Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, November 21, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/101/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118215731
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8118215731.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov

senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Branislava Brezu v spore žalobcu: O. Š., G.. XX.XX.XXXX, K. L..
G.I. X, XXX XX O., právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sov. Hrdinov
163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921
22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA
s.r.o., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, o primerané finančné zadosťučinenie 300 eur, o odvolaní
žalobcuažalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduPrešovzodňa01.03.2019č.k.8Csp/215/2018-53
v spojení s opravným uznesením zo dňa 28.06.2019 č. k. 8Csp/215/2018-121 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Mení sa rozsudok v spojení s opravným znesením tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 100
eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti sa žaloba zamieta.

II. Priznáva sa žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, o výške
ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol, cit.:

„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 50 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaný n e m á právo na náhradu trov konania a žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.“

2. V odôvodnení okrem iného uviedol, že žalobca si úspešne uplatnil porušenie svojho práva
ustanoveného osobitným predpisom v konaní vedenom na tamojšom súde pod sp. zn. 9C/449/2015,

v dôsledku čoho bola určená neprijateľnosť a teda neplatnosť zmluvnej podmienky nachádzajúcej sa
v úverových podmienkach tvoriacich neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX. Súd
prvej inštancie mal za to, že pokiaľ bol spotrebiteľ úspešný v predchádzajúcom spore pri uplatnení
porušenia jeho práva ako spotrebiteľa, základ nároku je daný. Uviedol, že prípade úverovej zmluvy
č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 15.04.2013, žalovaný už bol postihnutý
za porušenie povinnosti tým, že sám žalobca mu nemusí zaplatiť dohodnutú odplatu. Mal za to, že
poskytovanie právnej ochrany v dôsledku porušenia práv strán v spore má byť vyvážené, a preto

nie je možné nezohľadniť tú skutočnosť, že žalobca závažným spôsobom porušil svoju zmluvnú a aj
zákonnú povinnosť (a teda právo žalovaného), keď doposiaľ mu nevrátil ani istinu úveru. Z uvedeného
teda vyplýva, že žalobcovi žiadna ujma spomínaným porušením povinnosti zo strany žalovaného ani
nevznikla. Zohľadnené bolo aj neuvážené a ľahkomyseľné správanie sa žalobcu, ktorý aktuálne má13 nesplatených úverov. Rovnako súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy aj tú
skutočnosť, že žalobca už podal inú žalobu o primerané finančné zadosťučinenie z dôvodu úspechu
v konaní o žalobe na určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru, na základe ktorej

mu už bolo priznané primerané finančné zadosťučinenie a to vo výške 50 eur. Dodal, že daný inštitút
nemôže slúžiť neprimeranému finančnému obohacovaniu sa spotrebiteľa.

3. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“).

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný v zákonnej lehote. Rozhodnutie súdu o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia považoval žalovaný za nedôvodné a nepodložené. Žalobca
svoj nárok na primerané finančné zadosťučinenie opiera o úspech v konaní vedenom na Okresnom
súde Prešov pod sp. zn. 9C/449/2015, ktorým súd rozhodol o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverovej
zmluvy č. XXXXXXXXXX a určil neprijateľnú zmluvnú podmienku. Na základe tohto rozhodnutia žalobca

už žalobu o vydanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.176,28 eura podal a konanie
je toho času vedené pod sp. zn. 11Csp/205/2018 na Okresnom súdu Prešov. V zmysle uvedeného má
žalovaný za to, že priznaniu duplicitného primeraného finančného zadosťučinenia v konaní vedenom
pod sp. zn. 8Csp/215/2018 bráni prekážka litispendencie, t.j. už skôr začatého konania vedeného pod
sp. zn. 11Csp/205/2018. V oboch konaniach ide o totožných účastníkov, taktiež z hľadiska predmetu

konania ide o totožný návrh. Pokiaľ ide priznanie primeraného finančného zadosťučinenia uviedol, že
pokiaľ súd vyhlási úverovú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu chýbajúcich náležitostí
(prípadne neplatnú, aj keď sa na základe nej poskytli spotrebiteľovi finančné prostriedky), žiadna škoda
spotrebiteľovi nevznikla, práve naopak, získa výhodu bezúročného a bezpoplatkového úveru, ktorý by
mu neposkytla žiadna banka ani iná inštitúcia. Pokiaľ súd v predchádzajúcom konaní vyhodnotil úverovú

zmluva za bezúročnú a bez poplatkov, žalobcovi mohla potenciálne vzniknúť len ujma za zaplatené
úroky (na ktoré sa však pri podpise úverovej zmluvy žalobca slobodne a vážne zaviazal). Táto „ujma“
mu však ani potenciálne nevznikla, nakoľko žalobca nezaplatil ani samotnú istinu poskytnutého úveru,
čo mu však nebránilo podať dve žaloby o primeraného finančné zadosťučinenie vo výške 1.176,28 eura
v konaní vedenom pod sp. zn. 11Csp/205/2018 a primerané finančné zadosťučinenie 300 eur v konaní

vedenom pod sp. zn. 8Csp/215/2018. Ak by na základe takejto skutočnosti malo byť spotrebiteľovi
priznané ešte aj primerané finančné zadosťučinenie, zastáva názor, že výklad právnej normy § 3 ods. 5
zákona č. 250/2007 Z.z. nie je správne aplikovaný. Primerané finančné zadosťučinenie nemôže slúžiť
neprimeranému finančnému obohacovaniu sa spotrebiteľov. V danom prípade žalobcovi žiadne, ani len
potenciálne riziko ujmy nehrozilo, ale z celého zmluvného vzťahu so žalovaným sa snaží len vyťažiť

výhody a finančné prostriedky. Ani súdy by nemali spotrebiteľov zbavovať zodpovednosti za svoje
záväzky a následne im ešte priznať primerané finančné zadosťučinenie. Na základe vyššie uvedených
skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobu
zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

5. Proti tomu rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie aj žalobca z dôvodu nesprávnych skutkových
zistení a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. Namietal, že súd
prvej inštancie mu nepriznal náhradu trov konania aplikáciou § 257 CSP. Podľa jeho názoru, dôvody
na aplikáciu § 257 CSP dané nie sú. Nebolo mu jasné, v čom spočívajú popísané okolnosti prípadu,

pre ktoré súd aplikoval § 257 CSP. Pokiaľ súd prvej inštancie v rozsudku konštatoval, že sa domáhal
primeraného finančného zadosťučinenia z tej istej úverovej zmluvy aj v konaní vedenom na Okresnom
súde Prešov pod sp. zn. 11Csp/205/2018, tak pripustil, že je to pravda, ale je to v nadväznosti na
rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 9C/449/2015, z 22.05.2016, za porušenie spotrebiteľského
práva, spočívajúceho v určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. V teraz súdenej veci sa domáha

primeraného finančného zadosťučinenia v nadväznosti na rozsudok Okresného súdu Prešov, sp.
zn. 9C/449/2015, ale z 23.3.2017, a za porušenie spotrebiteľského práva, spočívajúceho v určení
neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Pritom on podal jednu žalobu, v ktorej uplatnil dva samostatné
nároky.Tedaniejehovinouboliojehojednejžalobevydanédvarozsudky,sčasovýmodstupombezmála
jedného roka. Ak v odôvodnení bod 21. rozsudku, súd prvej inštancie uviedol, že mu ani žiadna ujma

nevznikla, tak teraz platný inštitút primeraného finančného zadosťučinenia vznik ujmy a od 09.06.2013
už ani hrozbu ujmy nevyžaduje, aj keď v súdenej veci, ak by sa nebránil, tak by od neho žalovaný
vyžadoval zaplatiť aj sumu nad istinu úveru a hrozilo by mu platenie príslušenstva a sankcií podľa
OBZ, vrátane možných hmotnoprávnych lehôt a inštitútov, obsiahnutých v OBZ, na rozdiel od OZ, vneprospech spotrebiteľa. Prisvedčil, že má aktuálne 13 úverov, čo ho určite nešľachtí, ale pýtal sa, že
ako je možné, že mu bolo toľko úverov poskytnutých. Kde sú povinnosti dodávateľov pri zisťovaní bonity
spotrebiteľa, kde je ich odborná starostlivosť. Dodal, že ak mu už súd prvej inštancie priznal primerané

finančné zadosťučinenie len vo výške 50 eur, mal mu aspoň priznať, ako úspešnej strane, náhradu trov
konania v plnom rozsahu, z prisúdenej sumy. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Krajského súdu
v Prešove , v zmysle ktorej ak výška uplatneného nároku závisela od úvahy súdu, za úspech vo veci je
potrebné považovať úspech vo veci u žalobcu čo do základu, a preto je potrebné priznať žalobcovi nárok
na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu, t.j. z prisúdenej sumy. Z uvedených dôvodov

navrhol rozsudok v napadnutom výroku zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a
webovej stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

7. Odvolací súd sa najprv vysporiadal s procesnou námietkou odvolateľa, že priznaniu duplicitného

primeraného finančného zadosťučinenia v konaní vedenom pod sp. zn. 8Csp/215/2018 bráni prekážka
litispendencie, t.j. už skôr začatého konania vedeného pod sp. zn. 11Csp/205/2018.

8. Podľa § 159 CSP, začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie.
Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.

9. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

10. Prekážka začatého konania, tzv. prekážka litispendencie, je neodstrániteľným nedostatkom

podmienok konania, ktorý má za následok zastavenie konania. Ak teda už na súde (ktoromkoľvek)
prebieha konanie tých istých strán, týkajúce sa tej istej právnej veci (totožnosť predmetu konania a
skutkových okolností, z ktorých sa nárok vyvodzuje), súd konanie, ktoré začalo na základe neskôr
podanej žaloby, zastaví. Totožnosť predmetu konania je totožnosť nároku uplatneného z rovnakého
skutkového základu či skutkového deja. O tie isté strany ide aj vtedy, ak v konaní vystupujú nositelia

práv z rovnakého právneho vzťahu v opačnom procesnom postavení, a tiež vtedy, ak v neskoršom
konaní vystupujú právni nástupcovia strán. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok
alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých
bol uplatnený (t.j. ak je založený na rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom právnom dôvode).
Podmienky totožnosti strán a totožnosti predmetu konania musia byť splnené súčasne. (Uznesenie

Najvyššieho súdu SR z 20. októbra 2011, sp. zn. 5Cdo/280/2010).

11. Neobstojí odvolacia námietka žalovaného ohľadne existencie prekážky začatej veci (prekážky
litispendencie) s poukazom na konanie sp. zn. 11Csp/205/2018 vedenom na Okresnom súde Prešov.
Kým v prejednávanej veci si žalobca uplatnil nárok na vydanie primeraného finančného zadosťučinenia

vo výške 300 eur na základe toho, že bol úspešný v základnom konaní v nadväznosti na rozsudok
Okresného súdu Prešov, sp. zn. 9C/449/2015-94 z 23.03.2017, a za porušenie spotrebiteľského práva,
spočívajúceho v určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky, v konaní 11Csp/205/2018 vedenom na
Okresnom súde Prešov si žalobca uplatnil tento nárok v nadväznosti na rozsudok Okresného súdu
Prešov, sp. zn. 9C/449/2015-55, z 22.5.2016, za porušenie spotrebiteľského práva, spočívajúceho

v určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Podmienka totožnosti predmetu konania tak nebola
splnená.

12. V prípade porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení
neskorších predpisov a osobitnými predpismi, medzi ktoré sa zaraďuje i Občiansky zákonník, vzniká

spotrebiteľovi právo na primerané finančné zadosťučinenie. Toto právo vyplýva z ust. § 3 ods. 5 zákona
č.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľavzneníneskoršíchpredpisov,podľaktoréhoprotiporušeniupráv
a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Spotrebiteľ sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby saporušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované

vočivšetkýmspotrebiteľom.Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie
od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi
zodpovedá.

13. Vychádzajúc z tohto ustanovenia predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné
zadosťučinenie je úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi zo strany spotrebiteľa na súde. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby
spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti
dôjde.

14. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej
stranyvspotrebiteľskýchzmluváchspôsobom,ktorýpráveztohtodôvoduvyžadujeposkytnutievyššieho
stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ,
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia

treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo
povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku
rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej
zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku,
t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola

privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom
dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné
bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky
škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej
výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia,

neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným
kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom
na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia (porovnaj
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019).

15. Ako správne uviedol súd prvej inštancie pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení
treba vychádzať z toho, že toto má plniť nielen funkciu satisfakčnú, ale aj funkciu sankčnú tak, aby
dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi
a rovnako to treba chápať ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky
a právne silnejším dodávateľom a svojim úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v

tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalším
spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite.

16. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť
požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax

spájajú inštitút náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako
inštitút súkromného práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne
reparačnú funkciu. Pre porovnanie sankčná funkcia náhrady škody (punitive damages v práve USA a
exemplary damages v práve Veľkej Británie) je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať
žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi

a ktorým žalobcovi spôsobil škodu a odradiť odporcu alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania
takéhotokonaniavbudúcnosti.Sankčnánáhradaškodytedatrestáasúčasnepôsobípreventívne.Jazyk
európskych predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú funkčnú zložku sankčnej náhrady škody, teda
funkciu preventívnu (porov. najmä používanie adjektíva "odradzujúci").

17. A tak práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na
doplnenie o preventívne účinky pred diskrimináciou. V zmysle judikatúry ESD a antidiskriminačných
smerníc musia byť sankcie za diskriminačné správanie „účinné, primerané a odradzujúce“.18. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 300 eur
titulom úspešného uplatnenia svojich spotrebiteľských práv v spore vedenom na Okresnom súde Prešov
pod sp. zn. 9Csp/449/2015.

19. V konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 9Csp/449/2015 sa žalobca domáhala voči
žalovanému okrem iného určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Okresný súd Prešov rozsudkom
zo dňa 23.03.2017, č. k. 9Csp/449/2015-94, vyhovel žalobe žalobcu a určil, že zmluvná podmienka
nachádzajúca sa v úverových podmienkach s názvom hotovostný a revolvingový úver, kód úverových

podmienok ITH 113 v Hlave 16, § 5 v znení: „Spoločnosť a klient sa v súlade s ustanovením § 262
ods. 1 Obchodného zákonníka v nadväznosti na obchodnoprávny vzťah vyplývajúci z ÚZ vzájomnou
dohodou určili, že záväzkový vzťah, ktorého predmetom je VIČ podľa UZ a tejto Hlavy UP, sa spravuje
ustanoveniami Obchodného zákonníka.“ je pre svoju neprijateľnosť je neplatná. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť 11.05.2017.

20. V prípade žalovaného, ako to vyplýva z rozsudku č.k. 9Csp/449/2015-94 zo dňa 23.03.2017
Okresného súdu Prešov, s ktorým sa súd prvej inštancie oboznámil aj v tomto konaní, išlo o porušenie
práv a povinností zameraných na ochranu spotrebiteľa, keď zmluvná podmienka uvedená v úverových
podmienkach žalovaného, bola vyhlásená za neprijateľnú. Bol to práve žalovaný, ktorý koncipoval
obsah formulárovej zmluvy o úvere, za použitia neprijateľnej zmluvnej podmienky. Nielen vnútroštátna

právna úprava (napr. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), ale aj právo Európskej únie kladie dôraz
na ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Smernica Rady 93/13/EHS o
nekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluváchukladáčlenskýmštátomzabezpečiť,abyspotrebiteľ
nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky
obstojí ako celok. Súdny dvor Európskej únie dokonca považuje ochranu spotrebiteľa podľa čl. 6

Smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym pravidlám verejného
poriadku, a to v záujme vyššej kvality života. Pri dôvodnosti uplatneného nároku na priznanie finančného
zadosťučinenia, vzal odvolací súd do úvahy nielen tú skutočnosť, že neprijateľná zmluvná podmienka
je neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ale zohľadnil aj postoj spotrebiteľa, ktorý
sa aj napriek jeho postaveniu slabšej zmluvnej strany vo vzťahu k dodávateľovi rozhodol brániť svoje

spotrebiteľské práva a prispel tak k dosiahnutiu vyššej kvality života, mysliac pri tom na to, že vďaka
žalobcovi vyšlo najavo, že dodávateľ uzatvára formulárové zmluvy o úvere so spotrebiteľmi, v rámci
ktorých používa zmluvnú podmienku v totožnom, neprijateľnom znení. Je na mieste, aby spotrebitelia
poukazovali na neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.

21. Žalobca bol, ako spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojich práv spotrebiteľa, v konaní
9Csp/449/2015 úspešný, bezpochyby právo na zadosťučinenie má, nakoľko tento, nie iný, výklad
znenie zákona umožňuje. Základ nároku je daný. Posúdenie každého nároku je vecou individuálnych
skutkových zistení. Všeobecnou právnou zásadou vlastnou európskej právnej kultúre je princíp
primeranosti, ktorý zvolil zákonodarca aj vo vzťahu k zadosťučineniu, na ktoré má mať nárok spotrebiteľ

úspešne sa domáhajúci ochrany svojho práva spotrebiteľa, je preto na súde, ktorý je orgánom s
právomocou právnu normu vyložiť a poskytnúť ochranu subjektívnemu právu, vyhodnotiť v konkrétnych
súvislostiach primeranosť požiadavky spotrebiteľa.

22. Preto odvolací súd konštatuje, že za daného stavu vzhľadom na porušenie práv žalobcu zo strany

žalovaného, ktorej ochrany sa žalobca úspešne domohol na všeobecnom súde, sa priznanie finančného
zadosťučinenia javí ako čiastočne dôvodné. Nie však v plnej výške ako si žalobca uplatnil. Pri určení
výškypriznanéhozadosťučineniaodvolacísúdjetohonázoru,žeprimeranápovahearozsahuporušenia
práv žalobcu (neprijateľnosť zmluvnej podmienky) je suma 100 eur, najmä za situácie pokiaľ si žalobca
už uplatňoval nárok na primerané finančné zadosťučinenie v súvislosti s porušením práv žalovaným

z rovnakého zmluvného vzťahu založeného úverovou zmluvou, ako v prejednávanej veci. Odvolací
súd má za to, že finančné zadosťučinenie vo výške 100 eur vo vzťahu k žalobcovi ako spotrebiteľovi
nepredstavuje neopodstatnené a neprimerané obohacovanie sa.

23. Za toho stavu odvolací súd napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením podľa § 388 zmenil

tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 100 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a v
prevyšujúcej časti žaloba zamietol.

24. O trovách celého konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 2 CSP.25. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolaním žalobcu, že v prípadoch, keď rozhodnutie záviselo od
znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, možno za plný úspech považovať aj rozhodnutie, ktorým

bol uznaný základ nároku, ale bola priznaná nižšia suma ako žalobca žiadal. V takomto prípade má
žalobca právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, avšak pri určovaní výšky trov konania sa bude
vychádzať z prisúdenej sumy. Odvolací súd nenašiel dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257
CSP, spočívajúce v nepoctivom správaní žalobcu, pokiaľ si žalobca uplatňoval nárok z iného porušenia
práv a povinností zameraných na ochranu spotrebiteľa (neprijateľnosť zmluvnej podmienky), ako to

bolo vo veci 11Csp/205/2018 vedenom na Okresnom súde Prešov (bezúročnosť a bezpoplatkovosť
poskytnutého spotrebiteľského úveru).

26. Z uvedeného dôvodu odvolací súd postupom podľa § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie
vo výroku u náhrade trov konania a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %
vychádzajúc z výšky prisúdenej sumy.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).