Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 22, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 38C/355/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108235784
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Centková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7108235784.45

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v spore žalobcu: X/ D. proti žalovanému: G. právne zastúpeného Advokátskou

kanceláriou Bröstl & Čentík s.r.o., so sídlom Rázusova 1, Košice o určenie neplatnosti rozhodcovského
rozsudku a rozhodcovského konania

r o z h o d o l :

I. N e p r i p ú š ť a zmenu žaloby v znení : „Súd zrušuje Rozhodcovský rozsudok sp. zn Z. vydaný
žalovaným G. bez rozhodcovskej zmluvy“.

II. Konanie o určenie, že Rozhodcovský rozsudok bez čísla konania zo dňa 7.5.2007 a o určenie, že
rozhodcovské konanie je neplatné, z a s t a v u j e .

III. Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

IV. Žalovaný má n á r o k na náhradu trov konania, ktoré žalobcovia 1/ a 2/ zaplatia na účet právneho
zástupcu žalovaného Advokátska kancelária Bröstl & Čentík s.r.o. do 3 dní od doručenia uznesenia,
ktorým súd prvej inštancie rozhodne o výške tejto náhrady.

V. Štát má n á r o k na náhradu trov konania voči žalobkyni 2/ v rozsahu 100 %, ktoré žalobkyňa zaplatí
do 3 dní od doručenia uznesenia, ktorým súd I. inštancie rozhodne o výške tejto náhrady.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1/ a 2/ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.12.2008, a po jeho upresnení zo
dňa 22.2.2010 (čl.151 spisu) domáhali určenia, že rozhodcovské konanie vedené žalovaným G. a v ňom
vydaný Rozhodcovský rozsudok bez čísla konania zo dňa 7.5.2007, ako aj Rozhodcovský rozsudok
č.k.Z. zo dňa 7.5.20107 sú neplatné.
2. Svoj návrh skutkovo odôvodnili tým, že z dôvodu, že rozhodcovské konanie bolo vykonané v rozpore
so zákonom o rozhodcovskom konaní, s Ústavou SR nakoľko :

- rozhodcovské konanie začalo na základe žaloby podanej vedľajším účastníkom 1/ (pozn. súdu : Y. v
konaní do 30.6.2016) zo dňa 4.5.2007 a listinných dôkazov - indosamentom nadobudnutej zmenky na
7.500.000,-Sk, ktorá mala byť „údajne“ vystavená žalobcami v prospech vedľajšieho účastníka 2/ (pozn.
súdu : G. v konaní do 30.6.2016) a ktorá je podľa tvrdenia žalobcov sfalšovaná,
- na základe „údajne“ dohodnutej rozhodcovskej doložky s vedľajším účastníkom 2/ a ktorá dohoda je
taktiež podľa tvrdenia žalobcov sfalšovaná,
- žalobcovia nemali žiadnu vedomosť o tom, že existuje nejaký G. ako rozhodca, preto sa na jeho osobe

nemohli dohodnúť,
- nikdy neexistovali vecné, skutkové, zmluvné, či iné dôvody k osobe vedľajšieho účastníka 2/ na toto
konanie,- o exekúcii vedenej voči nim pod č.Ex2258/2007 sa žalobcovia dozvedeli až na základe právoplatného
rozhodcovského rozsudku pri návšteve svojho peňažného ústavu dňa 17.9.2007,
- rozhodca žalobcom nikdy nepreukázal svoju bezúhonnosť výpisom z registra trestov v čase

rozhodcovského konania (od 4.5.2007 do 26.5.2007),
- rokovací poriadok rozhodcovského konania „ušitý na mieru vedľajšieho účastníka 1/ a v neprospech
žalobcov“ vydal žalovaný, ako rozhodca dňa 6.5.2007,
- tento rokovací poriadok rozhodcovského konania odporuje platnej právnej úprave SR a dobrým
mravom,

- žalovaný, ako rozhodca nikdy písomne nepotvrdil prijatie funkcie rozhodcu a s týmto žalobcovia neboli
nikdy oboznámení,
- vedľajší účastník 1/ k žalobe nepripojil vyjadrenie rozhodcu podľa §8 ods.3 z.č.244/2002 Z.z.,
- v rozhodcovskom spise sa nachádza Potvrdenie o prijatí funkcie rozhodcu zo dňa 7.5.2007, teda 3
dni po podaní žaloby,
- žalobcom nikdy nebola doručená žaloba vyhotovená navyše v 1 rovnopise, ktorú vadu konania

žalovaný neodstránil, čím došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania,
- žalovaný dňa 6.5.2007 vydal v skrátenom konaní rozhodcovský rozsudok bez čísla konania, ktorý
nezákonne správoplatnil dňa 26.5.2007,
- žalovaný nezákonne dňa 8.5.2007 poveril vedľajšieho účastníka 2/, aby rozhodcovský rozsudok doručil
dvom účastníkom konania, aj keď boli traja a navyše prevzal na doručenie iba jediný rozsudok pre

všetkých troch,
- žalovaný nikdy žalobcom nedoručil rozhodcovský rozsudok, nikdy sa nevzdali námietok voči nemu a
nikdy neuzavreli dohodu Vzájomné záväzky,
- žalovaný nezákonne správoplatnil dňa 26.5.2007 rozhodcovský rozsudok na základe potvrdenia
vedľajšieho účastníka 1/ a na základe listiny Vzájomné záväzky zo dňa 30.4.2007, na ktorej sa

žalobcovia „mali údajne“ dohodnúť s vedľajším účastníkom 2/ a v ktorej sa mali vzdať námietok voči
rozhodcovskému rozsudku,
- dohoda Vzájomné záväzky je nulitná, sú na nej sfalšované podpisy žalobcov a chýba podpis
vedľajšieho účastníka 2/,
- v exekučnom spise č.k.Ex2258/2007 bol k návrhu na začatie exekúcie predložený rozhodcovský

rozsudok bez čísla konania a až následne na výzvu súdu bol neskôr predložený rozhodcovský rozsudok
č.k.Z.
3. Na podporu svojich tvrdení žalobcovia označili dôkazy : Rozhodcovský rozsudok bez čísla konania zo
dňa 7.5.2007, Rozhodcovský rozsudok č.k.. zo dňa 7.5.20107, Vzájomné záväzky z 22.5.2007 (medzi
1. G.), Poverenie na doručenie písomností zo dňa 8.5.2007, Potvrdenie o prijatí funkcie rozhodcu zo dňa

7.5.2007 (., týmto prijíma rozhodovanie vecí vymedzenej v rozhodcovskej doložke zo dňa 30.4.2007,
Rozhodcovská doložka k nevysporiadaným záväzkom zo dňa 30.4.2007 (uzavretá medzi G.4. Žalovaný
vo vyjadrení k žalobe dňa 7.4.2009 navrhol konanie zastaviť, resp. žalobu zamietnuť z dôvodu, že je tu
nedostatok právomoci súdu preskúmavať konečný a právoplatný rozhodcovský rozsudok, resp. žalobou
podľa §80 písm.c.) O.s.p. nie je možné dovolávať sa neplatnosti rozhodcovského rozsudku, alebo z

dôvodu, že žaloba na súde bola podaná po zákonom stanovenej lehote, po 21.6.2007.
5. Z vyjadrenia vedľajšieho účastníka 1/ zo dňa 23.10.2008 vyplýva, že žalovaný nie je pasívne
legitimovaný v konaní z dôvodu, že medzi ním a žalobcami nie je žiaden občiansko - právny
vzťah, o ktorom by mohol súd rozhodovať, ďalej že rozhodcovský rozsudok nie právnym úkonom, o
ktorého neplatnosti by mohol rozhodnúť súd a teda všeobecný súd nemá právomoc rozhodovať o

neplatnosti rozhodnutia iného orgánu, preto navrhol súdu toto konanie zastaviť. Okrem toho uviedol, že
rozhodcovský rozsudok bol žalobcom riadne doručený, preto treba žalobu z dôvodu nedodržania 30-
dňovej lehoty zamietnuť.
6. V podaní z 28.9.2010 vedľajší účastník 1/ (ktorý v spore v súvislosti s účinnosťou zákona č. 160/2015
Z.z. CSP, vystupoval do 30.6.2016) poukázal na závery Znaleckého posudku, ktorý vyhotovoval

Kriminalistický a expertízny ústav PZ pod č. PPZ-7164/KEU-BA-EXP-2008 zo 16.7.2009 v trestnej veci
podvodu v štádiu pokusu, ktorý súdu doručil ako dôkaz.
7. Vedľajší účastník 2/ (ktorý v spore v súvislosti s účinnosťou zákona č. 160/2015 Z.z. CSP, vystupoval
do 30.6.2016) vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 16.11.2009 navrhol súdu žalobu zamietnuť z dôvodu,
že vedľajší účastník 2/ nie je v tomto konaní pasívne legitimovaný, že žaloba o vyslovenie neplatnosti

rozhodcovského rozsudku je neprípustná vzhľadom na platnú zákonnú úpravu, resp. navrhol súdu
odmietnuť žalobný návrh z procesných dôvodov podľa §114 O.s.p. vzhľadom na zmeškanie procesnej
lehoty na vykonanie úkonu, teda na podanie žaloby v lehote podľa §41 z.č.244/2002 Z.z..8. Na podporu svojich tvrdení označil dôkazy : Zmenka z 22.3.2007, článok o žalobkyni 2/ z internetu,
stanovisko G. z 28.1.2008 Posouzení směnky vystavenej v U. dňa 22.3.2007.

P r o c e s n é návrhy strán sporu a rozhodnutia :
9. Dňa 5.10.2010 žalobcovia 1/ a 2/ navrhli, aby súd pripustil nového účastníka do konania, verejného
ochrancu práv. O tomto návrhu súd právoplatne rozhodol dňa 10.12.2010 Uznesením pod sp.zn.č.
38C/355/2008 - 420 zo 16.11.2010, v spojení s opravným uznesením pod sp.zn.č. 38C/355/2008 - 458
z 12.1.2011.

10. Dňa 12.10.2010 bol súdu doručený návrh žalobcov 1/ a 2/, v ktorom navrhli súdu nariadiť voči
žalovanému predbežné opatrenie v tom zmysle, aby súd odložil vykonateľnosť Rozhodcovského
rozsudku bez čísla konania zo dňa 7.5.2007 vydaného G. do právoplatného skončenia sporu a
tiež Rozhodcovského rozsudku č.k.Z. zo dňa 7.5.2007 vydaného G. až do právoplatného skončenia
sporu. Súd o tomto návrhu žalobcov dňa 13.5.2011 právoplatne rozhodol Uznesením pod sp.zn.č.
38C/355/2008 - 414 zo dňa 16.11.2010, v spojení s opravným uznesením pod sp.zn.č. 38C/355/2008

- 454 z 12.1.2011 a Uznesením Krajského súdu v Košiciach pod sp.zn.č.4Co/90/2011- 486 zo dňa
7.4.2011 tak, že návrh zamietol.
11. Dňa 12.10.2010 žalobcovia 1/ a 2/ navrhli zmenu žaloby, ktorú súd nepripustil Uznesením pod
sp.zn.č. 38C/355/2008 - 424 zo dňa 16.11.2010, právoplatným dňa 10.12.2010.
12. Dňa 9.9.2011 žalobkyňa 2/ navrhla konanie prerušiť podľa § 109 ods.1, písm.b) O.s.p. a podľa

§ 109 ods. 2, písm.c) O.s.p.. Súd návrhy na prerušenie konania zamietol Uznesením pod sp.zn.č.
38C/355/2008 - 532 zo dňa 24.2.2012.
13. Na pojednávaní dňa 4.6.2013 žalobkyňa 2/ vzniesla voči konajúcemu sudcovi námietku zaujatosti, o
ktorej rozhodol Krajský súd v Košiciach pod sp.zn.č.4NcC/5/2014 - 989 dňa 23.3.2014 tak, že konajúca
sudkyňa nie je vylúčená z prejednania a rozhodovania v tejto veci. Proti rozhodnutiu Krajského súdu

v Košiciach žalobcovia podali dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR pod sp.zn.č. 7 Cdo
60/2015-1163 dňa 27.4.2017 tak, že konanie o dovolaní zastavil.
14. Na pojednávaní konanom dňa 4.6.2013 súd zamietol návrh žalobcov na doplnenie dokazovania,
pričomtohorozhodnutiesúduprvejinštanciebolopotvrdenéodvolacímsúdomrozhodnutímpodsp.zn.č.
4Co/345/2013 - 872 zo dňa 5.12.2013 o odmietnutí odvolania, ktoré smerovalo voči rozhodnutiu, kde

je odvolanie neprípustné.
15. Žalobcovia dňa 3.11.2017 súdu doručili návrh na „úpravu“ petitu žaloby v znení „Súd zrušuje
Rozhodcovský rozsudok sp. zn Z. vydaný žalovaným G. dňa 7.5.2007 bez rozhodcovskej zmluvy“.
16.Podľa§145ods.2CSPakježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

17. Podľa obsahu podania súd posúdil tento návrh žalobcov 1/ a 2/ ako čiastočné späťvzatie žaloby v
časti o určenie, že Rozhodcovský rozsudok bez čísla konania zo dňa 7.5.2007, ako aj o určenie, že
rozhodcovské konanie je neplatné.
18. Vzhľadom na uvedené, súd v I. výroku tohto rozsudku na základe návrhu žalobcov a v súlade s
§145 ods.2 CSP konanie zastavil v časti o určenie, že Rozhodcovský rozsudok bez čísla konania zo

dňa 7.5.2007 a o určenie, že rozhodcovské konanie je neplatné.
19. Podľa § 139 CSP žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.
20. Podľa § 142 ods.1 CSP o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na
ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola
zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.

21. Z obsahu tohto podania dňa 3.11.2017 ďalej vyplýva, že žalobcovia navrhovali tzv. „úpravu petitu
žaloby“. Súd ich podanie posúdil ako návrh na zmenu žaloby vychádzajúc z obsahu podania, pretože
ide o podstatnú, rozhodujúcu zmenu žaloby a to tak po skutkovej, ako aj po právnej stránke, keďže
oproti pôvodnej žalobe z 31.12.2008, kde navrhovali určiť neplatnosť rozhodcovských rozsudkov ako
aj konania, sa teraz týmto podaním domáhajú zrušenia Rozhodcovského rozsudku pod sp. zn. č. Z.

vydaného žalovaným G. dňa 7.5.2007 bez rozhodcovskej zmluvy.
22. Z dôvodu, že súd od roku 2008 vo veci konal o pôvodnom návrhu žalobcov (o určenie neplatnosti)
a boli vykonávané dôkazy na tento skutkový stav, súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky
pre vyhovenie návrhu žalobcov na zmenu žaloby zo dňa 3.11.2017, preto tento návrh v I. výroku tohto
rozsudku zamietol.

Skutkový stav :
23. Dňa 22.2.2007 D. vystavili vlastnú zmenku, na základe ktorej sa zaviazali remitentovi G. zaplatiť v
lehote do 16.4.2007 sumu 7.500.000,- Sk.Dňa 30.4.2007 G. podpísali Rozhodcovskú doložku k nevysporiadaným záväzkom vo vzťahu k záväzku
zo zmenky podpísanej medzi zmluvnými stranami dňa 22.2.2007 so splatnosťou 26.2.2007 (ktorý sa po
úhrade sumy 7.000,- Sk mení na bežný záväzok na úhradu sumy 8.000,- Sk splatný v závislosti od vôle

dlžníka kedykoľvek, najneskôr však do 30.9.2007), ako aj vo vzťahu k záväzku zo zmenky podpísanej
dňa 22.3.2007 splatný dňa 16.4.2007 (ktorý trval v nezmenenej podobe v plnej zmenečnej sume naďalej,
a ktorý zároveň v tejto listine vystavitelia zmenky (.) uznali) o tom, že peňažné nároky sa rozhodnú v
rozhodcovskom konaní pred rozhodcom G. podľa procesných pravidiel (štatút, rokovací poriadok), ktoré
tento rozhodca určí.

24. Dňa 4.5.2007 Y., ako žalobca podal na rozhodcovský súd G. žalobu proti D. o zaplatenie 7.500.000,-
Sk s prísl.. Zo žaloby vyplýva, že dňa 2.5.2007 prvý remitent previedol indosamentom zmenku na
nadobúdateľa (Y.
25. Dňa 7.5.2007 rozhodca G. potvrdil prijatie funkcie rozhodcu na rozhodovanie vo veci vymedzenej
v rozhodcovskej doložke zo dňa 30.4.2007 a to prejednanie nároku E. zo zmenky vystavenej dňa
22.3.2007 splatnej dňa 16.4.2007 na sumu 7.500.000,- Sk. Zároveň ustanovený rozhodca prehlásil, že

je bezúhonný a že spĺňa všetky požiadavky na funkciu rozhodcu v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.
26. Dňa 7.5.2007 bol rozhodcom G. na základe rozhodcovskej doložky vydaný Rozhodcovský rozsudok
č.k.Z., ktorý podľa doložky vyznačenej rozhodcom nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
26.5.2007, ktorým bola na základe návrhu (žalobcu) E. prijatého dňa 22.5.2007 žalovaným D. uložená

povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne istinu 7.500.000,- Sk spolu so 6 % ročným úrokom
z omeškania od 17.4.2007 až do zaplatenia do 3 dní od doručenia rozsudku, alebo podať v tej istej
lehote námietky u rozhodcu. Zároveň rozhodol o tom, že žalobcom zložená kaucia za prejednanie
sporu vo výške 450.000,- Sk sa vracia žalobcovi a o náhrade trov konania. Rozhodca tento rozsudok
odôvodnil tým, že nárok žalobcu vyplýva zo zmenky znejúcej na sumu 7.500.000,- Sk, vystavenej dňa

22.3.2007, splatnej dňa 16.4.2007. Z obsahu zmenky rozhodca zistil, že žalobca nadobudol pohľadávku
voči žalovaným indosamentom (rubopisom) od pôvodného remitenta zmenky G. dňa 2.5.2007, pričom
rubopisu spĺňal všetky náležitosti platného indosamentu. A keďže žalovaní v 1. a 2. rade zmenkovú
sumu žalobcovi nezaplatili, tak návrh bol dôvodný. Z odôvodnenia rozsudku ďalej vyplýva, že podľa
rozhodcovskej doložky k nevysporiadaným záväzkom zo dňa 30.4.2007 uzavretej medzi pôvodným

remitentom zmenky a žalovanými v 1. a v 2., žalovaní v 1. a 2. rade svoj zmenkový záväzok navyše
osobitne uznali.
27. Dňa 8.5.2007 rozhodca G. k doručeniu rozhodcovského rozsudku zo dňa 7.5.2007 pre Y. do 15 dní
od vystavenia tohto poverenia.
28. V dohode s názvom Vzájomné záväzky zo dňa 30.4.2007, ktorý bol rukou prečiarknutý a zmenený

na 22.5.2007, uzavretej medzi G. bolo dohodnuté, že záväzok zo zmenky podpísanej medzi zmluvnými
stranami G. vystavenej dňa 22.2.2007 so splatnosťou podľa vôle dlžníka najneskôr však ku 30.9.2007
(dohoda zo dňa 30.4.2007) je vysporiadaný jeho úhradou dňa 22.5.2007, o čom vystavil veriteľ dlžníkovi
zároveň príjmový doklad. Dlžník podpisom tejto dohody potvrdzuje prevzatie príjmového dokladu od
veriteľa. Záväzok je týmto v plnom rozsahu vysporiadaný. V ďalšom texte tejto dohody sa uvádza, že

ďalší záväzok zo zmenky podpísanej medzi zmluvnými stranami G. vystavenej dňa 22.3.2007 bol ku
7.5.2007 rozsúdený vybraným rozhodcom v zmysle doložky zo dňa 30.4.2007. Dlžník podpisom tejto
dohody potvrdzuje prevzatie predmetného rozhodcovského rozsudku zo dňa 7.5.2007 a zároveň sa
vzdáva námietok proti nemu.

P r á v n e posúdenie veci :
29. Podľa § § 80 O.s.p. (platný a účinný do 30.6.2016) návrhom na začatie konania možno uplatniť,
aby sa rozhodlo najmä
a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o
určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho);

b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva;
c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
30. Podľa § 137 CSP (platný a účinný od 1.7.2016) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.31. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
32. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
33.Podľaust.§40ods.1zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonanívzneníúčinnomod1.1.2006

do 30.6.2009 (ďalej v texte len „zákona o rozhodcovskom konaní“) účastník rozhodcovského konania sa
môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku,
len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o

nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d)sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto

zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,

g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona,14) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený.
34. Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.12.2008 domáhajú určenia, že

rozhodcovské konanie vedené žalovaným G. a v ňom vydaný Rozhodcovský rozsudok bez čísla konania
zo dňa 7.5.2007, ako aj Rozhodcovský rozsudok č.k. Z. zo dňa 7.5.2007 sú neplatné.

Súd v prvom rade posúdil návrh na určenie neplatnosti napadnutých rozhodcovských rozsudkov, na
základe čoho uvádza dôvody, pre ktoré je tento návrh nedôvodný :

35. Žaloba o určenie vo všeobecnosti, je nástrojom ochrany subjektívneho práva pred neoprávnenými
zásahmi. Ide o žalobu svojou povahou preventívnu, ktorej účelom je predísť stavu neistoty ohľadne
určitého práva alebo jeho výkonu a jej význam je rýdzo praktický - nastoliť istotu v ohrozených právnych
vzťahoch, pričom je treba viac ako u žalôb na plnenie dbať, aby nedošlo k jej zneužitiu. Vyžaduje sa
istá kvalita tejto žaloby spočívajúca v tom, že musí byť daný naliehavý právny záujem na požadovanom

určení. Ak totiž už bolo právo porušené, nemá preventívna ochrana postavenia žalobcu žiaden zmysel,
lebo jej prostredníctvom už v zásade nemožno spory, ktoré by mohli v budúcnosti vzniknúť alebo ktorých
vznik už bezprostredne hrozí, odvrátiť .
36. O naliehavý právny záujem môže ísť zásadne len vtedy, ak by bez súdom vysloveného určenia
bolo buď ohrozené právo žalobcu alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým, čo znamená, že

buď musí ísť u žalobcu o právny vzťah (právo) už existujúce alebo o takú jeho procesnú, prípadne
hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený,
prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme. Naliehavý právny záujem
na určení, či tu právo je alebo nie je, nie je daný tam, kde sa možno domáhať plnenia.
37. Právne úkony sú subjektívnymi právnymi skutočnosťami. Sú prejavom ľudskej vôle, s ktorým zákon

spája vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností (každá zmena je zároveň aj zánikom alebo vznikom
práva, či povinnosti). Ako to vyplýva z dikcie zákona, je určovaný: prejavom vôle, zameraním tohto
prejavu vôle a vznikom, zmenou alebo zánikom (zrušením) práv a povinností alebo, a to je v podstate
to isté, smeruje k vyvolaniu iných právnych následkov, ktoré právne predpisy s takým prejavom vôle
spájajú. Ťažiskom pre posúdenie, či ide o právny úkon, je prejav vôle. Z uvedeného vyplýva, že právny

úkon je najdôležitejším právnym prostriedkom uspokojovania životných potrieb subjektov občianskeho
práva, pretože právne relevantné následky právnych úkonov sú zamerané práve na ich potreby, ktoré
sa uskutočňujú aj pomocou občianskoprávnych vzťahov.38. Rozhodcovský súd je - napriek výsledku svojej činnosti v podobe rozhodcovského rozsudku,
súkromno-právny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním. Rozhodnutie
rozhodcovského súdu je právnou skutočnosťou, s ktorou sa spája vznik, zmena alebo zánik

hmotnoprávneho vzťahu. Účinky nastávajú ex nunc, teda ku dňu právoplatnosti rozhodnutia.
39. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie rozhodcovského súdu v žiadnom prípade nemožno považovať
za právny úkon, ktorého platnosť by bolo možné napadnúť určovacou žalobou.
40. Pre prípad nesprávneho rozhodnutia rozhodcovského súdu, zákon o rozhodcovskom konaní
poskytol účastníkom rozhodcovského konania možnosť brániť sa zákonnými prostriedkami v podobe

špeciálnej žaloby upravenej v ust. § 40 zákona o rozhodcovskom konaní, žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku.
41. Existencia špeciálnej právnej úpravy v podobe zákona o rozhodcovskom konaní vylučuje naliehavý
právny záujem na určení neplatnosti rozhodcovského rozsudku podľa všeobecnej úpravy Občianskeho
zákonníka o neplatnosti právnych úkonov (§35 a nasl.), keďže podľa zákona o rozhodcovskom konaní
je možné uplatniť si nárok na zrušenie rozhodcovského rozsudku za podmienok uvedených v § 40 ods.1

zákona o rozhodcovskom konaní. Keďže teda rozhodcovský rozsudok nie je právnym úkonom, tak ho
nie je možné podľa všeobecnej právnej normy, ustanovenia § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka vyhlásiť
za neplatný.
42. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobcovia, ako účastníci rozhodcovského konania
zo dňa 7.5.2007 sa nemôžu s úspechom domáhať určenia neplatnosti rozhodnutia rozhodcovského

súdu (či už číselne označeného, alebo aj nie) pretože v sporovom konaní sa môžu domáhať iba určenia
neplatnosti právneho úkonu, pričom rozhodcovský rozsudok nie je právnym úkonom.
43. Preto keďže žalobcovia 1/ a 2/ podali žalobu o určenie, že rozhodcovské konanie vedené žalovaným
G. a v ňom vydaný Rozhodcovský rozsudok bez čísla konania zo dňa 7.5.2007, ako aj Rozhodcovský
rozsudok č.k. Z. zo dňa 7.5.2007 sú neplatné, tak ide o neprípustný nástroj súdnej ochrany, pretože

určovacia žaloba vo vzťahu k rozsudku ako takému, nie je prípustná. Preto súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol.
Stanoviská zo s ú d n e j p r a x e :
44. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom
na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak žalobca neosvedčí

svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre
zamietnutie žaloby (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 8.8.2009 sp. zn. 3Cdo/300/2008).
45. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať žalobca, pričom naliehavý
právny záujem musí existovať v čase, kedy bol rozsudok vyhlásený (§ 154 ods. 1 O.s.p.). Nedostatok
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení bráni zaoberať sa vecou v jej merite. Vo

všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo
právo žalobcu ohrozené, alebo kde by sa bez tohto určenia stalo právne postavenie žalobcu neistým
(uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/118/2008 zo dňa 10.12.2009).
46. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená
úplne vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva alebo ak požadované určenie

má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo
(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/112/2004).

47. Súd ďalej posúdil existenciu naliehavého právneho záujmu s ohľadom aj na existenciu exekučného
rozhodnutia vo vzťahu k určeniu neplatnosti napadnutých rozhodcovských rozsudkov.

48. Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
49. Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

50. Ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní v sebe zakotvuje osobitný prieskumný
inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia.
Exekučný súd je oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol
- nie je ním teda viazaný a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v cit. ustanovení, aj čo do jehomateriálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie uvedené v § 57 Ex. por., či sú
tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo b) zákona o rozhodcovskom konaní alebo či rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom

nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
51. Z Uznesenia pod sp.zn.č. 7CoE/471/2015-1493 zo dňa 10.3.2016 súd zistil, že týmto rozhodnutím
Krajský súd v Košiciach potvrdil uznesenie Okresného súdu Košice II pod sp.zn.č. 48 Er 598/2008-1369
zo dňa 17.7.2015 v exekučnej veci oprávneného M., ktorým bolo zmenené uznesenie Okresného
súdu Košice II pod sp.zn.č. 48 Er 598/2008-31 zo dňa 1.7.2008 tak, že exekúcia bola zastavená

s odôvodnením, že exekučný titul (rozhodcovský rozsudok č.k. Z. zo dňa 7.5.2007) vydaný
rozhodcom G. doposiaľ nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a preto nemôže byť spôsobilým
exekučným titulom, keďže predmetný rozhodcovský rozsudok nebol povinným v 1. a 2. rade doručený
účinne. Skonštatoval, že povinnosť exekučného súdu preskúmať materiálnu stránku vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu vyplýva z ust. § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní.
52. Zistenie nedostatku naliehavého právneho záujmu samé, bez ďalšieho postačuje na zamietnutie

žaloby.Preúplnosťvšaksúdrozobralajďalšiedôvody,prektorébybolatátožalobaourčenieneplatnosti
napadnutých rozhodcovských rozsudkov zamietnutá.
53. Na základe tejto skutočnosti je zrejmé, že v čase rozhodovania všeobecného súdu v tomto spore
(o určenie neplatnosti rozh. rozsudkov), ani keby takáto žaloba o určenie neplatnosti bola prípustná,
by nebol daný naliehavý právny záujem na takomto určení, pretože otázka platnosti, či neplatnosti

žalobcami napadnutých rozhodcovských rozsudkov je prejudiciálne riešená exekučným súdom, čo sa
aj stalo, nakoľko exekučný súd v rámci prieskumnej činnosti napadnutý rozhodcovský rozsudok Z. zo
7.5.2007 posúdil v zmysle § 45 zákona o rozhodcovskom konaní a vo veci rozhodol.

54. Ďalej sa súd zaoberal posúdením návrhu žalobcov 1/ a 2/ na určenie neplatnosti rozhodcovského

konania vedeného žalovaným G. dňa 7.5.20107 z hľadiska právomoci súdu.
55. Podľa § 3 CSP súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci,
ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
56. Podľa § 4 CSP iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.
57. Podľa § 9 CSP ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie

bezodkladne zastaví.
58. Z uvedeného vyplýva, že keďže všeobecné súdy podľa CSP prejednávajú a rozhodujú len
súkromnoprávne spory, a iné súkromnoprávne veci len v prípade, že ich podľa zákona neprejednávajú
a nerozhodujú iné orgány, a iné spory už nepatria do právomoci všeobecných súdov, takže prejednanie
a rozhodnutie vo veci určenia neplatnosti rozhodcovského konania nepatrí do právomoci všeobecného

súdu.

59. Nakoľko žalobcovia vo svojom podaní zo dňa 3.11.2017 uviedli k návrhu na čiastočné zastavenie
konania a na zmenu žaloby aj novú terminológiu, a to, že podľa nich „sa žaloba zo dňa 31.12.2008
svojim obsahom a cieľom javí ako „konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku“, tak súd považuje na

tomto mieste za potrebné uviesť, že keby súd bol pripustil zmenu žaloby, pre ktorú ale ako bolo vyššie
uvedené, neboli splnené zákonné podmienky, tak aj tak by žalobcovia nemohli byť v tomto spore úspešní
z nasledujúcich dôvodov :
60. Z hľadiska danosti pasívnej legitimácie u žalovaného :
61. Podľa § 60 CSP stranami sú žalobca a žalovaný.

62. Podľa § 43 ods.1 zákona o rozhodcovskom konaní ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov
podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu
uvedenom vo vzájomnej žalobe.
63. Z obsahu Rozhodcovského rozsudku č.k. Z. zo dňa 7.5.2010 vyplýva, že rozhodcom v uvedenom
konaní bol G. (žalovaný v tomto spore) a účastníkmi rozhodcovského konania boli žalobca : Y.64.

Keďže žalobcovia 1/ a 2/ v žalobe ako žalovaného označili osobu rozhodcu, ktorý rozhodol v
rámci rozhodcovského konania o žalobe dňa 7.5.2007, tak ani pre prípadné konanie o zrušenie
rozhodcovskéhorozsudkupodľa§40zákonaorozhodcovskomkonaníanásledné,pokračujúcekonanie
podľa § 43 ods.1 zákona o rozhodcovskom konaní, by žalovaný nebol správne označený, preto súd
konštatuje, že na strane žalovaného nie je daná pasívna legitimácia ani pre prípad, že by sa žaloba

považovala za návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Stanoviská zo s ú d n e j p r a x e :
65. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu),
alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každéhosúdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z
účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa
ňou v konaní nezaoberal. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).

66. Z logického výkladu ustanovenia § 43 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva, že žaloba
o zrušenie rozhodcovského rozsudku musí smerovať voči subjektu, ktorý bol v rozhodcovskom konaní
účastníkom konania, a nie voči rozhodcovskému súdu samotnému. Tento postup zodpovedá aj súdnej
praxi. (Najvyšší súd Slovenskej republiky 6 Cdo 89/2012).

67. Z hľadiska lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku :
68. Podľa § 41 zákona o rozhodcovskom konaní žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno
podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského
konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského
konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia
rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

69. Rovnako by žalobcovia v prípadnom spore o zrušenie rozhodcovského rozsudku neboli úspešní aj
z dôvodu, že ako vyplýva z uznesenia Okresného súdu Košice II pod sp.zn.č. 48 Er 598/2008-1369 zo
dňa 17.7.2015, v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach pod sp.zn.č. 7CoE/471/2015-1493 zo
dňa 10.3.2016 v exekučnej veci oprávneného M. exekúcia vedená proti žalobcom 1/ a 2/ bola zastavená
z dôvodu, že im nebol účinne doručený napadnutý rozhodcovský rozsudok a teda, lehota na podanie

žaloby podľa § 41 zákona o rozhodcovskom konaní ešte nezačala plynúť, táto začne plynúť až odo dňa
účinného doručenia rozhodcovského rozsudku. Takáto žaloba by preto bola zamietnutá ako predčasná.

70. Z týchto dôvodov súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

Dôkazy, ktoré súd n e v y k o n a l :
71. Návrh žalobcov na vykonanie dokazovania označenými listinami súd na pojednávaní konanom dňa
4.6.2013 zamietol. Toto rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo potvrdené odvolacím súdom rozhodnutím
pod sp. zn. č. 4Co/345/2013 - 872 zo dňa 5.12.2013 o odmietnutí odvolania, pretože smerovalo
voči rozhodnutiu, kde je odvolanie neprípustné. Okrem toho však pre dôvody, pre ktoré bola žaloba

zamietnutá, boli tieto navrhované dôkazy (zo dňa 4.6.2013) pre výsledok sporu irelevantné.

Trovy konania :
72. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

73. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
74. Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
75. Podľa zásad o náhrade trov konania (§255 CSP) súd priznal žalovanému voči žalobcom 1/ a 2/ nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže bol v spore v celom rozsahu úspešný.

Trovy štátu:
76. Podľa § 256 ods.2 CSP ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.
77. O náhrade trov konania štátu, ktoré vznikli za účinnosti OSP, rozhodne súd po 1.7.2016 podľa

výsledku konania. Preto platí, že ak bolo „zbytočné“ tlmočné vyplatené štátom počas účinnosti OSP z
prostriedkov štátu, súd môže neskôr zaviazať neúspešnú stranu, aby tieto trovy štátu nahradila.
78. Dokazovanie v civilnom sporovom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu,
cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom, a
zároveňprocesnoupovinnosťoustránsporu,vzmysleust.§185ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkulen

súd rozhodne, ktorý z označených dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci
súdu korigovať návrhy strán sporu na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh
konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch
predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je
relevantný.

79. Súd v rámci svojej činnosti zistil, že na Okresnom súde Košice I sa vedie súdne konanie pod sp.zn.
19C/330/2012, v ktorom žalobcom je žalobca 1/ (.. Na pojednávaní konanom dňa 27.1.2017, ako aj dňa
24.10.2017 bol prítomný žalobca osobne, spolu so svojou zástupkyňou G. (v tomto spore žalobkyňa
2/), ktorá svojho slovensky hovoriaceho manžela zastupovala, pričom plynule v slovenskom jazyku,v rozsahu 4 strán zápisnice formátu „A4“ rozprávala právne odborný, fundovaný text, bez akejkoľvek
potreby tlmočníka jej hovoreného slova, či dokumentov, ku ktorým sa bez problémov vyjadrovala. (viď
Zápisnica o pojednávaní sp.zn. 19C/330/2012 zo dňa 24.10.2017, rovnako aj Zápisnica o pojednávaní

sp.zn. 19C/330/2012 zo dňa 27.1.2017).
80. Súd taktiež zistil, že na Okresnom súde v Prešove prebieha konanie pod sp.zn. 14C/310/2014, v
ktorom G. žalobkyňou, kde neoznámila súdu potrebu tlmočenia do jej rodného jazyka jej hovoreného
slova, či dokumentov tvoriacich súdny spis, v ktorom takisto bez akýchkoľvek problémov porozumela
hovorenému a písanému textu v slovenskom jazyku. Dôkazom je zápisnica o pojednávaní konanom dňa

5.2.2016, ktorého sa zúčastnila žalobkyňa 2/, pričom komunikovala so súdom v slovenskom jazyku.
81.RovnakojetomuajvsúdnomkonanívedenomnaOkresnomsúdeKošiceIpodsp.zn.37C/138/2011,
v ktorom je žalobcom1/ D.. Žalobkyňa 2/ aj v tomto v konaní bez problémov komunikovala v
slovenskom jazyku, neuviedla potrebu tlmočníka ani nežiadala súd o preklad ňou predkladaných ani
iných dokumentov.
82.Napokonsatopotvrdiloajnapojednávanívtomtosporedňa22.11.2017,keďžalobkyňa2/predniesla

svoje vyjadrenie vo veci v slovenskom jazyku a bez akejkoľvek podpory, vyjadrovala sa k meritu veci
odborne bez akýchkoľvek problémov, a aj reagovala na hovorené slovo či už žalovaného, alebo aj súdu
odborne a bez akýchkoľvek problémov.
83.Zavineniepredpokladanéustanovením§256ods.2CSPmôžespočívaťnapríkladvneodôvodnenom
konaní strany sporu počas súdneho konania, ktorým spôsobila vznik trov konania, ktoré by inak neboli

vznikli.
84. Štát má v prípade náhrady trov konania rovnaké postavenie, ako každý iný subjekt, ktorému v
súvislosti s dokazovaním takéto trovy vznikli.
85. Z dôvodu, že žalobkyňa 2/ dlhodobo (od 27.4.2010, odkedy bola na základe jej návrhu do konania
ustanovená tlmočníčka) zavádzala tunajší súd tvrdením, že nevie rozprávať a písať po slovensky

a že potrebuje na konanie pred súdom tlmočníka, pričom opakovane v iných súdnych konaniach
komunikovala so súdom, ale aj s druhou stranou sporu písomne a ústne bez akýchkoľvek problémov v
slovenskom jazyku, čoho dôkazom sú zápisnice z pojednávaní, vznikli štátu trovy konania, ktoré by inak
neboli vznikli v podobe uhradeného tlmočného súdom ustanovenej tlmočníčke.
86. Na tomto mieste súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že žalobkyňa 2/ takýmto zbytočným

zavádzaním súdu o potrebe tlmočenia nielen spôsobila zbytočné trovy štátu za vyplatené tlmočné, ale
týmto úmyselným predlžovaním súdneho konania spôsobila, že vznikli aj ďalšie neodôvodnené výdavky
štátu v podobe výplaty Ústavným súdom SR priznanej sankcie za prieťahy v tomto spore v prospech
Y. v sume 2.000 EUR, pričom tieto konštatované prieťahy vznikli práve v dôsledku neustáleho procesu
prekladania listín pre žalobkyňu a prekladania listín od žalobkyne, ktoré úmyselne podávala jednotlivo,

aj napriek opakovaným upozorneniam súdu, že takto môže spôsobiť prieťahy).
87. Preto súd v V. výroku tohto rozsudku rozhodol o nároku štátu voči žalobkyni 2/ na náhradu trov
konania v rozsahu štátom zaplateného tlmočného v prospech súdom ustanovenej tlmočníčky D.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice

I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).