Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 6, 2019

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 5C/38/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618204790
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Hiščáková

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2019:7618204790.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves sudkyňou JUDr. Denisou Hiščákovou, v spore žalobkyne B.Z. U.K., C..

X.XX.XXXX, D. S. I., U. XXX/XX, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Nicol Hlaváčiková s.r.o.,
so sídlom Košice - mestská časť Staré Mesto, Bočná 10 proti žalovanému B.L. B.A., C.. XX.X.XXXX, D.
S. I., v konaní o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo sporových strán k nehnuteľnostiam - bytu č. 8 na 7. poschodí
obytného domu, ulica N. XX, súpisné č. 1000, na parcele č. 2994 vrátane spoluvlastníckeho podielu na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu ulica N. XX, súpisné č. 1000, na parcele
č. 2994, na príslušenstve a vrátane spoluvlastníckeho podielu k pozemku, na ktorom je bytový dom

postavený, o veľkosti 4388/247680, zapísaných na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Spišská
Nová Ves, katastrálny odbor, pre katastrálne územie I. a v y p o r i a d a v a podielové spoluvlastníctvo
sporových strán tak, že uvedené nehnuteľnosti p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobkyne.

II. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva
primeranú náhradu vo výške 7.293,60 Eur a to do troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej
bude po právoplatnosti rozsudku rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 7.8.2018 sa žalobkyňa domáhala zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva so žalovaným k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území
I., zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, a to bytu č. 8 na 7. poschodí vo vchode 24 bytového domu na
ulici N. XX A. I. vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
bytového domu o veľkosti 4388/247680 a spoluvlastníckeho podielu na pozemku registra “C“ s par. č.
2994 o výmere 391 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o veľkosti 4388/247680 (ďalej aj iba

ako „nehnuteľnosť“ alebo iba ako „byt“). Vyporiadanie spoluvlastníctva navrhla prikázaním nehnuteľnosti
do svojho výlučného vlastníctva s povinnosťou vyplatiť žalovanému titulom vyrovnania sumu 6.000 Eur.
Navrhla tiež, aby súd žalovaného zaviazal nahradiť jej trovy konania.

2. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že so žalovaným sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti s
veľkosťou podielu 1/2. Nehnuteľnosť nadobudli za kúpnu cenu vo výške 12.000 Eur, pričom celú kúpnu
cenu zaplatila sama a žalovaný jej pomernú časť, t.j. 6.000 Eur doposiaľ nezaplatil. So žalovaným bývali

v byte spoločne od augusta 2015 do júla 2016. Žalobkyňa zo spoločnej domácnosti odišla pre agresívne
a neprimerané správanie žalovaného, keď ju v podnapitom stave urážal, nadával jej, obmedzoval jej
voľnosť a rozbíjal nábytok. Žalovaný jej naháňal strach. Od júla 2016 do apríla 2017 obýval byt výlučne
žalovaný, ktorý ho počas tohto obdobia zničil do neobývateľnej podoby. Žalobkyňu viackrát kontaktovaladomovníčka, že je potrebné byt otvoriť pre silný zápach a nie raz bola privolaná polícia. Tieto skutočnosti
vo svojom vyjadrení potvrdzuje napríklad p. B. U., ktorá býva v rovnakom vchode bytového domu, ako
aj p. B. A., taktiež bývajúci v tomto vchode bytového domu. Od apríla 2017 do apríla 2018 bol byt

neobývaný, a to až kým ho žalobkyňa svojpomocne neopravila. Odvtedy v byte nerušene býva so svojím
niekoľkomesačným synom a partnerom. Žalovaný napriek viacerým výzvam, naposledy predžalobnou
výzvouprávnehozástupcuzodňa01.10.2017,odmietaspoluvlastníctvovyporiadať,hocionehnuteľnosť
nejaví žiaden záujem, neprispel na jej kúpu a nijako sa nepodieľa na udržiavaní či nákladoch. Z dôvodu,
že nehnuteľnosť nie je možné rozdeliť a žalobkyňa ju využíva pre účely svojej rodiny a najmä maloletého

syna, navrhuje jej prikázanie do svojho výlučného vlastníctva. Žiada, aby súd zohľadnil agresívne a
nezodpovednésprávaniežalovaného.Akoprimeranúnáhradunavrhujesumu6.000Eur.Uvedenúsumu
považuje s prihliadnutím na hodnotu nehnuteľnosti v čase jej nadobudnutia a zničenie bytu žalovaným
za primeranú a spravodlivú.

3. Napriek vykonanému šetreniu sa súdu nepodarilo zistiť adresu súčasného pobytu žalovaného.

Žalovaný je od 3.1.2018 prihlásený k trvalému pobytu na adrese Mesto I., bez uvedenia adresy (tzv.
pobyt bezdomovca). Na adrese uvedenej v žalobe, I., U. XXX/XX je žalovaný neznámy (zásielka bola
z uvedeného dôvodu súdu vrátená späť ako nedoručená). Žalovaný nie je vedený v evidencii Sociálnej
poisťovne ani v evidencii Zboru väzenskej a justičnej stráže. V systéme finančnej správy je vedený iba
podľa adresy totožnej s adresou uvedenou v žalobe. Mesto I. nemá vedomosť o mieste alebo adrese,

na ktorej sa žalovaný zdržiava. Podľa šetrenia polície v mieste trvalého aj naposledy známeho pobytu
žalovaného v I., sa žalovaný nachádza aj so svojou matkou v Anglicku na bližšie nezistenej adrese a
nebolnanehozistenýžiadenkontakt.PodľavyjadreniažalobkynežalovanýodišieldoAnglickazasvojou
matkou, ktorú žalobkyňa kontaktovala, ale táto odmietla uviesť adresu, na ktorej sa žalovaný nachádza.
Zásielku doručovanú žalovanému na adresu trvalého pobytu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej

republiky si žalovaný v zákonom stanovenej lehote neprevzal. Žalovaný nemá v registri obyvateľov
Slovenskej republiky hlásený pobyt mimo územia Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov súd
doručoval žalovanému žalobu spolu s prílohami, výzvou na vyjadrenie a poučením prostredníctvom
oznamu o doručení na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke postupom podľa § 116 Civilného
sporového poriadku s tým, že uvedené písomnosti sa považujú za doručené po 15 dňoch od zverejnenia

oznámenia o doručovaní a to aj vtedy, ak sa o tom adresát nedozvie. K žalobnému návrhu sa žalovaný
nijako nevyjadril a nepoužil žiaden prostriedok procesnej obrany.

4. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na 6.6.2019, na ktoré predvolal právneho zástupcu
žalobkyne, žalobkyňu a žalovaného. Žalovaného súd predvolával z adresy evidovanej v registri

obyvateľov Slovenskej republiky s uplatnením zákonnej fikcie doručenia zásielky a zároveň ho o
mieste a čase pojednávania informoval aj na mailovej adrese oznámenej žalobkyňou. Žalovaný
sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, preto súd podľa § 180 Civilného
sporového poriadku pojednával a napokon aj rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalobkyňa na pojednávaní
ospravedlnila neúčasť svojej právnej zástupkyne a súhlasila s tým, aby súd pojednával a aj rozhodol

bez jej účasti.

5. Žalobkyňa na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe. Ohľadne pobytu žalovaného uviedla, že má
vedomosť, že tento toho času žije v Anglicku aj s jeho mamkou, ktorá tam býva dlhodobo. Od nej vie,
že nebývajú spolu. Trvalý pobyt, ktorý mal žalovaný u otca, mu tento zrušil.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, svedeckou výpoveďou U. D., oboznámením sa so
žalobkyňou predloženými listinnými dôkazmi - výpisom LV č. XXXX z katastra nehnuteľností pre k. ú. I.,
kúpnou zmluvou ohľadne nehnuteľnosti zo dňa 14.8.2015, príjmovým pokladničným dokladom zo dňa
14.8.2015 o zaplatení kúpnej ceny bytu, vyhlásením B. U.Š. zo dňa 01.08.2018, vyhlásením B. A. zo dňa

31.07.2018,predžalobnouvýzvouzodňa01.10.2017,oboznámenímfotografiípredloženýchžalobkyňou
zachytávajúcich stav bytu po jeho užívaní výlučne žalovaným, ako aj listinnými dôkazmi zaobstaraných
zo strany súdu z dôvodu určenia primeranej náhrady - ponukou realitných kancelárii a vývojom cien
nehnuteľností na bývanie v Slovenskej republike dostupnom na internetovej stránke Národnej banky
Slovenska a zistil nasledujúci stav veci:

7. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom Spišská Nová Ves,
katastrálny odbor, pre katastrálne územie I., sú žalobkyňa a žalovaný podielovými spoluvlastníkmi
bytu č. 8 na 7. poschodí obytného domu, ulica N. XX, súpisné č. 1000, na parcele č. 2994vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach predmetného
obytného domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku, na ktorom je bytový dom postavený, o
veľkosti 4388/247680. Výška spoluvlastníckeho podielu každého z nich je 1/2. Titulom nadobudnutia

spoluvlastníctva predmetnej nehnuteľnosti je kúpna zmluva uzavretá dňa 14.8.2015, V 2028/2015 zo
dňa 14.9.2015-775/2015 (ďalej aj iba ako „kúpna zmluva“).

8. Podľa kúpnej zmluvy ide o byt pozostávajúci z jednej obytnej miestnosti a príslušenstva, ktorým je
kuchyňa, chodba, WC, kúpeľňa, 2 loggie a pivnica. Celková výmera podlahovej plochy bytu bez plochy

loggií je 43,88 m2. Kúpna cena nehnuteľností bola dohodnutá na sumu 12.000 Eur a mala byť vyplatená
v deň podpisu zmluvy.

9. Podľa príjmového pokladničného dokladu zo dňa 14.8.2015 vyhotoveného predávajúcim z kúpnej
zmluvy, tento dňa 14.8.2015 prijal od žalobkyne sumu 12.000 Eur titulom kúpnej ceny bytu č. 8 na N.
P. A. I..

10. Žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 6.6.2019 uviedla, že so žalovaným bola vo vzťahu
a rozhodli sa zabezpečiť si vlastné bývanie. Byt kupovali od pána, ktorý robil v realitnej kancelárii a jeho
cena bola 12.000 Eur. Žalovaný bol v tom čase nezamestnaný a nemal peniaze. Peniaze nemala ani
ona, preto si zobrala spotrebný úver na sumu 12.000 Eur, ktorý mali so žalovaným splácať spoločne.

Pôvodne chcela, aby bol byt napísaný iba na ňu a neskôr, keď úver splatia, tak žalovanému polovicu
bytu daruje. Predávajúci to ale asi zle pochopil a byt napísal na obidvoch. Nechali to tak, so žalovaným
hospodárili spoločne. Správanie žalovaného k nej sa však začalo postupne meniť, začal byť veľmi
žiarlivý, doslova ju až prenasledoval a kontroloval. Tiež začal piť a bol agresívny. Agresívny bol iba
verbálne, fyzicky jej neublížil. Ťažko to znášala, preto sa rozhodla, že z domácnosti odíde a odvtedy

úver platila sama. Žalovaný spočiatku uhrádzal platby spojené s bývaním riadne. Neskôr jej však volali
z družstva, že je nedoplatok na kúrení 700 Eur a tiež aj nedoplatok na nájomnom. Uvedené nedoplatky
sama postupne vyrovnala v splátkach. Žalovaný jej potom oznámil, že odchádza do zahraničia a preto
sa dohodli, že príde za ňou a byt prepíšu na žalobkyňu s tým, že mu nebude musieť zaplatiť polovicu
kúpnej ceny, ktorú už sama uhradila. Žalovaný však neprišiel. Neskôr jej volala domovníčka, že z bytu

je cítiť zápach, aby ho prišla otvoriť. Jej kľúč však nepasoval, pretože žalovaný vymenil zámok. Privolali
preto políciu, ktorá byt otvorila. Zápach bol z toho, že žalovaný tam nechal stravu, ktorá sa pokazila.
Žalovaný zanechal byt v zničenom stave. Susedia sa jej často sťažovali, že tam vystrájal, robil hluk aj
v nočných hodinách, robieval tam párty. Snažila sa potom so žalovaným dohodnúť, avšak telefón jej
nedvíhal, neodpovedal ani na mailové správy. Kontaktovala telefonicky aj jeho mamu a písomne otca,

avšak ani oni nič nevyriešili, preto sa rozhodla situáciu riešiť právnou cestou. V súčasnosti v danom
byte býva asi rok so svojim partnerom, s ktorým má dve maloleté deti, 16 mesačného syna a 3 mesačnú
dcéru. V byte plánujú žiť naďalej spolu. Byt sa nachádza na N. ulici v meste, ide o dobrú lokalitu, cena
bytu je v súčasnosti vyššia ako pôvodná. Byt bol kúpený v pôvodnom stave. So žalovaným ho začali
rekonštruovať, avšak žalovaný v čase, keď v byte býval sám, všetko zničil. Byt potom svojpomocne

opravoval jej súčasný partner, konkrétne dal nové omietky, vymaľoval, na chodbe dal plávajúcu podlahu
a v kúpeľmi a WC vymenil obkladačky a vymenil aj sanitu. Ohľadne vyplatenia žalovaného titulom
vyporiadania žalobkyňa uviedla, že momentálne je na materskej dovolenke, úspory nemám. Jej partner
je zamestnaný a finančne jej vypomáha rodina, najmä brat. Peniaze na vyplatenie žalovaného určite
zoženie, možno formou navýšenia úveru. Určite bude schopná peniaze zohnať do troch mesiacov.

11. Svedok U. D., súčasný partner žalobkyne, na pojednávaní dňa 6.6.2019 vypovedal, že od žalobkyne
vie, že si so žalovaným kúpili byt, na ktorý si ona brala úver. Tento byt začal žalovaný prerábať, avšak
to nedokončil a odišiel. Bližšie vedomosti nemá. Následne so svedok spoznal so žalobkyňou, bolo to
koncom roka 2017, v tom čase žalobkyňa bývala u svojich rodičov. Začali sa stretávať a keď otehotnela,

rozhodli sa, že pôjdu bývať do tohto bytu, ktorý bol v tom čase už neobývaný. V tom čase bol byt
v hroznom stave, bol výslovne zničený. Svedok byt svojpomocne prerobil, urobil podlahy, omietky,
rekonštrukciu kúpeľne a WC, všetko to trvalo asi jeden mesiac. So žalobkyňou v tomto byte spolu bývajú
asi od apríla 2018. Niekedy v lete r. 2018, keď svedok ráno odchádzal do práce, prišiel za žalobkyňou
žalovaný, ktorý sa s ňou chcel rozprávať o byte, avšak bol opitý, agresívny, vulgárne nadával jemu aj

žalobkyni. Zavolal preto policajnú hliadku, ktorá mu dohovorila a odišiel. To bolo prvý a poslednýkrát,
čo svedok žalovaného videl.12.PodľapísomnéhovyjadreniaB.U.zodňa01.08.2018aB.A.zodňa31.07.2018,títozhodnepotvrdili,
že bývajú v bytoch, ktoré sú v rovnakej bráne ako žalobkyňa. Potvrdili tiež, že žalovaný býval v byte v
tejto bráne od jari 2017 a byt zničil do neobývateľnej podoby. V čase keď žalovaný býval v byte spolu

so žalobkyňou, často sa aj voči nej správal neprimerane a agresívne.

13. Predžalobnou výzvou zo dňa 1.10.2017 bol žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne žalobkyne
vyzvaný na zaplatenie sumy 6.000 Eur ako polovice kúpnej ceny bytu č. 8 na N. P. A. I., ktorú v
celosti zaplatila žalobkyňa. Alternatívne bolo žalovanému navrhnuté splnenie tohto záväzku prevodom

spoluvlastníckeho podielu žalovaného k bytu na žalobkyňu.

14. Podľa ponúk verejne dostupných na internete bol v čase rozhodovania súdu v ponuke jeden
jednoizbový byt nachádzajúci sa na N. P. A. I., a síce byt bez balkóna, v pôvodnom stave, o výmere 34
m2, ktorého cena bola 16.750 Eur (vrátane provízie pre realitnú kanceláriu). V ponuke bol aj dvojizbový
byt v I. (bez udania ulice), ktorý je po rekonštrukcii a má výmeru podlahovej plochy 43,30 m2. Jeho cena

bola 17.000 Eur (vrátane provízie pre realitnú kanceláriu).

15. Podľa vývoja cien nehnuteľností na bývanie v SR verejne dostupnom na internetovej stránke
Národnej banky Slovenska bola priemerná cena nehnuteľnosti za m2 v 3. kvartáli roku 2015 (t.j. v čase
nadobudnutia bytu do spoluvlastníctva sporových strán) vo výške 1.229 Eur. Posledný zverejnený údaj

sa týka obdobia 1. kvartálu roku 2019, kedy priemerná cena nehnuteľnosti za m2 bola v sume 1.494
Eur. Uvedené predstavuje priemerný nárast cien o 21,56 %.

16. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda

musí byť písomná.

17. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému

alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

18. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a

nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

19. V predmetnom konaní mal súd vykonaným dokazovaním za preukázanú existenciu
spoluvlastníckeho vzťahu sporových strán k bytu. Zákon preferuje dohodu spoluvlastníkov na zrušení
podielového spoluvlastníctva. V danom prípade bolo preukázané, že napriek snahe žalobkyne o

uzavretie takejto dohody so žalovaným, k tejto nedošlo, a to z dôvodu pasivity žalovaného, ktorú
prezentoval aj v samotnom konaní.

20. Podielové spoluvlastníctvo ako spoločenstvo vlastníckych práv je založené na zásade dobrovoľnosti,
preto v prípade nedosiahnutia dohody, môže ktorýkoľvek spoluvlastník kedykoľvek požiadať súd o

zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Nikoho totiž nemožno spravodlivo nútiť k tomu, aby
zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak o to z akýchkoľvek dôvodov nemá záujem. Súd v konaní
nezistil existenciu žiadnych dôvodov, pre ktoré by návrh žalobkyne zamietol a preto rozhodol o zrušení
podielového spoluvlastníctva sporových strán k nehnuteľnosti a následne aj o jeho vyporiadaní.

21. Pri vyporiadaní spoluvlastníctva je súd viazaný záväzným poradím vyplývajúcim z ustanovenia
§ 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rozdelenie veci ako najprirodzenejším spôsobom likvidácie
spoluvlastníckych vzťahov, v danom prípade, vzhľadom na reálnu (technickú) nedeliteľnosť
vyporiadavanej veci neprichádzal do úvahy.

22. Ďalším spôsob vyporiadania spoluvlastníctva je prikázanie veci, v danom prípade do výlučného
vlastníctva jednému z doterajších spoluvlastníkov, a to za primeranú náhradu. V prípade tohto spôsobu
vyporiadaniasúdprihliadanajmänaveľkosťspoluvlastníckychpodielov,naúčelnévyužitievecianásilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Súd zároveň môže zohľadniť ajiné skutočnosti toho ktorého prípadu. V prejednávanej veci je veľkosť podielov oboch spoluvlastníkov
rovnaká. Násilné správanie sa žalovaného voči žalobkyni nebolo v konaní preukázané, sama žalobkyňa
uviedla, že žalovaný sa fyzického násilia vo vzťahu k nej nedopustil a inú formu násilia žalobkyňa

nepreukázala. Vzhľadom na predmet vyporiadania, tento môže na účely bývania využívať tak žalobkyňa,
ako aj žalovaný. Súd však zohľadnil skutočnosť, že byt dlhodobo užíva práve žalobkyňa, pričom táto
zabezpečuje celodennú starostlivosť dvom maloletým deťom. Rovnako súd prihliadal na skutočnosť, že
žalovaný byt v čase, keď v ňom býval sám, využíval spôsobom, v dôsledku ktorého došlo k poškodeniu
jeho stavu, pričom si ani riadne neplnil povinnosť úhrady za služby spojené s jeho užívaním. Bola to

potom žalobkyňa, ktorá s pomocou svojho súčasného partnera obnovila a dokonca kvalitatívne zlepšila
stav spoločnej veci a vyrovnala nedoplatky spojené s užívaním spoločnej veci spôsobené žalovaným.
Uvedené okolnosti boli v konaní preukázané najmä výpoveďou žalobkyne, svedeckou výpoveďou,
písomnými potvrdeniami obyvateľov bytového domu, ako aj predloženými fotografiami. Súd mal preto za
to,žeďalšieriadnevyužitiespoločnejvecidokáželepšiezabezpečiťžalobkyňaavzhľadomnajejzáujem
stať sa výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, vyporiadal zrušené spoluvlastníctvo tak, že byt prikázal do

jej výlučného vlastníctva.

23. Zákonnou podmienkou prikázania veci je poskytnutie náhrady, ktorá musí byť primeraná. Žalobkyňa
v konaní nepredložila dôkazy preukazujúce primeranosť náhrady vo výške 6.000 Eur. Samotná
skutočnosť, že nehnuteľnosť bola nadobudnutá za sumu 12.000 Eur neznamená, že s prihliadnutím

na podiel žalovaného je polovica tejto sumy primeranou náhradou. Nehnuteľnosť totiž sporové strany
nadobudli v auguste 2015, pričom k vyporiadaniu spoluvlastníctva dochádza v júni 2019, teda s
odstupom takmer štyroch rokov. Aplikačná prax je pritom jednotná v závere, že pri určení primeranej
náhrady je potrebné vychádzať zo všeobecnej ceny celej veci v čase jej vyporiadania, teda z ceny, za
ktorú by bolo možné v danom čase predať vec na trhu. Primeranou náhradou je potom príslušný podiel

(v danom prípade 1/2) všeobecnej ceny veci.

24. Z vývoja cien nehnuteľností Národnej banky Slovenska vyplynulo, že v období od nadobudnutia
nehnuteľnosti sporovými stranami do rozhodovania súdu o vyporiadaní došlo k priemernému nárastu
cien nehnuteľností v Slovenskej republike o 20,56 %. Ak teda v auguste 2015 strany nadobudli

nehnuteľnosť za cenu 12.000 Eur, jej súčasná cena zvýšená o 20,56 %, predstavuje sumu 14.587,20
Eur. Uvedená suma zodpovedná aj dostupnej ponuke obdobných nehnuteľností v danej lokalite (po
odpočítaní provízie realitnej kancelárie za sprostredkovanie predaja). Túto sumu preto súd považoval
za všeobecnú cenu celej veci. Primeranou náhradou za polovičný podiel žalovaného je tak suma
7.293,60 Eur, ktorú súd zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanému titulom vyporiadania podielového

spoluvlastníctva. Vzhľadom na vyjadrenie žalobkyne, že uvedené financie je schopná s určitosťou získať
do troch mesiacov, súd určil lehotu na plnenie ako trojmesačnú od právoplatnosti rozsudku.

25. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

28. Podľa § 262 ods. 1CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

29.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade so zásadou úspechu v spore vyjadrenej
v ustanovení 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalobkyni priznal proti neúspešnému žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobkyňu súd považoval za plne úspešnú z dôvodu, že sa

jej napriek preukázanej snahe nepodarilo dosiahnuť zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva dohodou,
pričom k uvedenému došlo až rozhodnutím súdu, ktorý podielové spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal
ho spôsobom navrhovaným žalobkyňou, t.j. prikázaním veci do jej výlučného vlastníctva za primeranú
náhradu. Dôvody pre prípadnú aplikáciu § 257 CSP súd nevzhliadol.31. O výške náhrady trov konania trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Spišská Nová Ves, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Odvolanie nie je oprávnená podať strana, ktorá sa odvolania po vyhlásení rozhodnutia vzdala.