Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, October 30, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118260291
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:6118260291.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny

Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: SETCAR
s.r.o., so sídlom Rychvald 816, Česká republika,
IČO: 27 850 994, na území Slovenskej republiky konajúca prostredníctvom SETCAR s.r.o. - organizačná
zložka podniku zahraničnej osoby, Černík 386/4, Turany, Slovenská republika, IČO: 47 790 857, právne
zastúpeného advokátom R.. M. A., so sídlom
V. 4, Y., proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom
Štefanovičova 4, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 00 585 441, právne zastúpenému R.. S. W., so sídlom

H. nábrežie X/A, F.,
v spore o zaplatenie 158,40 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza č. k. 8Csp/61/2018-78 zo dňa 28. septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I., ktorým bola žalovanému
uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 158,40 Eur a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo
výške 40 Eur, p o t v r d z u j e.

V napadnutej časti vo výroku I., ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z
omeškania 9 % ročne zo sumy 158,40 Eur od 13.07.2016 do zaplatenia, odvolací súd m e n í rozsudok
súdu prvej inštancie tak, že v tejto časti žalobu zamieta.

V napadnutej časti vo výroku II. o nároku žalobcu na náhradu trov konania proti žalovanému m e n
í odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobcovi sa priznáva proti žalovanému nárok na
náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 54,2 %.

Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu
54,2 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu
158,40 Eur s úrokom z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 158,40 Eur od 13.07.2016 do zaplatenia,
náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,-Eur, všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia. Ďalej rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %. Rozhodol tak o nároku žalobcu, ktorý sa proti žalovanému domáhal zaplatenia 158,40

Eur s príslušenstvom a zaplatenia nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur.
Žalobca v žalobe tvrdil, že dňa 28.05.2016 došlo v T. ku škodovej udalosti spôsobenej na vozidle U.e. č.
T ktorá bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledkuuvedeného poškodenia bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb,
a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu,
v zmysle zmluvy o nájme č. 259 zo dňa 31.05.2016. Po ukončení nájmu žalobca poškodenému vystavil

faktúru č. 2016259 zo dňa 02.06.2016, ktorá bola splatná 16.06.2016 na celkovú sumu 278,40 Eur.
Oznámením o poistnom plnení z 27.06.2016 žalovaný oznámil poškodenému šetrenie škodovej udalosti
tak, že znížil sadzbu denného nájmu, čím priznal náklady vo výške 73,56 Eur. Poškodený uzatvoril so
žalobcom dňa 30.10.2017 zmluvu
o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej

z poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla spolu
s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Keďže žalovaný šetrenie poistnej udalosti ukončil dňa
27.06.2016 v zmysle § 11 ods. 7 Zákona o povinnom zmluvnom poistení /PZP/ sa dostal od 13.07.2016
do omeškania. Žalobca uviedol, že nárok na náhradu škody si uplatňuje v zmysle § 4 ods. 1, 2, § 15 ods.
1 Zákona o PZP a v zmysle § 442 ods. 1, 443 Občianskeho zákonníka a úrok z omeškania v zmysle
§ 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 1, 2, 3 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z.

a § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 citovaného nariadenia. Súd prvej inštancie
mal z dokazovania vykonaného oboznámením listinných dôkazov, a to oznámenia o postúpení spisu z
Okresného súdu Banská Bystrica, správy o nehode z 28.05.2016, zmluvy o nájme
č. 259 z 31.5.2016, faktúry č. 2016259, vyjadrenia X. s.r.o., dodatku č. 1 k zmluve
o nájme z 6/2015, oznámenia o poistnom plnení z 28.06.2016, výpočtu výšky plnenia za použitie

náhradného vozidla, faktúry FV160070 z 02.06.2016, zmluvy o postúpení pohľadávky z 30.10.2017,
oznámenia o postúpení pohľadávky, výpisu z OR žalovaného, odporu voči platobnému rozkazu,
vyjadrenia k odporu a zo všeobecných obchodných podmienok za preukázané, že dňa 28.05.2016 došlo
k dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo spoločnosti X. s.r.o. U. L.. Zo zmluvy o
nájme vyplynulo, že uvedenú zmluvu uzavrel SETCAR, s.r.o., IČO: 47 790 857 ako prenajímateľ

a X. s.r.o. pričom nájom bol dohodnutý od 31.05.2016 do 03.06.2016 za denné nájomné 58,-Eur.
Faktúrou č. 2016259 z 02.06.2016 dodávateľ, SETCAR s.r.o. so sídlom Turany nad Váhom vyúčtoval
voči X. s.r.o. ako odberateľovi cenu za prenájom náhradného vozidla V. L. za 4 dni 278,40 Eur. Z dodatku
k zmluve o nájme č. 259 z 30.05.2016 uzavretej medzi žalobcom ako prenajímateľom a nájomcom
vyplynulo, že v uvedenom dodatku prenajímateľ vyhlásil, že zmluvu o nájme uzatvorila v jeho mene

jehoorganizačnázložkapodnikuzahraničnejosoby,prostredníctvomktorejvykonávaprenajímateľsvoju
podnikateľskúčinnosťnaúzemíSlovenskejrepubliky,pričomnájomcavyhlásil,ženepresnosťoznačenia
prenajímateľa na zmluve o nájme nemala vplyv na jej rozhodnutie uzatvoriť zmluvu o nájme, a že bol
informovaný o tom, že prenajímateľ podniká na území SR prostredníctvom organizačnej zložky. Z listu
z 03.06.2016 označením „Účelovosť použitia náhradného vozidla“ prvoinštančný súd zistil, že náhradné

vozidlo bolo nevyhnutne použité na prepravu zamestnancov na stavby a na obchodné stretnutia. Z listu z
28.06.2016malpreukázané,žeuvedenýmlistomžalovanýzaslalspoločnostiSETCAR,s.r.o.oznámenie
o ukončení likvidácie poistnej udalosti s tým, že ukončil šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti
poskytnúť poistné plnenie. V liste žalovaný uviedol, že priznáva poistné plnenie
v čiastočnej výške 73,56 Eur. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky z 30.10.2017, uzavretej medzi

žalobcom ako postupníkom a X. s.r.o. ako postupcom mal súd prvej inštancie preukázané, že v čase
uzavretia zmluvy mal postupca peňažnú pohľadávku voči žalovanému, ktorý rieši škodu spôsobenú
vozidlom L. T vo výške 158,44 Eur z titulu jeho nároku voči poisťovni podľa § 4 Zák. č. 381/2001 Zb.,
pričom ide o náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej
súvislosti

s predmetnou škodou na vozidle L. U. T V bode 5 sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky
na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo sa podpisom
tejto zmluvy započítavajú, pričom SETCAR si bude pohľadávku podľa bodu 1 vymáhať vo vlastnom
mene a na vlastný účet. Z listu
z 30.10.2017 vyplynulo, že postupca zaslal žalovanému oznámenie o postúpení pohľadávky na žalobcu,

a to z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla. Z odporu
žalovaného podaného proti platobnému rozkazu vydanému v tejto veci a z vyjadrení žalovaného
v priebehu sporu vyplynulo presvedčenie žalovaného o tom, že on pri výpočte poistného plnenia
postupoval v súlade so zákonom a čo sa týka rozdielu medzi žalovanou škodou a poskytnutým plnením,
priznal žalobcovi poistné plnenie za nájom náhradného vozidla so zníženou hodnotou, pretože neuznal

dennú sadzbu poistného a dĺžku prenájmu. Namietol tiež požadovaný úrok z omeškania, keď tento mal
byť uplatnený podľa
§ 517 ods. 2 Obč. zák., a nie podľa Obch. zák., ďalej namietal platnosť zmluvy o nájme náhradného
vozidla, keďže túto zmluvu neuzavrel žalobca, ale jeho organizačná zložka a tvrdil, že žalovaný nie jev spore aktívne vecne legitimovaný. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po posúdení veci
z hľadiska hmotného práva - podľa
§ 4 ods. 2 písm. b), § 15 ods. 1, § 11 ods. 6, 7 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov, ako
aj podľa § 442, § 443 Obč. zák., § 13 ods. 5, § 261 ods. 1, 8 a § 369 ods. 1, 2 Obch. zák. dospel k záveru,
že v danom prípade je daná aktívna legitimácia žalobcu, keď mal preukázané, že na základe zmluvy o
postúpení a oznámení postúpenia žalovanému došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a
súčasne k úhrade predmetnej faktúry, čo nespôsobuje rozpor s ustanovením § 524 OZ, či neexistenciu

nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, nakoľko tento tu existoval v čase
uhradenia faktúry, a teda aj v čase postúpenia. Dôvodil tým, že zákonný nárok na náhradu nákladov
účelne vynaložených za prenájom náhradného vozidla voči žalovanému zostáva zachovaný,
azmenilasalenosobaoprávnenádomáhaťsauspokojeniapredmetnejpohľadávky.Čosatýkanámietky
žalovaného o neplatnosti nájomnej zmluvy, zdôraznil, že v danom prípade nesprávne označenie
účastníka právneho vzťahu v zmysle rozhodnutia NS ČR

2Cdon 386/1996 nespôsobuje samo o sebe neplatnosť právneho úkonu. Na odstránenie výkladových
nejasností bol uzavretý dodatok č. 1 k zmluve o nájme č. 259 zo dňa
31. 05.2016, z ktorého vyplýva, že organizačná zložka podniku zahraničnej osoby konala
v mene žalobcu ako aj vedomosť poškodeného o tom, s kým uzatvára predmetnú zmluvu. Konštatoval,
že samotný fakt, že v zmluve o nájme chýba označenie „vedúci organizačnej zložky“ ešte nespôsobuje

neplatnosť zmluvy, pričom v danom prípade za organizačnú zložku konal samostatne vedúci
organizačnej zložky a predmetné dokumenty podpísal vlastnoručným podpisom pod názov organizačnej
zložky. Bolo totiž preukázané, že predmetný dokument podpísal U. Q., ktorý podľa výpisu z Obchodného
registra je oprávnený konať v mene spoločnosti samostatne. Ako nedôvodnú vyhodnotil námietku
žalovaného o neuvedení počtu najazdených kilometrov v zmluve o nájme, pretože táto skutočnosť

jednak vyplýva z priloženej faktúry a pokiaľ ide o počet najazdených kilometrov, tento údaj je irelevantný,
nakoľko vozidlo je zapožičané na dni. V zmysle rozhodnutia
R 7/1992 a rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Mcdo 3/2015 súd prvej inštancie dôvodil tým, že
škoda spočívajúca vo vynaložení vyšších nákladov na vypožičanie osobného automobilu zo strany
poškodeného v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý

nemohol používať v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca
povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Preto konštatoval, že nájom vozidla
V. L. s fakturovaným denným nájomným za užívanie v rozsahu 4 dní je primeraným s ohľadom na
vzniknutú škodu na majetku poškodeného. Poukázal na to, že náhrada škody má plniť reparačnú funkciu
a má zaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy. S poukazom na rozhodovaciu prax iných súdov uviedol,

že neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal
v takomto prípade najlacnejšiu požičovňu. Čo sa týka účelnosti, žalobca v konaní preukázal, že užíval
náhradné vozidlo na nevyhnutný čas počas opravy svojho poškodeného vozidla za účelom prepravy
zamestnancov na stavby a obchodné stretnutia so zákazníkmi, čo súd prvej inštancie považoval za
účelné využitie náhradného vozidla vzhľadom na podnikateľskú činnosť poškodeného a jeho dennú

nevyhnutnosť užívania motorového vozidla. Preto nepovažoval za dôvodné krátenie poistného plnenia
o prevádzkové náklady vozidla počas prenájmu náhradného vozidla, pričom poukázal na závery, ktoré
vyplývajú z rozsudku NS SR sp. zn. 2Obdo/48/2012. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že uplatnenie
„amortizácie“ by bolo porušením zásady neminem-leadere - nikoho nepoškodzovať. Opačný prístup k
prejednávanej sporovej veci, ktorý by nezohľadnil vykompenzovanie škody v celom rozsahu v dôsledku

vynaložených nákladov žalobcom na opravu poškodeného vozidla, aby sa toto dostalo do stavu pred
poškodením, by bol podľa názoru prvoinštančného súdu v rozpore nielen
s ustálenou súdnou praxou, ale aj v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom k týmto záverom súd prvej
inštancie konštatoval, že žalovaný nepostupoval správne, ak pri likvidácii poistnej udalosti odpočítal od
nákladov na použitie náhradného vozidla i prevádzkové náklady vo výške amortizácie. Bol názoru, že

na daný záväzkový vzťah medzi poškodeným
a poisťovňou, ktorí sú podnikateľmi, sa aplikuje obchodnoprávny rámec v zmysle § 15 ods. Zák. o PZP
a § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, preto vzhľadom na omeškanie žalovaného, nakoľko podľa §
11 ods. 7 PZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania
potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie s predmetným dlhom,

dospel k záveru o opodstatnenosti nároku žalobcu na úroky z omeškania vo výške 9 % ročne odo dňa
13.07.2016 do zaplatenia, ako aj nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-Eur je v
zmysle § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 1, 2, 3 Nariadenia vlády č. 21/2013Z.z. a § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 citovaného nariadenia. Výrok o náhrade
trov konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP a plným úspechom žalobcu v predmetnom spore.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Napadnutý rozsudok označil za
nesprávny, nezákonný a arbitrárny. Predovšetkým namietol, že súd prvej inštancie sa nedostatočne a
nesprávne vysporiadal s absolútnou neplatnosťou právnych úkonov v predmetnom spore. Vychádzajúc
z označenia zmluvných strán v zmluve o nájme
č. 259 zo dňa 31.05.2016 kde je poškodený uvedený na strane nájomcu a SETCAR s.r.o. organizačná

zložka podniku zahraničnej osoby, Černík 386/4, 038 53 Turany,
IČO: 477 908 57, DIČ: 202 409 858 2, IČ DPH: SK 202 409 858 2 na strane prenajímateľa, totiž
nepochybne vyplýva, že písomnú zmluvu o nájme neuzavrel žalobca, ale jeho organizačná zložka,
bez odkazu na žalobcu, teda vo vlastnom mene. Je potrebné zdôrazniť, že organizačná zložka
zahraničného podniku nemá právnu subjektivitu a keďže písomnú zmluvu o nájme uzavrel subjekt bez
právnej subjektivity, takýto právny úkon je absolútne neplatný podľa § 38 ods. 1 Obč. zák. Takúto

neplatnosť nemožno odstrániť ani dodatočne, takže je nepochybné, že ani uzavretím dodatku č. 1 zo
dňa 04.08.2016 k predmetnej zmluve, ktorý mal uzavrieť žalobca s poškodeným v snahe odstrániť
uvedenýnedostatok,neodstránilasavadanedostatkuprávnejsubjektivitypriuzavretísamotnejzmluvyo
nájme. Následne aj faktúra vystavená na základe absolútne neplatnej zmluvy o nájme a splnomocnenie
zo dňa 01.02.2018 trpia rovnakými vadami ako samotná zmluva a je teda zrejmé, že dôsledkom

neplatne udeleného plnomocenstva je aj absencia splnenia procesných podmienok vedeného súdneho
konania, pretože právny zástupca žalobcu R.. M. A. podával žalobu bez existencie platného písomného
plnomocenstva. Taktiež aj zo zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú mal uzavrieť žalobca s poškodeným,
je zrejmé, že ju uzavrela organizačná zložka bez právnej subjektivity, preto aj zmluva o postúpení
pohľadávky je absolútne neplatným právnym úkonom. Dôsledkom tejto neplatnosti je potom nedostatok

aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v predmetnom spore. Žalovaný ďalej uviedol, že nedostatok vecnej
aktívnej legitimácie žalobcu vyplýva aj z toho, že ak mal poškodený záväzok voči žalobcovi spočívajúci
v neuhradenej faktúre za nájom motorového vozidla, potom poškodený predstavoval subjekt, ktorý
bol dlžníkom žalobcu, a preto nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení. Žalovaný
zdôraznil, že uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu

pohľadávky poškodeného na žalobcu, keďže pohľadávku žalobcu pred jej postúpením poškodený
žalobcovi neuhradil, a teda mu pohľadávka nevznikla. Poukázal na to, že postúpením došlo medzi
poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom vlastne k postúpeniu pohľadávky žalobcu,
čo je v rozpore s ust. § 524 Obč. zák. K úhrade faktúry, ktorú vystavil žalobca poškodenému, pritom
nemohlo dôjsť eventuálne ani na základe vzájomného zápočtu, ktorý mal byť realizovaný podľa bodu

5 zmluvy o postúpení, pretože z predmetného bodu 5 zmluvy vyplýva, že prejav vôle účastníkov tejto
zmluvy by najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky (aj keď podľa jeho názoru neexistujúcej), a až
následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený
nebol majiteľom pohľadávky voči žalobcovi pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť
na žalobcu a žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie

odplaty za postúpenie, ktorú by následne žalobca mienil použiť na započítanie. Súd prvej inštancie
preto pochybil, keď neprihliadol na ním namietané neplatné právne úkony, a žalobe vyhovel, pričom
naviac sformuloval aj nesprávny záver, podľa ktorého nemožno od sumy za prenájom motorového
vozidla odrátať prevádzkové náklady. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že záver prvoinštančného
súdu ohľadne amortizácie je v rozpore s konštantnou judikatúrou, v zmysle ktorej je nevyhnutné od

vynaložených nákladov na vypožičanie osobného motorového vozidla odpočítať náklady, ktoré by
poškodený inak vynaložil na prevádzku svojho motorového vozidla, ktoré nemohol používať v dôsledku
poškodenia. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za
vecne správny, zákonný a dostatočne odôvodnený s tým, že zotrval na všetkých svojich doterajších
tvrdeniach a stanoviskách. Tvrdenia žalovaného uvedené v odvolaní ohľadom neplatnosti zmluvy o
nájme, neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky
a nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie označil za nepreukázané a zjavne účelové. Zdôraznil, že

vadavoznačeníosoby,ktorájeúčastníkomprávnehoúkonu,nespôsobujesamaosebejehoneplatnosť,
pokiaľ možno spoľahlivo zistiť z obsahu alebo skutkových okolností, kto bol jeho účastníkom, pričom
poukázal na rozsudok NS ČR z 10.04.1997, sp.zn.2 Cdon 386/1996. Rovnako tak v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.09.2001, sp. zn. 7
M Obdo 2/2000 možno konštatovať, že samotné nepresnosti v označení účastníka zmluvy nespôsobujú
neplatnosť zmluvy, ak je nepochybné, kto zmluvu uzavrel. Práve za účelom odstránenia prípadných

výkladových nejasností alebo iného spochybňovania vôle zmluvných strán spojených s nepresným
označením prenajímateľa bol medzi žalobcom
a poškodeným uzavretý Dodatok č. 1 k zmluve o nájme, z ktorého jednoznačne vyplýva, že organizačná
zložka podniku zahraničnej osoby konala v mene žalobcu, ako aj vedomosť poškodeného o tom, s
kým uzatvára predmetnú zmluvu. Napokon aj zo samotného Oznámenia o poistnom plnení zo dňa

27.06.2016 vyplýva, že skutočnosti, ktoré žalovaný namieta, nemôžu byť sporné, keďže ich sám
žalovaný v rozhodnutí o ukončení likvidácie žalobcovi (resp. jeho organizačnej zložke) už raz potvrdil a
poskytol na jeho účet čiastočné poistné plnenie. Listinné dôkazy preukazujúce uvedené skutočnosti boli
predložené súdu a na tieto opätovne odkazuje. Tvrdenia žalovaného ohľadom absolútnej neplatnosti
zmluvy
o nájme, ako aj ďalších právnych úkonov sú preto neopodstatnené. Podľa § 13 ods. 5 ObZ vedúci

organizačnej zložky podniku alebo vedúci podniku zahraničnej osoby, ktorý je zapísaný do obchodného
registra, je splnomocnený za podnikateľa robiť všetky právne úkony týkajúce sa tejto organizačnej zložky
alebo podniku. Organizačná zložka nie je povinná mať základné imanie. Majetok organizačnej zložky je
majetkom zriaďovateľa, z čoho vyplýva že aj za záväzky organizačnej zložky je zodpovedný zriaďovateľ.
Z vyššie uvedeného ustanovenia vyplýva, že vedúci organizačnej zložky je splnomocnený robiť všetky

právne úkony týkajúce sa tejto organizačnej zložky. Keďže organizačná zložka nemá právnu subjektivitu
a je nedeliteľnou súčasťou zakladajúcej zahraničnej osoby, všetky jej záväzky
a dlhy sú súčasne záväzkami a dlhmi tejto zahraničnej osoby, čiže za ne ručí svojim majetkom. Samotný
fakt, že na zmluve o nájme pri podpise chýba označenie konajúcej osoby, ešte nespôsobuje neplatnosť
zmluvy ako aj ďalších žalovaným namietaných dokumentov. Podstatné je, že za organizačnú zložku

konal samostatne vedúci organizačnej zložky
a predmetné dokumenty podpísal vlastnoručným podpisom pod názvom organizačnej zložky podniku
zahraničnej osoby. Pokiaľ ide o splnomocnenie právneho zástupcu je nepochybné, že v danom prípade
právny zástupca koná v mene žalobcu SETCAR s.r.o. vo veci jeho organizačnej zložky podniku. Pokiaľ
ide o namietanú absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, žalobca zdôraznil, že skutočnosť,

že došlo k prevodu práva medzi ním, žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry,
nespôsobuje rozpor s ust. § 524 Obč. zák. alebo neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla. Uvedené zastrešuje predložená zmluva o postúpení pohľadávky, v
zmysle ktorej ako jedného dokumentu došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky.
Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených za prenájom náhradného vozidla voči

žalovanémutakzostalzachovaný,zmenilasalenosobaoprávnenádomáhaťsauspokojeniapredmetnej
pohľadávky. Akékoľvek tvrdenia žalovaného
o neexistencii predmetnej pohľadávky, rozpore so zákonom, či neplatnosti zmluvy
o postúpení pohľadávky sú preto neopodstatnené a účelové. Je potrebné zdôrazniť, že poškodený má
nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla od žalovaného. Takéto postúpenie

pohľadávky podľa ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov SR neodporuje zákonu. V danom
prípade išlo o odplatné odstúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomného zápočtu práva na
úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie, a nie so samotným
nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle zmluvy postúpený. Tvrdenie žalovaného, že prejav
vôle účastníkov smeroval najprv k cedovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu vzájomných

pohľadávokžalobcuapoškodeného,označilžalobcazazjavneúčelovéaničímnepodloženéazdôraznil,
že podľa predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený v rámci jedného dokumentu uhradil
predmetnú faktúru za nájom a súčasne postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči
žalovanému, čím v majetkovej sfére jeho, žalobcu došlo k úbytku. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného
ohľadne odpočtu nákladov, ktoré by poškodený inak vynaložil na prevádzku svojho vozidla, ak by k

jeho poškodeniu nedošlo, toto tvrdenie označil za neopodstatnené, pretože prevádzkové náklady nie
sú súčasťou nájomného a poškodený ich musí vynaložiť rovnako aj počas doby prenájmu náhradného
vozidla. Z povinného zmluvného poistenia sa hradí skutočná škoda, teda hradí sa to, o čo sa majetok
poškodeného reálne znížil v súvislosti so škodovou udalosťou. Je nepochybné, že poškodený musel
vynaložiť náklady za prenájom motorového vozidla tak, ako boli fakturované, teda o túto hodnotu sa jeho

majetok znížil a predstavuje škodu, ktorú je povinný hradiť v celom rozsahu žalovaný. Žalobca označil
všetky námietky žalovaného uvedené v odvolaní za neopodstatnené a žiadal napadnutý rozsudok
potvrdiť ako vecne správny.4. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné v napadnutej časti vo výroku I. čo do prisúdenej istiny vo výške 158,40 Eur a nákladov

spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdiť, a vo zvyšnej časti čo do úroku z omeškania a výroku
o trovách konania je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmeniť.

5. Odvolací súd po preskúmaní predmetnej veci v časti, v ktorej súd prvej inštancie žalovanému uložil

povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 158,40 Eur a W.dy spojené s vyplatením pohľadávky 40 Eur do troch
dní od právoplatnosti rozsudku dospel k záveru, že súd prvej inštancie v tejto časti vykonal vo veci
dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a správne vo veci rozhodol.

6. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaní žalovaným vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Z tohto dôvodu si

odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387
ods. 2 CSP. Na zdôraznenie správnosti právneho záveru prvoinštančného súdu odvolací súd uvádza
nasledovné:

7. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

8. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

9. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo

(ušlý zisk).

10. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza
z ceny v čase poškodenia.

11. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

12. Podľa § 525 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká

najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani
pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by
postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

13. Podľa § 526 ods.1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez

zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

14. Z uvedeného je zrejmé, že poskytnuté poistné plnenie má byť v takom rozsahu, aby poškodenému

bola nahradená škoda v rozsahu, ktorý je preukázaný. Rozsah škody určuje ust. § 442 Občianskeho
zákonníka. Podľa § 442 ods. 1 OZ sa uhrádza skutočná škoda
a ušlý zisk. Občiansky zákonník nedefinuje pojem „skutočná škoda“. Podľa ustálenej judikatúry
sa pod skutočnou škodou rozumie ujma, ktorá predstavuje zmenšenie majetku poškodeného a je
objektívne vyjadriteľná peniazmi. Ide o určenie rozdielu v hodnote poškodeného majetku pred

spôsobením škody a po spôsobení škody (R 55/1971); inak sa škoda definuje aj ako ujma
(vyjadriteľná v peniazoch) spočívajúca v zničení, strate, zmenšení alebo znehodnotení veci a
predstavujúcamajetkovéhodnotypotrebnénauvedeniedopredchádzajúcehostavu.Zaskutočnúškodu
sa považuje škoda, ktorá sa prejavív majetkovej sfére poškodeného tým, že došlo k zmenšeniu jeho majetku. Predstavuje tak náklady
vyjadrené v peňažnej forme, ktoré sú potrebné na uvedenie do pôvodného stavu alebo aj náklady, ktoré
boli navyše vynaložené v porovnaní so stavom, ktorý tu bol bez škodnej udalosti.

15. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané a v konaní medzi stranami nebolo sporné, že dňa
28.05.2016 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky U.
evidenčné číslo T., ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému - obchodnej spoločnosti X. s.r.o.
Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo v čase dopravnej nehody

povinne zmluvné poistené u žalovaného. V dôsledku škodovej udalosti bol poškodený nútený dať svoje
motorové vozidlo opraviť. Poškodený - obchodná spoločnosť X. s.r.o. používal svoje motorové vozidlo
na zabezpečenie svojich potrieb (preprava zamestnancov na stavby a obchodné stretnutia), preto dňa
31.05.2016 uzatvoril so žalobcom Zmluvu o nájme č. 25
9, ktorej predmetom bol nájom náhradného motorového vozidla značky V. L.,
a to v období kedy mal svoje vozidlo v oprave, t. j. od 31.05.2016 do 03.06.2016, za dohodnuté nájomné

58 Eur denne. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla, vystavil žalobca poškodenému
faktúru č. 2016259 za prenájom motorového vozidla počas 4 dní pri dohodnutom zmluvnom nájomnom
58 Eur bez DPH, teda spolu sumu 278,40 Eur (vrátane DPH). V Oznámení o poistnom plnení zo dňa
27.06.2016, žalovaný poškodenému oznámil, že ukončil šetrenie poistnej udalosti a následne poskytol
žalobcovi poistné plnenie za prenájom náhradného motorového vozidla vo výške 73,56 Eur, s tým, že

žalovaný znížil sadzbu denného nájmu náhradného vozidla. Predmetom sporu je teda nárok vo výške
158,40 Eur s príslušenstvom.

16. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že poškodený má nárok na náhradné vozidlo len za podmienky, ak je
jehozapožičanienevyhnutnepotrebnéazároveň,ženákladynatakétozapožičaniesúvynaloženénutne

a účelne. V danom prípade pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že na strane poškodeného
sa jednalo o účelne a nutne vynaložené náklady na prenájom náhradného motorového vozidla v trvaní
4 dní, t.j. od 31.05.2016 do 03.06.2016, pričom k zapožičaniu náhradného motorového vozidla došlo v
príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 28.05.2016. Odvolací súd zdôrazňuje, že poškodený
si náhradné vozidlo požičal iba na obdobie, kedy sa jeho poškodené vozidlo nachádzalo v servise

a poškodený dĺžku opravy ovplyvniť nemohol. Náhradné vozidlo bolo vrátené bezodkladne po skončení
opravy, preto je účelnosť jeho zapožičania jednoznačná. Taktiež bolo preukázané, že žalovaný priznal
poškodenému poistné plnenie 73,56 Eur len za 3 dni vypožičania, pričom neuznal sadzbu denného
nájmu a neoprávnene znížil poistné plnenie o zmenu technickej hodnoty vozidla. Odvolací súd považuje
v danom prípade cenu 58- Eur/deň za primeranú. Objektívnosť potreby náhradného motorového

vozidla vyjadril žalovaný aj tým, že časť týchto nákladov poškodenému preplatil. Účelnosť vynaložených
nákladov na zabezpečenie náhradného motorového vozidla súvisí so zabezpečením súkromných
alebo pracovných potrieb v takom rozsahu, v akom na ich zabezpečenie bolo používané motorové
vozidlo, keď poškodený uviedol vo svojom vyjadrení k dôvodom prenájmu náhradného vozidla, že auto
potreboval na zabezpečenie prevádzky svojej podnikateľskej činnosti. Pokiaľ má náhrada škody plniť

reparačnú funkciu a má zaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, neprichádzalo do úvahy krátenie
poistného plnenia o prevádzkové náklady, tak, ako to správne konštatoval súd prvej inštancie v odseku
28. odôvodnenia svojho rozhodnutia s odkazom na rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky.

17. Žalovaný v priebehu sporu ako aj v podanom odvolaní opakovane spochybňoval aktívnu legitimáciu

žalobcu z dôvodu absolútnej neplatnosti Zmluvy o nájme č. 259 zo dňa 31.05.2016, z dôvodu
neexistencie subjektu prenajímateľa, a z dôvodu postúpenia neexistujúcej pohľadávky z poškodeného
na žalobcu. Súd prvej inštancie správne posúdil, že v dôsledku Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
30.10.2017jedanáaktívnalegitimáciažalobcu,nakoľkopredmetnouzmluvoudošlojednakkpostúpeniu
pohľadávky a zároveň

k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Je
nesporné, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia
bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody, pričom
postúpená pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne
úkony, ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok.

Zo Zmluvy
o postúpení zo dňa 30.10.2017 nepochybne vyplýva predmet - pohľadávka vo výške 158,40 Eur voči
žalovanému, pričom postúpenie v zmysle bodu 4 je odplatné za odplatu vo výške 158,40 Eur, ktorá
zodpovedá faktúre č. 2016250.V bode č. 5. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že si vzájomné nároky -úhrada odplaty a úhrada nájomného, započítavajú. Postúpená môže byť iba existujúca pohľadávka, aj
premlčaná, a tiež budúca pohľadávka, pokiaľ je určitá, identifikovateľná. „Podmienkou platnosti zmluvy
je, aby išlo o existujúcu, určitú a identifikovanú pohľadávku“ (citované z Uznesenia ÚS SR sp.zn. II ÚS

165/2017). Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že postúpenie pohľadávky medzi žalobcom
a poškodeným bolo platné a vyplýva z neho aktívna legitimácia žalobcu v spore.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu vo výške 158,40 Eur, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej

časti vo výroku I., o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 158,40 Eur a náklady
spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

19. Čo sa týka rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti, v ktorej žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 158,40 Eur od 13.07.2016 do zaplatenia,
odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v tejto časti

nesprávne.

20. Podľa ustanovenia § 11 ods. 6 zákona č. 381/2011 Z. z. je poisťovateľ povinný bez zbytočného
odkladuzačaťprešetrovaniepotrebnénazistenierozsahujehopovinnostiposkytnúťpoistnéplnenieado
troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a/ skončiť prešetrovanie potrebné

na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného
plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody
preukázaný; b/ poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť
alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým
uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah

povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa
považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta
vrátila ako nedoručené.

21. Podľa ustanovenia § 11 ods. 7 zákona č. 381/2011 Z. z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné

plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody
poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie plnenia.

22. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2011 Z. z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6 tohto

zákona, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

23. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie, a to aj s poukazom na rozhodnutia
NS SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 zo dňa 22.11.2018 a sp. zn. 1Cdo/212/2017 zo dňa 26.02.2019 dospel k
záveru, že povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu

o výške náhrady škody, a teda žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si
povinnosti, ktorá by mu už bola uložená právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú
náhradu škody. Na strane druhej, peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods.
8 zákona č. 381/2011 Z. z. je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6
písm. a) alebo b) zákona č. 381/2011 Z. z., účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod

následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému
spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti.

24. Odvolací súd preto zastáva názor, že ustanovenie § 11 zákona č. 381/2001 Z. z. sa týka výlučne
nesplnenia povinnosti poisťovateľa, ktorá mu bola uložená v súvislosti so šetrením poistnej udalosti na

základe oznámenia poškodeného. Zákonodarca totiž v § 11 ods. 8 uvedeného zákona jasne a zreteľne
formuluje podmienku, v zmysle ktorej je poisťovateľ povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania
podľa osobitného predpisu. Je tomu tak
v prípade, ak si poisťovateľ nesplní povinnosť podľa § 11 ods. 6 uvedeného zákona. Z dikcie tohto
ustanovenia (§ 11 ods. 6 písm. a/, b/) je zrejmé, že zákonodarca povinnosti poisťovateľa viaže výlučne

vo vzťahu k prešetrovaniu poistnej udalosti.

25. Z obsahu spisu je zrejmé, že v posudzovanom prípade si žalovaný splnil povinnostiv zmysle § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. tým, že listom zo 28.06.2016 informoval poškodeného o
výsledku šetrenia a krátenia poistného plnenia, teda poskytol písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré
odmietol poskytnúť poistné plnenie v takej výške, v akej si ho poškodený od neho nárokoval. Správnosť

záveru poisťovateľa v samotnom vysvetlení,
z akého dôvodu odmietol poskytnúť plnenie, je pritom irelevantný, pretože v zmysle citovaného
ustanovenia je poisťovateľ povinný len poskytnúť písomné vysvetlenie a toto doručiť poškodenému, čo
v prejednávanom prípade žalovaný ako poisťovateľ v lehote troch mesiacov aj splnil. To, že žalovaný
neodôvodnil odmietnutie poistného plnenia podľa predstáv žalobcu, nemožno vykladať spôsobom, že

by si túto povinnosť nesplnil vôbec
a následne prijať záver, že nesplnením tejto povinnosti sa dostal v zmysle § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001
Z. z. do omeškania.

26. Odvolací súd vzhľadom k vyššie uvedenému dospel na rozdiel od súdu prvej inštancie k záveru, že
žalovaný si svoju povinnosť ako poisťovateľ podľa § 11 ods. 6 zákona

č. 381/2001 Z. z. splnil, preto nie je povinný uhradiť žalobcovi úroky z omeškania. Do omeškania by sa
dostal s plnením náhrady škody až vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške
náhrady škody neuhradil v lehote určenej súdom priznanú náhradu škody žalobcovi podľa § 11 ods. 7
zákona č. 381/2001 Z. z.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. v časti, v
ktorej prvoinštančný súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 158,40 Eur od 13.07.2016 do zaplatenia, zmenil podľa § 388
CSP a žalobu v tejto časti zamietol.

28. Odvolací súd zároveň zmenil napadnutý rozsudok aj v časti výroku o nároku žalobcu na náhradu
trov prvoinštančného konania proti žalovanému a to podľa § 396 ods. 1 a 2 v spojení s § 262 ods. 1 a §
255 ods. 1, 2 CSP. Keďže v časti o zaplatenie istiny vo výške 158,40 Eur mal žalobca úspech a v časti
úroku z omeškania uplatňovaného vo výške 9 % ročne zo sumy 158,40 Eur od 13.07.2016 do zaplatenia
mal neúspech, pričom ku dňu vyhlásenia tohto rozhodnutia predstavujú tieto úroky z omeškania sumu

47,06 Eur, potom úspech žalobcu predstavuje 77,1 % (158,40 Eur) a úspech žalovaného 22,9 % (47,06
Eur). Po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu vzniklo žalobcovi právo na čiastočnú
náhradu trov konania v rozsahu 54,2 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

29.Onárokužalobcunanáhradutrovodvolaciehokonaniaprotižalovanémuvrozsahu54,2%vzhľadom
na jeho čiastočný úspech v odvolacom konaní rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení
s ust. § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 2 CSP.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo odvyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).