Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 30, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/169/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1419202604
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1419202604.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov
senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa:
J. W., B. J. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - U. W.,
B. J. XX.XX.XXXX, O. X.: U. XX, X., a otec - T.I. R., B. J. XX.XX.XXXX, O. X.: H. XX, X., o návrhu matky

na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava
IV zo dňa 11. septembra 2019, č. k. 13P/115/2019 - 11, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 11. septembra 2019, č. k. 13P/115/2019
- 11 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa 11.09.2019, č.k. 13P/115/2019 - 11, nariadil neodkladné

opatrenie, ktorým uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej J. W., B. J. XX.XX.XXXX sumou
100,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky počnúc dňom 11.09.2019. V zostávajúcej
častisúdprvejinštancienávrhmatkynanariadenieneodkladnéhoopatreniazamietol. Otrováchkonania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že návrhom doručeným súdu prvej inštancie

dňa 13.08.2019 matka žiadala o určenie vyživovacej povinnosti otca prostredníctvom neodkladného
opatrenia na maloletú J. v sume 200,- € mesačne, vopred k jej rukám. V rámci svojho návrhu matka
uviedla, že s otcom dieťaťa neboli manželia, od 28.07.2019 spolu nežijú v spoločnej domácnosti a
otec od tejto doby žiadnym spôsobom neplní vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu a to ani
v naturálnej forme. Matka preto žiada, aby súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej
sumou 200,- € mesačne, počnúc dňom rozhodnutia súdu. K výdavkom, ktoré matka vynakladá v

súvislosti so zabezpečením výživy a potrieb o maloletú uviedla, že výška pravidelných mesačných
výdavkov u maloletej dosahuje sumu 165,- € (mlieko, plienky, strava), a okrem toho má nepravidelné
výdavky spojené s nakupovaním liekov, vitamínov, ošatenia, obuvi, hračiek, darčekov a voľno časových
aktivít. Matka ďalej uviedla, že má výdavky spojené s bývaním vo výške 100,- € mesačne, a tiež
má telekomunikačné výdavky a spláca úver vo výške 125,- € mesačne. Toho času je na rodičovskej
dovolenke,pričomjejpríjemtvorívýplatarodičovskéhopríspevkuvovýške220,70€mesačneaprídavky

na dieťa vo výške 24,34 € mesačne. K príjmovým pomerom otca uviedla, že je zamestnaný v spoločnosti
Synerta Car Servise s.r.o. v Bratislave.

3. Po oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie
dospel k záveru, že sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, spočívajúceho
v predbežnom určení výživného na maloleté dieťa. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho

rozhodnutia uviedol, že vyživovacia povinnosť na maloleté dieťa je zákonná povinnosť obidvoch rodičov,
pričom v tomto prípade, vzhľadom na príjem matky, môže dôjsť v prípade nedostatočného podieľaniasa zo strany otca k ohrozeniu výživy maloletej. S poukazom na to, že maloletá je plne odkázaná
na výživu svojich rodičov, súd prvej inštancie neodkladným opatrením zaviazal otca platiť výživné na
maloletú vo výške 100,- € mesačne, t.j. aspoň v nevyhnutnej miere, na základné a nevyhnutné potreby

zahrňujúce predovšetkým stravu, ošatenie, lekársku starostlivosť a materskú školu, ktoré predbežne
určil po zohľadnení odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa v danom veku, s prihliadnutím na jeho
zdravotný stav a možnosti a schopnosti otca. Na základe uvedeného preto súd prvej inštancie návrhu
matkynaurčenievýživnéhoprostredníctvomneodkladnéhoopatreniačiastočnevyhovelavzostávajúcej
časti návrh matky zamietol. Záverom súd prvej inštancie dodal, že podrobné dokazovanie týkajúce

sa majetkových a zárobkových pomerov rodičov, ako aj ich životnej úrovne, bude súd prvej inštancie
vykonávať v konaní vo veci samej a až na základe tohto dokazovania bude možné určiť výživné na
maloletú, v súlade s jej potrebami a podľa schopností a možností rodičov.

4. Matka podala včas voči predmetnému uzneseniu do jeho zamietajúcej časti odvolanie, ktoré
odôvodnila tým, že otec si vyživovaciu povinnosť plní, ako jemu vyhovuje, neriadi sa ani ústnou, ani

písomnou dohodou, ktorú spolu mali, výživné posiela po každé v iný dátum, ako bolo dohodnuté, tak
isto výška výživného, ktorú určil súd prvej inštancie nie je adekvátna k jeho príjmom, nakoľko matka
má informáciu priamo od otca, že aj keď má minimálnu mzdu, tak bol vyplácaný každý piatok na ruku,
sumou okolo 100,- € až 250 €, mimo toho má správy a fotky o leasingu na auto, ktoré si zaobstaral hneď
po ich rozchode v čase súdneho rozhodovania o výživnom na dieťa, zároveň má ďalšie správy o zobratí

si hypotekárneho úveru s jeho už novou priateľkou na kúpu bytu, pri čom viac krát tvrdil, že potrebuje
peniaze na zariaďovanie už spomínaného nového bytu, a preto musí dávať peniaze tam a nie na výživné
svojho vlastného dieťaťa. Na základe vyššie uvedených skutočností žiada súd, aby preveril skutočné
príjmy a výdavky T. R., B.. XX.X.XXXX, otca maloletej J. W., B.. X.XX.XXXX, pretože rozhodnutie súdu
vychádza z nesprávneho alebo neúplného posúdenia veci.

5. Kolízny opatrovník ani otec sa k odvolaniu matky nevyjadrili.

6. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66
Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie

pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné
podmienky (nebolo potrebné doplniť, respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je
potrebné, ako vecne a právne správne potvrdiť (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

7. Podľa § 65 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je viazaný rozsahom
odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

8. Podľa § 66 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi
viazaný.

9. Podľa § 67 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok na vady konania pred súdom prvej
inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

10. Podľa § 366 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok neodkladným opatrením môže súd

nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

11. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že maloletá Dominika má 3 roky, pričom z opisu skutočného
stavu je zrejmé, že na súde prvej inštancie sa pod sp.zn. 13P/115/2019 vedie aj konanie o návrhu
matky na úpravu práv a povinností k maloletej, ktoré nie je doposiaľ právoplatne skončené.

12. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania
alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky
pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca
svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu.

Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený.

13. Neodkladné opatrenie, ktorým súd ukladá platenie výživného v nevyhnutnej miere možno nariadiť
bez zreteľa na to, o aké výživné ide. Dôležité je len to, že sa uplatňuje nárok na výživné, ktorého právnydôvod spočíva v ustanoveniach Zákona o rodine, to znamená, že výživné poskytované na inom než
zákonnom podklade nemožno chrániť neodkladným opatrením. Z ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o
rodine vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá

do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Medzi jednotlivými druhmi vyživovacej povinnosti má
vyživovacia povinnosť rodičov k deťom významné postavenie. Vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch
rodičov, bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve. Pre zákonný vznik tejto vyživovacej
povinnosti je relevantnou objektívna právna skutočnosť narodenia dieťaťa, jej zánik zákon spája s
nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. V tejto veci je aktívne legitimovaný ten, komu

patrí zákonom ustanovený nárok na výživné a osvedčí ho spôsobom, ktorý predpisuje Zákon o rodine,
teda uvedie a osvedčí rodinný vzťah, ktorý opodstatňuje platenie výživného. Osvedčenie nariadenia
neodkladného opatrenia vyžaduje aj schopnosti a možnosti povinného platiť výživné v zmysle Zákona
o rodine. Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu
vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené

dieťa podľa osobitného zákona. Napriek tomu, že sa osvedčujú schopnosti a možnosti povinného
rodiča, obsahom neodkladného opatrenia bez zreteľa na to, ktorý druh vyživovacej povinnosti sa má
plniť, je výživné v nevyhnutnej miere. Pri určení výživného v nevyhnutej miere sa rozsah výživného
v neodkladnom opatrení zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu,
ak nevyhnutná miera je súčasne aj limitom schopností a možností povinného. Výrok neodkladného

opatrenia nepredurčuje obsah meritórneho rozhodnutia, pritom výživné v nevyhnutej miere je určené len
na uspokojovanie základných osobných životných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný
je schopný platiť aj vyššie dávky výživného. Výživné priznané neodkladným opatrením má nevyhnutnú
mieru jeho plnenia aj pre oprávnenú osobu. Výživné bez ohľadu na oprávnené potreby navrhovateľa
resp. maloletého dieťaťa má postačovať na uhrádzanie základných životných potrieb a tento limit sa

vzťahuje na všetky druhy vyživovacích povinností. Začiatkom plnenia vyživovacej povinnosti je deň
rozhodnutia o neodkladnom opatrení, pričom týmto opatrením o platení výživného v nevyhnutnej miere
sa nerozhodlo o tom, že je daný základ pre určenie vyživovacej povinnosti v konaní vo veci samej.

14. V tomto prípade odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie vzhliadol návrh matky na nariadenie

neodkladného opatrenia ako čiastočne dôvodný a čiastočne nedôvodný. Je nepochybné, že matka má
s maloletou J. výdavky, približne vo výške 165,- € mesačne. Rovnako jej celodenná starostlivosť o
maloletú dcéru počas rodičovskej dovolenky jej neumožňuje zamestnať sa. Z týchto dôvodov je potom
zrejmé, že otec ako rodič musí pokrývať nevyhnutné výdavky na maloletú dcéru aspoň vo výške 100,- €
mesačne. Je potrebné zdôrazniť, že výživné, ktoré je určené neodkladným opatrením vydaným súdom

prvej inštancie je však určené v nevyhnutnej miere, inak povedané nejde o konečnú sumu vyživovacej
povinnosti otca voči maloletej, a preto bolo určené v správnej výške, a súčasne k aktuálne zistenému
skutočnému stavu veci.

15. Zostávajúce skutočnosti tvrdené v rámci odvolania matky t.j. zabezpečovanie potrieb maloletej,

ako aj zárobkové pomery oboch rodičov budú predmetom dokazovania vo veci samej. Odvolací súd
v závere zdôrazňuje, že až v konečnom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie uvedie výšku
vyživovacej povinnosti k maloletej J., t.j. po vykonanom dokazovaní. Pri určovaní výšky výživného a to aj
v rámci nariadeného neodkladného opatrenia t.j. v nevyhnutnej miere, je potrebné brať na zreteľ nielen
to, že sa určuje výživné v nevyhnutnej miere, a teda posudzujú sa iba nevyhnutné náklady a výdavky

na dieťa, ale je potrebné pri stanovení nevyhnutnej výšky vyživovacej povinnosti prihliadnuť aj na vek
maloletej, jej potreby, potrebu naliehavosti a dočasnej úpravy pomerov. Na základe uvedeného odvolací
súd uznesenie súdu prvej inštancie, ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1,2 CSP). Toto
neodkladné opatrenie bude trvať na čas do právoplatného skončenia konania o úpravu práv a povinností
k maloletej J., ktoré je vedené na súde prvej inštancie pod sp.zn. 13P/115/2019.

16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v

tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).