Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, July 31, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/56/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3717209155
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3717209155.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MárieVrtochovejasudcovJUDr.

Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516 proti žalovanému U. H., bytom C., Y. XXX/
XX, o zaplatenie 693,22 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská
Bystrica č.k. 7Csp/203/2017-56 zo dňa 27. novembra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. m e n í tak, že žalovaný j e p o v i n n ý
zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 693,22 eur v úrokovej sadzbe 5,05 % ročne od 21.09.2018

do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti sa žaloba žalobcu z a m i e t a .

II. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 71,96%.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 693,22 eur (výrok I.), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.) a žalobcovi voči
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 69,58 % (výrok III.). Svoje rozhodnutie
právne odôvodnil s poukazom na § 657, § 52 ods. 1 a 4, § 53 ods. 1, 6 a 9, § 54 ods. 1 a 2, § 3 ods. 1, §
39, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1 a 2, § 2 písm. a), b) a d), § 9 ods. 2 písm. f) a k), §

11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov, § 255 ods. 1 a 2 CSP. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou
domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 693,22 eur spolu s 5,05% úrokom z
omeškania ročne od 10.05.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Z vykonaného dokazovania mal
zapreukázané,žedňa16.06.2014uzatvorilžalobcasožalovanýmŽiadosťoposkytnutierevolvingového
úveru/Zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver v sume 1.140
eur. Podľa zmluvy o úvere mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 36 mesačných splátkach v

sume 40,47 eur, pri RPMN 20,91 %, s ročnou úrokovou sadzbou 18,03% a s dohodnutým poplatkom
za poskytnutie úveru v sume 38 eur. Žalovaný porušil povinnosť splácať jednotlivé splátky riadne a
včas, dostal sa do omeškania s úhradou splátok č. 7, 8, 9, pričom žalobca listom - Oznámenie o
zosplatnení zo dňa 16.04.2015 upozornil žalovaného, že je v omeškaní s riadnym splácaním splátok
s tým, že žalobca eviduje voči žalovanému dlh 204,39 eur. Žalobca zároveň upozornil žalovaného,
že v prípade ak do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky o viac ako tri mesiace a uplynie 15
dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky vyplývajúce zo zmluvy, ktoré

sa majú stať splatnými až v budúcnosti. Uvedené oznámenie o zosplatnení si žalovaný prevzal dňa
22.04.2015, o čom svedčí doručenka predložená žalobcom. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi -zmluva o revolvingovom úvere č. 8500061908 zo dňa 16.06.2014 vyplýva, že dátum prvej
splátky úveru je 01.08.2014, dátum poslednej plátky je 01.07.2017, periodicita splácania je mesačnás dátumom splatnosti splátky v priebehu periódy splácania k 1. dňu, pričom uvedené oznámenie bolo
podpísané výlučne len žalobcom. Z vyjadrenia žalobcu, z úverovej karty klienta, ako aj z hore uvedených
údajovoschváleníúveruvyplýva,žežalovanémubolanaúčetreálneposkytnutásuma1.102eur,pričom

žalovaný do okamžitej splatnosti úveru zaplatil len 408,78 eur. Listom zo dňa 16.04.2015 žalobca zaslal
žalovanému oznámenie o zosplatnení, v ktorom upozorňuje žalovaného, že sa dostal do omeškania s
úhradou splátok č. 7,8,9, pričom s najstaršou splátkou je v omeškaní 74 dní a v prípade, ak sa dostane
do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky o viac ako 3 mesiace a uplynie 15 dní od doručenia
oznámenia, stanú sa splatnými všetky splátky. Žalovanému bolo Oznámenie o zosplatnení doručené

do vlastných rúk dňa 22.04.2015. Súd po preskúmaní zmluvy dospel k záveru, že zmluva neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. V zmluve absentuje údaj o termíne
splatnosti jednotlivých splátok. Konečná splatnosť úveru musí byť v zmluve identifikovaná tak, aby
bolo zrejmé, v ktorý konkrétny dátum konečná splatnosť nastala. Podľa dojednaní predmetnej zmluvy
bola konečná splatnosť určená počtom splátok „36“, bez identifikácie konkrétneho dátumu splatnosti
jednotlivých splátok, alebo identifikácie splatnosti poslednej splátky. Takéto dojednanie nemožno podľa

názoru súdu posúdiť ako dojednanie v súlade s § 9ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z.. Je pravda,
že žalobca dal žalovanému na vedomie oznámením zo dňa 16.06.2014, že dátum splatnosti prvej
splátky úveru je dňa 01.08.2014, dátum splatnosti poslednej splátky úveru je dňa 01.07.2017 a splatnosť
jednotlivých splátok je k 1. dňu toho ktorého mesiaca, takéto údaje však nie sú uvedené v žiadosti o
poskytnutierevolvingovéhoúveru,čoznamená,žeoznámeniejelenjednostrannýmprejavomžalobcovu

voči žalovaným, predmetná zmluva o úvere neobsahuje tieto obligatórne náležitosti. Navyše treba
zdôrazniť obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemožno nahradiť ani Zmluvnými
dojednaniami Zmluvy o revolvingovom úvere, nakoľko nie sú dojednaniami zmluvy, ide len o výklad
povinností zmluvných strán zo zmluvy. Keďže zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovanými je
zmluvou o spotrebiteľskom úvere, v ktorej absentujú náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona

č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver je v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z.
bezúročný a bez poplatkov. Z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti dlh žalovaných voči žalobcovi
predstavuje len sumu poskytnutých peňažných prostriedkov po odčítaní žalovaným už uhradenej sumy,
teda žalobcom uplatnenú sumu 693,22 eur. Keďže je žalovaný s úhradou dlžnej sumy 693,22 eur v
omeškaní, žalobca si žalobou zo dňa 14.11.2017 uplatnil popri dlžnej istine aj 5,05% úrok z omeškania

zo sumy 693,22 eur od 10.05.2015 do zaplatenia, nakoľko žalobca tvrdí, že si voči žalovanému uplatnil
právo na zosplatnenie úveru a preto v žalobe požadoval úrok z omeškania odo dňa 10.05.2015. Podľa
§ 565 Občianskeho zákonníka môže veriteľ pre omeškanie s niektorou splátkou žiadať splatenie celého
dlhu, len ak to bolo dohodnuté. Z Oznámenia o zosplatnení zo dňa 16.04.2015 vyplýva, že žalovaný bol
s úhradou najstaršej splátky v omeškaní 74 dní, pričom žalobca ako veriteľ iba upozornil žalovaného, že

ak sa dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky o viac ako 3 mesiace a uplynie 15 dní od
doručenia oznámenia, stanú sa splatnými všetky splátky. Ku dňu vyhotovenia Oznámenia o zosplatnení
z 16.04.2015 teda veriteľ ešte nebol oprávnený vykonať svoje právo podľa § 565 v spojení s §53
ods. 9 Občianskeho zákonníka, pretože žalovaný nebol aspoň v trojmesačnom omeškaní s niektorou
splátkou. Tento list teda nemohol viesť k zosplatneniu celého dlhu a existenciu iného listu (iného úkonu),

ktorým by veriteľ vyzval žalovaného na splatenie všetkých splátok, žalobca ani netvrdil, ani nepreukázal.
Pretože k zosplatneniu dlhu v zmysle § 565 a § 53 ods. 9 Obč. zák. nedošlo, veriteľ má nárok len na
jednotlivé splátky v lehote splatnosti. Rozhodným dňom pre určenie výšky úroku z omeškania je prvý deň
omeškania dlžníka, to znamená prvý deň omeškania dlžníka s úhradou jednotlivých splátok, nakoľko
nedošlo k zosplatneniu celého dlhu podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Keďže však súd už vyššie

ustálil, že v predmetnej Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere č.
8500061908 zo dňa 16.06.2014, absentuje údaj o konečnej splatnosti a splatnosti jednotlivých splátok,
súd žalobu v časti úrokov z omeškania z dôvodu nepreskúmateľnosti zamietol. O trovách konania súd
rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia istiny 693,22 eur
a ročného úroku z omeškania vo výške 5,05% zo sumy 693,22 od 10.05.2015 do zaplatenia. Ku dňu

vyhlásenia tohto rozhodnutia predstavujú úroky z omeškania sumu 124,38 eur. Súd žalobcovi priznal
istinu 693,22 eur a pokiaľ ide o zaplatenie úroku z omeškania v sume 124,38 eur, v tejto časti súd
žalobuzamietol.Pomerúspechuaneúspechužalobcubolteda84,79%(úspech)ku15,21%(neúspech).
Žalobca má preto proti žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 69,58% (84,79% - 15,21%)
trov potrebných na účelné bránenie práva.

2. Žalobca svojím odvolaním podaným včas napadol rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a
III. z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Namietal, že žaloba sa všeobecne považuje
za výzvu na zaplatenie. Nesplnenie povinnosti zaplatiť žalovanú sumu znamená, že žalovaný je vomeškaní s úhradou tejto sumy. Konkrétne preto, ak žalovanému je doručená žaloba a on neuhradí
žalovanú sumu ihneď po doručení, je v omeškaní so zaplatením od dňa nasledujúceho po doručení
žaloby. Súd prvej inštancie preto nesprávne rozhodol o zamietnutí nároku na úrok z omeškania v celom

rozsahu. Žaloba v konaní navyše preukázal výzvu, ktorou žalovaného vyzýval na zaplatenie dlhu, a to
predovšetkým listinou označenou ako pokus o zmier, z neho predsa vyplýva výzva na zaplatenie. Za
nesprávne považuje žalobca aj posúdenie, podľa ktorého v zmluve sa neuvádza ani konečná splatnosť
a ani splatnosť jednotlivých splátok. V súvislosti s uvádzaním termínu splatnosti splátky poukazuje na to,
že každá z uzavretých zmlúv uvedený údaj resp. spôsob jeho určenia obsahuje /čl. 2, bod 2.1 zmluvných

dojednaní tvoriacich súčasť a obsah zmluvy o úvere/. Ohľadom súdom prijatého záveru o neuvedení
termínu konečnej splatnosti tvrdí, že súd prvej inštancie v tejto otázke dospel k nesprávnemu záveru
a to z dôvodu, že (i) v zmysle výkladu Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 bráni únijné právo takému
výkladu vnútroštátneho práva, v zmysle ktorého je bezúročnosť úveru možné spájať s náležitosťou,
ktorú únijné právo neurčuje ako povinnú náležitosť zmluvy, (ii) súdna prax ohľadne uvádzania konečnej
splatnosti nie je jednotná a je preto neprípustné, aby nejednoznačný a sporný výklad zákona bol

na ťarchu sporovej strany a (iii) zmena zákona č. 129/2010 Z.z., ktorá je účinná od 01.05.2018 a
ktorá bola prijatá z dôvodu odstránenia nepresností implementácie smernice potvrdzuje fakt, že s
„konečnou splatnosťou“ nie je možné spájať žiadny následok. Ak by tento údaj a jeho uvádzanie malo
byť súčasťou ochrany spotrebiteľa, potom jeho vypustenie z ustanovení zákona je vlastne popretím
takéhoto cieľa, náležitosti zmluvy uvádzané v § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. nemajú konsenzuálnu povahu

a je plne v súlade s právnou úpravou (v mnohých prípadoch jej logickým dôsledkom), že sú určené
na základe iných údajov resp. spôsobom, ktorý priamo alebo sprostredkovane nadväzuje na dohodu
zmluvných strán. Súdny dvor EÚ svojím výkladom vymedzil dve podstatné skutočnosti, a to že s inou
náležitosťou akou je náležitosť uvedená v čl. 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES nie je možné spájať
záver o bezúročnosti, pretože takúto inú náležitosť nie je možné do vnútroštátnej úpravy ani uviesť.

Druhou skutočnosťou je, že bezúročnosť úveru je možné spájať len s náležitosťou, ktorá spochybňuje
možnosť posúdiť rozsahu záväzku spotrebiteľa (čo termín konečnej splatnosti či termín splatnosti
splátky nie je, pretože ten žiadny rozsah nedefinuje. Rozsah záväzku vymedzuje počet a výška splátky,
celková čiastka na splatenie a RPMN). Ak uvádzanie konečnej splatnosti úveru alebo termínu splatnosti
splátok bolo zo zákonnej úpravy vypustené, potom pri aplikácii znenia zákona do spomenutej novely

je potrebné zachovať požiadavku na eurokonformný výklad zákona. Žalobca poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/146/2017, rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Pfeiffer (C-397/01
až C-403-01) a vo veci Konstantinos Adeneler (C-212/04), Pupino (C-105/03). Súd prvej inštancie sa
po právnej stránke nesprávne vyporiadal s relevantnými skutočnosťami na základe ktorých je prípustný
záver o bezúročnosti úveru. Žalobca namieta aj skutkové závery súdu o tom, že uzavreté zmluvy

neobsahujú uvedenie konečnej splatnosti úveru. Požiadavka uvedenia termínu konečnej splatnosti
úverubolavposudzovanomzmluvnomvzťahusplnenáviacerýmispôsobmi,ato-určenímpodľadátumu
splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok, - spôsobom vyplývajúcim z
čl. 4, ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený
v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti /rozsudok Krajského súdu v

Prešove, č.k. 13Co/111/2014-166. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým záverom a vec
nesprávneposúdilajpoprávnejstránke.Záverobezúročnostiúveruodporujevykonanémudokazovaniu
a relevantným ustanoveniam právneho poriadku. Na záver navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu
prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobcovi prizná úrok z omeškania v súlade s podanou
žalobou a tiež plnú náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie.

3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa §
379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len "CSP")

a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť vo výroku II.
tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 693,22 eur v úrokovej sadzbe
5,05 % ročne od 21.09.2018 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti
žalobu zamietnuť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385
CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania

nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.5. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., odvolaním napadnutý nebol, a preto zostalo rozhodnutie
súdu prvej inštancie v tomto výroku právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté /§ 367
CSP/.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že na podklade Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o
revolvingovom úvere č. 8500061908 bola dňa 16.06.2014 medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným
ako dlžníkom uzavretá úverová zmluva (ďalej len „Zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru
vo výške 1140,- eur žalovanému, ktorý sa zaviazal úver splácať v splácať 36 mesačných splátkach vo

výške 40,47 eur, pri RPMN 20,91 %, s ročnou úrokovou sadzbou 18,03 % a s dohodnutým poplatkom za
poskytnutieúveruvsume38,-eur.Zbodu2.1.Zmluvnýchdojednaní,ktorétvoriasúčasťZmluvyvyplýva,
že zmluva RÚ (revolvingovom úvere, pozn. odvolacieho súdu) sa uzatvára na predtlačenom formulári
veriteľa. Vyplnená žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru, podpísaná dlžníkom, spoludlžníkom 1 a
spoludlžníkom 2 je návrhom na uzavretie zmluvy o RÚ. Zmluva o RÚ je uzatvorená a nadobúda platnosť
a účinnosť dňom podpisu dlžníka, spoludlžníka 1, spoludlžníka 2 a veriteľa. Dlžník vyplní do formulára

Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere ním požadovanú výšku
úveru a súhlasí s tým, že veriteľ je oprávnený po posúdení schopnosti dlžníka splácať úver výšku úveru
znížiť a schváliť iné parametre požadovaného úveru ako dlžník uviedol v bode 5. Žiadosti/Zmluvy bez
toho, aby to znamenalo porušenie povinnosti zo strany veriteľa. Podľa bodu 2.2. Zmluvných dojednaní
veriteľ je povinný odoslať dlžníkovi Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Oznámenie veriteľa

podľa predchádzajúcej vety bude okrem vyššie uvedeného obsahovať: číslo Zmluvy o RÚ, schválenú
výšku úveru vrátane meny, splatnosť úveru, výšku mesačnej splátky úveru, dátum splatnosti prvej
splátky úveru, dátum splatnosti poslednej splátky úveru, periodicitu splácania úveru, dátum splatnosti
splátky v priebehu periódy splácania, celkovú výšku úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov úveru,
priemernú hodnotu RPMN platnú ku dňu podpísania tejto Zmluvy o RÚ, schválenú výšku revolvingu,

zvýšenie celkovej výšky úveru po vykonaní revolvingu, výšku mesačnej splátky úveru po vykonaní
revolvingu, predpokladanú výšku RPMN úveru po vykonaní revolvingu, úverový limit, zmluvnú odmenu
zaposkytnutieúveru,ročnúúrokovúsadzbuúveru,zmluvnúodmenuzaposkytnutiekaždéhorevolvingu,
ročnú úrokovú sadzbu revolvingu, dátum nadobudnutia platnosti a účinnosti Zmluvy o RÚ. Žalovaný
porušil povinnosť splácať jednotlivé splátky riadne a včas, dostal sa do omeškania s úhradou splátok

č. 7,8,9 pričom žalobca listom - Oznámenie o zosplatnení zo dňa 16.04.2015 upozornil žalovaného, že
je v omeškaní s riadnym splácaním splátok s tým, že žalobca eviduje voči žalovanému dlh 204,39 eur.
Žalobca zároveň upozornil žalovaného, že v prípade ak do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky o
viac ako tri mesiace a uplynie 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky
vyplývajúce zo zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými až v budúcnosti. Uvedené oznámenie o zosplatnení

si žalovaný prevzal dňa 22.04.2015, o čom svedčí doručenka predložená žalobcom. V Oznámení
veriteľa o schválení úveru dlžníkovi je uvedený dátum splatnosti prvej splátky úveru dňa 01.08.2014 a
poslednej splátky úveru 01.07.2017, periodicita splácania je mesačná s dátumom splatnosti splátky v
priebehu periódy splácania k 1. dňu, pričom uvedené oznámenie bolo podpísané výlučne len žalobcom.
Z vyjadrenia žalobcu, úverovej karty klienta ako aj údajov o schválení úveru vyplýva, že žalovanému

bola na účet reálne poskytnutá suma 1102,- eur, pričom žalovaný do okamžitej splatnosti úveru zaplatil
len 408,78 eur.

7. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že predmetná Zmluva o
revolvingovom úvere č. 8500061908 zo dňa 16.06.2014 je zmluvou spotrebiteľskou, pričom zároveň aj

zmluvou na ktorú sa vzťahuje zákon č. 129/2010 Z. z o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej aj „zákon o spotrebiteľských úveroch“).

8. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, že predmetná Zmluva neobsahuje
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch

účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, a síce dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a
termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, z dôvodu ktorého je v zmysle § 11 uvedeného zákona
potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Tieto závery súdu prvej inštancie
považuje odvolací súd po preskúmaní veci za správne. Zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu
uzavretia úverovej zmluvy stanovil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí

podľa Občianskeho zákonníka, musí okrem iného obsahovať aj dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru /§ 9 ods. 2 písm. f)/. Pre prípad absencie
týchto náležitostí zákon stanovil, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov /§ 11 ods. 1 písm. b)/. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú strany uzatvorili, údaj otermíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru neobsahuje. Rovnako neobsahuje ani identifikáciu
konkrétneho dátumu splatnosti jednotlivých splátok. Pokiaľ žalobca v konaní poukázal na skutočnosť, že
takýto údaj obsahujú čl. 4 bod 4.5 zmluvného dojednania, ktoré sú súčasťou zmluvy, toto sa nezakladá

na pravde. Samotná zmluva uzatvorená medzi stranami v podstate zahŕňa vždy dve zmluvy, jednak
zmluvu o úvere, ktorou sa žalobca zaviazal žalovanému poskytnúť úver do sumy 1140,- eur a žalovaný
sa čerpaný úver zaviazal splácať v 36 mesačných splátkach po 40,47 eur, kde sa žiadny údaj o termíne
konečnej splatnosti úveru neuvádza. Potom je tu ešte, popri tzv. klasickom úvere, aj ďalšia zmluva o
revolvingovom úvere, na uzatvorení ktorej sa žalobca so žalovaným nedojednali, keď poskytnutá čiastka

revolvingu je podľa Zmluvy vo výške 0,00 eur. Z dokazovania vykonaného v spore súdom prvej inštancie
potom vyplýva, že medzi stranami sporu došlo len k poskytnutiu a čerpaniu tzv. klasického úveru a
nie ďalších revolvingových úverov. Ustanovenia zmluvných dojednaní, na ktoré žalovaný v konaní
poukazoval sa pritom týkajú len revolvingových úverov a aj samotný čl. 4 je nazvaný "Revolving", ktorý
ale žalobca žalovanému neposkytol a žalovaný ho nečerpal. Tieto ustanovenia zmluvných dojednaní
teda nič nemenia na závere, že Zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

9. Na uvedenom závere nič nemení ani Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Oznámenie
veriteľa o schválení úveru nemožno považovať za odstránenie prípadných nedostatkov v obsahu
zmluvy. Oznámenie o schválení úveru dlžníkovi je jednostranný právny úkon žalobcu, pričom Zmluva
je podpísaná tak veriteľom ako dlžníkom, teda právne relevantné je to, čo je uvedené v zmluve

ako dvojstrannom prejave vôle oboch účastníkov. Predmetné oznámenie má len charakter informácie
veriteľa o schválenom spotrebiteľskom úvere adresovanej dlžníkovi a nie je súčasťou návrhu alebo
akceptácie návrhu zo strany navrhovateľa, teda nie je súčasťou Zmluvy z dôvodu, že táto bola
uzatvorená skôr v súlade s čl. 13 Zmluvy riadnym vyplnením a následným podpisom tejto Zmluvy
všetkými zúčastnenými stranami.

10.Rovnakonazávere,žezmluvaorevolvingovomúvereneobsahujeúdajotermínekonečnejsplatnosti
úveru nič nemení ani to, že termín konečnej splatnosti úveru by bolo možné odvodiť od ďalších údajov
zmluvy, konkrétne od splatnosti splátok úveru /ktorá náležitosť v Zmluve taktiež absentuje/ a počtu
splátok úveru. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí musí obsahovať termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Zákon teda
striktne, jasne, zrozumiteľne a bez pochýb vyžaduje, aby termín konečnej splatnosť spotrebiteľského
úveru obsahovala zmluva o spotrebiteľskom úvere. V tomto prípade samotná zmluva neobsahuje
údaj konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, umožňujúci spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou
identifikovať tento termín. Nie je prípustné, aby si spotrebiteľ musel údaj o termíne konečnej splatnosti

úveru sám odvodzovať od iných zmluvných údajov. Takýto postup by neslúžil ochrane spotrebiteľa, pre
ktorú zákon náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovil.

11. Pokiaľ ide o posúdenie tejto náležitosti v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorú strany
uzatvorili, tu odvolací súd vzal pri svojom rozhodovaní do úvahy aj rozhodnutie Súdneho dvora EÚ z

9.11.2016 vo veci C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Biroóvej. Podľa odvolacieho
súdu však ani eurokonformným výkladom Smernice č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere,
ktorý poskytol vo svojom vyššie uvedenom rozhodnutí Súdny dvor, nemožno prelomiť úplne jasné
ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z. o bezúročnosti úveru v prípade neuvedenia termínu konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru /§ 9 ods. 2 písm. f)/. Zákonodarca v tomto ustanovení jasne deklaroval

požiadavku na uvedenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Odvolací súd nevidí dôvod
na odklon od vnútroštátneho predpisu, ktorý bol v čase uzatvorenia zmluvy stranami sporu platný a
účinný. Keďže v zmluve absentuje uvedenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru ako
požaduje vnútroštátna zákonná úprava, tento nedostatok spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Aj z predmetného rozhodnutia Súdneho dvora je zrejmé, že Smernica

č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere zakotvuje tzv. úplnú harmonizáciu a Slovenská
republika pri implementácii Smernice do zákona č. 129/2010 Z.z. povinnosť tzv. úplnej harmonizácie
porušila, pretože nesmela zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa
odchyľujú od ustanovení tejto Smernice. Uvedený konflikt medzi Smernicou č. 2008/48/ES o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a zákonom č. 129/2010 Z.z. však nie je možné riešiť priamou aplikáciou

predmetnej smernice. Jednalo by sa o tzv. priamy účinok smernice. Otázka priameho účinku smerníc,
konkrétne podmienok, za ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú normu práva Únie aplikovať priamo,
bezprostredne,naprípad,ktorýriešia,jeriešenývustálenejjudikatúreSúdnehodvoraEÚ.Vzásadeplatí
zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúcejednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom
stoja proti sebe výhradne jednotlivci a priamy účinok smerníc je tak v zásade možný len v spore medzi
jednotlivcom a štátom, kedy sa jednotlivec dovolá svojho práva vyplývajúceho zo smernice priamo

voči štátu ako subjektu zodpovednému za nesprávne implementovanie smernice. Uvedené právne
závery Súdny dvor EÚ potvrdil vo viacerých svojich rozhodnutiach /napríklad rozsudok z 26. februára
1986 vo veci Marshall, rozsudok zo dňa 05. októbra 2004 vo veci Pfeiffer, C-397/01 až C-403/01/. V
danom prípade tak priama aplikácia dotknutej smernice na vzťah medzi žalovaným ako spotrebiteľom
a žalobcom ako dodávateľom nie je možná.

12. Ďalšou otázkou je, či do úvahy neprichádza tzv. nepriamy účinok smerníc, ktorý spočíva v
eurokonformnom výklade dotknutého vnútroštátneho práva, ktorý sleduje dosiahnutie účelu, cieľa
smernice. Nepriamy účinok smerníc má však vždy svoj rozsah a svoje medze, ktoré sa nachádzajú
v rozsahu a medziach vnútroštátnych metód výkladu práva. Súdny dvor EÚ potom ešte sám stanovil
medze, ktoré súladný výklad má, hoci by sa opieral o uznanú vnútroštátnu metódu. V rozhodnutí

vo veci Adeneler, C-212/04 /rozsudok Súdneho dvora EÚ zo 4. júla 2006/ uviedol, že "povinnosť
vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných
ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a
zákazom retroaktivity, a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra legem vnútroštátneho práva (pozri
analogicky rozsudok zo 16. júna 2005, Pupino, C-105/03, Zb. s. I-5285, body 44 a 47)". Vzhľadom

na explicitné znenie zákona č. 129/2010 Z.z. v časti určenia termínu konečnej splatnosti úveru, nie je
výklad týchto zákonných ustanovení podľa záverov rozhodnutia Súdneho dvora EÚ z 9.11.2016 vo veci
C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Biroóvej možný. Takýto výklad by bol výkladom
práva contra legem a v podstate by viedol k nahradeniu vnútroštátneho práva predmetnou Smernicou.
V konečnom dôsledku by sa tak jednalo o výklad porušujúci všeobecné právne zásady, najmä zásadu

právnej istoty.

13. Odvolací súd preto dospel k záveru, že ani rozhodnutie Súdneho dvora EÚ z 9.11.2016 vo veci
C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Biroóvej na správnosti výkladu a aplikácie zákona
č. 129/2010 Z.z. ako ho predostrel v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie nič nezmenilo.

14. Súd prvej inštancie preto správne, v súlade s vykonaným dokazovaním, uzavrel, že predmetná
zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená stranami sporu neobsahuje údaj o termíne konečnej
splatnosti úveru. Túto skutočnosť potom súd prvej inštancie správne právne posúdil a dospel k
správnemu záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru čerpaného žalovaným od žalobcu a

vychádzajúc z toho, že žalobca poskytol žalovanému reálne plnenie vo výške 1102,- eur a žalovaný
doposiaľ zaplatil 408,78 eur, je povinnosťou žalovaného zaplatiť žalobcovi 693,22 eur /výrok I./

15. Úroky z omeškania patria veriteľovi ak si dlžník nesplní svoj peňažný dlh riadne a včas a dostane
sa tak do omeškania /§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka/. Dlh nie je splnený riadne ak sa nesplní vo

všetkých náležitostiach stanovených o predmete, spôsobe, mieste plnenia, ak sa neplní tomu, komu sa
plniť malo a pod. /559 a nasl. Občianskeho zákonníka/. Dlh sa nesplní včas, ak sa nesplní v čase jeho
splatnosti, ktorý je určený podľa dohody, právneho predpisu, rozhodnutia alebo prvého dňa po tom, čo
bol dlžník o plnenie veriteľom požiadaný /§ 563 Občianskeho zákonníka/.

16. V prejednávanej veci si žalobca od žalovaného uplatňoval úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka vo výške stanovenej podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky
č. 87/1995 Z.z. a to v úrokovej sadzbe 5,05 % ročne, ktorý úrok z omeškania žiadal priznať zo sumy
693,22 eur od 10.05.2015 do zaplatenia.
17. Ako zistil vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie, z Oznámenia o zosplatnení zo dňa

16.04.2015vyplýva,žežalovanýbolvomeškaníkudňu16.04.2015sosumou204,39eurazároveňbols
úhradou najstaršej splátky v omeškaní 74 dní, pričom žalobca ako veriteľ upozornil žalovaného, že ak sa
dostanedoomeškaniasúhradouktorejkoľveksplátkyoviacako3mesiaceauplynie15dníoddoručenia
oznámenia, stanú sa splatnými všetky splátky, v závislosti od čoho súd prvej inštancie konštatoval, že
ku dňu vyhotovenia Oznámenia o zosplatnení z 16.04.2015 veriteľ /žalobca/ nebol oprávnený vykonať

svoje právo vyhlásiť predčasne mimoriadne splatnosť poskytnutého úveru z dôvodu, že žalovaný nebol
aspoň v trojmesačnom omeškaní s niektorou splátkou /§ 565 Občianskeho zákonníka v spojení s §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka/. Záver súdu prvej inštancie o neplatnom mimoriadnom zosplatnení
poskytnutého úveru žalobcom v podanom odvolaní nebol spochybnený.18. Napriek zisteniu, že v predmetnej Zmluve absentuje údaj o konečnej splatnosti a splatnosti
jednotlivých splátok, súd prvej inštancie nesprávne žalobu v časti úrokov z omeškania z dôvodu

nepreskúmateľnosti zamietol v celom rozsahu. Žalovaný sa zaviazal splácať poskytnutú sumu v
mesačných splátkach po 40,47 eur. Deň splatnosti splátok však v Zmluve určený nebol. Určený bol
až v liste žalobcu označenom ako Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Táto listina však
neobsahuje akceptáciu dlžníkom. Preto ju v časti dohody o splatnosti dlhu je možné považovať za
nový návrh na uzavretie zmluvy, ktorý by musel na jeho platnosť žalovaný akceptovať (§ 44 ods.

2 Občianskeho zákonníka). Keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere má povinnú písomnú formu, aj
táto akceptácia by musela byť písomná. Preto odvolací súd tiež dospel k záveru, že splatnosť dlhu
žalovaného nebola riadne dohodnutá. Splatnosť preto nastala deň nasledujúci po tom, čo žalobca vyzval
žalovaného na plnenie.

19. Žalovaný bol vyzvaný na plnenie až v žalobe, ktorá mu bola doručená dňa 19.09.2018. Plniť mohol

dobrovoľne nasledujúci deň a preto je v omeškaní od 21.09.2018. Poukaz žalobcu v podanom odvolaní
na listinu označenú ako pokus o zmier, z ktorej má vyplývať výzva na zaplatenie a z ktorej by bolo
možné špecifikovať rozsah nároku na úroky z omeškania, nemožno vziať v konaní pri rozhodovaní o
nároku na úroky z omeškania na zreteľ z dôvodu, že takýto dôkaz nebol v konaní vykonaný, resp.
žalobcom vôbec predložený a navrhnutý /§ 132 CSP/. S prihliadnutím na konštatovanú bezúročnosť

a bez poplatkovosť poskytnutého spotrebiteľského úveru odvolací súd nepovažoval za kvalifikovanú
výzvu na plnenie oznámenie zo dňa 16.04.2015 a to v dôsledku absencie špecifikácie plnenia vo výške
204,39 eur, na ktoré bol žalovaný vyzvaný /napr. istina, úroky, úroky z omeškania, poplatky/, keď z tohto
oznámenia nemožno bezpečne ustáliť výšku istiny, z ktorej by bolo možné priznať uplatnený úrok z
omeškania.

20. Odvolací súd má tak za to, že žalobcovi patrí popri dlžnej istine 693,22 eur (výrok I.) aj úrok z
omeškania zo sumy 693,22 eur v úrokovej sadzbe 5,05 % ročne od 21.09.2018 do zaplatenia a to podľa
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. V prevyšujúcej
častiuplatnenéhoúrokuzomeškaniazosumy693,22eurvúrokovejsadzbe5,05%ročneod10.05.2015

do 20.09.2018 odvolací súd nepovažoval žalobu z vyššie uvedených dôvodov za dôvodnú.

21. Na základe uvedeného odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo
výroku II. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 693,22 eur v úrokovej
sadzbe 5,05 % ročne od 21.09.2018 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej

časti uplatneného úroku z omeškania žalobu zamietol.

22. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s
§ 396 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a 2 CSP. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia
istiny 693,22 eur a ročného úroku z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 693,22 eur od 10.05.2015

do zaplatenia. Žalobca v konaní dosiahol úspech vo výške 85,98 % (súčet priznanej istiny vo výške
693,22 eur a úroku z omeškania vo výške 30,11 eur za obdobie od 21.09.2018 do 31.07.2019, t.j. 723,33
eur x 100 / súčet požadovanej istiny vo výške 693,22 eur a úroku z omeškania vo výške 148,08 eur
za obdobie od 10.05.2015 do 31.07.2019, t.j. 841,3 eur) a žalovaná vo výške 14,02 %. Čistý úspech
žalobcu tak predstavuje 71,96 % ( 85,98 - 14,02 ) v ktorom rozsahu priznal odvolací súd žalobcovi nárok

na náhradu trov konania proti žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).