Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 29, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/24/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2617201046
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2617201046.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Boženy Husárovej a členov
senátu JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného v právnej veci žalobcu: INTERAGROS, a.s.
Piešťanská 3, Trnava, (predtým INTERAGROS VP, a.s., Prievozská 2/A, Bratislava,) IČO: 47 681 659,
zastúpený: LEGATE, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, proti žalovanému: Roľnícke
družstvo Častkov, so sídlom Častkov, IČO: 31 104 452, zastúpený: Advokátska kancelária POTOMA

& Co., s.r.o., Palisády 56, Bratislava, o zaplatenie 19.705,42 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu Senica č.k. 3Cb/3/2017 - 129 zo dňa 25.07.2018 t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie zastavil s poukazom na ust. § 144 a § 145 ods. 1 C. s. p. konanie, pretože žalobca
vzal žalobu v celom rozsahu istiny späť. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 256 ods.
1 C.s.p. k čomu uviedol, že zastavenie konania procesne zavinil žalovaný, a tak nárok na náhradu trov
konania prislúcha žalobcovi.

2. Proti rozhodnutiu prvoinštančného súdu o priznaní nároku na náhradu trov konania podal v zákonnej

lehote žalovaný odvolanie (č.l.143) a žiadal, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie zmenil a nárok
na náhradu trov konania priznal žalovanému. V odvolaní uviedol, že procesne nezavinil zastavenie
konania a neexistuje žiaden zákonný dôvod pre priznanie náhrady trov konania žalobcovi. Odvolateľ
argumentoval tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, čím je založený odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p. a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ako predpokladá

§ 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p. Žalovanú istinu síce žalobcovi dňa 28.04.2017 uhradil napriek
preukázateľným pochybnostiam o oprávnenosti nároku na zaplatenie žalovanej sumy a napriek riziku
vzniku prípadného bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu. Úhradu ale vykonal výlučne z
opatrnosti, žalobcu nepovažuje za vlastníka pohľadávky, ktorá je predmetom sporu vo výške 17.286,22
eur a vlastníctvo takejto pohľadávky je minimálne v danom prípade sporné. I keď istinu uhradil,
zastavenie konania nezavinil, nakoľko písomné dôkazy, ktoré predložil žalobca v konaní nepreukazujú,

že by na základe Zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 25.06.2014 došlo k prechodu žalobou uplatnenej
pohľadávky na žalobcu. Odvolateľ ďalej poukázal na to, že ani pohľadávka spoločnosti INTERAGROS,
s. r. o. voči žalovanému vo výške 17.286,22 eur nebola riadne v prílohe č. 3 k Zmluve o predaji časti
podniku špecifikovaná a preukázateľne v čase, ktorý bol podľa Zmluvy rozhodný, neexistovala. Žalovaný
teda preukázateľne plnil žalobcovi napriek pochybnostiam o oprávnenosti nároku uplatneného žalobou,
preto nemôže súhlasiť so záverom prvoinštančného súdu, že zastavenie konania zavinil.3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 06.12.2018 (č. l. 158), ktorý žiadal
rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Argumenty, ktorými žalovaný odôvodňuje opodstatnenosť
svojhoodvolaniaoznačilprerozhodnutieonárokunanáhradutrovkonaniaza nepodstatné.Žalobcamal

vo veci plný úspech tak v časti istiny a v časti príslušenstva čiastočne. Zastavenie konania jednoznačne
zavinil žalovaný svojim konaním, v dôsledku čoho žalobca zobral žalobu späť, ale výlučne a len v
súvislosti so správaním žalovaného, ktorý dlžnú sumu uhradil napriek tomu, že v odvolaní deklaruje
výhrady voči žalovanej istine. Jednoznačne to bol žalovaný, ktorý zavinil zastavenie konania, predmet
sporu už nie je možné preskúmavať meritórne. Žalobca po zaplatení dlžnej sumy musel žalobu zobrať

späť a po tomto úkone nemohlo už byť zisťované, či žaloba bola podaná dôvodne alebo nie. Ak žalovaný
dlžné sumy v rozsahu istiny a neskôr čiastočne i v časti úrokov z omeškania zaplatil, nemôže byť vec
meritórne prejednávaná, súd nemohol skúmať dôvodnosť uplatneného nároku, ani námietky voči žalobe
uvádzané žalovaným a tak je možné len skonštatovať, že zastavenie konania zavinil žalovaný, čím
je daný na priznanie nároku na náhradu trov konania v celom rozsahu žalobcovi dôvod vyplývajúci z
ust. § 256 ods. 1 C. s. p., ktorý vychádza z procesnej zodpovednosti strany sporu. V časti zostatku

príslušenstva zobral žalobu žalobca tiež späť vzhľadom na nehospodárnosť ďalšieho konania a výrazný
nepomer medzi výškou zostávajúcich úrokov z omeškania a nákladmi na právne zastúpenie.

4. K vyjadreniu žalobcu podal žalovaný odvolaciu repliku zo dňa 06.02.2019 ( č. l. 164), v ktorej navrhol
nepriznať žiadnej strane sporu náhradu trov konania. Zotrval na tvrdení, že žalobca nie je vlastníkom

pohľadávky voči žalovanému vo výške istiny 17.286,22 eur, minimálne vlastníctvo žalobcu k tejto
pohľadávke je sporné a v ostatnej argumentácii zotrval na skutočnostiach, ktoré už uviedol v odvolaní.

5. Žalobca v odvolacej duplike zo dňa 12.03.2019 (č. l. 169) poukázal na svoje vyjadrenie k odvolaniu
žalovaného, na ktorom zotrváva s tým, že v odvolacej replike žalovaný neuvádza žiadne nové

skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné reagovať. Tvrdenia žalovaného označil za hrubo skresľujúce a
nepravdivé a za danej skutkovej situácie, keď žalovaný uhradil žalovanú istinu i väčšiu časť úrokov z
omeškania nemal žalobca, ak nechcel byť v konaní neúspešný inú možnosť, ako zobrať žalobu späť.
K zaplateniu došlo po vydaní platobného rozkazu, preto je zrejmé, že zastavenie konania žalobca
nezavinil.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§ 356
C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ

použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. ) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
je správne a odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

7. Podľa § 387 C.s.p.
(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

(3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v
konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie vecnej správnosti výroku odvolaním napadnutého

rozhodnutia, ktorý musí vychádzať zo správne zisteného skutkového stavu, správnej aplikácie a
interpretácie príslušnej hmotnoprávnej normy na zistený skutkový stav, pri dodržaní ustanovení
procesného predpisu.

9. Podľa § 256 C. s. p.

(1) Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.(2) Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto
trov protistrane.

10.Vovyššiecitovanomustanoveníjeupravenázásadaprocesnejzodpovednostizazastaveniekonania
vspojenísozavinením.Ideosankčnúnáhradutrovkonania,ktorásaposudzujebezohľadunameritórny
výsledok sporu a ktorá by pri riadnom priebehu konania nevznikla, pretože vtedy by súd postupoval
podľa § 255 C.s.p., pri ktorom sa skúma úspech vo veci porovnaním žalobného petitu s rozhodnutím vo
veci samej. Zásada zodpovednosti za zavinenie upravená v ust. § 256 ods. 1 C.s.p. z pohľadu nároku

na trovy konania sa posudzuje výlučne z hľadiska procesného a platí, že ak jedna procesná strana
zaviní, že konanie musí byť zastavené, znamená to, že o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a ani
zistené, či žaloba bola podaná dôvodne a vzniká zásadne povinnosť druhej procesnej strane nahradiť
trovy konania. V tomto konaní je to žalovaná strana sporu, ktorá zavinila zastavenie konania, pretože
žalovaný dlh po začatí konania splnila, čím vyvolala na strane žalobcu potrebu späťvzatia podanej
žaloby. Pri takejto procesnej situácie už nie je možné zisťovať a posudzovať dôvodnosť podanej žaloby,

vykonávať dokazovanie zamerané na zistenie, či žalobca je skutočne majiteľom žalovanej pohľadávky,
ak ju žalovaný v priebehu konania dobrovoľne zaplatil. Argumenty, ktoré žalovaná strana uviedla v
odvolaní sú preto irelevantné. Odvolací súd na doplnenie správnosti rozhodnutia prvoinštančného súdu
poukazuje na pojem "procesné zavinenie", ktorý je v judikatúre stabilný a ktorý je možné použiť i
na aktuálny právny predpis. Procesné hľadisko zavinenia sa nevzťahuje na hmotnoprávnu dôvodnosť

žaloby, ktorá sa však v takomto prípade neskúma a neposudzuje. K uvedenému odvolací súd dáva do
pozornosti nález Ústavného súdu SR z 20. 03.2018 sp. zn. II. ÚS 569/2017, ktorý konštatoval, že ust.
§ 256 ods. 1 C.s.p. je z obsahového hľadiska v podstate zhodné so skorším § 146 ods. 2 O.s.p., ktorý
stratil účinnosť dňa 30. júna 2016, a niet dôvodu neaplikovať ustálenú judikatúru všeobecných súdov,
ktorá sa týka § 146 ods. 2 OSP.

11. Odvolacie dôvody, na ktoré poukazoval žalovaný sú vzhľadom na vyššie uvedené neopodstatnené,
na základe čoho odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti o nároku na náhradu trov konania
podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie
(§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Senát konajúceho súdu bolo uznesenie prijaté pomerom hlasov 3 : 0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

C.s.p.).