Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Thursday, July 31, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/63/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217201235
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2217201235.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek
senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Terézie Mecelovej v právnej veci žalobkyne: Československá
obchodná banka, a. s., Bratislava, Žižkova 11, IČO: 36 854 140, zastúpenej HMG LEGAL, s. r. o.,
Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Červeňova 14, IČO: 35 885 459, proti žalovanej: V. X., nar. XX.
I. XXXX, trvalý pobyt: X. M., N. XXXX/X, o 655,35 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti

rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 15. októbra 2018 č. k. 12Csp/24/2017-56, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o zaplatenie úroku vo výške 18,90 % ročne zo sumy 500,- eur od 1.
marca 2014 do zaplatenia z a s t a v u j e .

II. Žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu
655,35 eur, s 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 652,74 eur od 1. marca 2014 do zaplatenia
a v zostávajúcej časti žalobu zamietol. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť trovy konania v plnom
rozsahu, vo výške 120,19 eur na trovách právneho zastúpenia a vo výške 39,- eur na ďalších trovách.
Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 497, § 503 ods. 1 Ob. z. (Obchodný zákonník č. 513/1991 Zb.
v znení neskorších právnych predpisov), § 52 ods. 1, § 54 ods. 1, § 517 ods. 2 O. z. (Občiansky

zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil, že vykonaným dokazovaním
mal preukázané uzavretie platnej úverovej zmluvy dňa 23. novembra 2012 medzi stranami konania,
ktorou bol poskytnutý úver, ktorý žalovaná riadne nesplatila. Žalobkyni bola priznaná suma 655,35
eur, ako aj úrok z omeškania uplatnený zo zákona z nesplatenej istiny, úrokov aj poplatkov. Žalobu
o zaplatenie úroku po zosplatnení úveru zamietol ako nedôvodnú. V zmysle rozhodnutia NS SR sp.
zn. 4Obo/143/1998 žalobcovi prislúcha nárok na úrok z úveru výlučne do času jeho zosplatnenia.

Pri mimoriadnom zosplatnení úveru veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny,
vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia. Veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať
okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá
obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré
už dlžník nemá právo vrátiť v režime splátok. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie
odôvodnilustanovením§255ods.1CSP(Civilnýsporovýporiadokč.160/2015Z.z.vzneníneskoršieho

právneho predpisu).

2.Protitomutorozsudkupodalavčasodvolaniežalobkyňavzamietajúcejčastivovecisamejozaplatenie
úroku vo výške 18,90 % ročne zo sumy 500,- eur od 1. marca 2014 do zaplatenia, navrhujúc jeho zmenu
vyhovením žalobe v uvedenej časti. Odvolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci. Na
podporu svojej argumentácie poukázala na rozhodnutia vyšších súdov.3. Uznesením Krajského súdu Trnava zo dňa 15. mája 2019 sp. zn. 36OdK/117/2019 bol vyhlásený
konkurz na majetok žalovanej a súčasne bolo rozhodnuté o oddlžení žalovanej tak, že ju zbavuje
všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené

v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Uvedená skutočnosť bola zistená z Obchodného
vestníka 96/2019.

4. Podľa § 166 ods. 1 ZoK (zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou

osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti
zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.

5. Podľa § 166e ods. 1 ZoK o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení
o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba
v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze

alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú,
o ktoré dlhy ide.

6. Podľa § 167e ods. 1 ZoK ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v
ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje

za nevymáhateľnú (§ 166b).

7. Podľa § 166a ods. 1 písm. a) ZoK ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a § 166c), len v konkurze
alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky a) pohľadávka, ktorá vznikla pred
kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej

len „rozhodujúci deň“). Podľa § 166b ods. 1 ZoK za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia
sa považuje a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny
rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom, za obdobie kratšie ako
kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré
vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie,

iba že by bola prihlásená do konkurzu, c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred
rozhodujúcim dňom, d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie,
kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená
pred rozhodujúcim dňom, e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom
a vznikli pred rozhodujúcim dňom, f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v

konkurznom konaní alebo v konaní o určenie splátkového kalendára.

8. Procesný inštitút zbavenia sa dlhov dlžníka (oddlženie) predstavuje procesný nástroj určený pre
dlžníka, ktorým možno za podmienok stanovených v zákone dosiahnuť nevymáhateľnosť pohľadávok v
zákonom stanovenom rozsahu. Procesnoprávnym účinkom vyhlásenia konkurzu je, že súdne konania,

v ktorých sa vymáhajú pohľadávky, ktoré sa uspokojujú v oddlžovacom konkurze (§ 166a ZoK) a
pohľadávky, ktoré sú v tomto konkurze vylúčené z uspokojenia a sú nevymáhateľné (§ 166b ZoK) sa
zastavujú, a to na základe súdneho rozhodnutia vydaného ex offo.

9. Vzhľadom na zverejnené rozhodnutie o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku na majetok

žalovanej sa rozhodlo aj o oddlžení žalovanej ako dlžníčky, odvolací súd z úradnej povinnosti
prebiehajúce konanie zastavil (súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje
pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú), a to o
zaplatenie úroku vo výške 18,90 % ročne zo sumy 500,- eur od 1. marca 2014 do zaplatenia

10. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 256
ods. 1 CSP a s článkom 4 ods. 1 CSP. Z dôvodu podania odvolania voči napadnutému rozsudku
v zamietajúcej časti vo veci samej o zaplatenie úroku, závislým výrokom sa stal (hoci odvolaním
nenapadnutý) aj výrok o náhrade trov konania. Súd prvej inštancie správne rozhodol o priznaní náhrady
trov konania žalobkyni podľa § 255 ods. 1 CSP, na základe ktorého priznal žalobkyni ako úspešnej

strane sporu nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v konaní neúspešnej (v zamietajúcej časti
bola žalovaná neúspešná, pričom šlo o neúspech v nepatrnej časti, vzhľadom na predmet sporu, - úroky
predstavujúce príslušenstvo pohľadávky). Ak bol na majetok žalovanej vyhlásený konkurz, a to v časti,
ktorá bola predmetom odvolacieho konania, teda v časti príslušenstva pohľadávky - úrokov, zavinenieza zastavenie konania v tejto časti nemožno pričítať žiadnej zo strán sporu (zavinenie je potrebné
posudzovať výlučne z procesného hľadiska, nie hmotného práva, pretože by išlo o posudzovanie
dôvodnosti nároku vo veci samej). O celkovej náhrade trov konania bolo preto rozhodnuté tak, že

žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

11. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.