Rozsudok Judgement was issued on Monday, June 17, 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 37P/230/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118213005
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Tisová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5118213005.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdŽilinavkonanípredsudkyňouMgr.SilviouTisovouvprávnejvecinavrhovateľky-manželky:

G. O., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX/X, Q.-R., právne zastúpená: Advokátska
kancelária Mestická, Slovíková, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 6, Žilina, IČO: 36 421 910 a manžel: A.
O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XX, Q., v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností
k maloletým deťom na čas po rozvode: K. O., nar. XX.XX.XXXX a M. O., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, takto

r o z h o d o l :

I. Manželstvo účastníkov konania uzatvorené dňa XX.X.XXXX v Žiline a zapísané v knihe manželstiev
Matričného úradu Žilina vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, r

o z v á d z a .

II. S c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu o úprave rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu na čas
po rozvode manželstva nasledovného znenia:

Mal. K., nar. X.X.XXXX, a mal. M., nar. X.X.XXXX, sa z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky.
Obaja rodičia budú mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok.

Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. deťmi:
- v párnom týždni od stredy od 16. hod. do nedele do 18. hod.,
- počas letných prázdnin v párnom týždni od predchádzajúcej nedele od 19. hod. do nedele v danom
týždni do 19. hod.
- počas vianočných prázdnin
o v párnom roku od 23.12. od 10. hod. do 30.12. do 18. hod.
o v nepárnom roku od 30.12. od 18. hod. do 6.1. do 18. hod.

s tým, že otec mal. deti prevezme a po ukončení stretnutia ich odovzdá v bydlisku matky.
Matka je povinná mal. deti na stretnutie pripraviť a zabezpečiť ich odovzdanie otcovi v mieste jej bydliska.

III. U p r a v u j e vyživovaciu povinnosť otca k mal. deťom na čas po rozvode manželstva nasledovne:

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. K. sumou 80 € a mal. M. sumou 100 €, mesačne
do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Návrhom doručeným súdu 6.9.2018 sa manželka domáhala rozvodu manželstva s odôvodnením, že
problémy v manželstve pretrvávali dlhšiu dobu, zo strany navrhovateľky došlo k citovému ochladeniua manželstvo je v súčasnosti formálne len kvôli deťom. V čase podania návrhu boli obaja manželia
nezamestnaní.Navrhovateľkabolapoberateľkoudávkysociálnehozabezpečeniepripráceneschopnosti
a manžel poberateľom dávky podpory v nezamestnanosti. Vo veci osobnej starostlivosti o mal. deti

požadovala ich zverenie do svojej starostlivosti a určenia výživného súdom.

2) Manžel s rozvodom manželstva súhlasil, ako aj so zverením mal. detí do starostlivosti matky. Výživné
navrhol vo výške 60 € na každé dieťa. Uviedol, že od septembra 2018 je zamestnaný, poukázal ďalej
na svoje výdavky a žiadal upraviť styk s mal. deťmi.

3) Kolízny opatrovník zistil, že v domácnosti matky sú vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť
o mal. deti.

4) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi týkajúcimi sa príjmov a výdavkov účastníkov konania, prípadne ich zdravotného stavu a

rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákona:

5) Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

6) Podľa § 23 ods. 1 - 3 Zákona o rodine
- súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak
vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno
očakávať obnovenie manželského spolužitia.
- súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o

rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
- súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti
manželov podľa § 18 a 19.

7) Podľa § 24 ods. 1 a 3 - 5 Zákona o rodine:

- v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté
dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí,
ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu,
alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

- rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda
musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
- súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho

výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s
druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvom rodičmi.
- súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá

na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné
informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

8) Podľa § 25 ods. 1 - 2, 4 Zákona o rodine:

- rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým
sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia
o rozvode.
- ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov
s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

- ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým
dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej
starostlivosti.9) Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine:
- plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti
nie sú schopné samé sa živiť.

- obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
- každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť
svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

- pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
- výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré
nie je nevyhnutné vynaložiť.

10) Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba

berie.

11) Základným predpokladom rozvodu manželstva je existencia vážneho narušenia a trvalého
rozvrátenia vzťahov medzi manželmi; toto narušenie nastáva predovšetkým vtedy, ak sa manželia
neriadia, resp. nemôžu riadiť vo vzájomnom správaní pravidlami vyplývajúcimi z cit. ust. § 18 až 20

Zákona o rodine. Zrušenie manželstva rozvodom však odôvodňuje len kvalifikované rozvrátenie vzťahov
medzi manželmi, ktoré má za následok, že manželstvo prestalo plniť svoj účel. Manželstvo nie je totiž
len právny stav či právny pomer, ale je aj životným spoločenstvom, ktoré sa má vyznačovať vzájomným
rešpektom, citovou náklonnosťou, úctou, dôverou, a pomocou; má vytvárať zdravé rodinné prostredie,
kde sa manželia vzájomne správajú ohľaduplne, majú porozumenie pre vzájomné potreby a osobitné

záujmy a prípadné rozpory vzniknuté pod vplyvom rôznych okolností sa snažia preklenúť vzájomnou
dohodou, resp. odpustením, t. j. aby sa vo všeobecnosti vytvorili priaznivé podmienky pre spolužitie a
realizáciu všetkých členov rodiny vrátane maloletých detí.

12) Manželstvo účastníkov konania uvedené atribúty nespĺňa, manželia sa citovo odcudzili, nezdieľajú

spoločnú domácnosť od októbra 2018, spoločne nehospodária ani intímne nežijú. Bola preukázaná
medzi nimi strata citových väzieb a dôvery. Tak, ako je manželstvo pri svojom vzniku dobrovoľným a
slobodným zväzkom, rovnako tak pri splnení základných podmienok podľa vyššie citovaných ustanovení
§ 22 a 23 Zákona o rodine nikoho nemožno proti jeho vôli nútiť zotrvať v manželstve, za predpokladu
kvalifikovaného rozvratu vzájomných vzťahov. Takéto jednoznačné a pevné rozhodnutie vyplynulo z

prednesu účastníkov, pričom nie je predpoklad zmeny ich postojov. Vzhľadom k uvedenému súd
manželstvo účastníkov konania rozviedol.

13) Pre úplnosť súd dodáva, že rozvodom manželstva nebudú poškodené záujmy maloletých detí,
nakoľkoanidoterajšiasituáciamedzimanželminespĺňalapodmienkyprirodzenéhorodinnéhoprostredia

tak, ako ho súd opísal už vyššie.

Úprava osobnej starostlivosti k mal. deťom a stretávania

14) Maloleté deti chodia na základnú školu, pre ktorých vývoj je veľmi dôležitá stabilita výchovného
prostredia. Toto zostane zachované tým, že maloleté budú zverené do osobnej starostlivosti matke;
na osobnej starostlivosti sa rodičia dohodli. Obaja rodičia naďalej zostanú zákonnými zástupcami
maloletých. Okrem uvedeného sa rodičia dohodli aj na úprave styku otca s maloletými v pravidelných
intervaloch tak, ako je uvedené v odseku II. výroku tohto rozsudku, ktorú dohodu súd vyhodnotil ako

za uzavretú v záujme maloletých, pretože rozsah stretávania zabezpečí rozvoj vzťahu s tým rodičom,
ktorému deti neboli zverené. Počas letných a vianočných prázdnin bola úprava styku dohodnutá
rovnocenne.Úprava výživného mal. detí

15) Súd v prvom rade zdôrazňuje, že za najdôležitejší parameter pre určenie výživného považuje

bežný príjem a majetkové pomery povinnej osoby s tým, že tento reálny stav konfrontuje s potenciálom
povinného rodiča. Výživné je totiž určené povinnému rodičovi na základe jeho možností a schopností.
Je síce zrejmé, že deti majú zdieľať životnú úroveň oboch rodičov, avšak samotná okolnosť, že rodič,
ktorému je dieťa zverené, má vyšší životný štandard alebo vyšší príjem, neznamená, že to povinného
rodiča zbavuje zodpovednosti a znižuje rozsah jeho vyživovacej povinnosti. Vyšší príjem môže byť (a

spravidla býva) totiž výsledkom lepšieho vzdelania, zvýšenej snahy pracovať alebo i pracovať na sebe
samom (viac pracovných aktivít a nadčasov, služobný postup na základe predchádzajúcich dobrých
výsledkov, neustále vzdelávanie a pod.). Preto by bolo nespravodlivé a demotivujúce, ak by snaha
a zvýšené úsilie jedného rodiča bola dôvodom na zníženie rozsahu vyživovacej povinnosti druhého
rodiča (najmä ak tento osobnú snahu nevyvíja). Okrem toho rodič, ktorému je dieťa zverené, sa o dieťa
aj osobne stará a zabezpečuje mu bytové potreby, čím si vyživovaciu povinnosť už plní naturálnym

spôsobom. V neposlednom rade je úplne bežné, že takýto rodič, ak má lepšie pomery, deťom dopraje
vyšší štandard bez ohľadu na to, aké výživné druhý rodič platí. V našej spoločnosti dokonca deväťdesiat
percent rodičov je ochotných sa uskromniť, aby mohli splniť potreby svojich detí.

16) Uvedený názor platí aj naopak; ak rodič, ktorému je dieťa zverené, má nižší životný štandard,

neznamená to, že by životný štandard detí nemohol byť zlepšený práve z výživného povinného rodiča,
ktorému to pomery dovoľujú. Zároveň však výživné oprávnených detí nemá byť určené ani použité na
plnenie potrieb iných osôb, a to ani rodiča, ktorý sa o deti osobne stará; tento nemôže na výživnom mal.
detí parazitovať.

17) S poukazom na uvedené súd teda konštatuje, že pomery oprávneného rodiča, do rúk ktorého sa
výživné platí, sú pri určovaní vyživovacej povinnosti sekundárne a nie je potrebné ich dokazovať v
takom rozsahu ako príjem a majetkové pomery rodiča povinného na platenie výživného. Súd preto pri
rodičoch, ktorí sa o deti starajú, zisťuje len ich bežný príjem a základné majetkové pomery, či majú ďalšie
vyživovacie povinnosti, avšak podrobné dokazovanie už ďalej nevykonáva.

18) Ďalším parametrom pre určenie výživného, ktorý súd pri určovaní výživného skúma, sú potreby
mal. detí. V tejto súvislosti súd vyslovuje názor, že v rámci dokazovania považuje za hospodárne a
účelné skúmať len tú okolnosť, či ide o dieťa v štandardnej sociálnej skupine alebo naopak, či dieťa
pochádzaz nadštandardnejsociálnejvrstvyalebožijevchudobnýchpomeroch(subštandard).Uvedené

súd vyhodnotí podľa pomerov zistených u rodičov. Súd nepovažuje za hospodárne, účelné ani potrebné
dokazovať výdavky mal. detí nad uvedený rozsah, nakoľko presnosť dokazovania je i tak relatívna, a
to z nasledovných dôvodov:

19) Na základe vlastnej praxe súd zistil, že aj keď každé dieťa je iné a má iné potreby, vo všeobecnosti

sú ich potreby - v určitom veku a v sociálnej skupine - v celkovom vyčíslení približne rovnaké, rozdiely
sú často len v jednotlivých položkách. Výnimku tvoria situácie, ak mal. deti majú výrazne zhoršený
zdravotný stav, prípadne, ak sú veľmi talentované a venujú sa nejakej nákladnej športovej či umeleckej
činnosti; v takom prípade je nutné podrobnejšie skúmanie, ktoré výdavky sú nevyhnutné na vynaloženie,
prípadne zodpovedať otázku, či si dieťa vzhľadom na pomery rodičov môže takúto nákladnú činnosť

dovoliť. V ostatných prípadoch pokiaľ niektoré dieťa má napr. vyššie nároky na stravu, je možné uvedený
zvýšený náklad kompenzovať zníženými výdavkami na iné položky, ako sú napr. ošatenie, záujmy,
kultúra a podobne. Veľmi veľa detí má dnes oslabenú imunitu, trpí alergiami, takže ide už o bežný
zdravotný stav. Ďalšie výdavky na zdravotnú starostlivosť variujú, či už je to zubný strojček, okuliare,
apod., a aj v týchto prípadoch je nutné potreby dieťaťa uhradiť len v primeranej výške, podľa pomerov

rodičov. Podobne je tomu pri záujmovej, vzdelávacej a rekreačnej činnosti. V konečnom dôsledku aj
oprávnené potreby dieťaťa môžu byť uspokojené len do takej miery a v takej kvalite, ktorá zodpovedá
životnej úrovni rodičov, tie isté potreby dieťaťa môžu byť uspokojované v rôznych štandardoch (tričko sa
dá kúpiť za 5 €, ale aj za 50 €), aj v niektorých prípadoch sa môže stať, ak nejde o nevyhnutnú potrebu,
že sa neuspokojí vôbec.

20) V poslednom období sa tak dokazovanie pri určení výživného začína podobať podrobnej
vyšetrovacej činnosti závažného trestného činu. Súd je v rámci svojej praxe konfrontovaný s
predkladaním dôkazov (pokladničných dokladov) už aj o tých najbežnejších potrebách dieťaťa ako jestrava, ošatenie, hygiena. Relevantnosť týchto dôkazov je limitovaná tým, že nedokazujú samy osebe,
či boli použité priamo na potreby mal. dieťaťa a neboli povedzme použité pre iného člena domácnosti.
Rovnakoječastomožnénamietaťichúčelnosťaprimeranosť;akživotnejúrovnidieťaťanezodpovedajú,

súd ich i tak nemôže akceptovať. Často sa tiež stáva, že povinný rodič pred skončením konania alebo
rozhodnutím vo veci platí len nevyhnutné výživné, alebo dokonca neplatí výživné vôbec, a teda druhý
rodič môže plniť potreby maloletých detí len v obmedzenom rozsahu, teda nie v takej miere, ktorá
zodpovedá oprávneným potrebám dieťaťa. V takých prípadoch teda rodič veci zakúpi, avšak reálne
nemôže preukázať vyššie výdavky, pretože ich nedokázal vynaložiť; ak by len na takomto základe bolo

určené výživné súdom, bolo by to nespravodlivé tak voči rodičovi, ktorý supluje vyživovaciu povinnosť
druhého rodiča, ako aj voči dieťaťu samotnému. Súd teda nemôže určovať výživné len na základe
predloženýchdôkazov,musívychádzaťzvlastnejpraxeasvojeúvahyooprávnenýchvýdavkochdieťaťa
korigovať tak, aby zodpovedali sociálnym pomerom účastníkov konania.

21) Súd má za to, že podrobné skúmanie nezodpovedá účelovému výkladu ustanovení § 62 Zákona o

rodine, ktoré ohľadne potrieb mal. dieťaťa ustanovuje len to, že dieťa sa má právo podieľať na životnej
úrovni rodičov. Preto ohľadne výdavkov dieťaťa súd považuje za hospodárne a účelné vykonávať
dokazovanie len do takej miery, či sa životná úroveň dieťaťa a jeho rodičov výrazne vymykajú zo
všeobecného priemeru spoločnosti alebo nie.

22)Súdtiežpoukazujenainústránkuveci,ktorásatýkasituácienasúdochavspoločnostivšeobecne.V
súčasnosti vládne spoločenský trend, že sa mimo manželstva rodí jedna tretina všetkých novorodencov
a každé druhé manželstvo sa rozvádza. Tým pádom sa rozhodnutie o úprave rodičovských práv
a povinností začína týkať štatisticky takého významného počtu mal. detí, že je nutné prijať určitý
úzus a štandard pri určovaní výživného z hľadiska rozhodovacej činnosti tak, aby neboli príliš veľké

rozhodovacie odlišnosti od sudcu k sudcovi a zároveň, aby pri takom počte vecí na rozhodnutie
konanie netrvalo neprimerane dlho. Je zrejmé, že podrobné dokazovanie zbytočne predlžuje konanie
a s ohľadom na už vyššie uvedené, výsledky dokazovania nemusia zodpovedať reálnemu stavu,
potrebám detí. Súčasne súd je názoru, že základným pilierom spravodlivosti je predvídanie práva
(súdneho rozhodnutia), a preto za podobných okolností by výživné malo byť určené rovnako. Bohužiaľ

zákonodarca na uvedené spoločenskú potrebu zatiaľ nereflektoval a všeobecnú normu v tomto smere
nevydal, ako je to napr. pri živnostníkoch, ktorí sú nad určitý príjem a podľa jeho výšky (bez ohľadu na
zisk) povinní platiť odvody do sociálnych fondov. Preto aj vo veci konajúca sudkyňa pristúpila k určovaniu
výživného v podstate tabuľkovým systémom, podľa príjmu povinného rodiča, počtu vyživovacích
povinností; ide o základné činitele ovplyvňujúce výšku výživného. Ďalej súd prihliada ku skutočnosti, či

povinná osoba vlastní nehnuteľnosť na bývanie. Súd je totiž názoru, že je rozdiel medzi rodičom, ktorý
už vlastní nehnuteľnosť vhodnú na bývanie a ktorý súčasne nie je zaťažený úverom na jej obstaranie,
a rodičom, ktorý si na zabezpečenie bývania úver vziať musel. Takýto majetok vplýva na možnosti
povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť, keďže ho odbremeňuje od podstatného výdavku. Ide
teda tiež o podstatnú okolnosť.

23) V danej veci deti nedosahujú štandard sociálnej skupiny, nakoľko ich rodičia nemajú (v priemere
spolu) aktuálne ani priemerný príjem; obaja však vlastnia nehnuteľný majetok. Maloletý K. ukončil 6.
ročník a maloletý M. 3. ročník základnej školy. Obaja navštevujú kurz anglického jazyka a výtvarnej
výchovy. M. navštevoval futbalový krúžok, avšak tento ukončil v novembri 2018. G. M. trpí na celiakiu,

preto sú u neho zvýšené náklady na stravovanie, ktoré sú čiastočne kompenzované sociálnou dávkou vo
výške 36 € za mesiac. Podľa praxe súdu a verejných štatistík dosahujú v štandardnej sociálnej skupine
bežné výdavky na dieťa na prvom stupni základnej školy 200 € a na druhom stupni základnej školy
250 € mesačne (bez bytových potrieb). Súd zistil (vzhľadom na aktuálne príjmové pomery rodičov) na
strane detí okolnosti, ktoré odôvodňujú nižšie vyčíslenie ich výdavkov. Mal. deti budú musieť kopírovať

aktuálne zníženú životnú úroveň svojich rodičov.

24) Matka bola evidovaná nezamestnaná, od 1. 6. 2019 nastúpila do práce na polovičný úväzok s hrubou
mesačnou mzdou 365 € s možnosťou získať pohyblivú mesačnú zložku mzdy vo výške 115 € brutto;
ďalej u ďalšieho zamestnávateľa pracuje na dohodu za mzdu 50 € mesačne brutto. Od 18. 10. 2018 do

17. 4. 2019 matka poberala dávku v nezamestnanosti v priemernej výške 398 € a v 10/2018 poberala
nemocenskú dávku 261 €; z dohody o pracovnej činnosti dosiahla za 03-05/2019 celkový čistý príjem
875,68 € netto. Matka má zhoršený zdravotný stav - trpí bolesťami chrbtice. Matka nie je vlastníkom
žiadneho nehnuteľného majetku, bývanie rodiny zabezpečuje u svojej matky; v tejto súvislosti je nutnéuviesť, že rodinný dom, v ktorom rodina býva, matka previedla na svoju matku darovacou zmluvou.
Uvedené odôvodnila tým, že dom bol evidovaný ako jej vlastníctvo, ale manžel si aktuálne nárokuje
z neho polovinu. Uvedený nárok manžel odôvodnil tým, že rodičovský dom bol nadobudnutý počas

manželstva - po smrti otca manželky a po dedičskom konaní kúpnou zmluvou od manželkinej matky,
pričom manželia sa dohodli, že manžel nebude na liste vlastníctva evidovaný. V tejto súvislosti súd
vyhodnocuje, že nebolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie za účelom zistenia eventuálnej platnosti,
resp. odporovateľnosti právneho úkonu, ktorým manželka previedla rodinný dom na svoju matku, keďže
bývanie je naďalej pre maloleté deti ako aj manželku v tejto nehnuteľnosti zabezpečené. Uvedené by

mohlo/malo byť predmetom osobitného civilného konania, a keďže na nehnuteľnosti neviaznu žiadne
záväzky či ťarchy, súd v konaní o určenie výživného nevidel dôvod nahrádzať/dopĺňať v tomto smere
dokazovanie.

25) Otec bol evidovaný nezamestnaný a poberal dávku v nezamestnanosti vo výške 30 € / deň od 1. 4.
2018. Od 1. 9. 2018 sa zamestnal ako rozpočtár v odbore kúrenie, voda a plyn s tým, že v danej práci

predtým nemal pracovné skúsenosti. Ako začínajúci rozpočtár dosahuje otec priemerný čistý príjem
522,50 € netto (10/2018 - 05/2019). V minulosti dosiahol inžinierske vzdelanie v oblasti prevádzky a
ekonomicky vodnej dopravy a pracoval ako ekonóm, vedúci správy budov, či pri vymáhaní pohľadávok;
od 11/2017 - 03/2018 otec dosahoval v dvoch zamestnaniach čistý príjem 700 €. Súd mal preukázané,
že predchádzajúce pracovné pomery skončili z dôvodov na strane zamestnávateľa, pričom zo strany

zamestnávateľa Slovenská plavba a prístavy a.s. bolo v októbri 2017 manželovi vyplatené odstupné
5.610 € brutto a v marci 2018 aj odstupné - dvojnásobná mzda od zamestnávateľa RIGHT POWER, a.s.
Vzhľadom na už uvedené okolnosti súd vyhodnotil, že aktuálny príjem otca je primeraný tomu, že nemá
dostatočnú prax v odbore, pričom predtým bol evidovaný nezamestnaný. Súd má za to, že je správne,
ak otec za daných okolností prijal aj pracovnú pozíciu s nižšou mzdou, s tým, že je predpoklad jeho

zvýšenia po uplynutí určitej doby.

26) Otec je vlastníkom dvojizbového bytu v Žiline, ktorý nadobudol darovaním od svojej matky; táto
naďalej v byte býva. V tejto súvislosti súd vyhodnocuje, že nie je možné od otca spravodlivo požadovať,
aby si zabezpečoval bývanie v tomto byte, pretože ho nadobudol od príbuzného bezodplatne a tento

tam naďalej využíva právo bývania. Inak je otec vlastníkom len staršieho osobného motorového vozidla.
Manžel aktuálne býva v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou, preto jeho náklady na bývanie
predstavujú 200 € mesačne. Otec nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

27) Čo sa týka spoločných prostriedkov na účte, ktorý je evidovaný na manželku, aktuálne zostatok

nepresahuje sumu 1.000 €. Jednotlivými výbermi od októbra 2018 do mája 2019 sa súd bude zaoberať
v rámci konania o úpravu výživného na mal. deti na čas do rozvodu manželstva.

28) Pri dvoch vyživovacích povinnostiach súd spravidla určuje výživné v rozsahu 25 - 33 % z čistého
príjmu povinnej osoby, podľa veku a potrieb detí s ohľadom na ďalšie plnenia a osobnú starostlivosť

o mal. deti ako aj majetkové pomery povinného rodiča. V danom prípade teda z uvedenej mzdy je
minimálne výživné na dve mal. deti spolu 130, max. 175 €. Súdu sa javí ako primeraná suma 180 €
vzhľadomnapredpokladzvýšeniapríjmuotcavdohľadnejdobe,prípadnebymoholdoplniťsvojpríjemaj
prípadnou brigádnou činnosťou. Ďalej súd prihliadol k tomu, že otec nadobudol byt v Žiline bezodplatne,
nie je teda zaťažený hypotekárnym úverom. Určitú časť výživného by otec mal byť schopný uhrádzať

aj zo zostatku spoločných finančných prostriedkov, ktoré mu zostanú po vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Taktiež súd prihliadol k tomu, že otec hradí aj poistenie mal. detí a poskytuje
im aj vecné plnenia a s deťmi sa pravidelne stretáva. Je však povinný zvýšiť svoje úsilie a získať
adekvátny príjem v dohľadnej dobe, a to aspoň v takom rozsahu, ako ho dosahoval predtým (700 €
netto). Súd pri určení konkrétnej výšky výživného na to-ktoré dieťa prihliadol k tomu, že maloletý M. ako

celiatik má podstatne vyššie náklady na stravovanie, preto aj výživné na jeho osobu súd určil vo výške
100 € mesačne a na mal. K.a následne vo výške 80 € mesačne.

29) Otec je povinný uvedené výživné uhrádzať do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje v
súlade s ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné sa platí v pravidelných opakujúcich

sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Výživné sa uhrádza k rukám matky, dokým maloleté
dieťa nenadobudne plnoletosť.30) Nakoľko neboli zistené osobitné okolnosti, pre ktoré by to bolo spravodlivé, žiadnemu z účastníkov
nebola priznaná náhrada trov konania podľa § 52 CMP.

31)Povyhlásenírozsudkusakolíznyopatrovníkvzdalprávapodaťvočinemuodvolanievcelomrozsahu
a manželka a manžel sa vzdali práva podať odvolanie voči výroku o rozvode manželstva a o nepriznaní
náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné.
Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku,

na Okresnom súde Žilina.

V odvolaní je potrebné uviesť:
- všeobecné náležitosti podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t. j.:
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,

čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
-vakomrozsahusarozhodnutienapáda;rozsah,vakomsarozhodnutienapáda,môžeodvolateľrozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,
- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a
- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
- neboli splnené procesné podmienky,

- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo
- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon
rozhodnutia.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže

do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do trochmesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska.