Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, November 10, 2019

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10Csp/28/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619200932
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:5619200932.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia s.

r. o., so sídlom Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr.
Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanému M. K., nar. X. X. XXXX,
bytom J. O., I. XXX/XXX, v spore o zaplatenie 5484,88 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie o zaplatenie 707,59 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 707,59
eura od 21. 2. 2019 do zaplatenia, sa zastavuje.

Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 27. 3. 2019, sa pôvodný žalobca (Z. Ú.
K., a. s.) domáhal voči žalovanému zaplatenia 5484,88 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne od 21. 2. 2019 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že so žalovaným
uzatvoril dňa 13. 6. 2013 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty Z., a. s., na základe
ktorej mu poskytol kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet číslo XXXXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý
úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný

schválený úverový rámec vo výške 2400 eur a bol povinný platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške
80 eur. Dlžný zostatok je celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a
poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou
v súvislosti s poistením. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy, a to napriek jeho
viacerým výzvam. Pred odstúpením na vymáhanie vystavil ku dňu 17. 2. 2019 výpis z bankovej knihy s
konečným debetným stavom ku dňu 31. 1. 2019 vo výške 5484,88 eura.

2. V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 21. 8. 2019, žalobca uviedol, že žalovaný požiadal o aktiváciu
pôžičkovej karty D. dňa 6. 6. 2013. Žiadosť žalovaného bola bankou schválená dňa 13. 6. 2013.
Žalovaný začal úver čerpať dňa 24. 6. 2013. Listom zo dňa 6. 4. 2016 vyhlásil jeho právny predchodca
predčasnú splatnosť úveru, z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaným. Keďže úver, poskytnutý
žalovanému, mal charakter revolvingového úveru, nebolo možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť
výšku ročnej percentuálnej miery nákladov. V predloženej zmluvnej dokumentácii sa však nachádza
indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Žalovaný čerpal celkovo prostriedky vo výške

2740 eur a vykonal úhrady vo výške 2350 eur. Žalovaná suma pozostáva z istiny vo výške 2333,46 eura,
poplatkovvovýške189,61eura,štandardnéhoúrokuvovýške2443,83euraasankčnéhoúrokuvovýške
517,98 eura. Podaním súčasne vzal podanú žalobu v časti o zaplatenie 707,59 eura, predstavujúcich
poplatky a sankčný úrok, s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť a navrhol, aby bola žalovanémuuložená povinnosť zaplatiť mu 4777,29 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 21.
2. 2019 do zaplatenia.

3. Žalovaný nevyužil svoje procesné právo v zmysle zákonného ustanovenia § 167 ods. 2 Civilného
sporového poriadku a ku podanej žalobe sa písomne nevyjadril, hoci bol na to vyzvaný uznesením zo
dňa 18. 4. 2019, ktoré mu bolo doručené, spolu s podanou žalobou, dňa 29. 4. 2019.

4. Uznesením zo dňa 26. 9. 2019 súd pripustil, aby do konania na miesto pôvodného žalobcu vstúpila

obchodná spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., z dôvodu postúpenia žalovanej pohľadávky po začatí sporu.

5. V súlade so zákonným ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol, že vykoná
pojednávanie v neprítomnosti advokáta žalobcu, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie riadne a
včas doručené, a ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil pracovnou zaneprázdnenosťou a
hospodárnosťou konania a navrhol vykonať pojednávanie v jeho neprítomnosti a žalovaného, ktorému

bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené, a ktorý svoju neúčasť na pojednávaní
ospravedlnil rodinnými dôvodmi, pričom pojednávanie odročiť nežiadal.

6. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nasledovný skutkový stav:

7. Žalovaný dňa 6. 6. 2013 požiadal Z.Š. Ú. K., a. s. o aktiváciu pôžičkovej karty D., s výškou úverového
rámca 2400 eura, s výškou mesačnej splátky 80 eur a úrokovou sadzbou predstavovala 22,80 %
ročne. Z.N. Ú. K., a. s. žiadosť žalovaného akceptovala dňa 13. 6. 2013. V článku V. zmluvy bol uvedený
indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorá pri predpokladoch, že klient vyčerpá úver
platbou kartou obchodníka dňa 1. 5. 2015 vo výške schváleného úverového rámca, pri počte splátok 12,

prvá až predposledná splátka je 200 eur, posledná splátka je 526,50 eura, predstavuje 24,21 %. V článku
V.ods.2zmluvyboladojednanásplatnosťmesačnejsplátkyv15.deňvkalendárnommesiaci.Priemerná
hodnota RPMN predstavovala 26,62 % ročne. V článku V. ods. 35 obchodných podmienok pre vydanie
a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Z. Ú. K., a. s. v spolupráci so spoločnosťou
Consumer Finance Holding, a. s., bolo upravené oprávnenie veriteľa v prípade, že dlžník nezaplatí ani

na základe výzvy splátku úveru, vyhlásiť úver za predčasne splatný. Z výpisu z pôžičkovej karty D. mal
súd preukázané, že žalovaný čerpal výbermi z bankomatov spolu 2740 eur a zaplatil spolu 2350 eur.
Dňa 3. 2. 2016 bol žalovaný predžalobnou upomienkou vyzvaný na úhradu dlžnej sumy vo výške 240
eur a upozornený na možnosť zosplatnenia úveru v prípade neuhradenia splátky splatnej v mesiaci
december 2015. Dňa 6. 4. 2016 veriteľ oznámil žalovanému, že úver zosplatnil a vyzval ho na úhradu

dlžnej sumy v celkovej výške 2764,69 eura.

8. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.

9. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto

časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

10. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím
žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo

pojednávanie.

11. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie v časti o zaplatenie 707,59 eura,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 707,59 eura od 21. 2. 2019 do zaplatenia,
zastavil, nakoľko žalobca vzal podanú žalobu v uvedenej späť, pričom uvedený dispozitívny úkon

mu prislúchal. Keďže ku späťvzatiu žaloby v časti došlo pred začatím pojednávania, súd nezisťoval
stanovisko žalovaného ku späťvzatiu žaloby v časti, nakoľko aj jeho prípadný nesúhlas by bol právne
neúčinný.

12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je tona prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

14. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

16. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, t. j. k 13. 6. 2013, (ďalej len „zákon

o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

17. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou

o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

18. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere

musí mať písomnú formu.

19. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať
a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného
práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno

len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

20. Podľa § 879v Občianskeho zákonníka, konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo
spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.

21. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

22.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

23. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

24. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanú žalobu v zostávajúcej časti zamietol,
nakoľko mal preukázané premlčanie žalovaného nároku. Žalobca sa žalovaného nároku domáhal
právnym dôvodom splnenia záväzkov zo zmluvy o aktivácii pôžičkovej karty D., uzavretej so žalovaným.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné, že pôvodný

žalobca (Z. Ú.Á. K., a. s.) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili zmluvu o aktivácii pôžičkovej karty
D., v ktorej si dojednali poskytnutie úveru s výškou úverového rámca 2400 eur. Vzhľadom na skutočnosť,
že zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom, jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu.
Pôvodný žalobca pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej
činnosti, žalovaný, naopak, pri uzatváraní zmluvy konal ako fyzická osoba, nekonal v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo vyplýva najmä z označenia žalovaného v
zmluve. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy, sa jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nakoľko
predmetom zmluvy bol záväzok veriteľa poskytnúť spotrebiteľovi - žalovanému spotrebiteľský úver a
spotrebiteľ - žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové nákladyspotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa zákonného ustanovenia § 54a Občianskeho
zákonníka, v spojení s prechodným ustanovením § 879v Občianskeho zákonníka, v konaniach,
predmetom ktorých je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začatých po 5. 12. 2018,

nemožno vymáhať premlčané právo. V zmysle dôvodovej správy ku zákonu číslo 343/2018 Z. z.,
ktorým bol Občiansky zákonník doplnený o uvedené zákonné ustanovenia, sa vymáhaním premlčaného
práva rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie. Súd preto, vzhľadom na
skutočnosť, že medzi pôvodným žalobcom a žalovaným vznikol spotrebiteľský právny vzťah, skúmal
možnosťpremlčaniažalovanéhonárokuaktomutoprihliadolprirozhodovaní.Nakoľkomedzi pôvodným

žalobcom a žalovaným vznikol spotrebiteľský právny vzťah, v zmysle zákonného ustanovenia § 52
ods. 2 Občianskeho zákonníka, sa dĺžka premlčacej doby spravuje občianskoprávnymi predpismi, teda
je trojročná. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný si povinnosti vyplývajúce zo zmluvy
o úvere, a to povinnosť uhrádzať riadne a včas dojednané splátky, neplnil. Pôvodný žalobca preto
vyhlásil úver za predčasne splatný dňa 6. 4. 2016. Súd mal v konaní preukázané, že oprávnenie
pôvodného žalobcu žiadať splatenie celého úveru v prípade omeškania s úhradou splátky v zmysle

zákonného ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka bolo dojednané v článku V. ods. 35 obchodných
podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou
bankou, a. s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s. Zákonné ustanovenie § 103
Občianskeho zákonníka obsahuje osobitnú úpravu začatia plynutia premlčacej doby v prípadoch, keď sa
v dôsledku nesplnenia niektorej zo splátok stane zročným celý dlh v súlade so zákonným ustanovením

§ 565 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici, sp. zn. 16Co/34/2018, podľa ktorého: „Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka je teda
úpravou všeobecnou (lex generalis) a ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k nemu je
lex specialis, t. j. osobitnou úpravou, ktorá má pred aplikáciou všeobecnej úpravy prednosť. Preto, ak z
ustanovenia druhej vety § 103 Občianskeho zákonníka, ktorá predstavuje špeciálnu úpravu vyplýva, že

v prípade predčasnej splatnosti celého dlhu začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti tej splátky,
ktorá zosplatnenie celého dlhu vyvolala, a z ust. § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá je všeobecnou
úpravou, vyplýva odlišný režim určenia začiatku plynutia premlčacej doby, je zrejmé, že prednosť má
úpravadruhejvety§-u103Občianskehozákonníkaapočiatokplynutiapremlčacejdobybudeviazanýna
zročnosť tej splátky, ktorá zosplatnenie celého dlhu vyvolala.“ Súd poukazuje aj na rozsudok Krajského

súdu v Trnave, sp. zn. 26Co/276/2017, podľa ktorého: „Žalobca sa svojimi odvolacími dôvodmi celkom
míňa s podstatou § 103 Obč. zák., z ktorého zreteľne vyplýva dvojaké počítanie premlčacích dôb pri
dlhoch splatných v splátkach: premlčacia doba plynie samostatne vo vzťahu ku každej splátke, čo
vyplýva z prvej vety tohto paragrafu; ak sa však pre nesplnenie niektorej splátky stane splatným celý dlh,
plyniepremlčaciadobazvyškudlhuodsplatnostinesplatenejsplátky.Anivjednomprípadetedaneplynie

premlčanie od úkonu, ktorý žalobca v odvolací označuje ako „vyhlásenie splatnosti celého úveru“. Takýto
úkon svojím obsahom môže byť len úkonom podľa § 565 Obč. zák., teda prejavom veriteľa v prípade
omeškania s niektorou splátkou, že žiada aj splatenie zvyšného dlhu (tzv. strata výhody splátok). Ale
práve pre tento prípad druhá veta § 103 Obč. zák. jasne ustanovuje, že premlčacia doba zvyšného dlhu
plynie od splatnosti nesplnenej splátky, a nie od dátumu urobenia úkonu v zmysle § 565 Obč. zák.“

RovnakýprávnynázorvyslovilKrajskýsúdvTrnaveajvrozsudkusp.zn.26Co/158/2017.Prihliadajúcku
zákonnému ustanoveniu § 103 Občianskeho zákonníka, v súlade s vyššie citovanými právnymi názormi,
súd skúmal, kedy sa stala splatnou splátka úveru, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh
(zostatok úveru). Zákonné ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pre spotrebiteľské právne
vzťahy upravuje aj osobitnú požiadavku možnosti uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho

zákonníka,atouplynutielehotytrochmesiacovodnezaplateniasplátkyaosobitnýpostuppreuplatnenie
uvedeného práva, spočívajúci v povinnosti veriteľa upozorniť dlžníka na možnosť uplatnenia práva v
lehote nie kratšej ako 15 dní. Podľa právneho názoru Krajského súdu v Trnave, uvedeného v rozsudku
sp. zn. 26Co/158/2017: „Pri posudzovaní začiatku plynutia premlčacej doby je teda potrebné zistiť, s
ktorou konkrétnou splátkou bol dlžník v čase vykonania tohto práva zo strany veriteľa v omeškaní práve

tri mesiace (nie dlhšie) a od jej zročnosti potom plynie premlčacia doba zvyšku dlhu podľa § 103 O.z..“
Prihliadajúc k zákonnej úprave § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, aj v súlade s uvedeným právnym
názorom, mal súd preukázané, že pôvodný žalobca mohol využiť svoje právo úver predčasne zosplatniť
pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 15. 12. 2015, so zaplatením ktorej bol žalovaný ku dňu uplatnenia
právavzmysle§565Občianskehozákonníka(6.4.2016)viacakotrimesiacevomeškaní(ktoréuplynuli

15. 3. 2016; vo vzťahu ku ďalším splátkam splatným od 15. 1. 2016 ešte ku dňu 6. 4. 2016 neuplynuli tri
mesiace omeškania). Súd mal preukázané, že pôvodný žalobca dodržal povinnosť veriteľa upozorniť
dlžníka na možnosť predčasného zosplatnenia úveru v lehote nie kratšej ako 15 dní, a to predžalobnou
upomienkou zo dňa 3. 2. 2016. Keďže všeobecná trojročná premlčacia doba začala plynúť odo dňasplatnosti splátky splatnej dňa 15. 12. 2015, uplynula dňa 17. 12. 2018 (v zmysle zákonného ustanovenia
§ 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka, keďže posledný deň lehoty, t. j. 15. 12. 2018, pripadol na sobotu,
preto bol posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň). Nakoľko žaloba bola podaná na

súde dňa 27. 3. 2019, bol žalovaný nárok v čase jeho uplatnenia na súde už v celom rozsahu premlčaný.

25. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd priznal v spore v
celom rozsahu úspešnému žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Žalovaný bol úspešný aj v časti, v ktorej bolo konanie zastavené, nakoľko žalobca nepreukázal, že

ku zastaveniu konania v časti došlo zavinením žalovaného. V súlade so zákonným ustanovením §
262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,

aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.