Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 17, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/162/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515210213
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Maximová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7515210213.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Maximovej a

sudcov JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu: G. zastúpený Mgr. Ivicou
Štiglitz, advokátkou so sídlom Šafárikova 8, Rožňava, proti žalovanému: AGRO OR, s.r.o., so sídlom
Hospodársky dvor Gyňov 193, Gyňov, IČO: 36 568 732, zastúpený JUDr. Danicou Holováčovou,
advokátkou so sídlom Čajakova 5, Košice, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 1. júna 2018, č. k. 15C/623/2015-25

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému 100 % trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“)
napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti Kúpnej
zmluvy zo dňa 3.5.2013, ktorou E. V., nar. XX.X.XXXX ako predávajúci previedol na žalovaného v
hmotnoprávnom postavení kupujúceho pozemky evidované v katastri nehnuteľností na LV č. XXX, XXX,
XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX,
XXX, XXX, XXX, XXX, a XXX pre kat. úz. I. (ďalej tiež len „nehnuteľnosti“). Dôvodom neplatnosti tohto
právneho úkonu malo byť podľa argumentácie žalobcu nerešpektovanie jeho zákonného predkupného

práva k nehnuteľnostiam.

2. Súd prvej inštancie podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku zamietol žalobu bez jej vecného
posúdenia výlučne na podklade záveru o jej procesnej neprípustnosti. Skonštatoval v tomto smere, že
žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení, ktorého sa domáhal podľa požiadavky v ust.
§ 137 písm. c) C.s.p. a akcentoval pritom, že žalobca má právnu možnosť domáhať sa ochrany pred
porušením jeho predkupného práva prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na jeho osobu za

rovnakých podmienok, za ktorých došlo k ich prevodu na žalovaného.

3. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie priznal žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania.
Toto svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. jeho výlučným procesným
úspechom v spore.

4. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd

zmenil tak, že žalobe vyhovie a prizná žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania pred súdom
prvej inštancie, eventuálne aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní
žalobca vytkol nedostatky odôvodnenia napadnutého rozsudku, majúce podľa jeho názoru za následok
porušenie jeho práva na spravodlivý proces. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie vo svojom procesnompostupe pochybil tiež i tým, že na prejednanie veci nariadil pojednávanie až po troch rokoch od
podania žaloby, na ktorom podľa jeho názoru procesne nesprávne vo veci i rozhodol bez toho, aby
vypočul strany (na základe predneseného návrhu žalobcu) a umožnil im uplatniť prípadné ďalšie

prostriedky procesného útoku a procesnej obrany. V ďalšej časti odvolania žalobca polemizoval s
rozhodujúcim záverom súdu prvej inštancie o procesnej neprípustnosti jeho určovacej žaloby. Žalobca
s argumentačnou oporou v rozsudku NS SR sp. zn. 3 Cdo 122/2009 zo dňa 22.9.2010 poukázal na
to, že v prípade porušenia zákonného predkupného práva spoluvlastníka veci právna prax výslovne
pripúšťa, ako jeden z do úvahy prichádzajúcich prostriedkov nápravy, tiež žalobu o určenie neplatnosti

právneho úkonu. Podľa názoru odvolateľa ust. § 40a Občianskeho zákonníka, z ktorého podľa právnej
praxe vyplýva právna možnosť podať žalobu o neplatnosť právneho úkonu, je osobitným predpisom
zakladajúcim procesnú prípustnosť určenia tejto právnej skutočnosti v zmysle ust. § 137 písm. d)
C.s.p. aj bez potreby preukázania naliehavého právneho záujmu. Napokon žalobca v odvolaní vytkol
súdu prvej inštancie, že súc vedený nesprávnym názorom o procesnej neprípustnosti určovacej žaloby,
vec skutkovo a právne vôbec neposúdil. Svojimi odvolacími námietkami, vytýkajúcimi nedostatky v

procesnom postupe a poukazujúcimi na prítomnosť skutkových vád (neúplnosť dokazovania, nesprávne
skutkové závery a prípustnosť ďalších prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany) a na
nesprávnosť právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. b), e), f), g) a h) C.s.p.

5. Žalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o procesnej
neprípustnosti určovacej žaloby a na jeho podporu upriamil pozornosť na skutočnosť, že žalobca sa
v inom konaní (vedenom pred Okresným súdom Košice - okolie pod sp. zn. 15C/228/2014) z toho
istého porušenia predkupného práva domáha nahradenia prejavu vôle, potrebného pre nadobudnutie
spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach od žalovaného, čo podľa jeho názoru samo o sebe aj

bez ďalšieho naliehavosť právneho záujmu na určení nadobúdacieho titulu žalovaného vylučuje.

6. Žalobca vo svojej odvolacej replike nesúhlasil s názorom žalobcu o uplatňovaní konkurenčných
nárokov, vyplývajúcich z ust. § 140 a z ust. § 603 Občianskeho zákonníka z toho istého porušenia
predkupnéhopráva,sargumentáciou,žesinárokuplatňujelenpodľaust.§140Občianskehozákonníka,

a nie aj v zmysle ust. § 603 Občianskeho zákonníka, ktorý podľa jeho názoru pojednáva o vedľajších
dojednaniach v kúpnej zmluve a „s uvedeným konaním nemá žiadnu právnu súvislosť“. V ďalšej časti
žalobca len zopakoval dôvody uvedené už v jeho odvolaní.

7. Žalovaný sa vo svojej odvolacej duplike obmedzil len na všeobecný odkaz na skutočnosti uvedené

už v jeho vyjadrení k odvolaniu.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu ako podané
včas (§ 362 v spojení s ust. § 367 ods. 2 C.s.p. ), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania

v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario C.s.p., v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadiska
odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), e), f), g) a h) C.s.p. a s
prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu z hľadiska žiadneho z ním uplatneného odvolacieho dôvodu
nemožno považovať za opodstatnené, nakoľko napadnutý rozsudok je vecne správny. Rozsudok bol

verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 17.7.2019 po predchádzajúcom oznámení miesta
a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a pri zachovaní
lehoty podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p.

9. V kontexte odvolacích námietok žalobcu považuje odvolací súd za žiaduce hneď na úvod

poznamenať, že súdu prvej inštancie procedurálne nemožno vytknúť, že ešte pred vecným
posudzovaním žaloby skúmal jej procesnú prípustnosť a nevyhnutne ani, že popri závere o procesnej
neprípustnosti žaloby sa v odôvodnení napadnutého rozsudku už vecnou stránkou prípadu nezaoberal.
Odvolací súd v tomto smere pripomína, že je povinnosťou súdu primárne sa pri rozhodovaní o určovacej
žalobe vysporiadať najprv s otázkou jej procesnej prípustnosti. O vecnej opodstatnenosti určovacej

žaloby môže súd rozhodovať až po zistení, že je procesne prípustná. Odvolací súd v tejto súvislosti
upriamuje pozornosť na to, že i Ústavný súd SR vo svojej judikatúre vyslovil právny názor, podľa ktorého,
ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho,aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo na
súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania - spravidla žalovaného (II. ÚS 382/2010).

10.Snázoromsúduprvejinštancieoprocesnejprípustnostižalobyourčenieneplatnostiprávnehoúkonu
pri porušení predkupného práva bezpochyby možno zoširoka polemizovať v kontexte predovšetkým
zmeny procesnej úpravy a ňou vyvolanou, doposiaľ jednoznačne neukončenou odbornou diskusiou
ohľadne spôsobu aplikácie ust. § 137 C.s.p. (najmä jeho písm. c) a d), v rámci ktorej i žalobca v
odvolaní prezentoval vlastný spôsob nazerania na túto otázku. Akiste, v inom prípade by na uspokojivom

zodpovedaní otázky procesnej prípustnosti žaloby, keďže predstavovala jediný, a tým pádom kľúčový
dôvod preskúmavaného rozhodnutia, spočívalo ťažisko právneho posúdenia v odvolacom konaní. V
prejednávanej veci však podľa úvahy odvolacieho súdu je daný tiež iný, prinajmenšom rovnocenný
dôvod, pre ktorý žalobe nemožno vyhovieť a ktorý naproti otázke procesnej prípustnosti určovacej
žaloby, žiadnu polemiku nepripúšťa.

11. I napriek námietke žalovaného totiž zostala bez akéhokoľvek povšimnutia zo strany prvoinštančného
súdu, ale tiež aj bez adekvátnej argumentačnej, prípadne procesnej reakcie žalobcu, a to i v odvolacom
konaní po uplatnení procesného postupu podľa ust. § 382 C.s.p. odvolacím súdom, otázka úplnosti
subjektov konania, v ktorom sa meritórne rieši otázka neplatnosti právneho úkonu. Pritom už za
účinnosti predchádzajúcej procesnej úpravy (zák. č. 99/1963 Zb.), ktorá procesný následok nedostatku

vecnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného práva výslovne neupravovala, bol v praxi súdov jednotne
uplatňovaný názor, že rozhodnutie deklarujúce neplatnosť právneho úkonu musí byť záväzné pre všetky
jeho subjekty, čo v procesných súvislostiach predpokladá ich účasť v konaní bez ohľadu na to, v akom
procesnom postavení v ňom budú vystupovať (por. napr. rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 122/2002,
uverejnený v časopise Zo súdnej praxe č. 30/2004). Preto aj v prípade, ak nárok na určenie neplatnosti

právneho úkonu vyplýva z porušenia predkupného práva, účastníkmi konania nevyhnutne musia byť
všetky subjekty, ktoré napádaný právny úkon urobili. Výstižne v tejto súvislosti poukázal paradoxne
žalobca na rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 122/2009 zo dňa 22.9.2010 a odvolaciemu súdu preto
ostáva na zdôraznenie jeho záveru ohľadne úplnosti subjektov len doplniť ním v odvolaní citovanú časť
jeho odôvodnenia, podľa ktorej v prípade uplatnenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo

spoluvlastníka na tretiu osobu „...žaloba musí v takomto prípade smerovať voči všetkým účastníkom
zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, pri ktorej bolo porušené jeho predkupné právo, lebo tí sú
pasívne legitimovaní...“.

12. Novozavedený procesný predpis (zák. č. 160/2015 Z. z), ktorým sa prvoinštančný súd po

nadobudnutí jeho účinnosti dňa 1.7.2016 správne riadil, toto právnou praxou prijaté usporiadanie vzťahu
medzi úplnosťou vecne legitimovaných subjektov podľa hmotného práva a procesným výsledkom
stelesnilvinštitútenútenéhospoločenstva,ktorýmsapodľaust.§78ods.1C.s.p.rozumietaképrocesné
spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov
právneho vzťahu. Za takéto nútené spoločenstvo na strane žalovaného v konaní o určenie neplatnosti

právneho úkonu je podľa právnej teórie potrebné považovať všetkých účastníkov právneho úkonu,
okrem subjektov vystupujúcich v procesnej pozícii žalobcu (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová,
J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha:
C.H.Beck, 2016, 1540s, str. 266).

13. Procesným následkom neúplnosti vecne legitimovaných subjektov v konaní je v zmysle ust. § 78
ods. 2 C.s.p. zamietnutie žaloby.

14. V danom prípade bol podľa zhodných tvrdení strán účastníkom kúpnej zmluvy, o určenie neplatnosti
ktorej v konaní šlo, mimo žalovaného (kupujúci) tiež Ladislav Varga (predávajúci), ktorý sa ale podľa

vymedzenia subjektov v žalobe konania nezúčastnil. Už len z tohto dôvodu preto nebolo možné žalobe
vyhovieť, a preto pokiaľ súd prvej inštancie žalobu zamietol, napadnutému rozsudku z hľadiska spôsobu
rozhodnutia v konečnom dôsledku niet čo vytknúť. Preto odvolací súd vecne správny rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p., ako v zamietavom výroku, tak aj v závislom výroku
o trovách konania, majúcom správny základ v plnom procesnom úspechu žalovaného v spore.

15. Podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.16. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

17. V odvolacom konaní mal žalovaný plný procesný úspech, a preto mu v súlade s citovaným zákonným
ustanovením vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní
neúspešný.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je

prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v

ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§424C.s.p.).Dovolaniesapodávavlehotedvochmesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na
príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných

náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak

je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred

diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem

skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.)