Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 7, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/38/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116010659
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2116010659.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci proti obžalovanému H. L., pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní okresného prokurátora a
poškodeného U. L. st. proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 11.09.2018 pod sp. zn. 9T/20/2016,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 07.11.2019 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

II. Podľa § 316 ods.1 Trestného poriadku sa odvolanie poškodeného U. L. st., nar. XX.XX.XXXX, z a
m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný H. L., nar. XX.XX.XXXX, oslobodený v zmysle

§ 285 písm. a) Trestného poriadku spod obžaloby Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 06.04.2016 pod
sp. zn. 4Pv/132/15/2207 pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, ktorého
sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

dňa 20. februára 2015 v čase približne od 21.00 hodiny do 21.15 hodiny v obci Koplotovce na ulici
pred pohostinstvom s názvom Na Vŕšku po predchádzajúcom verbálnom konflikte oboma rukami odsotil

poškodeného U. L., nar. XX. XX. XXXX do oblasti hrudníka a ramien, v dôsledku čoho poškodený spadol
pravou až zadnou stranou chrbta na múrik a zem, čím spôsobil U. L. st. zranenia pomliaždenie pľúc
obojstranne vzadu a dole, pneumothorax, viacnásobné zlomeniny I. - VIII. rebra vpravo s posunom
kostných úlomkov, zlomeninu I. - II. rebra vľavo, zlomeninu priečnych výbežkov 7. krčného a 1. hrudného
stavca vpravo a pomliaždenie mäkkých tkanív v oblasti pravej lopatky, ktoré si vyžiadali dobu liečenia v
trvaní od 20.02.2015 do 23.04.2015 a práceneschopnosť v trvaní od 21.02.2015 do 30.04.2015.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku následne súd poškodených U. L., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale
bytom:F.č.XXX,apoškodenúspoločnosťDôverazdravotnápoisťovňa,a.s.,IČO:35942436,sosídlom:
Einsteinova 25, Bratislava, s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Okresný súd oslobodzujúci rozsudok odôvodnil na č.l. 279-282 v podstate tým, že na základe

vykonaného dokazovania a po podrobnom vyhodnotení vykonaných dôkazov nemal jednoznačne za
preukázané, že by sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný a preto v pochybnostiach prospech
obžalovaného tohto spod obžaloby oslobodil.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor a poškodený U. L..

Prokurátor v písomnom zdôvodnení odvolania /č.l. 284-286/ namietal, že okresný súd napriek náležite
zistenému skutkovému stavu pochybil, keď presvedčivým, logickým a správnym spôsobom nezvážila nevyhodnotil skutkové zistenia, zadovážené dôkazy a všetky okolnosti prípadu jednotlivo a v ich
súhrnne, ako to predpokladá základná zásada trestného konania obsiahnutá v ustanovení § 2 ods. 12
Trestného poriadku. S prezentovanou argumentáciou, skutkovými a právnymi závermi okresného súdu

saniejemožnéstotožniť,pretopovažujerozsudokzanezákonný,nedôvodnýavecnenesprávny.Možno
súhlasiť len s tvrdením súdu o jednoznačnom preukázaní spáchania časti žalovaného skutku v podobe
verbálneho vzájomného konfliktu obžalovaného s poškodeným, ktorý prerástol do fyzického napadnutia,
keď obžalovaný sotil oboma rukami poškodeného do oblasti hrudníka a ramien, ktorý v dôsledku útoku
spadol na zem.

V priebehu trestného konania a to už aj v prípravnom štádiu sa objavili dve verzie vzťahujúce sa k miestu
pádu poškodeného, v prvom prípade to bol pád pravou až zadnou stranou chrbta na múrik a následne
na asfalt, v druhom prípade išlo o údajný pád na rovnú cestu - asfalt. Prvú verziu uvádzal poškodený so
svedkom U. L. ml., druhá verzia bola predložená obžalovaným a svedkami E. C., C. a H. H., C. a C. F.,
H. R. a H. J., z ktorých prvá menovaná je družkou obžalovaného a ďalší štyria menovaní svedkovia sú

blízkymi známymi obžalovaného. Svedkovia H. H., H. R., C. H. a H. J. priznali, že fázu sotenia a pádu
poškodeného na zem nevideli, nemohli sa preto relevantne vyjadriť k priamemu miestu pádu, keďže
prišli na miesto incidentu s časovým odstupom, vtedy poškodený už ležal na zemi, resp. sa dvíhal zo
zeme. V čase napadnutia bola tma, podľa svedkov verejné osvetlenie raz svietilo a inokedy nesvietilo,
svedkovia nevedeli upresniť, či v čase sotenia a pádu bolo osvetlenie funkčné. Z výsluchov vyššie

označených siedmych svedkov vyplynulo, že poškodený sa nachádzal na zemi vo vzdialenosti asi 1 až 2
metre od múrika, na ktorý podľa poškodeného a iného svedka spadol po sotení obžalovaný. Vyjadrenia
niektorých svedkov o správaní poškodeného už po fyzickom útoku obžalovaného a páde či ešte pred
pohostinstvom, alebo v jeho vnútri, údajne dosvedčujúce absenciu príznakov zranenia a bolestivosť,
nemožno považovať za jednoznačné. Ako svedkovia uvádzali a súd to opomenul, ihneď po napadnutí

poškodeného došlo ešte k jednému fyzickému konfliktu, pri ktorom svedok U. L. ml. ako určitú odplatu,
keď si pomýlil útočníka voči jeho otcovi, napadol svedka F., ktorému spôsobil viaceré zranenia na hlave,
tvári, ktoré mu výrazne opuchli, z tohto dôvodu bola F. privolaná rýchla zdravotná služba a svedkovia
aj podľa vlastných tvrdení sa prioritne sústredili na stav svedka F., ktorému poskytovali prvú pomoc.
Skutočnosť, že by v priebehu takejto stresujúcej situácie osobitne venovali pozornosť poškodenému L.,

ktorého zranenia neboli navonok viditeľné nevyznieva pravdepodobne a niektorí zo svedkov aj naznačili,
že si ho veľmi nevšímali.

Svedkyňa H. F., ktorá sa rovnako nachádzala v pohostinstve v čase skutku, nepotvrdila, že by po čine
chodil a dvíhal ruky, alebo že by vravel, nič sa nestalo, podľa nej tam nepríčetne stál, nepotvrdila ani

neskorší iný fyzický incident poškodeného.

Svedkyňa C. L., ktorá v kritickú noc spala u poškodeného, uviedla, že keď poškodený cca o 10.00 h
večer prišiel domov, tak niečo šomral a povedal, že ho niečo bolí, poslala ho spať. Počas noci vydával
zvuky akoby plakal a hovoril, že ho niečo bolí, ráno od neho pokračovali zvuky ako bolesť, preto išiel k

lekárovi. Okrem nich dvoch nebola v dome ďalšia osoba, poprela, že by poškodený po príchode domov
z pohostinstva bol účastníkom iného konfliktu.

Ďalej prokurátor uviedol, že rozsah spôsobených zranení v zmysle znaleckého posudku nebránil
tomu, aby sa poškodený mohol postaviť sám a to bez pomoci inej osoby, hoci bolestivo. Taktiež je

zrejmé zo znaleckého skúmania a následnej rekonštrukcie, že poškodeným popísaný mechanizmus
zranenia, bolo možné uvedené zranenia spôsobiť. Dôvod, prečo poškodený ihneď nepociťoval bolesti
a lekárskeho vyšetrenia sa zúčastnil až s odstupom času možno pripisovať požitému alkoholu, ktorý má
určité analgetické účinky. Znaleckým dokazovaním bola podľa názoru prokurátora spochybnená verzia
obžalovaného aniektorýchsvedkov(spriaznenýchobžalovanému)opádepoškodenéhonaasfalt,čomu

nezodpovedá ani možná verzia spôsobených zranení po ceste domov, pričom je ťažko predstaviteľný
rovnaký mechanizmus zranení v priebehu minimálneho časového rozpätia ako to bolo v prejednávanom
prípade.

Z uvedených dôvodov má prokurátor za to, že bolo nepochybne preukázané spáchanie skutku

obžalovaným a preto navrhol napadnutý rozsudkom zrušiť a vrátiť vec prvostupňovému súdu na
opätovné rozhodnutie.Odvolanie proti napadnutému rozsudku podal v písomnej forme aj poškodený U. L. st. prostredníctvom
splnomocneného zástupcu, ktoré zjavne smeruje výlučne čo do viny, a nie do výroku o náhrade škody.
Rozoberá pritom jednotlivé dôkazy s tým, že okresný súd sa nevyrovnal so všetkými okolnosťami

významnými pre rozhodnutie, pričom v závere odvolania navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť
prvostupňovému súdu na opätovné rozhodnutie.

Na verejnom zasadnutí, ktoré vykonal odvolací súd za splnenia zákonných podmienok v neprítomnosti
poškodených a splnomocneného zástupcu poškodeného, zástupca krajského prokurátora navrhol
vyhovieť odvolaniu okresného prokurátora z dôvodov v nich uvedených.

Obžalovaný prostredníctvom obhajcu na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie okresného prokurátora
zamietnuť, nakoľko považuje napadnutý rozsudok za správny a zákonný.

Krajský súd, na základe riadne a včas podaného odvolania okresným prokurátorom, podľa § 317 odsek l
Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľpodalodvolanie,akoajsprávnosťpostupukonania,ktoréimpredchádzaloazistil,žeodvolanie
okresného prokurátora nie je dôvodné. Pri oboznámení sa s podaným odvolaním poškodeného odvolací

súd zistil, že toto podala osoba, ktorá na to oprávnená nie je.
Po komplexnom preskúmaní obsahu spisového materiálu krajský súd dospel k záveru, že okresný
súd v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, postupoval v súlade s Trestným poriadkom,
na hlavnom pojednávaní vykonal všetky dostupné dôkazy v rozsahu potrebnom pre náležité zistenie
skutočného stavu veci nevyhnutného pre zákonné a objektívne rozhodnutie. Okresný súd tiež dodržal

všetky zákonné ustanovenia zmyslom ktorých je zabezpečenie práva obžalovaného na obhajobu,
následnevsúladesustanovením§2ods.12Trestnéhoporiadkuvykonanédôkazyvyhodnotilpouvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a dospel tak ku správnym skutkovým zisteniam,
ktoré zodpovedajú vykonaným dôkazom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku potom okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods.1
Trestného poriadku stručne a jasne vyložil, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu
ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčenú alebo pochybnú, akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä pokiaľ si vzájomne odporujú. Z
odôvodnenia napadnutého rozsudku je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa okresný súd riadil, keď

rozhodol o nedostatku dôkazov pre uznanie viny obžalovaného zo skutku, pre ktorý bol postavený pred
súd.

Krajský súd vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému a ustálenému okresným súdom v napadnutom
rozsudku nemá žiadne výhrady, závery okresného súdu v celom rozsahu osvojuje a v podrobnostiach

odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

S prihliadnutím na obsah odvolacích námietok okresného prokurátora ktorý namietal nie celkom
presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozsudku, považuje odvolací súd zosumarizovať základné
úvahy o nedostatku dôkazov vo vzťahu k vine obžalovaného H. L. nasledovne.

V prvom rade je potrebné uviesť, že preto, aby bolo možné rozhodnúť o vine určitej osoby z určitého
skutku je nevyhnutné, aby táto vina bola bezpečne a nespochybniteľne preukázaná konkrétnymi
dôkazmi, ktoré do seba zapadajú a tvoria ucelenú reťaz a nedávajú žiadne pochybnosti o tom, že skutok
sa stal tak, ako je uvedené v obžalobe a že ho spáchala osoba, ktorej bolo vznesené obvinenie a

následne podaná obžaloba. V danom prípade táto základná podmienka ( o tom, že sa skutok stal tak,
ako je uvedené v obžalobe) nebola splnená.

V celej dôkaznej situácii sa v podstate vyprofilovali počas hlavného pojednávania dva proti sebe stojace
skupiny dôkazov, a to na jednej strane tvrdenia obžalovaného H. L., ktorý od okamihu vznesenia

obvinenia zásadne rovnakým spôsobom a to tým, že v kritickom čase po verbálnom konflikte s
poškodenýmtohtoodstrčildooblastiramien,načopoškodenýspadolnacestu,no nienamúrik,ktorýbol
od neho vzdialený 1,5 až 2 metre, čo bolo jednoznančne potvrdené svedeckými výpoveďami svedkov C.
F., C. F., E. C. a H. J., ktorí priamo popísali priebeh konfliktu tak, že videli ako obžalovaný poškodenéhoodsotil a tento spadol na asfalt. Ďalší svedkovia (H. H., PhDr. H. R., C. H.) tiež videli, ako poškodený
po konflikte s obžalovaným bol spadnutý na rovnej zemi.

Na strane druhej poškodený U. L. st. tvrdil, že obžalovaný k nemu priskočil a sotil ho, v dôsledku čoho
spadol na pravú stranu chrbta na betónový múrik pri ceste. Potom sa zvalil na ľavú stranu. Keď to uvidel
jeho syn, vybehol von. On následne vstal, išiel do pohostinstva po cigarety a potom odišiel pešo domov.
Ošetriť sa najskôr nedal, pretože myslel, že mu to prejde. Svedok U. L., ml. k veci uviedol, že z okna
zadnej miestnosti pohostinstva videl, ako jeho otec letel do betónového múrika vysokého asi 30 -40 cm.

Do múrika narazil zadnou časťou chrbta., obžalovaný na to povedal, že letel ako pierko, poškodený ležal
pokrčený pri múre , vstával ťažko, ale nikto mu nepomáhal, povrchové zranenia nemal. Následne sa
vrátil do baru a odišiel sám domov, na druhý deň mu volal, že má silné bolesti a tak išli do nemocnice.

Zo záverov znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo odvetvie chirurgia a traumatológia MUDr.
Marián Pamula vyplýva, že ku vzniku zranení u poškodeného (pneumothorax - nahromadenie vzduchu

v hrudnej dutine - vpravo, pomliaždenie pľúc obojstranne, vzadu, dolu, viacnásobné zlomeniny I.- VIII
rebra vpravo s posunom kostných úlomkov, zlomeninu I. - II. rebra vľavo, zlomeninu priečnych výbežkov
7. krčného a l. hrudného stavca vpravo, pomliaždenie mäkkých tkanív v oblasti pravej lopatky) došlo
najpravdepodobnejšie pádom na oblasť múrika, teda tvrdý, tupý, resp. tupo - hranatý predmet pravou až
zadnou stranou hrudníka - chrbta, pričom došlo ku vzniku sériovej zlomeniny pravých rebier, v oblasti I.-

V. dokonca k dvojitej. Práve pre prítomnosť týchto dvojitých zlomenín je pravdepodobnejší pád na tupo
- hranatý predmet. Následne úrazový dej mohol pokračovať miernym natočením tela smerom doľava,
došlo k nárazu chrbta na tvrdý, tupý predmet - plošnú časť múrika a následne náraz zadnej ľavej strany
hrudníka najpravdepodobnejšie už na plošný predmet - zem. Z medicínskeho, ako aj súdne znaleckého
hľadiska priebeh úrazového deja najpravdepodobnejšie bol priebeh pádu taký, že poškodený padal

na hranu múrika pravou stranou, následne na plochu múrika chrbtom a dopad na zem ľavou stranou
hrudníka. Ku všetkým zraneniam mohlo dôjsť pri páde na múrik, pričom tento úrazový dej, pozostával z
troch nárazov - pravej zadnej strany hrudníka, zadnej plochy chrbta a zadnej ľavej strany hrudníka.

Úlohou okresného súdu za tejto situácie bolo posúdiť, či výpovede poškodeného, svedka L. ml. a

znalecké dokazovanie sú natoľko v súlade s ostatnými vykonanými dôkazmi, aby mohli predstavovať
nezvratný dôkaz o tom, že skutok sa musel stať tak, ako to tvrdil poškodený a ako mu to kladie obžaloba
za vinu.

Aj odvolací súd má však po vyhodnotení všetkých vo veci vykonaných dôkazov za to, že výpovede

poškodeného a svedka L. ml. nie sú natoľko hodnoverné, aby bolo možné na základe nich bezpečne a
s istotou prijať záver, že v kritického večera boli v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného skutočne
spôsobené vyššie popísané zranenia poškodenému.

Krajský súd po preskúmaní obsahu spisového materiálu má za to, že čo sa týka popísaných

zranení poškodeného, tieto nepochybne v dôsledku určitých udalostí vznikli, čo dokumentujú aj závery
znaleckého posúdenia a v ňom obsiahnuté obsahy lekárskych správ. Odvolací súd však má rovnako ako
súd prvostupňový pochybnosti o tom, že tieto zranenia boli jednoznačne a bez akýchkoľvek dôvodných
pochybností v príčinnej súvislosti s incidentom, ktorý vznikol v kritickom čase medzi obžalovaným a
poškodeným tak, ako je to opísané v obžalobe okresného prokurátora.

K pochybnostiam o hodnovernosti výpovedí poškodeného svedčí jednak výpoveď samotného
obžalovaného, ktorý či už vo svojich výpovediach v prípravnom konaní, tak i na hlavnom pojednávaní a
vo vyjadreniach pri rekonštrukcii trestného činu na mieste popieral možný pád poškodeného na múrik,
ale i očitých svedkov C. F., C. F., E. C. a H. J., ktorí v podstate zhodne a v plnom súlade s výpoveďou

obžalovaného popísali priebeh konfliktu medzi dotknutými osobami tým spôsobom, že obžalovaný pred
ich zrakmi poškodeného odsotil a tento spadol na asfalt, a teda nie na múrik, ako to popísal poškodený.
Počas celého konania pritom nebolo preukázaná žiadna motivácia týchto svedkov klamať ( bez ohľadu
na ich vzájomný vzťah) a tým sa neodôvodnene vystavovať nebezpečenstvu trestného stíhania za krivú
výpoveď, pričom je zrejmé, že pred každým procesne spôsobilým výsluchom boli i riadne poučený v

zmysle ustanovenia § 130 Tr. por..

Na strane druhej, popis skutku tak, ako to uvádza poškodený ( ktorý je osobou, síce v dávnej minulosti,
ale viackrát súdne trestanou i za násilnú trestnú činnosť), môže byť po možnom následnom páde(nesúvisiacom s uvedeným incidentom s obžalovaným) pod vplyvom alkoholu a prispôsobení sa
výsledkomvyšetreníaznaleckéhoskúmaniamotivovanésnahoupoškodenéhopresatisfakciuzatrestné
stíhanie svojho syna U. L., ml., ktorý v snahe riešiť vzniknutý konflikt surovým spôsobom napadol svedka

C. F. a spôsobil mu zranenia. Tiež z výpovedí svedkov je zrejmé, že poškodený po incidente namiesto
toho, aby sa nechal ošetriť pre prípadné vzniknuté zranenia po príchode rýchlej zdravotnej pomoci
(ktorá bola zavolaná po incidente k zranenému C. F.) bez vonkajších známok zranení išiel naspäť do
pohostinstva, na zranenia sa nesťažoval, a hovoril že čo sa plašia, nič také sa nestalo. Čiastočne
svedkovia PhDr. H. R. a svedkyňa H. F. vypovedali, že mali všeobecnú vedomosť o tom, že medzi

poškodeným a jeho synom malo dôjsť v tú noc ku konfliktu, ktorá skutočnosť síce nebola potvrdená
inými vykonanými dôkazmi a preto súd hodnotí túto verziu za čisto okrajovú, hypotetickú, spôsobilú len
čiastočne dotvoriť možnú variantu, akým mohli byť spôsobené poškodenému predmetné zranenia, no
bez možnosti prijatia akýchkoľvek právnych alebo skutkových rezultátov v danom smere. Zo zápisnice
zo zasadnutia komisie pre Životné prostredie a verejný poriadok zo dňa 01.02.2016 tiež vyplýva, že dňa
26.12.2015 (teda v období po žalovanom skutku) mal poškodený vulgárne nadávať obžalovanému, čo

poškodený priznal a sľúbil, že podobné incidenty sa nebudú opakovať. Taktiež zo správy z obce F. zo
dňa 17.02.2016 vyplýva, že poškodený bol riešený dňa 12.10.2015 pre slovné napádanie pána C. F., kde
skutok priznal a dňa 01.02.2016 pre slovné napádanie obžalovaného, kde skutok taktiež priznal. Taktiež
vypočutí svedkovia potvrdili, že poškodený má sklony k vyvolávaniu konfliktov pod vplyvom alkoholu,
ktoréskutočnostivosvojomsúhrnedôveryhodnosťvýpovedeobžalovanéhovkontextehodnotenia jeho

osoby (poukazom na jeho trestnú minulosť) rovnako oslabuje.

Totižto dôkaz takého charakteru, akým je svedecká výpoveď poškodeného, aby bola spôsobilá
usvedčiť obžalovaného z akéhokoľvek trestného činu musí spĺňať tie najnáročnejšie požiadavky na
presvedčivosť a na jednoznačný súlad s prípadnými ďalšími subjektívnymi i objektívnymi dôkazmi. Len

nespochybniteľné tvrdenia takéhoto priameho dôkazu môžu byť podkladom pre záver o vine osoby
postavenej pred súd. Tento záver musí byť bezpečne a spoľahlivo preukázaný, nesmie vyvolávať ani
najmenšie pochybnosti, či neobjasnené otázky.

V kontexte celej dôkaznej situácie sa aj odvolaciemu súdu tvrdenia poškodeného nezdajú byť natoľko

hodnoverné, aby bolo možné na základe nich bezpečne prijať záver, že v kritického dňa a v uvedenom
čase a mieste obžalovaný po predchádzajúcom verbálnom konflikte oboma rukami odsotil poškodeného
U. L. do oblasti hrudníka a ramien, v dôsledku čoho poškodený spadol pravou až zadnou stranou chrbta
na múrik a zem, čím mu spôsobil vyššie popísané zranenia. Je totiž zrejmé a vyplýva to aj z vykonaného
dokazovania, že poškodený pokračoval aj napriek uvádzaným vážnym zraneniam v obvyklej činnosti ,

nesťažoval sa na zranenia, nedal sa po incidente ošetriť, hoci mal na to možnosť po príchode RZP
na miesto činu, ale naopak, išiel späť do pohostinstva, následne odišiel domov, a až na nasledujúci
deň sa rozhodol pre lekárske vyšetrenie. Z vykonaného znaleckého dokazovania je tiež zrejmé, že
toto sa zameralo výlučne na posúdenie jedinej alternatívy vzniku zranení poškodeného, a to tak, ako
to popísal poškodený, čomu zodpovedajú aj pomerne komplikované závery znalca. Znalec v obsahu

znaleckého posudku v právne významnej časti znaleckého posudku uviedol, že mechanizmom, ktorý
uviedol poškodený, ako malo dôjsť ku vzniku zranenia, je síce možné popisované zranenia spôsobiť,
no zranenie svojim charakterom a rozsahom bolo pomerne značne rozsiahle a závažné, vzhľadom k
popísanému úrazovému deju, čo vytvára podľa názoru odvolacieho súdu ďalšie dôvodné pochybnosti
o priebehu skutku a jeho následkoch tak, ako to uvádzal poškodený.

Analyzujúc výsledky dokazovania nie je preto možné podľa názoru odvolacieho súdu mať bez
akýchkoľvek pochybností za preukázané, že skutok ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného
zákona voči poškodenému sa mohlo stať práve tak, ako je z hľadiska času a spôsobu opísané v
obžalobe.

Hoci v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní došlo k vyčerpaniu všetkých ďalších dôkazných
možností je zrejmé, že tieto priame i nepriame dôkazy si navzájom odporujú, nevytvárajú ucelenú reťaz
jednoliatych dôkazov svedčiacich v neprospech obžalovaného a preto odvolací súd je toho názoru, že
rozhodnutie okresného súdu v zmysle zásady „in dubio pro reo“ je v súlade so zákonom.

Aj keď bol obžalovaný dôvodne podozrivý, že sa dopustil zažalovaného trestného činu, avšak výsledky
dokazovania vykonaného pred súdom nevyznievajú jednoznačne, a nie je tu úplne ucelená reťaz tak
priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých by sa mohol vyvodiť bezpečný záver, že sa stal skutok,ktorý je predmetom trestného stíhania, treba obžalovaného podľa § 285 písm. a) <. Tr. por. oslobodiť
spod obžaloby. (R 14/1964)

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd nepovažoval odvolanie okresného prokurátora za dôvodné,
rozsudok súdu I. stupňa považoval za správny a zákonný, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohoto rozhodnutia.

Keďže odvolanie proti rozsudku súdu I. stupňa podal okrem okresného prokurátora aj poškodený U. L.

st. a toto odvolanie smerovalo svojim obsahom výlučne voči výroku o oslobodení obžalovaného spod
obžaloby, hoci poškodený ako účastník predmetného konania je oprávnený podať odvolanie len proti
nesprávnemu výroku o náhrade škody, krajský súd na základe tejto skutočnosti rozhodol o jeho odvolaní
tak, že ho zamietol podľa § 316 ods.1 Trestného poriadku, t.j. preto, že bolo podané neoprávnenou
osobou (v tejto súvislosti viď. R 43/1967).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.