Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, January 26, 2018

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 4C/162/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612218417
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mikuláš Géczi
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2018:6612218417.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Mikulášom Géczim v spore žalobcu spôsobilosti na právne úkony
pozbaveného E. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom ul. Ľ. R. XX, U., štátneho občana SR, zast. opatrovníčkou
Q. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, štátnou občiankou SR, zast. Mgr. Jozefom Mochnackým,
advokátom, so sídlom Q.. E. XX/A, A., proti žalovanému 1/ I. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. U. XX,
štátnej občianke SR, 2/ R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. P. R. XXXX/XX, W. 1, štátnemu občanovi

SR, obaja zast. JUDr. Pavlom Helmom, advokátom, so sídlom AK F. J. XX/XX, W., o zaplatenie 3.540
eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalovaným 1/ a 2/ súd p r i z n á v a voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania vo
výške100%.Ovýškenáhradytrovkonaniasúdrozhodnepoprávoplatnostitohtorozsudkusamostatným
uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca zastúpený opatrovníkom sa podanou žalobou domáhal proti žalovaným zaplatenia
sumy vo výške 3.540,-eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne z dlžnej sumy od
27.08.2009 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že žalovaní neoprávnene vybrali z vkladnej knižky
nesvojprávneho žalobcu finančnú hotovosť v celkovej výške 3.540,-eur, a to výbermi zo dňa 27.08.2009
v sume 2.400,-eur, dňa 05.10.2009 v sume 800,-eur a dňa 19.10.2009 v sume 340,-eur. Tieto finančné
prostriedky podľa vyjadrenia opatrovníka žalobcu mali žalovaní použiť v časti na úhradu výdavkov na

pohreb zosnulej starej matky žalobcu a zvyšok si mali ponechať pre vlastné potreby.

2. Žalovaní vo vyjadrení zo dňa 07.02.2013 ako aj na pojednávaní odmietli žalovanú sumu spolu s
príslušenstvom zaplatiť a žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Vo vyjadrení uviedli, že okolnosťami
spojenými s finančnými prostriedkami nesvojprávneho E. E. (žalobca) sa zaoberalo Okresné riaditeľstvo
Policajného zboru, Úrad justičnej a kriminálnej polície, oddelenie skráteného vyšetrovania A. (ďalej
len "OR PZ A."), a to na základe trestného oznámenia podaného matkou nesvojprávneho Q. E., nar.

XX.XX.XXXX. OR PZ A. uznesením ČVS: Z.-XXXX/X-OSV-LC-XXXX zo dňa 12.02.2010, právoplatné
a vykonateľné dňa 26.02.2010 (ďalej len "uznesenie") trestné konanie zastavilo. Žalovaná 1/ po smrti
opatrovníka nesvojprávneho P. P., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX nesvojprávnemu
zabezpečovala všestrannú starostlivosť a opateru. Nakoľko mal po smrti opatrovníčky pozastavenú
výplatu invalidného dôchodku, žalovaná 1/ finančné prostriedky na ošatenie, stravu a ďalšiu nevyhnutnú
starostlivosť získala z vkladných knižiek nesvojprávneho. Avšak všetky tieto finančné prostriedky použila

výlučne pre jeho potreby. Žalovaní zároveň vzniesli námietku premlčania, pričom uviedli, že finančné
prostriedky, ktorých zaplatenie od nich žalobca požaduje, boli z vkladnej knižky nesvojprávneho žalobcuvybraté dňa 27.08.2009, 05.10.2009 a 19.10.2009. Avšak žaloba bola na súd podaná až 30.10.2012,
teda po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej doby.

3. Súd na základe vznesenej námietky premlčania preskúmal včasnosť podanej žaloby a z dôvodu
podaniažalobypouplynutípremlčacejdobyžaloburozsudkomč.k.4C/162/2012-142zodňa28.03.2013
v celom rozsahu zamietol.

4. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie žalobca. Uviedol, že matka žalobcu Q. E. podala

trestné oznámenie dňa 19. 10. 2009 pred tým, ako bola ustanovená za opatrovníčku pre nesvojprávneho
žalobcuzdôvodu,žesadozvedelaovýberochzvkladnejknižkyžalobcuneznámympáchateľom.Chýbal
jej však dôkazný materiál na preukázanie výberov z vkladných knižiek. Žalovaná 1/ na polícii priznala
a potvrdila, že vkladná knižka žalobcu sa nachádza u nej, avšak opatrovníčka žalobcu Q. E. vkladnú
knižku syna (žalobcu) obdržala až po ukončení opatrovníctva nesvojprávnych od žalovanej 1/ dňa 28.
01. 2011 a až po tomto termíne vstúpila do jednania s Poštovou bankou, ktorá jej postupne dodala

potvrdenia o výberoch z vkladnej knižky žalobcu. Opatrovníčka žalobcu teda nemala vedomosť o tom
akým spôsobom a koľko výberov v hotovosti sa uskutočnilo z vkladnej knižky nesvojprávneho syna
žalovanými 1/ a 2/, ani o celkovej čiastke, ktorú títo z vkladnej knižky vybrali. Toto sa nedozvedela ani z
uznesení polície, nakoľko žalovaní zatajili sumu vybraných peňazí pred políciou.

5.Žalovanívovyjadreníkodvolaniunavrhlirozsudokprvostupňovéhosúdupotvrdiťapriznaťimnáhradu
trov odvolacieho konania. Uviedli, že prvostupňový súd sa správne vysporiadal s námietkou premlčania.
Žalobca sa o vzniku škody dozvedel najneskôr 19.10.2009, kedy bola spísaná zápisnica o trestnom
oznámenívoveciprečinupodvodu,atedasprávnetentodátumpovažovalsúdprvéhostupňazazačiatok
plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, ktorá uplynula dňa 19.10.2011.

6. Odvolací súd uznesením č. k. 12Co/157/2013-182 zo dňa 29.02.2016 zrušil rozhodnutie súdu prvého
stupňa a vrátil mu vec na nové konanie a rozhodnutie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia
veci. Poukázal pri tom na tú skutočnosť, že súd prvého stupňa návrh zamietol z dôvodu, že bola
účinne vznesená námietka premlčania žalovanými. V odôvodnení prvostupňový súd uviedol, že účinky

vznesenej námietky premlčania posúdil podľa § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Podľa § 106
ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí v dvojročnej premlčacej dobe,
ktorá plynie odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za škodu zodpovedá. Najneskoršie
sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za 10 rokov odo
dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí ak ide o škodu na zdraví. Prvostupňový súd

konštatoval, že k škodovej udalosti došlo tromi výbermi z vkladnej knižky nesvojprávneho a to výberom
sumy 2.400,- eur dňa 27.08.2009, sumy 800,-eur dňa 05.10.2009 a sumy 340 ,-eur dňa 19.10.2009.
Za začiatok plynutia objektívnej trojročnej premlčacej doby súd považoval dátum posledného výberu,
t. j. 19. 10. 2009, a teda premlčacia boba uplynula dňa 19.10.2012. Uviedol, že z vyšetrovacieho
spisu Okresného riaditeľstva Policajného boru SR A. je zrejmé, že žalobca sa o vzniku škody dozvedel

najneskôr 19.10.2009 (spísanie zápisnice o trestnom oznámení), preto súd uvedený dátum považoval
za začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, ktorá v prejednávanej veci žalobcovi
uplynula 19.10.2011. Žaloba bola podaná súdu 30.10.2012, teda po uplynutí objektívnej aj subjektívnej
premlčacej doby.

7. Ďalej odvolací súd poukázal na tú skutočnosť, že žalobca je nesvojprávny, spôsobilosti na právne
úkony bol pozbavený rozhodnutím Okresného súdu A. č. k. XXNc/XXX/XXXX-XX zo dňa 28.05.2002.
Opatrovníčka, ktorá bola ustanovená nesvojprávnemu žalobcovi zomrela dňa XX.XX.XXXX. Následne
boli vyberané z vkladnej knižky žalobcu (ktorý bol v tom čase nesvojprávny a nemal ani ustanoveného
opatrovníka) finančné prostriedky.

8. Uznesením Okresného súdu Lučenec zo dňa 07.12.2009 bola ustanovená za opatrovníčku žalobcu
žalovaná 1/, ktorá bola oprávnená a povinná ho opatrovať, vybavovať za neho všetky bežné záležitosti,
aj majetkové, poskytovať mu všestrannú opateru, starostlivosť ako aj výživu, preberať za neho invalidný
dôchodok, ako aj iné majetkové a nemajetkové opatrenia a nakladať s nimi vždy v jeho prospech s tým,

že v podstatných veciach potrebuje súhlas súdu.9. Uznesením Okresného súdu Lučenec zo dňa 19.08.2010 bola žalovaná 1/ I. P. odvolaná z funkcie
opatrovníka spôsobilosti na právne úkony pozbaveného navrhovateľa a za opatrovníka bola ustanovená
Q. E., nar. XX.XX.XXXX. Predmetné rozhodnutie sa stalo vykonateľným dňa 13.09.2010.

10. Podľa § 113 Občianskeho zákonníka, ak ide o práva osôb, ktoré musia mať zákonného zástupcu,
alebo o práva proti týmto osobám, premlčanie nezačne, dokiaľ im nie je ustanovený zástupca. Už začaté
premlčanie prebieha ďalej, avšak sa neskončí, dokiaľ neuplynie rok po tom, keď bude týmto osobám
ustanovený zákonný zástupca, alebo keď prekážka inak pominie.

11. Na základe uvedeného odvolací súd poukázal na jednu z výnimiek pravidelného behu premlčacích
dôb, a to v prípade, kedy osoby nie sú schopné sami uplatňovať svoje práva a môžu tak urobiť iba
prostredníctvomzákonnéhozástupcu.Účelomustanoveniaje,abynedošlokujmevdôsledkuuplatnenia
premlčacích dôb v období, kedy zákonného zástupcu takéto osoby nemajú. Účinok ustanovenia § 113
Občianskeho zákonníka sa vzťahuje na celú dobu, kedy osoba postihnutá duševnou poruchou, ktorá

ju robí na právne úkony neschopnou, nemá zákonného zástupcu. Súd prvého stupňa teda na daný
skutkový stav neaplikoval správny právny predpis t. j. ust. § 113 a § 114 Občianskeho zákonníka,
ktoré sú špeciálnou úpravou v prípade, že ide o osoby, ktoré musia mať zákonného zástupcu, zároveň
nedostatočne zistil skutkový stav, keď nevzal do úvahy skutočnosť, že žalobca v čase, keď prvostupňový
súd ustálil ako začiatok plynutia trojročnej premlčacej doby deň 19.10.2009, ako osoba, ktorá nie je

schopná sama uplatňovať svoje práva, nemal ustanoveného opatrovníka. Vzhľadom na uvedené mal
odvolací súd za to, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový
stav. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, pričom mu určil za úlohu v ďalšom konaní vzhľadom na vznesenú námietku premlčania na
vec správne aplikovať aj ustanovenia § 113, 114 Občianskeho zákonníka vzhľadom na skutočnosť, že

žalobca je osobou, ktorá musí mať zákonného zástupcu, doplniť skutkové zistenia o existencii nároku a
skutočnostirozhodujúceprezačiatokaplynutiepremlčacejdobyanáslednevoveciopätovnerozhodnúť.

12.Súdvytýčiltermínpojednávaniana26.01.2018.Žalobcanapojednávaníuviedol,žejednotlivévýbery
boli uskutočnené dňa 27.08.2009 v sume 2.400,-eur, dňa 05.10.2009 v sume 800,-eur, a dňa 19.10.2009

v sume 340,-eur, t.j. spolu predstavuje žalovaná čiastka 3.540,-eur. V čase vykonania týchto výberov
a prevzatia týchto finančných prostriedkov žalovanými nemal žalobca určeného opatrovníka, tento
opatrovník mu bol určený až rozhodnutím Okresného súdu Lučenec, ktoré nadobudlo právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 13.09.2010. Objektívna premlčacia doba mohla začať plynúť najskôr 13.09.2010
a uplynula by 13.09.2013. Žaloba bola podaná 30.10.2012, teda bola podaná v trojročnej objektívnej

premlčacej dobe. Pokiaľ ide o plynutie subjektívnej premlčacej doby, táto začala plynúť 31.08.2011,
kedy sa opatrovníčka žalobcu dozvedela o konkrétnej výške sumy, teda o konkrétnej výške škody, ktorá
bola žalobcovi spôsobená konaním žalovaných. V tento deň (31.08.2011) bola opatrovníčke žalobcu
vydaná vkladná knižka zo strany orgánov činných v trestnom konaní. Je pravdou, že opatrovníčka
podala 19.10.2009 trestné oznámenie, avšak v tomto trestnom oznámení uviedla sumu bez toho, aby

mala akúkoľvek objektívnu vedomosť o výške vzniknutej škody. Táto suma bola uvedené len odhadom.
Preto subjektívna premlčacia doba začala plynúť 31.08.2011 a uplynula 31.08.2013, tzn. že žaloba bola
podaná v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe.

13.Žalovaníprostredníctvomzástupcunapojednávaníspochybnilidôvodnosťžalobyakocelku,nakoľko

podľa nich sa žalobca žalobou zo dňa 28.10.2012 domáha voči žalovaným zaplatenia sumy 3.540
eur, avšak podľa nich ide len o údajnú škodu, príp. o bezdôvodné obohatenie. K výberom došlo dňa
27.08.2009 v sume 2.400,- eur, dňa 05.10.2009 v sume 800,- eur, dňa 19.10.2010 v sume 340,- eur.
V súdnom spise je založený list Poštovej banky Bratislava z 31.08.2011 adresovaný OR PZ Lučenec,
v ktorom sa píše, že dispozičné právo finančnými prostriedkami na účte má a mal iba majiteľ vkladnej

knižky. Zároveň zasielali výpis z vkladnej knižky od 20.08.2009 do 31.08.2011, kde sú založené tri
doklady o výbere uvedených súm, kde ani na jednom z týchto dokladov nie je podpísaný ani žalovaný
1/ ani žalovaný 2/. Z toho je zrejmé, že ani žalovaná 1/ ani žalovaný 2/ neprevzali z Poštovej banky, a.s.
uvedené finančné sumy, s nimi nedisponovali, takže podľa názoru žalovaných nebolo preukázané, že
škoda, ktorá žalobcovi vznikla, bola spôsobená žalovanými 1/,2/, pretože títo peniaze nesvojprávneho

neprevzali a s nimi nedisponovali. Na všetkých týchto dokladoch je podpísaný E. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom U., Q. R. XX. Preto pokiaľ sa žalobca domáha náhrady škody, vznik tejto škody, ani zodpovednosť
žalovaných za škodu nijakým spôsobom nepreukázal.14. Ustanovenie § 420 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej len "Občiansky zákonník") upravuje zodpovednosť za škodu. Podľa § 420 ods. 1 a 3 Občianskeho
zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa

zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

15. V § 422 ods. 1 a 3 veta pred bodkočiarkou Občianskeho zákonníka je upravený spôsob a rozsah
náhrady škody. V zmysle uvedených ustanovení sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch.

16. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

17. V zmysle § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako
aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

18. Uznesenie § 101 Občianskeho zákonníka OZ upravuje všeobecnú premlčaciu lehotu, ktorá pokiaľ
nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať
po prvý raz.

19. Právo na náhradu škody sa v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčí v osobitne
upravenej premlčacej lehote, ktorá je dvojročná a plynie odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a
o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o
škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to
neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

20. Podľa § 113 Občianskeho zákonníka, ak ide o práva osôb, ktoré musia mať zákonného zástupcu,
alebo o práva proti týmto osobám, premlčanie nezačne, dokiaľ im nie je ustanovený zástupca. Už začaté
premlčanie prebieha ďalej, avšak sa neskončí, dokiaľ neuplynie rok po tom, keď bude týmto osobám
ustanovený zákonný zástupca alebo keď prekážka inak pominie.

21. Podľa § 114 Občianskeho zákonníka, ak ide o právo medzi zákonnými zástupcami na jednej strane
a maloletými deťmi a inými zastúpenými osobami na druhej strane, premlčanie sa ani nezačína ani
neplynie, ak nejde o úroky a opakujúce sa plnenie. To platí aj o právach medzi manželmi.

22. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákonov, ktoré aplikoval na
zistený skutkový stav.

23. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 11Nc/538/02-13 zo dňa 28.05.2002 bol E. E., nar.
XX.XX.XXXX (žalobca) pozbavený spôsobilosti na právne úkony a následne uznesením tunajšieho súdu

č.k.11P/505/2006-7zodňa09.10.2006mubolazaopatrovníčkuustanovenájehostarámatkaP.P..Táto
dňa XX.XX.XXXX zomrela. Dňa 19.10.2009, 05.10.2009 a 27.08.2009 došlo k trom výberom finančných
prostriedkov z vkladnej knižky žalobcu v celkovej výške 3.540,-eur. Uznesením tunajšieho súdu č. k.
11P/514/2009-37zodňa07.12.2009,právoplatnédňa04.03.2010bolanesvojprávnemuzaopatrovníčku
ustanovená I. P., nar. XX.XX.XXXX (žalovaná 1/). V predmetnom uznesení súd vymedzil aj rozsah jej

opatrovníckych práv a povinností.

24. Uznesením Okresného súdu Lučenec č. k. 11P/223/2010-24 zo dňa 19.08.2010 bola I. P. odvolaná
z funkcie opatrovníka pozbaveného spôsobilosti na právne úkony E. E. a za opatrovníčku mu bola
ustanovená jeho matka Q. E..

25. Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia istiny 3.540,-eur spolu s príslušenstvom. Návrh zdôvodnil
tým, že žalovaní 1/ a 2/ dňa 19.10.2009, 05.10.2009 a 27.08.2009 neoprávnene vybrali z vkladnej knižky
žalobcu finančné prostriedky v celkovej výške 3.540,-Eur a použili ich pre vlastné potreby. Žalovaná 1/
v tom čase nebola opatrovníčkou nesvojprávneho, teda na nakladanie s jeho finančnými prostriedkami

nemala oprávnenie.

26. Žalovaní s podanou žalobou nesúhlasili a žiadali ju v plnom rozsahu zamietnuť. Podľa ich vyjadrenia,
finančné prostriedky na vkladnej knižke vybral sám nesvojprávny a boli použité výlučne pre jeho potreby,nakoľko v čase od 24.08.2009 (smrti opatrovníčky P. P.) do 04.03.2010 (ustanovenia žalovanej 1./ za
opatrovníčku žalobcu) mal nesvojprávny pozastavenú výplatu invalidného dôchodku. Zároveň žalovaní
vzniesli námietku premlčania, nakoľko podľa nich žalobca podal žalobu na súd po uplynutí premlčacej

doby.

27. Na základe vyššie uvedených skutočností súd poznamenáva, že k výberu finančných prostriedkov
došlo v dátumoch uvedených v spise. Táto skutočnosť je nesporná, avšak za akých okolností došlo
k použitiu týchto súm vzhľadom na odstup času nie je možné zistiť. Taktiež nie je možné vzhľadom

na odstup času hodnoverne nestrannými a objektívnymi dôkazmi zistiť ani to, či sporné sumy vyberal
nesvojprávny žalobca sám osobne alebo sporné sumy vybrali žalovaní 1/,2/ a žalobca príslušné listiny
podpísal. Na listinných dôkazoch je však vo všetkých prípadoch podpis žalobcu.

28.NakoľkoKrajskýsúdvBanskejBystriciuznesenímč.k.12Co/157/2013-182zodňa29.02.2016(ďalej
len „uznesenie“) zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na nové prejednanie a rozhodnutie

z dôvodu neaplikovania ustanovení § 113a 114 Občianskeho zákonníka na začiatok plynutia premlčacej
doby,súdopätovnezdôvoduuplatnenianámietkypremlčaniažalovanýmipreskúmalvsúladesprávnym
názorom odvolacieho súdu vyjadreného v uznesení plynutie premlčacej doby práva na náhradu škody
v zmysle § 106 v spojení s § 113 a § 114 Občianskeho zákonníka.

29. V zmysle ustanovenia § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, sa právo na náhradu škody premlčí
v dvojročnej premlčacej dobe a plynie odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu
zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú
úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o
škodu na zdraví. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že žalobcovi na uplatnenie nároku na náhradu

škody plynú dve doby, a to dvojročná subjektívna doby (odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode
a o tom, kto za ňu zodpovedá) a trojročná objektívna doba (odo dňa, keď ku škode došlo). Tieto dve
premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že
ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie
druhá premlčacia doba.

30. Pokiaľ ide o plynutie objektívnej premlčacej doby, táto začína plynúť od udalosti, z ktorej škoda
vznikla, t.j. od škodnej udalosti, pričom právo na náhradu škody sa premlčí najneskôr za tri roky, ak ide
o škodu spôsobenú z nedbanlivosti alebo o škodu, za ktorú sa zodpovedá objektívne, a za desať rokov,
ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

31.Subjektívnapremlčaciadobajedvojročnáanazačatiejejplynutiavždytrebarešpektovaťsubjektívnu
stránku poškodeného, týkajúcu sa jeho:
a) vedomosti o škode ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú
možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu

škody uplatniť aj na súde. Okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o tejto škode sa pritom
nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym konaním;
b) vedomosti o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, teda o zodpovednom subjekte. Pri posudzovaní
otázky, kedy sa poškodený dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá, je potrebné vychádzať z
preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o týchto prvkoch a len vtedy začne poškodenému plynúť

subjektívna premlčacia doba.

32. Súd mal jednoznačne preukázané, že ku škodovej udalosti došlo tromi výbermi z vkladnej knižky
žalobcu, a to výberom sumy 2.400,-eur dňa 27.08.2009, sumy 800,-eur dňa 05.10.2009 a sumy 340,-eur
dňa19.10.2009.Vzmysle§106Občianskehozákonníkamožnozačiatokplynutiaobjektívnejpremlčacej

doby nároku na náhradu škody určiť na deň posledného výberu, t. j. 19.10.2009.

33. V zmysle § 113 v spojení s § 114 Občianskeho zákonníka, ak ide o práva osôb, ktoré musia
mať zákonného zástupcu, alebo o práva proti týmto osobám, premlčanie nezačne, dokiaľ im nie je
ustanovený zástupca. Ak ide o právo medzi zákonnými zástupcami na jednej strane a maloletými deťmi

a inými zastúpenými osobami na druhej strane, premlčanie sa ani nezačína ani neplynie, ak nejde o
úroky a opakujúce sa plnenie. To platí aj o právach medzi manželmi.34. V čase uskutočnenia jednotlivých výberov z vkladnej knižky žalobcu, tento nemal ustanoveného
opatrovníka, preto v zmysle § 113 Občianskeho zákonníka plynutie objektívnej premlčacej doby v
čase vzniku škodovej udalosti nezačalo plynúť. Vzhľadom k tomu, že žalovaná 1/ bola ustanovená za

opatrovníka nesvojprávneho (žalobcu), v súlade s § 114 Občianskeho zákonníka premlčacia doba práva
na náhradu škody po dobu výkonu jej opatrovníckych povinností tiež nemohla začala plynúť. Preto súd
začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby práva na náhradu škody posunul na moment odvolania
opatrovníka nesvojprávneho a ustanovenia nového opatrovníka Q. E., t. j. na deň 13.09.2010, ktorá
uplynula dňa 13.09.2013. Žaloba bola doručená súdu dňa 30.10.2012, teda v trojročnej objektívnej

premlčacej dobe.

35. Z vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru SR Lučenec č. Z.-XXXX/X-Z.-LC-
XXXX (ďalej len "OSV PZ") je zrejmé, že oznamovateľka trestného činu - matka nesvojprávneho (neskôr
opatrovník žalobcu) sa o vzniku škody dozvedela najneskôr dňa 19.10.2009 (spísanie zápisnice o
trestnom oznámení vo veci prečinu podvodu). V tento deň orgánom činným v trestnom konaní oznámila,

že došlo k neoprávneným výberom z vkladnej knižky nesvojprávneho syna a zároveň aj oznámila
meno osoby, ktorá tieto výbery uskutočnila, preto si súd ustálil, že najneskôr v tento deň opatrovníčka
nesvojprávneho žalobcu nadobudla vedomosť o škode, aj o osobe, ktorá za škodu zodpovedá.

36. Na základe § 113 Občianskeho zákonníka, ak ide o práva osôb, ktoré musia mať zákonného

zástupcu, alebo o práva proti týmto osobám, premlčanie nezačne, dokiaľ im nie je ustanovený zástupca.
Už začaté premlčanie prebieha ďalej, avšak sa neskončí, dokiaľ neuplynie rok po tom, keď bude týmto
osobám ustanovený zákonný zástupca alebo keď prekážka inak pominie.

37. Nakoľko Q. E. bola ustanovená za opatrovníka nesvojprávneho E. E. až uznesením č. k.

11P/233/2010-24 zo dňa 19.08.2010, právoplatným dňa 13.09.2010, súd v súlade s § 113 Občianskeho
zákonníka určil deň právoplatnosti ustanovujúceho uznesenia (t. j. 13.09.2010) ako začiatok plynutia
subjektívnej premlčacej doby práva na náhradu škody. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že
opatrovníčka Q. E. sa o škode dozvedela až po vydaní vkladnej knižky od orgánu činného v trestnom
konaní (31.08.2011), kedy videla prvýkrát jednotlivé výbery z vkladnej knižky, nakoľko z vyšetrovacieho

spisu č. Z.-XXXX/X-OSV-LC-XXXX mal súd jednoznačne preukázané, že fotokópia vkladnej knižky
žalobcu (aj potvrdenia o jednotlivých výberoch z nej) tvorila súčasť vyšetrovacieho spisu s tým, že v
zápisnici z výsluchu I. P. (žalovaná 1/) uskutočneného dňa 27.01.2010, táto potvrdila výber z vkladnej
knižky nesvojprávneho v celkovej sume 3.540,-eur. Preto nie je možné, aby sa opatrovníčka žalobcu
dozvedela o jednotlivých výberoch až po vydaní vkladných knižiek.

38. Na základe uvedených skutočností mal súd za to, že dvojročná subjektívna premlčacia doba práva
na náhradu škody opatrovníčke na podanie žaloby uplynula dňa 13.09.2012. Žaloba bola na súd podaná
dňa 30.10.2012, teda po uplynutí subjektívnej premlčacej doby. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
súd opätovne dospel k záveru, že žalobca podal žalobu na súd po uplynutí subjektívnej premlčacej

doby. Preto súd žalobu z dôvodu uplynutia premlčacej doby nároku na náhradu škody v celom rozsahu
zamietol.

39. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

40. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

41. Podľa § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v
uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

42. Keďže žalovaní mali v konaní plný úspech, súd im v súlade s § 255 ods. 2 CSP priznal náhradu
trov konania vo výške 100 %. Po právoplatnosti rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania, súd v
súlade s § 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške náhrady trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v
Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis

zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo

d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.