Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, November 17, 2019

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/164/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616204158
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:5616204158.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci navrhovateľa E. B., nar. XX.

XX. XXXX, trvale bytom H. Ľ. XXX, t. č. bytom A. J. - R. J., H. J. XXXX/XX, proti: 1) matke maloletých
detí O. B., nar. XX. X. XXXX, bytom H. Ľ. XXX, 2) maloletému I. B., nar. X. XX. XXXX a 3) maloletému
A. B., nar. XX. X. XXXX, obidve maloleté deti t. č. v ústavnej starostlivosti v Centre pre deti a rodiny
Ružomberok, so sídlom, Ružomberok, Kalvárska 35, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, o návrhu na zapretie otcovstva, takto

r o z h o d o l :

Určuje sa, že navrhovateľ E. B., nar. XX. XX. XXXX, nie je otcom maloletého I. B., nar. X. XX. XXXX,
matke O. B., nar. XX. X. XXXX.

Určuje sa, že navrhovateľ E. B., nar. XX. XX. XXXX, nie je otcom maloletého A. B., nar. XX. X. XXXX,
matke O. B., nar. XX. X. XXXX.

Navrhovateľovi sa priznáva voči matke maloletých detí O. B. nárok na náhradu trov konania v rozsahu
1-ice z celkových trov konania.

Navrhovateľovi sa voči maloletému I. B. a voči maloletému A. B. nárok na náhradu trov konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na začatie konania, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 9. 6. 2016, sa
navrhovateľ domáhal zapretia otcovstva k maloletému I. B. a maloletému A. B., narodeným matke O.
B.Á.. V návrhu uviedol, že s matkou maloletých detí uzavrel manželstvo dňa XX. XX. XXXX. Nezhody
v manželstve vyvrcholili koncom roka 2011, kedy odišiel bývať k svojim rodičom. Tu sa dozvedel, že
jeho manželka porodila maloletého I. a následne maloletého A.. Dňa X. XX. XXXX bolo ich manželstvo
rozvedené. V čase rozhodnom pre počatie maloletých detí s matkou maloletých detí nesúložil, preto nie

je ich otcom.

2. Na pojednávaní navrhovateľ na podanom návrhu trval.

3. Matka maloletých detí na pojednávaní uviedla, že navrhovateľ nie je ich biologickým otcom,
biologickým otcom maloletých detí je R. J..

4. Kolízny opatrovník maloletých detí navrhol, po vykonaní znaleckého dokazovania, návrhu
navrhovateľa vyhovieť, keďže podľa výsledkov znaleckého dokazovania je jednoznačné, že nie je otcom
maloletých detí. Poukázal na to, že s rodinou začali pracovať od októbra 2013, pričom matka maloletých
detí už vtedy uvádzala, že navrhovateľ nie je biologickým otcom maloletých detí.5. Navrhovateľ pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že v roku 2012 bol v zahraničí a v manželstve v
tom období mali nezhody, nekomunikovali spolu. Keď sa zo zahraničia vrátil, bývalá manželka už bola

tehotnásmaloletýmI..Keďsaopätovnevrátilzozahraničia,opätovnebolatehotná.Dozahraničiaodišiel
v septembri 2012. Pred tým spolu nemali pohlavný styk asi pol roka. Už asi pol roka pred tým, ako išiel
do zahraničia, nebývali s matkou maloletých detí v spoločnej domácnosti. V apríli 2011, keď sa vrátil zo
zahraničia, ešte bývali v spoločnej domácnosti. Následne tvrdil, že zo spoločnej domácnosti odišiel asi
začiatkom roka 2011, a že naposledy mali pohlavný styk s matkou maloletých detí v roku 2010. Návrh

si podal vtedy, keď prišli papiere zo súdu, že má na deti platiť. O narodení maloletého I. sa dozvedel v
decembri 2012. Vedel, že otcom detí je R. J. a deti nie sú jeho.

6. Matka maloletých detí pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že s navrhovateľom mali naposledy
pohlavnýstyknaVeľkúnocvroku2010.Koncomroka2010navrhovateľodišielzospoločnejdomácnosti.
Vzťah s R. J. začala udržiavať v lete 2011, vo februári 2012 otehotnela s maloletým I.. Pokiaľ aj bol

navrhovateľ následne deti pozrieť, pohlavný styk spolu nemali. K odchodu navrhovateľa zo spoločnej
domácnosti nemohlo dôjsť koncom roka 2011, keďže už v lete 2011 mala vzťah s R. J..

7. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázaný nasledovný skutkový
stav:

8. V rodných listoch maloletého A.Š. B. a maloletého I. B. sú ako ich rodičia zapísaní E. B. a O. B..

9. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 9P/92/2015, mal súd

preukázané, že O. B.S. podala dňa XX. X. XXXX proti E. B. návrh na rozvod manželstva a na úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému I. B. a k maloletému A. B.. V návrhu navrhovateľka,
okrem iného, uviedla, že odporca sa už pred zhruba 4 rokmi odsťahoval zo spoločnej domácnosti ku
svojim rodičom. Pri výsluchu na pojednávaní dňa 2. 12. 2015 navrhovateľka uviedla, že odporca nie je
biologickým otcom maloletých detí, ktorým je R. J.. V spoločnej domácnosti nežijú 4 roky. Odporca pri

výsluchu na pojednávaní uviedol, že v spoločnej domácnosti nežijú 3-4 roky. Maloletý I. a A. nie sú jeho
deťmi. Rozsudkom zo dňa 2. 12. 2015, č. k. 9P/92/2015-37, bolo manželstvo O. B. a E. B. rozvedené a
súčasne bola o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému I. B. a maloletému A.Š. B.
schválená rodičovská dohoda. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29. 12. 2015.

10. Znalec H.. S.. O. T., C.. v závere znaleckého posudku číslo 23/2019 zo dňa 14. 10. 2019 uviedol,
že pri porovnaní vzoriek DNA pravdepodobného otca E. B. a maloletého dieťaťa Andreja Cevára bola
nájdenánezhodav9zo16sledovanýchgenetickýchmarkerov.Nazákladetýchtovýsledkovjeotcovstvo
E. B.Á. k maloletému I. B. jednoznačne vylúčené. Pri porovnaní vzoriek DNA pravdepodobného otca E.
B. a maloletého dieťaťa A. B. bola nájdená nezhoda v 8 zo 16 sledovaných genetických markerov. Na

základe týchto výsledkov je otcovstvo E. B. k maloletému A. B.S. jednoznačne vylúčené.

11. Podľa § 86 ods. 1 Zákona o rodine, manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o
skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť
na súde, že je jeho otcom.

12. Podľa § 87 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od
uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné,
možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.

13. Podľa § 88 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a
matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému.

14. Podľa § 119b ods. 1 Zákona o rodine, ak sa manžel alebo jeho opatrovník do 31. decembra
2015 dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že manžel je otcom dieťaťa, ktoré sa po 7.

septembri 2008 narodilo jeho manželke, môže manžel alebo jeho opatrovník na súde zaprieť, že manžel
je otcom tohto dieťaťa do 31. decembra 2018, ak sa v tejto veci nezačalo konanie pred 1. januárom 2016.15. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel,
nakoľko mal z vykonaného dokazovania preukázané, že je vylúčené, že by mohol byť otcom maloletého
A. B. a maloletého I. B.. Navrhovateľ aj matka maloletých detí vo svojom výsluchu zhodne uviedli, že

navrhovateľ nie je otcom maloletých detí, a že biologickým otcom maloletých detí je R. J.. Skutkové
tvrdenia navrhovateľa a matky maloletých detí, týkajúce sa ich intímneho spolužitia, ako aj časových
súvislostí ohľadne rozvratu ich vzťahov a odchodu navrhovateľa zo spoločnej domácnosti, sa však
rozchádzali. Vykonaným znaleckým dokazovaním bolo následne v priebehu konania jednoznačne
preukázané, že otcovstvo navrhovateľa k maloletým deťom je vylúčené, nakoľko bola zistená nezhoda

v 9 zo 16 sledovaných genetických markerov u maloletého I. B. a v 8 zo 16 sledovaných genetických
markerov u maloletého A. B.. Znalec v závere znaleckého posudku otcovstvo navrhovateľa k maloletým
deťom jednoznačne vylúčil. Už len okrajom súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ podal návrh na
zapretie otcovstva včas (do 31. 12. 2018), v súlade s prechodným ustanovením § 119b ods. 1 Zákona o
rodine, keďže o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom maloletých detí, ktoré sa narodili
po 7. 9. 2008 jeho manželke, sa dozvedel do 31. 12. 2015, pričom konanie sa na súde nezačalo pred

1. 1. 2016 (dňa 9. 6. 2016).

16. Podľa § 53 Civilného mimosporového poriadku, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v
konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali
vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

17. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd priznal navrhovateľovi voči matke maloletých detí
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 1-ice. V konaniach vedených podľa Civilného mimosporového
poriadku, ktorým konanie o zapretie otcovstva je, zásadne platí, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu ich trov (§ 52 Civilného mimosporového poriadku). Zákonné ustanovenie § 53 Civilného

mimosporového poriadku však umožňuje výnimočne, v taxatívne určených konaniach, a to aj vo
veciach určenia rodičovstva, priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti
účastníkom,ktoríúspechnemali,aktomožnospravodlivopožadovať.Súdmal preukázané,žeodmatky
maloletých detí, ktorá nemala v konaní úspech, možno spravodlivo požadovať, aby navrhovateľovi,
ktorý mal vo veci úspech, nahradila trovy konania v rozsahu 1-ice. Navrhovateľovi vznikli trovy konania

najmä v súvislosti s vykonaným znaleckým dokazovaním, na ktoré zložil preddavok, z ktorého bolo
vyplatené znalcovi znalečné. Súd mal preukázané, že vykonanie znaleckého dokazovania bolo v záujme
navrhovateľa aj matky maloletých detí, pričom ku jeho nariadeniu došlo najmä z dôvodu, že ich skutkové
tvrdenia ohľadne časových súvislostí intímneho spolužitia, rozvratu vzťahov a spolužitia v spoločnej
domácnosti sa rozchádzali. Voči maloletým deťom súd navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania

nepriznal, nakoľko nemal preukázané, že by to bolo možné spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v troch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku,
odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, v
odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku,

rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového
poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového
poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej
inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do

rozhodnutia o odvolaní.