Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Žiar nad Hronom

Judgement was issued by JUDr. Jarmila Kasanová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5C/11/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6419202152
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2019:6419202152.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci žalobcu

v 1. rade: D. S., N.. X.X.XXXX, C. W.O. C. S., Y. E. XXX/XX, žalobkyne v 2. rade: V. B., N.. X.X.XXXX, C.
W. C. S., F. XXX/XX, obaja zastúpení advokátom JUDr. Samuelom Baránikom, so sídlom v Bratislave,
Podjavorinskej 7 proti žalovanej: V. V., N.. XX.XX.XXXX, C. W. C. S., Ž. E. XXX/X o žalobe na určenie,
že nehnuteľnosť patrí do dedičstva takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcov z a m i e t a.

Súd žalovanej n e p r i z n á v avoči žalobcov v 1.) a v 2.) rade náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcovia v 1. a 2. rade sa podanou žalobou, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, domáhali

určenia, že pozemok v k.ú. C. S. zapísaný na LV č.1513 ako CKN parc.č. XXXX trvalý trávny porast o
výmere 715 m2 patrí v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 267/715 do dedičstva po zosn. T. S. rodenej J.
N.. X.X.XXXX zosn. dňa X.X.XXXX. Žalobu odôvodnili tým, že majú naliehavý právny záujem na určení,
že predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po neb. T. S., nakoľko táto parcela nebola v dedičskom
konaníponeb.prejednaná,pričomvčasesmrtibolajejvlastníčkou.Svojevlastníckeprávojejprináležalo
ako právnej nástupkyni po neb. Y. J., ktorý sa narodil dňa XX.X.XXXX a zomrel dňa X.XX.XXXX. Y.
J., ktorý bol právnym predchodcom žalovanej, zomrel dňa XX.X.XXXX a bol len menovcom právneho

predchodcu žalobcov. Nehnuteľnosť, o ktorú v spore ide, nikdy nevlastnil, a preto ju správne nemala
nadobudnúť ani žalovaná, ako jeho právna nástupkyňa.

2.Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. Žaloba s prílohami a poučeniami jej bola riadne doručená dňa
16.9.2019.

3.Na pojednávaní dňa 13.11.2019 právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe. Žalovaná sa na

pojednávanie nedostavila, predvolanie si neprevzala v odbernej lehote. Súd v zmysle § 116 ods.3 CSP, §
106 ods.1 písm. a / CSP, § 111 ods.3 CSP písomnosť považoval za doručenú a konal v jej neprítomnosti.

4.Súd vo veci vykonal dokazovanie a to oboznámením s listinami: výpisom z LV č. XXXX k.ú. C.Á. S.,
s uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. XXD XX/XXXX F. XX/XXXX po neb. T. S., s
ostatným spisovým materiálom.

5.Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.6.Podľa § 77 ods.1 CSP nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také
spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca
alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.

7.Podľa § 78 ods.1 CSP nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis
vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.

8.Podľa § 78 ods.2 CSP súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov

podľa odseku 1.

9.Medzi stranami sporu nebolo sporné, že aktuálne je na LV č. XXXX k.ú. C. S. ako vlastník CKN parc.č.
XXXX druh pozemku trvalý trávny porast vo výmere 715 m2 evidovaná žalovaná v podiele 1/1.

10.Z uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. XXD XX/XXXX F. XX/XXXX zo dňa 5.5.2017

právoplatné dňa 30.5.2017 súd zistil, že bolo prejednané dedičstvo po neb. T. S. rodenej J. narodenej
X.X.XXXX zomretej X.X.XXXX. Konanie o dedičstve bolo zastavené. Majetok nepatrnej hodnoty
bol vydaný žalobcovi v 1. rade, ktorý sa postaral o pohreb poručiteľky. Z odôvodnenia uvedeného
rozhodnutia vyplýva, že poručiteľka nezanechala žiadny závet ani listinu o vydedení a ako dedičia zo
zákona v I. dedičskej skupine v zmysle § 473 Občianskeho zákonníka do úvahy prichádzajú syn D. S.,

dcéra V. B. a potomkovia po neb. synovi Q. S., ktorých pobyt nebol zistený.

11.Z obsahu uvedeného dedičského rozhodnutia vyplýva, že pobyt potomkov po nebohom synovi
poručiteľky T. S., Q. S. nebol zistený, a po splnení podmienok notár pri prejednaní dedičstva na nich
neprihliadal (§ 468 Občianskeho zákonníka), to však neznamená, že potomkovia po neb. Q. S. prestali

byť dedičmi.
12.Právna úprava predpokladá aj to, že dedičstvo po poručiteľovi musí byť súdom prejednané a
rozhodnuté, konanie o dedičstve začína aj bez návrhu a v konaní o dedičstve musí byť prejednaný
tiež majetok, ktorý nebol známy pri pôvodnom prejednaní a rozhodnutí o dedičstve. Podľa rozhodnutia
súdu o potvrdení dedičstva alebo vyporiadaní dedičov sa dedičstvo nadobúda s účinnosťou ku dňu

smrti poručiteľa. V dobe od smrti poručiteľa až do potvrdenia dedičstva alebo vyporiadania dedičov
právoplatným rozhodnutím súdu tu teda nemôže byť istota s akým výsledkom konanie o dedičstvo
skoční a to najmä, kto bude poručiteľovým dedičom a ako bude vyporiadané dedičstvo medzi viacerých
dedičov. Ak zanechal poručiteľ viac dedičov, sú až do právoplatného rozhodnutia súdu považovaní za
vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. To platí aj v prípade, ak v pôvodnom dedičskom

konaní nebol určitý majetok známy a nebol v konaní o dedičstvo prejednaný. V takom prípade sú až do
vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci všetci dedičia považovaní za vlastníkov tejto veci. Z právnych
úkonov týkajúcich sa tejto veci sú oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne. Žalobe
nemožno vyhovieť, ak stranou sporu neboli všetci právny nástupcovia poručiteľky (rozsudok NS SR
sp.zn. 3Cdo 222/2010, 2Cdo 45/2008, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 19Co 390/2012).

13.Nerozlučné, nútené spoločenstvo je všade tam, kde strany sporu majú také spoločné práva alebo
povinnosti, že sa rozhodnutie vo veci samej musí vzťahovať na všetky strany sporu, ktoré vystupujú
na jednej strane sporu. Uvedené platí bez ohľadu nato, či prejednanie veci so všetkými spoločníkmi
je hospodárne. Pre posúdenie, či sa jedná o samostatné alebo nerozlučné, nútené spoločenstvo

je rozhodujúca povaha predmetu konania vyplývajúca z hmotného práva. Tam, kde hmotné právo
neumožňuje, aby predmet konania bol prejednaný a rozhodnutý samostatne voči každému spoločníkovi,
ide o nútené spoločenstvo. Z povahy takéhoto spoločenstva vyplýva, že úkony jedného spoločníkov
prispievajú ostatným a súčasne všetkých spoločníkov zaväzujú. Z nečinnosti spoločníkov vyplývajú
následky len vtedy, ak nevykoná nikto z nich potrebný úkon. V prípade, ak sa nezúčastnia konania ako

účastníci,čiužnastranežalobcualebožalovanéhovšetci,ktorímusiabyťvkonaníakonúteníspoločníci,
je tým daný nedostatok vecnej legitimácie a súd potom z tohto dôvodu bez ďalšieho žalobu zamietne.
Nútené spoločenstvo potom najčastejšie vzniká tam, kde sa konania zúčastňujú dedičia väčšinou preto,
že vstupujú do konania namiesto poručiteľa, alebo že predmetom konania je spor o dedičské právo,
alebo že uplatňujú nároky týkajúce sa majetku poručiteľa, ktorý doposiaľ nebol v dedičskom konaní

vyporiadal.

14.Preto v prejednávanej veci možno konštatovať, že vzhľadom k tomu, že od smrti poručiteľky
T. S. do potvrdenia dedičstva alebo vyporiadania dedičov právoplatným rozhodnutím súdu existujeurčitá neistota v tom, s akým výsledkom konanie o dedičstvo, ako bude vyporiadané dedičstvo medzi
viacerými dedičmi a kto z nich fakticky prevezme dedičstvo. Preto pokiaľ poručiteľka zanechala viac
dedičov, sú v období od smrti poručiteľa až do vyporiadania dedičstva právoplatným rozhodnutím súdu

považovaní za spoluvlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov týkajúcich
sa spoločných vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva, sú oprávnení voči iným osobám
spoločne a nerozdielne. V konaní o určenie predmetu dedičstva majú preto postavenie tzv. nerozlučných
spoločníkov. Pokiaľ stranami sporu neboli všetci dedičia po poručiteľke, je táto skutočnosť sama o sebe
dôvodom na zamietnutie návrhu z nedostatku vecnej legitimácie. (rozsudok Krajského súdu Trenčín

sp.zn. 5Co/475/2015 zo dňa 2.12.2015).

15.Obdobnú otázku už NS SR riešil v niekoľkých rozhodnutiach, napr. rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo
197/2010, 3Cdo 178/2006, 3 Cdo 131/99, R 65/2003, 45Cdo 120/2009, lCdo 183/2009. Rovnako ako aj
Ústavný súd uznesením II.ÚS 260/2011 zo dňa 9.6.2011 (týkal sa konania vedeného na Krajskom súde
Prešov sp.zn.12Co 21/2010 a konania vedeného na Najvyššom súde Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo

222/2010), konštatoval, že právny názor najvyššieho súdu (uvedený v odseku 12.) je v plnom súlade s
ustálenou mnohoročnou rozhodovacou praxou všeobecných súdov v danej otázke.

16.Z uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. 23D 15/2017 Dnot 55/2017 zo dňa 5.5.2017
právoplatné dňa 30.5.2017 vyplýva, že poručiteľka T. S. nezanechala žiadny závet ani listinu o vydedení

a ako dedičia zo zákona v I. dedičskej skupine v zmysle § 473 Občianskeho zákonníka do úvahy
prichádzajú syn D. S., dcéra V. B. a potomkovia po neb. synovi Q. S.. Vzhľadom na to, že potomkovia po
nebohom synovi T. S., Q. S. neboli stranou sporu (či už na strane žalobcov alebo žalovaných), pričom v
danom prípade ide o nútené spoločenstvo, súd žalobu zamietol, z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie.

17.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18.Žalovaná bola v spore úspešná v plnom rozsahu, trovy konania jej však žiadne nevznikli, preto súd
rozhodol, že jej náhradu trov konania voči žalobcom nepriznáva.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali písomne do zápisnice
súdu.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo u ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (exekučný poriadok). Exekúciu
vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním
poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.