Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 7, 2019

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 6Csp/18/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616209483
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mikuláš Géczi

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2019:6616209483.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Mikulášom Géczim v spore žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so

sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanému Z. H., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom L.M. V. XXX, XXX XX L. V., štátny občan SR, o zaplatenie 454,08 Eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ýzaplatiť žalobcovi sumu 232,36 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 232,36 eur od 22.04.2008 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

III. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania vo výške 2,34
%. O výške nároku na náhradu trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu dlžnú sumu
454,08 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 22.04.2008
do zaplatenia a nahradenia trov konania na tom skutkovom základe, že dňa 19.02.2008 bola medzi

stranami sporu uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej žalobca (ako veriteľ) poskytol
žalovanému (ako dlžníkovi) úver vo výške 232,36 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s
príslušným poplatkom vo výške 221,74 eur, t. j. spolu 454,10 eur za podmienok dohodnutých v zmluve v
12-tichmesačnýchsplátkachpo37,84eur,počnúcdňom17.03.2008.Vzmyslevšeobecnýchpodmienok
poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, sa žalobca a žalovaný dohodli, že tretina
poplatku predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku predstavujú náklady na vypracovanie a
uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.

2. Žalobca zaslal žalovanému viacpočetné upozornenia na omeškanie so zaplatením splátok. Na
uvedené upozornenia žalovaný nereagoval. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj
záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, porušil dojednania predmetnej zmluvy o úvere a stratil
výhodu splátok, žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, a teda sa dlh žalovaného stal dňa
22.04.2008 predčasne splatným.

3. Žalobca podal na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Lučenec trestné oznámenie vo veci
podozrenia zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa ust. § 222 ods. 1 Trestného zákona,
nakoľko mal podozrenie, že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere v úmysle úver vôbec nesplácať.
Uvedenému podozreniu nasvedčovala aj skutočnosť, že odo dňa uzavretia zmluvy o úvere ku dňupodania trestného oznámenia žalovaný nepoukázal v prospech predmetnej zmluvy žiadnu splátku, a to
aj napriek skutočnosti, že mal finančné prostriedky, čo vyplýva z údajov uvedených v žiadosti o úver
v časti „Mesačné príjmy a výdavky“. Žalobca preto dospel k záveru, že žalovaný už v čase uzavretia

zmluvy o úvere vedel, že nebude úver splácať, čím uviedol žalobcu do omylu a spôsobil mu tým škodu.

4. Okresný súd Lučenec Trestným rozkazom č. k. 22T/22/2009-93 zo dňa 04.02.2009 (ďalej len „trestný
rozkaz“) uznal žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu v zmysle ust. § 222 ods.
1 Trestného zákona a podľa ust. § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu (poškodeného) so

svojím nárokom na náhradu spôsobenej škody na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.02.2009. Žalovaný ku dňu podania žaloby neuhradil žalobcovi
žiadnu platbu.

5. Súd doručil žalovanému podanú žalobu s prílohami, poučením spotrebiteľa v zmysle ust. § 292
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a potvrdením o podanej žalobe do vlastných rúk spolu

s výzvou, aby sa k žalobe v lehote do 15 dní odo dňa doručenia výzvy vyjadril. Žalovanému sa
uvedené písomnosti nepodarilo doručiť, nakoľko sa v mieste trvalého bydliska nezdržiava, jeho pobyt
nie je známy. Súd preto v zmysle ust. § 116 ods. 2 CSP zverejnil oznámenie o podanej žalobe na
úradnej tabuli a webovej stránke súdu. Predmetné oznámenie bolo zverejnené dňa 19.04.2017, zvesené
dňa 17.05.2017. Ostatné písomnosti (výzva na vyjadrenie k žalobe, poučenie podľa ust. § 292 CSP,

predvolanie) sa žalovanému doručovali v súlade s ust. § 116 ods. 3 CSP na adresu trvalého pobytu
uvedenú v Registri obyvateľov SR.

6. Súd rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 6Csp/18/2016-53 zo dňa 02.06.2017, ktorým žalobu v
celom rozsahu zamietol s odôvodnením, že mal v konaní preukázanú existenciu protiprávneho úkonu

žalovaného, a to rozhodnutím vydaným v trestnom konaní. Pokiaľ však išlo ide o druhý predpoklad,
ktorým je existencia škody, súd prvej inštancie zistil, že žalovaný spornú zmluvu uzavrel ako spotrebiteľ
a že táto zmluva neobsahuje náležitosti vyžadované Zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a to údaj o termíne konečnej splatnosti tohto úveru, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru
ani ročnú percentuálnu mieru nákladov. Obsahuje len výšku poskytnutého úveru (232,36 eur), výšku

poplatku (221,74 eur), ktorý mal
žalovaný vrátiť žalobcovi spolu s poskytnutým úverom, celkovú sumu úveru (454,09 eur), počet splátok
(12) a výšku splátok úveru (37,84 eur) a splatnosť prvej splátky (17.03.208). Vzhľadom na § 4 ods.
3 Zákona o spotrebiteľských úveroch je posudzovaný úver bezúročný a bez poplatkov a žalobca
pristúpil k zosplatneniu úveru, na základe čoho sa úver stal splatným 22.04.2008. Na základe § 5b

zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa sa prvoinštančný súd zaoberal premlčaním uplatneného
žalobného nároku a zistil, že poškodený nadobudol vedomosť o tom, že ku škode došlo a kto za ňu
zodpovedá okamžikom splatnosti pohľadávky 22.04.2008. Do úvahy ďalej vzal skutočnosť, že dňa
02.09.2008 žalobca riadne uplatnil svoje právo poškodeného na náhradu škody v trestnom konaní, kedy
sa plynutie premlčacej doby zastavilo až do právoplatného rozhodnutia v trestnej veci žalovaného, t. j.

do 17.02.2009, kedy premlčacia doba viac ako 5 mesiacov spočívala. Po skončení trestného konania
dvojročná subjektívna premlčacia doba uplynula dňa 06.10.2010. Keďže žalobca podal žalobu na súde
až 25.07.2016 po uplynutí dvojročnej subjektívnej doby, žalobu zamietol.

7. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, v ktorom namietal postavenie žalovaného ako

spotrebiteľa a ďalej, že zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, lebo
zmluvné strany sa dohodli, že ich právny vzťah sa riadi Obchodným zákonníkom. Žalobcom uplatnený
nárok nebol premlčaný, lebo právo na náhradu úmyselne spôsobenej škody sa podľa § 106 ods. 2
Občianskeho zákonníka premlčí za desať rokov od 17.02.2009, kedy nadobudol právoplatnosť trestný
rozkaz, a teda nárok bol uplatnený na súde včas. Navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť

na ďalšie konanie.

8. Odvolací súd po prejednaní odvolania žalobcu uznesením č. k. 15Co/205/2017-71 zo dňa 06.02.2018
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací
súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že v konaní sa žalobca

žalobou podanou dňa 25.07.2016 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 454,08 eur s príslušenstvom
z titulu náhrady škody spôsobenej prečinom úverového podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného
zákona spáchaným žalovaným. Trestným rozkazom Okresného súdu Lučenec č. k. 22T/22/2009-93
zo dňa 04.02.2009, právoplatným dňa 17.02.2009, bol žalovaný uznaný vinným z uvedeného prečinuv súvislosti s úverovou zmluvou, ktorú uzavrel so žalobcom (veriteľom) dňa 19.02.2008. Skutočnosti
rozhodné pre ustálenie charakteru záväzkovo právneho vzťahu zo zmluvy o úvere v prejednávanom
prípade nie sú právne významné, pretože v danom prípade súd konaná o nároku žalobcu na „náhradu

škody“ (to treba zdôrazniť) a nie o nároku zo samotnej zmluvy o úvere ako takej, kedy by bolo právne
významné skúmanie, či zmluvu o úvere uzavrel dlžník v postavení spotrebiteľa, na ktorého sa vzťahuje
zo zákona režim spotrebiteľského práva a osobitná právna ochrana, vrátane § 5b zákona č. 250/2007 Z.
z., alebo zmluvu uzavrel v postavení podnikateľského subjektu. Keďže v danom prípade jednoznačne
absentuje vznesenie námietky premlčania dlžníkom podľa § 100 ods. 1 veta druhá Občianskeho

zákonníka (na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka), okresný súd nebol oprávnený
premlčaním nároku sa vôbec zaoberať. Ak tak urobil, jeho procesný postup nebol a nie je správny, a
v konaní aplikoval právnu normu, ktorá sa na daný prípad nevzťahuje - vec nesprávne práve posúdil.
Aj keď ako je vyššie uvedené pre prejednávaný prípad nie je právne významné posúdenie charakteru
zmluvy o úvere, vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu odvolací súd dodáva, že skutkové a právne
závery okresného súdu, keď právne posúdil zmluvný vzťah medzi žalobcom (veriteľom) a žalovaným

(dlžníkom) tak, že ide o spotrebiteľský právny vzťah dodávateľa a spotrebiteľa (fyzickej osoby) sú
správne. Predmetná zmluva má povahu značne jednostrannej adhéznej zmluvy a obsah zmluvy
zjavne nesvedčí o tom, že by jej uzatvoreniu predchádzali rokovania typické pre uzatváranie zmlúv
medzi podnikateľmi. Jej forma na predtlačenom formulári a všeobecné zmluvné podmienky potvrdzujú
skutočnosť, že bola uzatváraná bez hlbšej vzájomnej súčinnosti zmluvných strán, z postavenia zmluvne

nadriadeného subjektu voči subjektu podriadenému, t.j. z postavenia dodávateľa voči spotrebiteľovi, čo
je typické pre spotrebiteľské zmluvy. Uvedené je treba ustáliť, že úver bol žalovanému poskytnutý ako
spotrebiteľovi.

9. Po doručení uznesenia odvolacieho súdu stranám sporu súd vytýčil termín pojednávania na

deň 07.11.2019, žalobca na pojednávaní nebol prítomný, doručenie predvolania mal vykázané dňa
07.10.2019. Svoju neprítomnosť ospravedlnil listom zo dňa 04.11.2019, zároveň súhlasil, aby súd vec
prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalovaný nebol tiež na pojednávaní prítomný, doručenie
predvolania mal vykázané dňa 29.10.2019.

10. Na základe uvedeného súd v súlade s ust. § 180 CSP nariadil pojednávanie v neprítomnosti strán
sporu.

11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.
zn. 22T/22/2009, prečítaním žaloby zo dňa 25.07.2016, plnomocenstva zo dňa 18.07.2016, trestného

rozkazu č.k. 22T/22/2009-93 zo dňa 04.02.2009, všeobecných podmienok poskytnutia úveru, výpisu
z OR žalobcu, zmluvy o úvere, uznesenia č.k. 6Csp/18/2016-26 zo dňa 05.09.2016, odvolania
žalobcu zo dňa 23.09.2016, uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 15Co/403/2016-36 zo dňa
26.10.2016, uznesenia č.k. 6Csp/18/2016-41 zo dňa 21.03.2017, oznámenia o podanej žalobe zo
dňa 19.04.2017, ospravedlnenia žalobcu zo dňa 29.05.2017, rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k.

6Csp/18/2016-53 zo dňa 02.06.2017, odvolania žalobcu zo dňa 31.07.2019, uznesenia Krajského súdu
Banská Bystrica č.k. 15Co/205/2017-71 zo dňa 06.02.2018, ospravedlnenia žalobcu zo dňa 04.11.2019
a zistil nasledovný skutkový stav:

12. Z trestného rozkazu tunajšieho súdu 22T/22/2009-93 zo dňa 04.02.2009 (ďalej len „trestný rozkaz“)

súd zistil, že žalovaný bol uznaný vinným z prečinu úverového podvodu § 222 ods. 1 Trestného zákona,
ktorého sa menovaný dopustil tak, že pod zámienkou neoprávneného získania finančných prostriedkov
podal dňa 19.02.2008 v E. prostredníctvom mandatára žiadosť o poskytnutie úveru od spoločnosti
Pohotovosť s.r.o., Bratislava, kde uviedol nepravdivé údaje o výške svojich príjmov a výdavkov, na
základe čoho mu bol úver schválený a toho istého dňa uzavrel ako dlžníkov meste E. zmluvu o úvere č.

XXXXXXX so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o., Bratislava na sumu 7.000,-Sk (232,36 Eur), ktorý úver sa
zaviazal spolu s príslušným poplatkom vo výške 6.680,-Sk (221,74 Eur) splácať v pravidelných 12-tich
mesačných splátkach po 1.140,-Sk (37,84 Eur), počnúc dňom 17.03.2008, pričom finančné prostriedky
prevzal, avšak dosiaľ neuhradil ani jednu splátku, čím spôsobil škodu pre spoločnosť Pohotovosť, s.r.o.
vo výške 13.680,-Sk (454,09 Eur). Žalobca (v trestnom konaní poškodený) bol so svojím nárokom

na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
17.02.2009.13. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 22T/22/2009, konkrétne zo zápisnice z výsluchu svedka
- poškodeného G. Y., nar. XX.XX.XXXX - zástupcu žalobcu v trestnom konaní súd zistil, že tento si pri
výsluchu dňa 02.09.2008 uplatnil nárok na náhradu celkovej škody v trestnom konaní, ktorá konaním

žalovaného (odsúdený v trestnom konaní) poškodenému vznikla.

14. Zo žiadosti o úver č. XXXXXXXŽ súd zistil, že žalovaný dňa 19.02.2008 podpísal uvedenú žiadosť s
tým, že do nej zároveň vpísal osobné údaje, údaje o príjme, pričom celkový príjem domácnosti uviedol
v sume 165,97 Eur (5.000,-Sk) a celkové výdavky domácnosti v sume 23,24 Eur (700,-Sk). V žiadosti

údaj o výške požadovanej pôžičky ani údaj o výške schválenej pôžičky uvedený nebol.

15. Dňa 19.02.2008 bola medzi stranami sporu uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXXX, na základe
ktorej si žalovaný ako dlžník požičal od žalobcu ako veriteľa sumu 232,36 Eur (7.000,-Sk). Zo zmluvy
o úvere (č. l. 29 spisu) je zrejmé, že žalovaný bol v predmetnej zmluve o úvere označený ako fyzická
osoba s rodným číslom XXXXXX/XXXX a číslom občianskeho preukazu H. XXXXXX. Následne je v

zmluve uvedené, že veriteľ sa zaväzuje poskytnúť dlžníkovi úver v sume 232,36 Eur (7.000,-Sk) a dlžník
sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 221,74 Eur (6.680,-Sk),
spolu 454,09 Eur (13.680,-Sk) v 12-tich mesačných splátkach po 387,84 Eur (1.40,-Sk) počnúc dňom
17.03.2008.

16. Žalovaný v podanej žalobe uviedol, že z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného poskytnutý úver
splácať riadne a včas, zosplatnil predmetný úver ku dňu 22.04.2008 a od uvedeného dátumu žiadal
zaviazať žalovaného na zaplatenie zákonného úroku z omeškania z dlžnej sumy až do jej zaplatenia.

17. Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil

porušením právnej povinnosti.

18. Podľa ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

19. Podľa ust. § 193 CSP, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie
je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný

podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.

20. Žalobca uplatnil svoj nárok voči žalovanému ako nárok na náhradu škody.

21. Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené
nasledovné predpoklady zodpovednosti za škodu:
- porušenie právnej povinnosti,
- vznik škody ako majetkovej ujmy,
- existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou,

- zavinenie toho kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil.
Ak boli prvé tri predpoklady zodpovednosti za škodu preukázané, zavinenie sa predpokladá.

22. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný bol trestným rozkazom
tunajšieho súdu č.k. 22T/22/2009-93 zo dňa 04.02.2009 uznaný vinným z prečinu úverového podvodu

v zmysle ust. § 222 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa menovaný dopustil tak, že v snahe získať
finančný prospech dňa 19.02.2008 uzavrel so žalobcom zmluvu o úvere č. XXXXXXX vo výške 232,36
eur. Žalovaný sa zaviazal úver splácať s príslušným poplatkom v sume 221,74 eur odo dňa 17.03.2008
po dobu 12 mesačných splátok vo výške 37,84 eur, pričom vedel, že k žiadosti o úver uviedol nepravdivé
údaje o výške svojho príjmu a o výške svojich výdavkov a na podklade ktorých mu bol úver poskytnutý,

avšak úver nesplácal v zmysle zmluvných podmienok, čím spôsobil poškodenému (žalobcovi) škodu vo
výške 454,08 eur. Týmto bol teda splnený prvý z predpokladov zodpovednosti za škodu, t.j. existencia
protiprávneho úkonu, pretože v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 195 CSP je konajúci súd
rozhodnutím v trestnom konaní viazaný.23. Druhým predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je vznik samotnej škody. Vykonaným
dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom

bola dňa 19.02.2008 uzavretá zmluva o úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Súd predmetný
právny vzťah z titulu uzatvorenej zmluvy o úvere posúdil ako spotrebiteľský vzhľadom na označenie
dlžníka (žalovaného) ako fyzickú osobu občana s rodným číslom XXXXXX/XXXX a číslom občianskeho
preukazu H a označenie veriteľa ako právnickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala
v predmete svojej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného je nepochybné, že s prihliadnutím na povahu

zmluvných strán a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári bola medzi stranami
sporu uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto je potrebné
za účelom zistenia výšky reálnej škody na tento právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom aplikovať
ustanovenia spotrebiteľského práva.

24. Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci

určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

25. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá veta, ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj
dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
26. Tým je Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. v zmysle zákona č. 586/2008 Z. z., ktorým došlo k
zmene Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. (ďalej len „NV č. 87/1995 Z. z.“). Podľa ust. § 3 ods. 1 NV

č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
27. V zmysle ust. § 10c NV č. 87/1995 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.

28. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

29. V zmysle ust. § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z., účinný ku dňu 19.02.2008 (ďalej
len „zákon č. 2582001 Z. z.“), spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a

uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

30. Podľa ust. § 4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

31. Predmetná zmluva o úvere má povahu značne jednostrannej adhéznej zmluvy obsahujúcej
veľké množstvo ustanovení znevýhodňujúcich dlžníka, ktorej obsah rozhodne nenasvedčuje tomu,
že by jej uzatvoreniu predchádzali rokovania typické pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľmi.
Jej forma na predtlačenom formulári spolu so všeobecnými zmluvnými podmienkami skôr svedčí o

skutočnosti, že bola uzatváraná bez hlbšej vzájomnej súčinnosti zmluvných strán, z postavenia zmluvne
nadriadeného subjektu voči subjektu podriadenému, t.j. z postavenia dodávateľa voči spotrebiteľovi.
V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (spotrebiteľský vzťah), má dôkazné
bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ, žalobca), pričom
existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj
nespotrebiteľskýcharakterzmluvymusíbyťpreukázanýbezpečne,spôsobomnevzbudzujúcimdôvodné

pochybnosti. V opačnom prípade je potrebné uplatniť výklad v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší. Žalobca nijako nepreukázal, že dlžník pri uzatváraní a plnení zmluvy o úvere
konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, a teda že predmetná zmluva
má nespotrebiteľský charakter. Vzhľadom na vyššie uvedené súd pri svojom rozhodovaní vychádzal

zo skutočnosti, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený zmluvou o úvere je vzťahom
spotrebiteľským. Z uvedeného je nepochybné, že s prihliadnutím na povahu zmluvných strán a vopred
pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári bola medzi stranami sporu uzavretá spotrebiteľská
zmluva podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto je potrebné na tento právny vzťah medzi
veriteľom a dlžníkom aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva.

32. Preskúmaním obsahu zmluvy o úvere uzavretej stranami sporu súd dospel k záveru, že zmluva
neobsahuje zákonom vyžadované náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. Konkrétne
zmluva o úvere neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti tohto úveru, neobsahuje ani úrokovú
sadzbu spotrebiteľského úveru a tiež ani ročnú percentuálnu mieru nákladov, ktorý nedostatok má

v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť
poskytnutého úveru. Obsahuje len výšku poskytnutého úveru (232,36 eur), výšku poplatku (221,74 eur),
ktorý mal žalovaný vrátiť žalobcovi spolu s poskytnutým úverom, celkovú sumu úveru (454,10 eur), počet
(12) a výšku splátok úveru (37,84 eur) a splatnosť prvej splátky (17.03.2008). Vzhľadom na uvedené
skutočnosti, predovšetkým absencia výšky RPMN v zmluve o úvere je podľa ust. § 4 ods. 2 písm. g)

zákona č. 258/2001 Z. z. potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.

33. Súd dáva zároveň do pozornosti poplatok účtovaný žalobcom v sume 221,74 eur, ktorý je zjavne
neprimerane vysoký, keďže predstavuje 95,42 % z úveru, t. j. takmer sumu samotnej istiny úveru.
Predmetný poplatok nie je v zmluve ani vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského

úveru náležite špecifikovaný. Preto súd zastáva názor, že požadovanie úhrady poplatku v takejto
neprimeranej výške je v rozpore s dobrými mravmi, a teda súd považuje predmetnú zmluvu o
spotrebiteľskom úvere v časti uplatneného poplatku v sume 221,74 eur za neplatnú v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka.

34. Na základe vyššie uvedených dôvodov teda žalovanému vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi istinu
poskytnutého úveru bez úrokov a bez poplatkov.

35. Dokazovaním bolo preukázané, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 232,36 eur, pričom
žalovaný neuhradil žalobcovi z poskytnutého úveru žiadnu sumu. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd

konštatuje, že žalobcovi v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného bola spôsobená
škoda vo výške poskytnutej istiny úveru v sume 232,36 eur. Preto súd žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi vzniknutú škodu v sume 232,36 eur. Pokiaľ však ide o úroky a poplatky zo zmluvy, na
zaplatenie týchto žalobcovi vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru nárok nevznikol, a preto
súd žalobu v časti prevyšujúcej sumu 232,36 eur ako nedôvodnú zamietol.

36. Žalobca si v konaní uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle § 517 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka. Keďže súd mal v konaní preukázané, že žalovaný bol ku dňu 22.04.2008 (deňzosplatnenia úveru) v omeškaní s úhradou dlhu žalobcovi, súd mu priznal nárok na zaplatenie úroku z
omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej istiny od 22.04.2008 do zaplatenia.

37. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

38. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

39. Nakoľko ani jedna zo strán sporu nemala plný úspech v spore, súd určil mieru úspechu žalobcu
a žalovaného v pomere 51,17 : 48,83. Na základe uvedeného súd priznal žalobcovi voči žalovanému

nárok na náhradu trov konania vo výške 2,34 %. Po právoplatnosti rozhodnutia o nároku na náhradu
trov konania, súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške náhrady trov konania.

40. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od

právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

41. Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v

Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany

alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno

napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.