Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 10, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/285/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318200311
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1318200311.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek

senátu JUDr. Bianky Gelačikovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
M. U., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny
Pezinok, pracovisko Senec so sídlom Krátka 1, 903 01 Senec, dieťa rodičov: matka - X. U., rod. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX V., a otec - O. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX N., o
návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo
dňa 04.04.2019, č.k. 37P/8/2018-57 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 04.04.2019, č.k. 37P/8/2018-57, zamietol návrh otca
na zníženie výživného, keď po vykonanom dokazovaní zameranom na zistenie odôvodnených potrieb
maloletého dieťaťa, ako aj zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, s
následnou väzbou na vyhodnotenie zmeny pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom dospel k
záveru, že návrh otca na zníženie výživného dôvodný nie je. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Súd prvej inštancie takto rozhodol dospejúc po vykonanom dokazovaní, skúmaní a vyhodnotení
zmeny pomerov k záveru o nedôvodnosti návrhu otca. Uviedol, že výživné na maloletú bolo naposledy
určené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 09.04.2015 č.k. 51P/2/2014-138, právoplatným
dňa28.05.2015,zvýšenímvýživnéhozosumy100eurmesačnenasumu200eurmesačnesúčinnosťou
od 04.06.2013, kedy bola maloletá žiačkou tretej triedy základnej školy, otec pracoval v Anglicku s
priemerným čistým mesačným príjmom 1.600 eur, matka bola od 31.05.2014 nezamestnaná, pričom
obaja rodičia mali vyživovaciu povinnosť aj k plnoletej X.. Porovnávaním kvalifikovanej zmeny pomerov

od posledného rozhodnutia zistil, že k tejto došlo iba na strane maloletej, ktorá je staršia a zvýšili sa aj
jej náklady na oprávnené pomery, maloletá v školskom roku 2018/2019 navštevuje 6 ročník základnej
školy a venuje sa futbalu, tiež jazdí na koňoch čo jej financuje starší brat. Za preukázané mal matkou
vyčíslené priemerné náklady na maloletú ZRPŠ, školské obedy a školské potreby, na stravu, oblečenie,
obuv, hygienu a výdavky na bývanie, na ktorých sa otec dlhodobo v primeranej miere nepodieľa, neplatí
súdom určené výživné a matke na maloletú posiela 30 eur mesačne. Skonštatoval, že maloletá má
indikované nasadenie zubného strojčeka, ktorý jej matka nemôže zaplatiť. Vychádzal z príjmu matky

zo zamestnania 360 eur netto mesačne, ktorá bola často práceneschopná odkázaná na nemocenské
dávky, a tiež z jej majetkových pomerov, matka je vlastníčkou rodinného domu v ktorom s deťmi býva
a uhrádza náklady s tým spojené. Na dôvody otca na zníženie výživného na maloletú na 30 eur
mesačne neprihliadal, keď za preukázané mal, že otec, ktorý pracoval v Anglicku 15 rokov ako vodičnákladného auta, po príchode na Slovensko od januára 2018 mal priznané dávky v nezamestnanosti,
vyplatenú za obdobie od 02.01.2018 do 01.07.2018 vo výške 5.427 eur. Uviedol, že nemožno prihliadať
na argumenty otca, keď tento sa rozhodol ukončiť dlhoročný pracovný pomer bez toho, aby mal na

Slovensku zabezpečenú adekvátnu prácu, súd prvej inštancie uvedené považoval za dobrovoľné
vzdanie sa zamestnania. Súd prvej inštancie zdôraznil, že otec v konaní nepreukázal svoje majetkové
a zárobkové pomery, keď nepredložil potvrdenie o príjme za rok 2017 ( daňové priznanie k dani z
príjmu ktoré podával v Anglicku ). Uviedol, že otec po návrate z Anglicka v roku 2018 pracoval bez
uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru a príjem

má aj z prenájmu svojho bytu, avšak nájomnú zmluvou nepredložil. Súd prvej inštancie s poukazom
na § 63 ods. 1 Zákona o rodine vychádzal z predpokladu, že výška priemerného mesačného príjmu
otca predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. Za preukázané mal, že otec mal v čase
podania návrhu na účte finančné prostriedky podľa jeho vyjadrenia vo výške 12.000 eur, z ktorých mu
titulom exekúcie bola zrazená suma cca 8.600 eur. Skonštatoval, že otec aj po návrate na Slovensko
mal príjem, poberal dávky v nezamestnanosti vo výške cca 900 eur mesačne a mal príjme z prenájmu

bytu. Súd prvej inštancie zohľadnil aj fakt, že otec od novembra 2018 začal na základe živnostenského
oprávnenia podnikať a je otec samostatne zárobkovo činnosťou osobou. Pokiaľ otec v konaní tvrdil,
že bol práceneschopný, súd prvej inštancie uviedol, že túto okolnosť ani dĺžku práceneschopnosti
nepreukázal a uviedol, že otec sám, napriek tomu, že mu to jeho zdravotný stav umožňuje nepracuje,
vyhýba sa zamestnaniu, resp. pracoval neoficiálne, čo nie je relevantný dôvod zníženia výživného.

Poukázal na jeho vzdelanie a dlhoročnú prax a pracovné skúsenosti aj v zahraničí, ako aj dostatok
pracovných príležitostí. Vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods.
1, 3 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

3.Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolanieotec navrhujúcrozsudoksúduprvejinštancie

zrušiť a vyhovieť jeho návrhu. Namietal, že súd nevzal do úvahy, že jeho príjem mu nepostačuje na
platenievýživného,pojehovrátenísanaSlovensko.Uviedol,žejehoživotvzahraničíbolveľminákladný
finančne aj psychicky, na Slovensko sa vrátil najmä z dôvodu trávenia času s maloletými deťmi. Uviedol,
že po návrate na Slovensko sa zahlásil na Úrade prace a požiadal o podporu v nezamestnanosti, ktorá
mu bola priznaná až 15.05. 2018. Uviedol, že medzičasom nastali ďalšie komplikácie, keď v apríli mu

exekútorka stiahla z jeho účtu sumu 8600 eur a 300 eur, čo boli jeho celoživotné úspory na vyplatenie
hypotéky. Uvedená situácia u neho vyvolala psychické problémy. Uviedol, že začal viesť súdny spor s
exekútorkou, ktorý sa doteraz ani nezačal, a preto si stále nevie nájsť zamestnanie. Z toho vyplýva,
že nemohol platiť výživné, ale za mesiac január a február ho ešte zaplatil z úspor. Uviedol, že súd
ohľadom výživného začal konať až po jednom roku a 4 mesiacoch, kde sa však nedočkal pochopenia,

pretože sudkyňa nebrala do úvahy zmenu jeho situácie. Nakoľko je začínajúci živnostník bez príjmu,
nemá stabilný príjem, platil minimum, ktoré pravidelne posielala matke. Uviedol, že žiada striedavú
starostlivosť najmladšej dcéry v týždenných intervaloch, aby sa s ňou viac zblížil. Mal za to, že matka
nezvláda výchovu maloletej, ktorá sa neadekvátne správa a vyjadruje vulgárne.

4. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca žiadala rozsudok súdu prvej inštancie
ako správny potvrdiť. Poukázala na skutočnosť, že otec výživné na maloletú riadne a včas neplatí
a maloletej ničím navyše neprispieva. Jeho návrh považovala za špekulatívny, keď ním navrhované
výživné nepokryje ani základné nároky maloletej na stravu. Uviedla, že otec sa z Anglicka vrátil v
decembri 2017, kde pracoval 15 rokov a následne 6 mesiacov poberal podporu v nezamestnanosti

cca 950 eur mesačne. Popri tom pracoval na čierno v spoločnosti TAXIFY a má príjem z prenájmu
bytu. Vlastni automobil SKODA ROOMSTER, motorku a na učte mal úspory z Anglicka. Vzhľadom k
tomu, že od roku 2015 mal dlh na výživnom pani exekútorka mu tuto sumu strhla z účtu. Následne
zašiel k psychiatrovi a tvrdil, že je na tom psychicky zle a pod silnými liekmi. Uviedla, že počas PN
bol 3 x na zahraničnej dovolenke, na ktorú šiel autom, čím podľa jej názoru zneužil sociálny system

a neplatením výživného ohrozuje zdravý vývin maloletej. Nesúhlasila s jeho návrhom na zverenie
maloletejdostriedavejstarostlivosti,ktorýpodľanejpodallenzekonomickýchašpekulatívnychdôvodov,
keďsaomaloletúnikdynestaralaajpočasjejjednodňovýchnávšteváchjunechávausvojejstarejmatky.

5. Otec vo svojom vyjadrení k vyjadreniu matky trval na svojom odvolaní, vyjadrenie matky považoval

za zavadzajúce, keď ich cely život živil, išiel kvôli nim pracovať do zahraničia. Uviedol, že teraz čaká na
súd, že si zobrala z jeho účtu vymáhanú sumu nezákonne. Uviedol, že dňa 26.05.2019 mu exekútora
zadržala vodičský preukaz, keď dňa 03.06.2019 mal nastúpiť do prace ako vodič. Uviedol, že pracovaťby mala matka, ktorá sa o maloletú nevie postarať, maloletá potrebuje jeho výchovu, lebo je voči nemu
vulgárna a nemá voči rodičom žiadnu úctu.

6. Matka vo svojom vyjadrení k vyjadreniu otca trvala na svojom stanovisku a tvrdeniach skôr uvedených
a zdôraznila, že maloletá bude mať už 13 rokov a zvýšili sa jej náklady v škole, na oblečenie, záujmová
činnosť, súrne potrebuje opraviť zuby a zubný strojček.

7. Kolízny opatrovník navrhol rozsudok súdu ako vecne správny potvrdiť.

8. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa
§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 379, § 380 a § 38 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), a dospel
k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

9. Tým, že predmetom konania v danej veci je zmena rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa, súd
prvej inštancie správne pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý jasne definuje
dôvody majúce za následok zmenu rozhodnutia o výživnom. Za takéto v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia treba považovať zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo maloletého dieťaťa, musí
ísť pritom o podstatnú zmenu pomerov. Úlohou súdu pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť,

či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, v prípade kladného
zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. §
62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené
potreby maloletých detí ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov,
pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

10. S poukazom na uvedené kritériá rozhodné pre určovanie výživného odvolací súd dospel k záveru,
že súd prvej inštancie správne zistil skutočný stav tým, že svoje dokazovanie zameral na zisťovanie
rozhodujúcich skutočností podstatných pre rozhodnutie o návrhu otca na zníženie výživného z hľadiska
súčasných odôvodnených potrieb maloletej, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu

ktorých je maloletá plne odkázaná a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78
ods. 1 Zákona o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného na maloletú, t.j.
v čase rozhodovania rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 09.04.2015 č.k. 51P/2/2014-138,
právoplatnýmdňa28.05.2015.Vychádzajúczokolnostízistenýchvykonanýmdokazovanímsúdomprvej
inštancie odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že od posledného rozhodovania

o výživnom nedošlo na strane otca k zmene pomerov v rozsahu, ktoré by bolo potrebné premietnuť
do výšky výživného, a to znížením výživného na maloletú. Súd prvej inštancie v tomto smere vykonal
potrebné dokazovanie zamerané na zistenie ako zárobkových a majetkových pomerov rodičov, tak
aj odôvodnených potrieb maloletej, zaoberal sa dôkazmi predkladanými otcom na preukázanie jeho
aktuálnych možností a schopností a zárobkových pomerov, skutkové zistenia na základe vykonaného

dokazovania vyhodnotil, svoje rozhodnutie aj náležite v zmysle § 220 ods. 2 CSP odôvodnil, z ktorého
dôvodu, keďže sa odvolací súd s názorom súdu prvej inštancie vysloveným v písomnom vyhotovení
napadnutého rozsudku v plnom rozsahu stotožnil, na toto zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje.

11. Pokiaľideoodvolacienámietkyotca,tietonemalivplyvnasprávnosťrozhodnutiasúdprvejinštancie,

keďotecneuviedoltakéokolnosti,ktorébynebolipredmetomskúmaniaadokazovaniapredsúdomprvej
inštancie, alebo by ich súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí nesprávane posúdil. Súd prvej inštancie
v danom konaní, t.j. v konaní o návrhu otca na zníženie výživného správne zisťoval, či dôvody uvedené v
návrhu otca na zníženie výživného, ukončenie živnosti, jeho dlhodobá nezamestnanosť a vznik ďalších
dvoch vyživovacích povinností k maloletým deťom, sú tou skutočnosťou, ktorú Zákon o rodine v ust. §

78 ods. 1 hodnotí ako zmenu pomerov, majúcu vplyv na zmenu rozhodnutia o výživnom. Na doplnenie
správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že v danom prípade otec nepreukázal
dôležitú skutočnosť podstatnú pre zmenu rozhodnutia a súčasne, ktorá vznikla po poslednom rozhodnutí
o výživnom, keď nepreukázal zmenu svojich možností a schopností dosahovať primeraný príjem, čo súd
prvej inštancie správne pri odôvodnení svojho rozhodnutia oprel o tzv. zásadu potencionality zárobku,

ktorú aj podrobne vysvetlil. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že otec sa rozhodol založiť si
novú rodinu a splodiť ďalších potomkov, keď takáto skutočnosť - vznik ďalšej vyživovacej povinnosti,
samo o sebe nemôže byť dôvodom pre zníženie výživného na skôr narodené maloleté dieťa, na
výživu od svojich rodičov plne odkázané. V danom prejednávanom prípade je potrebné zohľadniť ajskutočnosť, že osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje výlučne matka a výška určeného výživného
je vzhľadom na vek a neustále sa zvyšujúce náklady na odôvodnené potreby maloletej skôr na dolnej
hranici. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie uzatvára, že

otcom uvádzané skutočnosti, nie je možné považovať za dôvody pre zníženie výživného v neprospech
maloletej, keď nebolo preukázané, že vôbec došlo k zmene jeho možností a schopností, alebo k celkovej
zmene jeho rodinných či iných pomerov, z ktorých súd pri posúdení zmeny výšky výživného vychádza.
Tým, že maloleté dieťa je v plnej miere odkázané na výživu svojich rodičov, treba uviesť, že k zníženiu
výživného a teda aj životnej úrovne maloletého dieťaťa možno pristúpiť iba z vážnych dôvodov, t.j.

z dôvodov, keď povinný rodič v konaní jednoznačne preukáže, že z objektívnych dôvodov napr. pre
nepriaznivý zdravotný stav, nie je schopný doposiaľ určené výživné platiť. Takúto objektívnu skutočnosť
otec v konaní nepreukázal, čo vyplýva zo súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania. Je nanajvýš
nezodpovedné konanie otca, ktorý je dlhodobo nezamestnaný a napriek existencii jeho vyživovacej
povinnosti k trom maloletým deťom bez akéhokoľvek príjmu.

12. S poukazom na uvedené, odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že od
posledného rozhodnutia o výživnom na strane otca nedošlo k zmene pomerov v rozsahu, ktorý by
odôvodňoval zmenu rozhodnutia o výživnom v zmysle zníženia výživného na maloletú M. U., z ktorého
dôvodu výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh otca na zníženie výživného ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 58 CMP.

14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutie odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).