvídavosti samotnej
sťažovateľky, k predmetu činnosti ktorej patrí aj vymáhanie pohľadávok, aby doplnenie návrhu na

vykonanie exekúcie v konkrétnej veci doručila v zákonnej lehote aj príslušnému exekučnému súdu,
nielen poverenému súdnemu exekútorovi. V nadväznosti na uvedené ústavný súd tiež poukazuje na
to, že právne dôsledky vyplývajúce z právneho záveru okresného súdu zároveň prispievajú k naplneniu
princípu právnej istoty účastníkov exekučného konania, keďže sa ním vylučujú možné pochybnosti o
skutočnomčasevykonaniazákonompožadovanéhoprocesnéhoúkonu,atedaododržaníčinedodržaní

zákonom ustanovenej lehoty na jeho vykonanie (podobne viď uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa
8.11.2016, sp.zn. III. ÚS 752/2016 a zo dňa 13.9.2016, sp.zn. III. ÚS 564/2016).

14.ZcitovanéhorozhodnutiaÚstavnéhosúduSRjednoznačnevyplýva,ženávrhnavykonanieexekúcie
je potrebné v lehote 30 dní nielen doplniť, ale návrh je potrebné v lehote 30 dní, t.j. do 22.1.2016

doplniť priamo exekučnému súdu. V posudzovanom prípade bolo doplnenie návrhu doručené súdu prvej
inštancie (až) dňa 17.2.2016.

15. S poukazom na uvedené a v súlade s citovaným uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky
odvolací súd preto považoval odvolacie námietky oprávneného za nedôvodné. Súd prvej inštancie v

danejvecipostupovalsprávnepodľazákonnéhoustanovenia§243fods.5Exekučnéhoporiadku.Keďže
oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote, súd prvej inštancie
správne exekúciu zastavil a odvolací súd stotožňujúc sa so závermi súdu prvej inštancie, uznesenie
súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Oprávnený nemal v
tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

17.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná

veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

§ 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1
C.s.p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebojeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).