Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 13, 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/321/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316217332
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2316217332.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

žalobcu: O. C., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX B., D. XXX/X, zast.: JUDr. Boris Štanglovič,
advokát so sídlom 927 01 Šaľa, Jarmočná 2264/3, proti žalovanému: Západoslovenská vodárenská
spoločnosť, a.s., so sídlom 949 60 Nitra, Nábrežie za hydrocentrálou 4, IČO: 36 550 949, zast.:
Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., so sídlom 811 07 Bratislava, Mickiewiczova 2, IČO:
35 951 087, o určenie, že žalobca nie je povinný plniť dlh v časti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že žalobca nie je povinný plniť dlh voči žalovanému vyplývajúci z faktúry č. XXXXXXXXXX
splatnej 21. 7. 2016 a to v časti fakturovanej sumy vo výške 2912,60 eura.

II. Súd určuje, že žalobca nie je povinný plniť dlh voči žalovanému vyplývajúci z faktúry č. XXXXXXXXXX
splatnej 22. 8. 2016 a to v časti fakturovanej sumy vo výške 114,46 eura.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť Slovenskej republike na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za podaný
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 33,- eur a súdny poplatok za podanú žalobu vo
výške 181,50 eura, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorej výške súd
rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou, ktorá bola doručená súdu dňa 22. 9. 2016, domáhal, aby súd určil, že
žalobca nie je povinný plniť dlh voči žalovanému vyplývajúci z faktúry č. XXXXXXXXXX splatnej 21. 7.
2016atovčastifakturovanejsumyvovýške2912,60eura,aabysúdurčil,žežalobcaniejepovinnýplniť
dlh voči žalovanému vyplývajúci z faktúry č. XXXXXXXXXX splatnej 22. 8. 2016 a to v časti fakturovanej
sumy vo výške 114,46 eura. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný vystavil dňa 30. 6. 2016 žalobcovi

faktúru č. XXXXXXXXXX vo výške 2955,08 eura, ktorou mu vyfakturoval vodné, stočné a zrážky za
obdobie od 1. 1. 2016 do 27. 6. 2016. Podľa žalovaným vystavenej faktúry mal žalobca od žalovaného
za uvedené obdobie odobrať pitnú vodu v množstve 1314 m3 a mal mu odviesť odpadovú vodu v
množstve 1338,943 m3. Nakoľko však žalobca uvedené množstvá vody neodobral, resp. neodviedol,
podal v zmysle § 30 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z.z. žiadosť o úradné preskúšanie meradla pretečeného
množstva vody. Na základe tejto žiadosti bol dňa 27. 6. 2016 demontovaný vodomer žalobcu. Listom
žalovaného zo dňa 8. 8. 2016 bol žalobca informovaný, že bol jeho vodomer č. W. - XX XXXXXX

odborne posúdený, pričom údajne vyhovuje technickým a metrologickým požiadavkám. Následne dňa
8. 8. 2016 žalovaný vystavil žalobcovi faktúru č. XXXXXXXXX vo výške 114,46 eura, ktorou vyfakturoval
žalobcovi práce súvisiace s preskúšaním meradla. Žalobca má za to, že žalovaným vyfakturované
údajne odobraté množstvo pitnej vody, ako aj údajne odvedené množstvo odpadovej vody, nezodpovedárealiteauvedenémnožstvájednoznačneneodobral,resp.neodviedol.Tentofaktpodporujúajvminulosti
žalovaným vystavené faktúry za vodné, stočné a zrážky č. XXXXXXXXXX za obdobie od 1. 7. 2014
do 31. 12. 2014 a č. XXXXXXXXXX za obdobie od 16. 6. 2015 do 31. 12. 2015. Z týchto faktúr je

evidentné, že v porovnateľnom období nameral žalovaný žalobcovi odobraté množstvo pitnej vody v
množstve l89 m3, resp. 66 m3, a odvedené množstvo odpadovej vody v množstve 189 m3, resp. 66
m3. Z uvedeného teda vyplýva, že v ostatnom fakturovanom období žalovaný vyfakturoval žalobcovi
množstvá odobratej ako aj odvedenej vody takmer 20 násobne vyššie, ako v predošlom fakturovanom
období, čo je objektívne nereálne. V prípade reálnosti tak vysokého odberu pitnej vody by musel žalobca

zavlažovať pole, prípadne napustiť niekoľko plaveckých bazénov. Žalobcova záhrada nie je udržiavaná
a teda nie je ani zavlažovaná a žalobca nemá v predmetnej záhrade inštalovaný bazén. Z týchto
skutočností vypláva, že v prípade vodného a stočného žalobcu za obdobie od 1. 1. 2016 do 27. 6. 2016
došlo k chybnému zaznamenaniu odberu pitnej vody a odvodu odpadovej vody. Preto žalobca žiadala
nariadiť znalecké dokazovanie a do konania pribral znalca, ktorý posúdi správnosť merania vodomeru
žalovaného (typ 620, výrobné číslo XXXXXXXX) za obdobie 1. 1. 2016 až do 27. 6. 2016. Pri prietoku

batérie 10 l/min (pričom sa jedná o priemerný maximálny prietok domácich vodovodných batérií) by
žalobca musel mať jednu vodovodnú batériu naplno otvorenú po dobu 91 dní a 6 hodín v meranom
období, čo je absolútnym nezmyslom. Z uvedeného je teda evidentné, že žalovaným vyfakturované
množstvo odobratej pitnej vody ako aj odvedenej odpadovej vody nezodpovedá realite, a preto ani nemá
žalobca dlh voči žalovanému za vodné, stočné a zrážky za obdobie od 1. 1. 2016 do 27. 6. 2016 vo

výške 2955,08 eura. V zmysle § 30 ods. 4 ako aj § 31 ods. 4 zákona č. 442/2002 Z.z. má žalobca za to,
že množstvo odobratej pitnej vody, ako aj množstvo odvedenej odpadovej vody za obdobie 1. 1. 2016
až do 27. 6. 2016 je potrebné vypočítať podľa odberu a odvedenia vody za porovnateľné obdobie v
predchádzajúcom roku. Na základe faktúry č. XXXXXXXXXX za obdobie od 16. 6. 2015 až do 31. 12.
2015 (199 dní) odobral žalobca pitnú vodu v množstve 66 m3 a odviedol odpadovú vodu v množstve

66 m3. Teda v zmysle uvedených ustanovení zákona č. 442/2002 Z.z. vypočítané množstvo odobratej
pitnej vody za obdobie od 1. 1. 2015 do 27. 6. 2016 (179 dni) predstavme 59 m3 a množstvo odvedenej
odpadovejvodyžalobcuzaobdobieod1.1.2016do27.6.2016(179dní)predstavuje59m3.Nakoľkona
základe faktúry č. XXXXXXXXXX jednotková cena za jeden m3 odobratej pitnej vody predstavuje sumu
1,0802 eura a jednotková cena za jeden m3 odvedenej odpadovej vody predstavuje sumu 0,8538 eura,

žalobca má dlh voči žalovanému za vodné za obdobie od 1. 1. 2016 do 27. 6. 2016 vo výške 63,73 eura
bez DPH (76,48 Eur s DPH), za stočné za obdobie od 1. 1. 2016 do 27. 6. 2016 vo výške 50,37 eura bez
DPH (60,44 eura s DPH) a za zrážky vo výške 21,30 eura bez DPH (25,56 eura s DPH). Spolu teda dlh
žalobcuvočižalovanémuzavodné,stočnéazrážkyzaobdobieod1.1.2016do27.6.2016vráteneDPH
predstavuje sumu 162,48 eura. Nakoľko však žalobca zaplatil zálohy celkovo vo výške 120,- eur, čo je

uvedené i vo faktúre č. XXXXXXXXXX, jeho dlh voči žalovanému za vodné, stočné a zrážky predstavuje
sumu 42,48 eura. Nakoľko došlo k chybnému zaznamenaniu množstva odobratej pitnej vody ako aj
množstva odvedenej odpadovej vody žalobcu zo strany žalovaného, žalovaný je v zmysle § 30 ods.
2 písm. a) zákona č. 442/2002 Z.z. povinný uhradiť náklady za preskúšanie vodomeru žalobcu, preto
žalobca nie je povinný uhradiť žalovanému náklady za preskúšanie vodomeru, vyfakturované na základe

faktúry č. XXXXXXXXXX vo výške 114,46 eura. Nakoľko žalobca v zmysle vyššie uvedeného neodobral
ani neodviedol žalovanému ním uvedené množstvá vody, pričom reklamoval u žalovaného poruchu
meracieho prístroja, avšak žalovaný túto reklamáciu neuznal, žalobca nemá inú možnosť obrany voči
nezákonnému nároku podaním tohto návrhu na súd. Z tohto dôvodu má žalobca naliehavý právny
záujem na určení, že nie je povinný plniť žalovanému pohľadávku vo výške 2955,08 eura za vodné,

stočné a zrážky za obdobie od 1. 1. 2016 do 27. 6. 2016 na základe faktúry č. XXXXXXXXXX, ale len
vo výške 42,48 eura, a tiež, že nie je povinný plniť za náklady za preskúšanie vodomeru č. W. - XX
XXXXXX vo výške 114,46 eura, vyfakturované faktúrou č. XXXXXXXXXX.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 28. 10. 2016. Žalovaný

uviedol, že z dokladov predložených žalobcom jasne vyplýva, že žalobcom spochybňované množstvo
dodanej a odvedenej vody žalovaný vyfakturoval žalobcovi na základe odpočtu meradla, ktorého
správnosť merania bola potvrdená aj priloženým metrologickým posudkom. V prejednávanej veci nie je
sporné, že žalovaný pre žalobcu dodával vodu a odvádzal odpadové vody. V súlade s platnými právnymi
predpismi žalovaný vyúčtoval žalobcovi vodné a stočné. Na žiadosť žalobcu žalovaný bezodkladne

zabezpečil preskúšanie meradla z dôvodu pochybnosti odberateľa o správnosti údajov meradla. Keďže
podľa metrologického posudku meradlo spĺňalo zákonné požiadavky, vzniklo žalovanému v zmysle §
30 ods. 2 písm. b/ zák. č. 442/2002 Z.z. právo na úhradu nákladov na preskúšanie Žaloba je založená
len na nepreukázanej a s konaním nesúvisiacej dedukcii žalobcu, ktorý porovnáva množstvá dodaneja odvedenej vody za minulé obdobia, ktoré sú nižšie ako množstvá vyúčtované spornou faktúrou.
Vzhľadom na preukázanú skutočnosť, že údaje meradla sú správne, je akékoľvek skúmanie množstva
dodanej a odvedenej vody za minulé obdobia bezpredmetné a bez akejkoľvek dôkaznej hodnoty vo

vzťahu k predmetu sporu. Žaloba neobsahuje jediný dôkaz na preukázanie tvrdení žalobcu o údajne
chybnom zaznamenaní odberu pitnej vody. Žalovaný poukázal na ust. § 30 ods. 4 zákona č. 442/2002
Z.z., z ktorého jasne vyplýva, že žalobca bol povinný vodné zaplatiť aj napriek tomu, že požiadal o
preskúšanie meradla. Žalobca pritom bez akejkoľvek opory v skutkovom a právnom stave veci tvrdí, že
jeho dlh neexistuje ani v čase, keď sa preskúšaním meradla potvrdila jeho správnosť. Žalovaný odmieta

všetky tvrdenia žalobcu o neexistencii jeho dlhu voči žalovanému za vodné, stočné a preskúšanie
meradla a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise (najmä
výpis z obchodného registra žalovaného, faktúra č. XXXXXXXXXX, faktúra č. XXXXXXXXXX, žiadosť
o úradné preskúšanie meradla pretečeného množstva vody zo dňa 20. 6. 2016, protokol o demontáži

vodomeru, úradné preskúšanie vodomeru - výsledok zo dňa 8. 8. 2016, metrologický posudok zo dňa
26. 7. 2016, faktúra č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, predžalobná výzva - oznámenie o prerušení
dodávky vody / odvádzania odpadových vôd zo dňa 13. 9. 2016 a odpoveď na výzvu zo dňa 22. 9. 2016)
a zistil nasledujúci skutkový a právny stav veci:

4. Žalobca podal žalobu a súdu predložil listinné dôkazy tak, ako je to uvedené vyššie.

5. Žalovaný vystavil dňa 30. 6. 2016 žalobcovi faktúru č. XXXXXXXXXX vo výške 2955,08 eura,
ktorou mu vyfakturoval vodné, stočné a zrážky za obdobie od 1. 1. 2016 do 27. 6. 2016. Podľa
žalovaným vystavenej faktúry mal žalobca od žalovaného za uvedené obdobie odobrať pitnú vodu v

množstve 1314 m3 a mal mu odviesť odpadovú vodu v množstve 1338,943 m3, zrážky boli fakturované
v množstve 24,943 m3. Žalobca podal v zmysle § 30 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z.z. žiadosť o
úradné preskúšanie meradla pretečeného množstva vody. Na základe tejto žiadosti bol dňa 27. 6. 2016
demontovaný vodomer žalobcu. Listom žalovaného zo dňa 8. 8. 2016 bol žalobca informovaný, že bol
jeho vodomer č. W. - XX XXXXXX odborne posúdený, pričom vyhovuje technickým a metrologickým

požiadavkám. Následne dňa 8. 8. 2016 žalovaný vystavil žalobcovi faktúru č. XXXXXXXXX vo výške
114,46 eura, ktorou vyfakturoval žalobcovi práce súvisiace s preskúšaním meradla. Listom zo dňa 22.
9. 2016 vyzval žalobca žalovaného, aby mu žalovaný obratom odoslal na adresu jeho advokátskej
kancelárie merač pretečeného množstva studenej vody typ 620, výrobné číslo XX XXXXXX za účelom
vypracovania nezávislého znaleckého posudku ohľadom funkčnosti tohto prístroja. Na uvedenú výzvu

žalovaný nereagoval, merač žalobcovi neodoslal, dokonca dal vodomer preciachovať dňa 18. 7. 2017
a namontoval ho novému odberateľovi dňa 26. 7. 2017. Urobil tak aj napriek tomu, že už mal vedomosť
(viac ako 9 mesiacov!!!) o prebiehajúcom súdnom konaní, nakoľko žaloba bola žalovanému doručená
dňa 13. 10. 2016 (doručenka založená na č. l. 30 spisu).

6. V rokoch 2014 - 2015 žalovaný dodával vodu žalobcovi a žalobcovi vystavil faktúry pod č.
XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX tak, ako je uvedené v žalobe.

7. Žalobca vystupoval v záväzkovom vzťahu ako fyzická osoba - spotrebiteľ, tento záväzkovo právny
vzťah je potrebné posúdiť aj s prihliadnutím na ochranu spotrebiteľa.

8. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť,
ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty
sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia
týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným

útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej
koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Súd nemôže vyzývať (s poukazom na
dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán, hoci v spotrebiteľských sporoch existuje
výnimka, ktorá však nemá absolútny charakter) stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom
rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje.

Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.
Súd poukazuje na Uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 13/2009 z 24. 2. 2010 (Základnou normou
upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. (teraz §
150 CSP), podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedenéustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy
na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník,
ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe

takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich
tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo
pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť
účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom

toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na
základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka
nepriaznivé rozhodnutie. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy,
musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie
skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou
je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska

hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti
tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec
netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o
skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti
bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom

ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností,
je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto
norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť
ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena.) ako aj na Rozsudok NS SR sp.
zn. 4Cdo/217/2007 z 27. 7. 2009 (Účastníci konania teda majú povinnosť tvrdenia a povinnosť

tvrdenie preukázať. Ak účastník neunesie dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné bremeno, má to pre neho
nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre neho nepriaznivého rozhodnutia vo veci.).

9. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013
súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady

kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom
stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od
ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.

Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany,
resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter
a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby
od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strán napr. so
stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

10. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil
tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz
Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19.

februára 1998).

11. Súd dáva žalobcovi do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudskýchprávaslobôdnepatrídožadovaťsanímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonanýchdôkazov

(I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov,
ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

12. Podľa § 28 ods. 3, ods. 5, ods. 8, ods. 9 a ods. 10 zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných
vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v

sieťových odvetviach, účinného od 1. 1. 2016, (3) Za odber vody z verejného vodovodu platí odberateľ
prevádzkovateľoviverejnéhovodovoduvodné,aksanedohodne,ževodnésaplatívlastníkoviverejného
vodovodu. V prípade, že odberateľ nie je konečný spotrebiteľ, vzniká konečnému spotrebiteľovi
povinnosť, aby za odobraté množstvo vody zaplatil odberateľovi rozpočítanú čiastku.(5) Právo na vodné vzniká vtokom vody do potrubia napojeného bezprostredne za meradlom. Ak nie
je osadené meradlo, právo na vodné vzniká vtokom vody do hlavného uzáveru pripojeného pozemku
alebo stavby, prípadne do uzáveru hydrantu, výtokového stojana, plniaceho miesta alebo hadicového

zariadenia; v takom prípade sa vodné stanoví smernými číslami spotreby vody.
(8) Právo na stočné vzniká vtokom odpadových vôd do verejnej kanalizácie.
(9) Vodné je platba za dodanú pitnú vodu, ktorú tvorí súčin ceny za 1 m3 vyrobenej a dodanej pitnej
vody verejným vodovodom podľa osobitného predpisu a množstva odobratej pitnej vody.
(10) Stočné je platba za odvedenú odpadovú vodu, ktorú tvorí súčin ceny za 1 m3 odvedenej odpadovej

vody verejnou kanalizáciou a spravidla aj čistenej odpadovej vody podľa osobitného predpisu a
množstva odvedenej odpadovej vody.

Podľa § 30 ods. 1, ods. 2 písm. b/ a ods. 4 cit. zák., (1) Ak má odberateľ pochybnosti o správnosti
údajov meradla alebo zistí poruchu na meradle, má právo požiadať vlastníka verejného vodovodu o jeho
preskúšanie. Vlastník verejného vodovodu je povinný do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti zabezpečiť

preskúšanie meradla podľa osobitného predpisu. Výsledok preskúšania vlastník verejného vodovodu
neodkladne písomne oznámi odberateľovi.
(2) Ak sa pri skúške meradla vyžiadanej odberateľom zistí, že b) meradlo spĺňa požiadavky stanovené
osobitnými predpismi alebo jeho údaje sa neodchyľujú od skutočnosti viac, ako pripúšťa osobitný
predpis, uhradí náklady spojené s preskúšaním meradla odberateľ.

(4) Žiadosť o preskúšanie meradla nezbavuje odberateľa povinnosti zaplatiť v určenej lehote vodné. Ak
nemožno presne zistiť množstvo odberu vody za čas poruchy meradla, vypočíta sa množstvo odberu
vodyzapríslušnéobdobiealebojehočasťpodľaodberuvodyvporovnateľnomobdobíminuléhoroku.Ak
ideonovýodberalebozmenuvodberovýchpomeroch,podľamnožstvadodávanejvodyvnasledujúcom
porovnateľnom období, prípadne iným spôsobom dohodnutým s odberateľom.

Podľa § 19 ods. 5 zák. č. 142/2000 Z.z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Ak pri
používaní určeného meradla môžu byť poškodené záujmy fyzickej osoby alebo právnickej osoby, je táto
oprávnená požiadať ústav alebo určenú organizáciu o vykonanie skúšky meradla v rozsahu skúšky pri
overení a vydanie dokladu o jej výsledku.

13. Podľa § 137 písm. c CSP, Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c) určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

14. Ustanovenie § 137 CSP obsahuje demonštratívny výpočet druhov žalôb, pričom doterajšiu
právnu úpravu pomerne výrazne modifikuje. Naliehavý právny záujem podľa písm. c/ nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Podľa Rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo
49/2003, naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty
medzi stranami sporu, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným

právnym prostriedkom odstrániť; nie je pritom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla. Podľa Rozsudku
Najvyššieho súdu SR zo 6. decembra 2012, sp. zn. 5 Cdo 31/2011, právny záujem, ktorý je podmienkou
procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c) OSP (teraz § 137 písm. c/ CSP), musí byť
naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je
vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť

odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj
tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný
v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia
stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Procesná povinnosť preukázať, že v čase
rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho,

kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem,
musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi
stranami a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane
vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje
neistotu vzťahu strán sporu alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). Určovací návrh podľa §

137 písm. c/ CSP, podľa ktorého návrhom na začatie konania (žalobou) možno uplatniť, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem,
má spravidla preventívny charakter - jeho účelom je poskytnúť ochranu práva navrhovateľa skôr, než
dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétnyurčovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom s
daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v
jeho právnom vzťahu. Pri rozhodovaní o existencii naliehavého právneho záujmu musí súd posúdiť, či

podaný určovací návrh je procesne prípustným nástrojom ochrany práva žalobcu a či snáď o takomto
rozhodnutí o určovacom návrhu nebude musieť aj tak nasledovať iné konanie (pozri aj Rozhodnutie
Krajského súdu Trenčín, sp. zn. 17 Co 161/2007). Naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c/ CSP
je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý
je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť

(pozri Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. mája 2010, sp. zn. 2 Cdo 110/2009). Predpokladom
úspešnostižalobyourčenie,čituprávnyvzťahaleboprávoječinieje(určovaciežaloby),súpoprocesnej
stránke skutočnosti, že strany sporu majú vecnú legitimáciu a že na určení je naliehavý právny záujem.
Vecnú legitimáciu v konaní o určení, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, má ten, kto je účastný
právneho vzťahu alebo práva, o ktorom v konaní ide, alebo ktorého právnej sféry sa sporný právny vzťah
alebo sporné právo týka (Rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 20. mája 2015, sp. zn. 30 Cdo 366/2015).

15. Na pojednávaní konanom dňa 20. 3. 2018 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
k naliehavému právnemu záujmu poukázal na odôvodnenie návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. Uviedol, že žalobca nemá inú možnosť brániť sa voči fiktívnemu dlhu. Pokiaľ by žalobca
nepodal túto žalobu, žalovaný opätovne pristúpi k odpojeniu dodávok vody tak, ako to urobil pred

nariadením neodkladného opatrenia. U žalobcu nikdy nedošlo k žiadnej poruche, či havárii na potrubí,
kedy by unikala voda. Žiadna porucha odstraňovaná nebola, rovnako žiadnu poruchu nenahlasovali ani
susedia, napr. z dôvodu vytopenia a podobne.

16. Právny zástupca žalovaného poukázal na to, že žalobca doposiaľ neuviedol, čo žalovaný

porušil, žalovaný dal vyhotoviť nezávislej tretej strane v zmysle zákona 442/2002 Z. z. posudok,
ktorý vyhotovil Slovenský metrologický ústav, ktorý stanovil, že meradlo vyhovuje technickým a
metrologickým požiadavkám. Na základe meraní tohto vodomeru žalovaný vyhotovil faktúru. Uviedol,
že je pravdou, že žalovaný nedisponuje meračom, nakoľko po vykonaní znaleckého dokazovania bol
merač preciachovaný a namontovaný u iného spotrebiteľa. Žalovaný si splnil všetky povinnosti v prípade

reklamácie a zotrval na tom, že žalobca spotreboval namerané množstvo vody, ktorá mu bola dodávaná
a preto je povinný zaplatiť dlžnú sumu. Nie je úlohou žalovaného zisťovať, na čo spotreboval žalobca
vodu.

17. Na pojednávaní konanom dňa 13. 9. 2018 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu

uviedol, že čo sa týka vykonania súkromného znaleckého posudku, žalobca zistil, že z listín, ktoré má
k dispozícii, nie je možné vykonať znalecký posudok a rovnako ho nie je možné vykonať už ani na
vodomere, nakoľko bol preciachovaný. Poukázal na konanie žalovaného, ktorý už v čase, kedy vodomer
dal preciachovať, mal vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní, a teda svojím konaním zabránil
riadnemu skutkovému zisteniu veci.

18. Právny zástupca žalovaného poukázal na to, že žalovaný skutočne nereagoval na výzvu žalobcu zo
dňa 22. 9. 2016, pričom vodomer nepredložil žalobcovi, nakoľko mu zákon neukladá takúto povinnosť.

19. S poukazom na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 3 Cdo 63/2009 zo

dňa 25. 11. 2010, nie je vylúčené, aby v individuálnych prípadoch - so zreteľom na osobitné okolnosti
prejednávanej veci - sa povinná osoba domáhala návrhom na súde určenia, že nie je povinná plniť (resp.
že neexistuje dlh, ktorý by mala plniť).

20. Podľa § 3 ods. 1 a 2 OZ, (1) Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov

nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.
(2) Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú na to, aby
nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné
rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.

21. Výkon práva ako jeden zo spôsobov realizácie práva predpokladá uvádzanie noriem občianskeho
práva do života prostredníctvom subjektov občianskeho práva. Výkonom práva nie je protiprávne
správanie subjektov, aj keď ako právna skutočnosť môže mať za následok vznik, zmenu alebo zánikprávneho vzťahu. Z uvedeného vyplýva, že výkon práva musí byť právom dovolený (aprobovaný).
Pre výkon subjektívnych občianskych práv má zásadný význam ustanovenie odseku 1, podľa ktorého
výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu

zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných osôb a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Uvedené ustanovenie má v oblasti občianskeho práva závažný interpretačný i aplikačný dosah. Ide
predovšetkýmoustanoveniazakazujúcetakývýkonprávapovinností,ktorýbybolvrozporespravidlami
demokratickejspoločnostiajejmorálky,sprincípmiprávnehoštátuaobčianskejspolupatričnosti.Aktieto
zásady premietneme do vzájomného vzťahu subjektov občianskeho práva, ide o elementárnu slušnosť,

vzájomné rešpektovanie sa a potrebnú mieru tolerancie, a to všetko v spoločensky vhodnej miere a
únosnosti. Definícia dobrých mravov nie je nikde normatívne upravená. Pojmom dobré mravy možno
rozumieť pravidlá morálneho charakteru, aj keď za určitých okolností môžu nadobudnúť povahu právnej
normy. Prenikajú celým právnym poriadkom. Občiansky zákonník v tejto súvislosti používa viacero
pružnýchpojmov(napr."zneužitiepráva","verejnýzáujem","obohatenie","dobromyseľnosť","keďprávo
možno vykonať po prvýkrát", "núdza" atď.). Pri výklade takýchto pojmov treba vždy použiť interpretačné

pravidlo obsiahnuté v ustanovení § 3. V rôznych obdobiach a za rôznych okolností sa mravné pravidlá
hodnotia rozdielne, t. j. podliehajú zmenám v závislosti od konkrétneho spoločenského vývoja. Do
popredia teda nevystupuje ani tak subjektívny názor účastníka, ako spoločenské, objektivizované
hodnotenie.

22. Na základe uvedeného odôvodnenia a po vykonanom dokazovaní súd dospel k jednoznačnému
záveru, že žalobu podala aktívne vecne legitimovaná osoba proti pasívne vecne legitimovanej osobe,
pričom sa jedná o žalobu podľa § 137 písm. c/ CSP. S poukazom na odôvodnenie uvedené v bodoch 14.
a 19. tohto rozsudku je nutné konštatovať, že v danom prípade, ešte pred začatím konania samotného,
žalovaný odpojil žalobcu od prívodu pitnej vody, v dôsledku čoho si žalovaný nemohol vykonávať

základné hygienické návyky a nemal k dispozícii pitnú vodu, bez ktorej žalobca nemôže v dnešnej
dobe reálne existovať. Preto sa žalobca dôvodne domáhal aj nariadenia neodkladného opatreniam a
následne touto žalobou aj určenia, že nie je povinný plniť dlh voči žalovanému. S poukazom na §
3 OZ súd dospel k záveru, že konanie žalovaného v tomto spore bolo v rozpore s dobrými mravmi.
Žalovaný mal vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní, napriek tomu sporný vodomer preciachoval a

následne nainštaloval u iného odberateľa. To, že k namontovaniu došlo s odstupom deviatich mesiacov
od doručenia žaloby žalovanému nasvedčuje tomu, že žalovaný nebol odkázaný na použitie tohto
konkrétnehovodomeruaneexistovalaaniobjektívnaprekážka,prektorúbynemoholvodomerposkytnúť
na účely súdneho konania; takéto jeho konanie súd považuje za zneužitie svojho postavenia na trhu
a za znemožnenie akéhokoľvek vykonania dokazovania o tom, či žalovaný oprávnene vystavil faktúru

pod číslom XXXXXXXXXX a následne aj faktúru za preskúšanie meradla vo výške 114,46 eura (faktúra
číslo XXXXXXXXXX). Pokiaľ by sa žalobca touto žalobou nedomáhal určenia, že nie je povinný plniť
dlh voči žalovanému, súd vyjadruje presvedčenia, že pred uplynutím premlčacej doby by sám žalovaný
pristúpil k podaniu žaloby o zaplatenie fakturovanej sumy. Aj preto si žalovaný musel byť vedomý
toho, že predmetom konania bude posúdenie oprávnenosti fakturovania sumy 2955,08 eura za vodné,

stočné a zrážky a sumy 114,46 eura za úradné preskúšanie meradla. Aj v tomto kontexte je potom
postup žalovaného nepochopiteľný, účelový a súd preto dospel k záveru, že k takémuto postupu došlo
zámerne, aby nemohol byť meradlo znalecky a objektívne posúdené. Súd má pochybnosti o objektivite
metrologického posudku (č. l. 21 spisu), nakoľko takýto posudok nemá náležitosti znaleckého posudku,
čo znovu vedie k záverom, že súd by v každom prípade musel dať meradlo znalecky posúdiť, čo

však v súčasnej dobe už nie je možné. Týmto svojim konaním žalovaný znemožnil vykonať akékoľvek
dokazovanie v naznačenom smere.

23. Keďže žalovaný pristúpil k prerušeniu dodávky vody, zároveň však na súd nepodal žalobu o
zaplatenie fakturovanej sumy, žalobca sa dostal do stavu tiesne a do stavu právnej neistoty, ktorú

mohol riešiť jedine podaním žaloby podľa § 137 písm. c/ CSP vrátane negatórneho petitu žaloby.
Naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c/ CSP je daný, pretože tu existuje aktuálny stav objektívnej
právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a
ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Bez určenia podľa výrokov I. a II. by bolo právo
žalobcu ohrozené a jeho právne postavenie by bolo neisté. Premlčacia doba v prípade faktúry číslo

XXXXXXXXXX by uplynula dňom 21. 7. 2019 a v prípade faktúry číslo XXXXXXXXXX dňom 22. 8. 2019.
Až do tohto dňa (nakoľko žalovaný by mohol podať žalobou o zaplatenie napr. až dňa 20. 7. 2019) by
žalobca žil v neistote, či mu žalovaný bude dodávať pitnú vodu alebo nie, pričom súd zdôrazňuje potrebu
dodávok pitnej vody s ohľadom na dobu, ktorú žijeme a potreby, ktoré máme (hygienické návyky, potrebadodržiavania pitného režimu a pod.). Súd poukazuje na to, že týmto rozsudkom sa definitívne vyrieši
postavenie strán sporu, teda žaloba žalobcu nevytvára priestor na ďalšie súdne konania.

24. Súd z predložených listinných dôkazov nemal za objektívne preukázané, v akom množstve žalobca
naozaj odobral a odviedol vodu, nakoľko súd nemohol v dôsledku správania žalovaného vykonať
znalecké dokazovanie. V dôsledku toho potom súd nemohol ani preskúmať výšku fakturovanej sumy
ani dôvodnosť fakturácie úradného preskúšania meradla.

25. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu a výrokmi I. a II. určil, že
žalobcaniejepovinnýplniťdlhvočižalovanému.Keďžežalovanýnespochybnilvýpočetžalobcuohľadne
výšky sumy, ktorú nie je povinný platiť (2912,60 eura) z faktúry č. č. XXXXXXXXXX, súd v tejto časti
dokazovanie nevykonal, nakoľko sa dokazujú len sporné skutočnosti. Žalovaný spochybňoval žalobu
ako takú, v prípade, že jej súd vyhovie však tento výpočet nenapadol.

26. Súd zároveň zaviazal žalovaného aj na zaplatenie súdneho poplatku (výrok III.) za vydané
neodkladné opatrenie (uznesenie pod č.k. XXC/XXX/XXXX - XX zo dňa 24. 5. 2017), keď vyhovel
návrhužalobcunanariadenienedokladanéhoopatrenia,akoajzapodanúžalobu,keďžejejsúdvyhovel.
Žalobca vystupuje v tomto spore v pozícii spotrebiteľa, nakoľko žalovaný vo vzťahu k žalobcovi konal v
rámci svojho predmetu podnikania, pričom žalobca vystupoval v rámci tohto vzťahu ako fyzická osoba.

Z tohto dôvodu žalobca je v zmysle § 4 ods. 2 písm. za) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a poplatku za výpis z registra trestov oslobodený od súdneho poplatku, nakoľko sa domáha ochrany
svojich práv ako spotrebiteľ.

27. Podľa § 2 ods. 2 veta prvá zák. č. 71/1992 Zb., Ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho

žalobealebonávrhuvyhovel,zaplatípodľavýsledkukonaniapoplatokalebojehopomernúčasťžalovaný
alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

Podľa § 5 ods. 1 písm. g/ cit. zák., Poplatková povinnosť vzniká g) v ostatných prípadoch nadobudnutím
právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa povinnosť zaplatiť poplatok uložila v súvislosti s rozhodnutím

vo veci samej.

Podľa § 6 ods. 1 cit. zák., Sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku
(ďalej len "percentná sadzba") alebo pevnou sumou.

Podľa § 7 ods. 1 veta prvá a ods. 11 cit. zák., (1) Pri percentnej sadzbe je základom poplatku cena
predmetu poplatkového úkonu.
(11) Základ poplatku sa zaokrúhľuje na celé euro nadol.

Podľa § 7a cit. zák., Vypočítaný poplatok sa zaokrúhli s presnosťou na eurocenty tak, že ak suma

prevyšujúca celé číslo je
a) menšia ako 50, poplatok sa zaokrúhli na celé euro nadol,
b) rovná 50, poplatok sa nezaokrúhli,
c) väčšia ako 50, poplatok sa zaokrúhli na pol eura nadol.

Podľapoložky1písm.a/Sadzobníkasúdnychpoplatkov,zožalobyaleboznávrhunazačatiekonania,ak
nie je ustanovená osobitná sadzba, je súdny poplatok 6 %, z ceny (úhrady) predmetu konania, najmenej
16,50 eura, najviac 16 596,50 eura.

Podľa položky 1 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov, z návrhu na nariadenie alebo zrušenie

neodkladného opatrenia je súdny poplatok 33,- eur.

28. Súdny poplatok za podanú žalobu predstavuje 6 % zo sumy 2912,60 eura + 114,46 eura, t. j. zo sumy
3027,06 eura - podľa § 7 ods. 11 zaokrúhlene zo sumy 3027,- eur - t. j. 181,62 eura, podľa § 7a písm.
c/ sa potom zaokrúhľuje na sumu 181,50 eura. Súdny poplatok z návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia je určený pevnou sumou 33,- eur.

29. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pričom žalobca bol
v konaní plne úspešný. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásadaúspechu. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým
sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia
zhoduje so žalobným petitom, t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný

úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci
úspech nemala.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.