Rozsudok Judgement was issued on Thursday, March 28, 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/192/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611206357
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5611206357.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobkyne K.. Y. J., nar. X.

X. XXXX, trvale bytom Y., E.. L. XX, proti žalovanej R. U., rod. Y., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom F.-C.,
prechodne bytom F.-W. Y., L. U. XXXX/XX, zastúpenej splnomocneným zástupcom T. Y.Á., nar. XX. XX.
XXXX, bytom U. T. XX, v spore o zaplatenie 132,77 eura a zmluvnej pokuty vo výške 0,5 % denne zo
sumy 132,77 eura od 1. 9. 2008 do zaplatenia, s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a.

Žalovanej s a p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 14. 7. 2011, sa žalobkyňa domáhala

voči žalovanej zaplatenia 132,77 eura, spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,5 % denne zo sumy
132,77 eura od 1. 9. 2008 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 132,77
eura od 1. 9. 2008 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania, dôvodom splnenia záväzkov zo zmluvy o
pôžičke, uzatvorenej dňa 4. 7. 2008, podľa ktorej sa žalovaná zaviazala vrátiť pôžičku vo výške 265,55
eura najneskôr do 31. 8. 2008. Žalovaná vrátila pôžičku vo výške 132,77 eura, k uhradeniu zostávajúcej
sumy nedošlo, napriek písomným, aj telefonickým výzvam.

2. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanej žalobe, doručenom súdu dňa 3. 5. 2012, uviedla, že
žalobkyňa jej dala do podnájmu garsónku v Liptovskom Mikuláši. Spočiatku tam bývali traja, potom
tam bývala už len so svojím synom. Urobili aj druhú zmluvu. Žalobkyňa im sľúbila, že keď si dajú byt
vymaľovať a donesú si svoj nábytok, zľaví to z podnájmu. Kúpila si nový japonský televízor, domáci riad,
oblečenie. Keďže nemala dostatok prostriedkov, nemohla vymaľovať byt. Byt bol v zlom stave, pretekala
linka, upchával sa záchod. Keď jej dala žalobkyňa pôžičku, vtedy pracovala, potom firma skrachovala,
preto jej nemala z čoho vrátiť. Žalobkyňa ich vyzvala, aby sa vysťahovali, keď sa však vrátili do bytu,

našli veci na chodbe, nebol tam televízor, riad. Žiadala vrátiť hodnotu vecí, ktoré nechala v byte.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej, doručenom súdu dňa 18. 6. 2012, uviedla, že žalovanú
viackrát žiadala dlh splatiť, a to aj na splátky, pričom sa nejedná o výrazne vysokú sumu. Trvala na
vrátení požičanej sumy.

4. V písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 22. 3. 2018, žalobkyňa uviedla, že pôžička bola

dohodnutá písomne. So žalovanou sa dohodli, že byt zveľadí, a to vymaľuje, avšak túto povinnosť
porušila. Nie je pravda, že byt má nedostatky, pre ktoré by sa nedal užívať. K rozkradnutým veciam sa
vyjadriť nevie, nakoľko ona žiadne veci nevzala. V byte bolo niekoľko kusov starého nábytku. Žalovanámala byt vyprázdniť do 31. 7. 2008, avšak ešte v priebehu augusta 2008 v byte bývala, čím jej spôsobila
ďalšiu škodu vo forme ušlého zisku.

5. Splnomocnený zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že žaloba je protiprávna. Byt bol po
nasťahovaní žalovanej v zlom stave, steny boli čierne, záchod sa upchával. Žalobkyňa žalovanej
povedala, že keď byt vymaľujú, zníži im nájomné, čo sa nestalo. Jedného dňa našla žalovaná byt
zamknutý, bola vymenená zámka a do bytu sa nedostala. Žalobkyňa jej vyložila veci pred byt, zmizol
však televízor, skriňa, kuchynský kút, konferenčný stolík, synove knihy, doklady.

6. Žalobkyňa pri výsluchu uviedla, že žalovaná nejaký čas užívala jej byt. Zaplatila za ňu za 2 mesiace
za užívanie bytu, čo bolo približne 4000,- Sk mesačne. Sama žalovaná jej navrhla, aby to urobili ako
pôžičku. Reálne žalovanej dňa 4. 7. 2008 sumu 8000,- Sk neodovzdala. Žalovaná prišla do bytu v
polovici mája 2008. Po 2 týždňoch sa dohodli, že bude bývať v byte len so synom, nájomnú zmluvu
však nepodpísali. Žalovaná v byte bývala 2 mesiace. K poskytnutiu pôžičky došlo tak, že za žalovanú

za 2 mesiace zaplatila náklady stavebnému bytovému družstvu a náklady na elektriku a plyn. Žalovanej
požičala sumu 8000,- Sk na základe zmluvy zo 4. 7. 2008, reálne jej však prostriedky neposkytla na
ruku. Polovicu nákladov jej žalovaná zaplatila.

7. Žalovaná pri výsluchu pred dožiadaným súdom uviedla, že nájomnú zmluvu podpisovali ona, jej syn

T. I. a bratranec U. N.. Bratranec potom odišiel z bytu, preto sa uzatvorila druhá nájomná zmluva, ktorú
podpisovala len ona. Zmluva sa stratila. Byt mali vymaľovať, za čo im žalobkyňa sľúbila zníženie ceny
nájomného. Do bytu si kúpila televízor a nábytok. Nájomné nemohla platiť, nakoľko kupovala jedlo,
oblečenie, cestovné. Keď to nešlo, žalobkyňa ju vyzvala, aby sa vysťahovala. Mala voči žalobkyni dlh
približne 4000,- Sk. Rada by dlh uhradila, ale nemá z čoho. Požaduje, aby jej žalobkyňa zaplatila za

veci, ktoré mala v byte. Ústne sa so žalobkyňou dohodli, že jej požičia 4000,- Sk. Požičané peniaze
nedostala do rúk, ale žalobkyňa za ňu zaplatila nájom. Pravdepodobne na tých zvyšných 4000,- Sk si
robí nárok, ale v byte už nebola.

8. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nasledovný skutkový stav:

9. Žalobkyňa ako veriteľ a žalovaná ako dlžník podpísali dňa 4. 7. 2008 zmluvu o pôžičke, v ktorej sa
dojednali na poskytnutí pôžičky žalovanej dňom podpisu zmluvy vo výške 8000,- Sk. V čl. II. zmluvy
sa žalovaná zaviazala pôžičku vrátiť žalobkyni do 31. 8. 2008. V čl. IV. si účastníci zmluvy dojednali
povinnosť žalovanej zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % z dlžnej sumy za každý začatý deň

omeškania v prípadne nedodržania termínu splatnosti. Dňa 20. 2. 2009 a dňa 2. 6. 2011 vyzvala
žalobkyňa žalovanú na úhradu sumy 132,78 eura. Žalovaná zaplatila dňa 24. 7. 2008 žalobkyni 4000,-
Sk.Podľazálohovéhopredpisu,vystavenéhodňa18.12.2007StavebnýmbytovýmdružstvomLiptovský
Mikuláš, predstavovala výška zálohovej platby za služby spojené s užívam bytu žalobkyne od 1. 1. 2008
3151,- Sk. Žalobkyňa uhradila na účet Stredoslovenskej energetiky, a. s. dňa 12. 6. 2008 sumu 1600,-

Sk, dňa 25. 6. 2008 uhradila zálohovú platbu za užívanie bytu vo výške 104,59 eura, dňa 25. 6. 2008
zálohovú platbu vo výške 3,32 eura, dňa 25. 7. 2008 zálohovú platbu za užívanie bytu vo výške 104,59
eura a dňa 25. 8. 2008 zálohovú platbu za užívanie bytu vo výške 104,60 eura.

10. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené

podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

11. V súlade s citovaným zákonným ustanovením, na základe vyhodnotenia vykonaného dokazovania,
súd podanú žalobu zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobkyňa sa žalovaného

nároku domáhala dôvodom splnenia záväzkov zo zmluvy o pôžičke, ktorá mala byť uzavretá medzi
stranami sporu dňa 4. 7. 2008. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Zmluva o
pôžičke má reálnu povahu, preto sa na vznik záväzkového vzťahu zo zmluvy o pôžičke vyžaduje aj
reálne odovzdanie veci dlžníkovi. Vznik pôžičky predpokladá dohodu účastníkov zmluvy o podstatných

náležitostiach zmluvy, teda dohodu o záväzku veriteľa poskytnúť dlžníkovi dočasne druhovo určenú vec
a o záväzku dlžníka vrátiť vec rovnakého druhu. Samotná pôžička však vzniká až reálnym úkonom, a
to odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. V prípade uplatnenia nároku na vrátenie pôžičky je preto
žalobca povinný preukázať uzavretie zmluvy o pôžičke, poskytnutie pôžičky a nevrátenie pôžičky riadnea včas. Žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázala vznik pôžičky medzi
stranami sporu. Žalobkyňa síce predložila súdu listinu, označenú ako zmluva o pôžičke, v zmysle ktorej
mala poskytnúť žalovanej dňa 4. 7. 2008 pôžičku vo výške 8000,- Sk, k reálnemu odovzdaniu pôžičky

a tým aj k vzniku zmluvy o pôžičke však nedošlo. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 4. 7.
2008 listinu, označenú ako zmluva o pôžičke, podpísali, ani skutočnosť, že v uvedený deň, napriek
výslovnému ustanoveniu v zmluve o pôžičke, žalobkyňa žalovanej reálne sumu 8000,- Sk (pôžičku)
neodovzdala. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že k žalobkyňou tvrdenému poskytnutiu pôžičky
malo dôjsť tak, že žalobkyňa uhrádzala zálohové platby stavebnému bytovému družstvu za služby

spojené s užívaním bytu a zálohové platby za dodávky energií dodávateľom energií. Uvedené plnenie
však nie je možné považovať za poskytnutie pôžičky žalovanej. Záväzok voči dodávateľom energií a
voči stavebnému bytovému družstvu bol totiž záväzkom žalobkyne ako vlastníčky bytu, resp. účastníčky
zmluvného vzťahu zo zmluvy o dodávke energií a žalobkyňa nepreukázala, že by uvedené záväzky
bola povinná plniť žalovaná. Reálne teda žalobkyňa žalovanej pôžičku neposkytla, preto jej nevznikol
nárok na jej vrátenie. Je potrebné uviesť, že žalobkyňa jednoznačne skutkovo popísala uplatnený nárok

ako nárok na vrátenie pôžičky zo zmluvy o pôžičke, pričom súd bol uvedeným skutkovým vymedzením
nároku viazaný (na rozdiel od právneho posúdenia žalovaného nároku, ktorým súd viazaný nie je).
Aj napriek uvedenej skutočnosti, teda viazanosti súdu skutkovým vymedzením žalovaného nároku
v žalobe, by nebolo možné posúdiť žalovaný nárok ako nárok z iného právneho dôvodu (najmä z
titulu bezdôvodného obohatenia), keďže žalobkyňa vykonanými úhradami plnila svoje záväzky voči

stavebnému bytovému družstvu a dodávateľom energií, teda neplnila uvedené záväzky za žalovanú.
Navyše, žalovaná tvrdila, že so žalobkyňou si dojednali pôžičku 4000,- Sk, ktorú už uhradila. Z listinných
dôkazov, predložených žalobkyňou, mal súd preukázané, že ku dňu podpisu listiny označenej ako
zmluva o pôžičke uhradila zálohovú platbu za užívanie bytu len dňa 25. 6. 2008 vo výške 104,59 eura,
zálohovú platbu vo výške 3,32 eura a zálohovú platbu vo výške 53,11 eura (1600,- Sk). Ku dňu podpisu

listiny označenej ako zmluva o pôžičke teda žalobkyňa uhradila spolu sumu 161,02 eura, teda nie sumu,
uvedenú v zmluve o pôžičke, t. j. 265,55 eura (8000,- Sk).

12. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

13. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Keďže v spore bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, vznikol jej voči žalobkyni nárok na náhradu trov

konania, ktoré jej súd priznal v plnom rozsahu. V súlade s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde

Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,

ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.