Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 21, 2016

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 5C/99/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312206873
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Kubjatková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2016:5312206873.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Č a d c i samosudkyňou Mgr. Andreou Kubjatkovou v právnej veci žalobkyne v 1.rade Q.

O. P.. A., G.. XX.X.XXXX, K. XXX XX Č. Č.. XXX, Z. X. P. W. U., P.. O., G.. XX.X.XXXX, K. XXX XX Č.
Č.. XXX, obe právne zastúpené JUDr. Antóniou Kauzalovou, advokátkou, Advokátska kancelária 022 01
Čadca,Májovač.1115,protižalovanýmv1.radeP.K.P..I.,G..X.X.XXXX,K.XXXXXČ.Č..XXX,Z.X.P.
Q. P. P.. K., G.. XX.XX.XXXX, K. XXX XX Č. Č.. XXX, obe právne zastúpené JUDr. Annou Mozolíkovou,
Advokátska kancelária so sídlom Palárikova 1449, 022 01 Čadca, o trpenie práva prechodu, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovaným v 1. a v 2. rade súd p r i z n á v aplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd v Čadci rozsudkom 5C/99/2012-86 zo dňa 23. 5. 2013 uložil odporcom 1/, 2/ povinnosť
trpieť navrhovateľom 1/, 2/ ako podielovým spoluvlastníkom parcely CKN XXX a rodinného domu
číslo súpisné XXX k.ú. Č. výkon práva pešo, osobným motorovým vozidlom, nákladným motorovým
vozidlom cez parcelu CKN XXX/X o výmere 20 m2. Proti uvedenému rozsudku podali odvolanie
odporkyne,nazákladektoréhokrajskýsúdpreskúmalrozsudokokresnéhosúduvnapadnutomrozsahu,
a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ho zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie
z dôvodu, že odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku je nedostatočné. Okresný

súd konštatoval, že titulom navrhovateliek pre nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
bola dohoda právnych predchodcov navrhovateliek a bývalej vlastníčky susediacej parcely, ale ďalej
už bližšie neuviedol (nekonkretizoval), kedy bola dohoda uzatvorená, čo bolo jej predmetom, aký bol
jej rozsah, a medzi ktorými osobami mala byť uzavretá. V odôvodnení napadnutého rozsudku sa ďalej
nekonkretizuje, ako nadobudla vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu navrhovateľka v 2.
rade. Taktiež súd bližšie nevysvetlil, či právo zodpovedajúce vecnému bremenu bolo v tomto prípade
späté s konkrétnou osobou alebo s konkrétnou nehnuteľnosťou. Okresný súd výsluchom účastníkov a

svedkov bližšie neskúmal rozsah, v akom mali navrhovateľky či ich právni predchodcovia nadobudnúť
vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Vzal za preukázané, že navrhovateľky vydržali
právo zodpovedajúce vecnému bremenu vo vzťahu k celej ploche sporného pozemku 20 m2 bez
toho, aby hranice sporného pozemku boli účastníkmi a svedkami na mieste samom vytýčené. Preto
krajský súd nariadil okresnému súdu zopakovať výsluch navrhovateliek so zameraním na zistenie
skutkových okolností ohľadne ich tvrdení, že v minulosti bola uzatvorená dohoda (zmluva) o práve
prechodu. Navrhovateľky majú podrobne uviesť, kedy a medzi ktorými konkrétnymi osobami bola

dohoda uzatvorená, čo je jej predmetom, a aké dôkazy môžu ohľadne tejto dohody poskytnúť. Taktiež
súd bude skúmať, v akom rozsahu využívali právo prechodu právni predchodcovia navrhovateliek, či po
výstavbe rodinného domu číslo 131 vstupovali do tohto domu z miestnej komunikácie, a ak áno, čo bolo
dôvodom, že následne začali chodiť výlučne po spornom pozemku. Taktiež vypočuje navrhovateľku v1. rade na okolnosť, či v konaní 5C/709/1992 uvádzala skutočnosť, že na spornom pozemku má právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, ak nie, prečo. Ak sa v konaní preukáže, či existuje titul, súd bude
zisťovať rozsah tohto práva, ako toto právo nadobudla navrhovateľka v 2. rade.

2. Navrhovateľka v l. rade na pojednávaní uviedla, že si trvá v celom rozsahu na podanom návrhu, cez
bránu, ktorá je vyznačená na geometrickom pláne bodmi 1, 2, chodili už jej rodičia, ktorí t.č. nežijú.
Oni si na parcele KN XXX postavili dom č.súp, XXX. Problémy nemali až do roku 2012, kedy museli
podľa zákona urobiť kanalizáciu, začali kopať kanalizáciu, a odporkyňa v l. rade začala okolo nich

chodiť a hovoriť im, že nech si tam už bránu nedávajú, že ona si chce celý pozemok oplotiť. Z tohto
dôvodu ona išla za starostom, ktorý jej povedal, že kanalizáciu nech si dorobia, to je podľa zákona,
ale ohľadne vecného bremena musia podať žalobu na súd, keďže odporkyňa má na pozemok list
vlastníctva. Odporcovia im teraz robia problémy, vysmievajú sa im poza plota, že budú lietať, stávajú im
auto do brány. Napriek týmto problémom chodia stále cez bránu, keďže iný prístup nemajú. Cez pivničku
nechodili, bola tam drevená búda na tom mieste, kde sú v súčasnosti hnedé vrátka. Pristavili si to asi v

r. XXXX, pričom samotné kamene im dal manžel odporkyne v l) rade. Odvtedy to tak stojí, tento vchod
nepoužívali. Z pivnice nikdy nešli schody dohora. Po zrušení rozsudku navrhovateľka v 1. rade uviedla,
že k uzatvoreniu dohody došlo asi v roku XXXX, keď začali stavať chalupu, dom číslo XXX, a jej mama
spolu s otcom chceli obmurovať starý rodinný dom číslo XX, s čím nesúhlasila Ž. K., že to budú robiť
zbytočne, tak im dá pozemok pod domom číslo XXX, a po výstavbe rodinného domu sa zbúral rodinný

dom číslo XX, potom si na tomto pozemku postavila dom odporkyňa. Dohoda bola uzatvorená medzi
Ž. K., pričom nevie, či v tom čase žil ešte jej manžel, a J. a Š. A.. Ona mala 9 rokov, o dohodách jej
povedala matka. Môže to potvrdiť aj odporkyňa v 1. rade. Písomná zmluva nikdy neexistovala. V konaní
5C/709/93 o práve prechodu nehovorili, lebo vtedy neboli spory ohľadne prechodu. Nikdy neboli schody
od miestnej komunikácie, bol tam len vchod, tak ako je brána, tak je to stále, v drevenom plote mali

bránu, cez ktorú chodili. Iný prístup k rodinnému domu nemali.

3. Navrhovateľka v 2. rade sa v celom rozsahu pripojila k výpovedi navrhovateľky v l. rade.

4. Právna zástupkyňa navrhovateliek vo svojich písomných vyjadreniach uviedla, že dohoda ohľadom

prechodu po spornej časti parcely bola uzavretá ešte v roku 1958 pri začatí výstavby rodinného domu
číslo XXX A. medzi manželmi Ž. K. a Š. K. Q. Š. A. Q. J. A.. Š. K. bol brat J. A., zmluva bola uzatvorená
v ústnej forme. Ešte pred rokom XXXX K. bývali v starom drevenom dome číslo XX, A. Č. XX. Dom
číslo XX bol umiestnený smerom od cesty, a tesne za týmto domom stál dom číslo XX. Prechod k obom
domom z miestnej komunikácie bol spoločný. Ešte v roku 1958 pred výstavbou domu číslo XXX F. Š. A.

s manželkou J. A. Ž.U. K. dohodu, že A. po vysťahovaní sa z domu číslo XX do novostavby, t.j. z domu
číslo XXX, dom XX asanujú, a pozemok pod týmto domom prenechajú Ž. K. ako náhradu, Žofia Benková
prenechá A. časť parcely EN XXXX za účelom prechodu z miestnej komunikácie k susednej parcele
XXX. Po spornej časti parcely dovážali A. stavebný materiál už v roku XXXX. Po výstavbe domu číslo
XXX A. nerušene prechádzali po spornej parcele pešo, osobným, aj nákladným motorovým vozidlom.

Následne Ž. K. kúpnou zmluvou zo dňa XX. X. XXXX odpredala svojmu synovi Y. K. a jeho manželke,
t.j. odporkyni v 1. rade, časť parcely XXX/X ako stavebný pozemok, teda aj tú časť, ktorá pôvodne bola
pod rodinným domom číslo XX, zmluva bola registrovaná pod O. XXX/XX. Teda na tejto časti parcely si
Y. K. spolu s manželkou P. vystavili rodinný dom číslo XXX, ktorý začali užívať v roku XXXX. Vedomosť
o dohode medzi Ž. K. a A. mal aj syn Ž. K. Y. K. s odporkyňou v 1. rade, s ktorého dôvodu Y. K. Z.

roku XXXX umiestnil vstupnú bránu k svojmu domu číslo XXX na parcele CKN tak ako je v súčasnosti,
t.j. 3,5 m od cesty zohľadňujúc prechod A. k svojmu rodinnému domu. Iný prístup navrhovateľky 1/, 2/
k svojim nehnuteľnostiam nemajú. Navrhovateľka v 1. rade bola preberateľkou dedičstva po nebohej
J. A.Q., P.. K., ktorá od roku XXXX prechádzala po spornej parcele tak, ako jej matka, a nepretržitým
prechodom viac ako 10 rokov nadobudla právo prechodu titulom vydržania podľa § 135a ods. 1 Zákona

číslo 131/82 Zb. dňom 1. 4. 1984. Navrhovateľka v 1. rade darovacou zmluvou V 345/2000 zo dňa 19.
6. 2000 darovala navrhovateľke v 2. rade podiel vo veľkosti 1/2-ica k rodinnému domu číslo XXX a
parcele CKN XXX. V danom prípade právo prechodu ako vecné bremeno je viazané s vlastníctvom
nehnuteľností, a teda navrhovateľke v 2. rade zo zákona vzniklo právo prechodu po spornej časti parcely.
V ďalších vyjadreniach uviedla, že nie sú pravdivé tvrdenia, že žiadna dohoda v roku XXXX G.ebola, čo

je v rozpore s rozsudkom 5C/709/93, z ktorého vyplýva, že v dávnej minulosti došlo k deľbe medzi Ž. K.,
ktorá dostala 3 diely, a J. A. jeden diel. Deľba bola vykonaná na základe dohody. V tomto konaní bola
priznaná výmera Ž. K. a jej manželovi z pkn vložky XXX 741 m2, hoci podľa kúpnej zmluvy Pr 396/61
odkúpil Y. K. len 545 m2. Pokiaľ právna zástupkyňa odporkýň poukazuje na to, že navrhovateľka v 2.rade si už v konaní 5C/709/92 mala uplatniť právo prechodu po spornej parcele, čo neurobila, bolo to z
dôvodu, že v konaní o určenie vlastníckeho práva navrhovateľky nebránili Q. O. v prechode cez spornú
parcelu, a preto nemala dôvod uplatňovať si vzájomným návrhom právo prechodu v rámci tohto konania.

5. Právna zástupkyňa navrhovateliek na pojednávaní uviedla, že v konaní bolo preukázané, že medzi
Ž. K. Q. J. A. spolu s manželom bola uzatvorená dohoda, podľa ktorej parcela O. domom číslo XX vo
vlastníctve A. bude patriť Ž. K., na základe čoho sa Ž. K. zaviazala, že umožní po parcele KN XXX/X
prechádzať A. ku svojej parcele CKN XXX a k domu číslo súpisné XXX. Táto dohoda bola rešpektovaná

manželmi K., ako aj Q. O. a jej právnymi predchodcami. Túto skutočnosť potvrdil aj manžel odporkyne
v 2. rade M. P., keď uviedol, že navrhovateľky chodili cez spornú parcelu už na základe dávnejšie
uzatvorenej dohody medzi nimi. Prechod navrhovateliek po spornej parcele potvrdila aj svedkyňa M. K.,
sestra odporkyne v 2. rade, a taktiež viacerí vo veci vypočutí svedkovia. Manžel odporkyne v 1. rade Y.
K., pokiaľ staval vstupnú bránu k svojmu domu, situoval ju tak, že ju posunul od cesty 3,2 m. Z potvrdenia
Obce Č. vyplýva, že vjazd medzi prístupovými bránami k obom domom bol upravený obcou asfaltom,

vjazd plní účel sprístupnenia nehnuteľnosti, a trvá od doby ich výstavby, takmer 50 rokov. Pokiaľ sa v
konaní 5C/709/1992 určilo vlastnícke právo k parcele, nemohlo tam byť uvedené aj právo prechodu,
keďže ide o dva samostatné úkony. Rozsudkom 5C/709/92 bola priznaná väčšia výmera, ako bolo
odkúpená v roku XXXX, a to o 271 m2. J. A.Á. aj spolu s manželom sa do rodinného domu nasťahovali
v roku XXXX, do tohto rodinného domu prechádzali po spornej parcele, nikto im v prechode nebránil.

Žalobkyňa nadobudla spoluvlastnícky podiel k domu číslo XXX na základe dedičského rozhodnutia z
roku XXXX po svojej matke J. A.. Po smrti otca nadobudla vlastníctvo k celému rodinnému domu.
Výkonom práva nadobudla na spornej parcele vecné bremeno ešte dňom 1.4.1984 podľa § 135c Zákona
č. 131/82. Povinnými z tohto vecného bremena boli František Benko s manželkou, ktorý uznal právo
prechodu, a bránu umiestnil 3,2 m od miestnej komunikácie. Žalobkyňa v 1. rade darovala žalobkyni v

2. rade polovičku nehnuteľností, čiže domu XXX, ako aj parcely XXX, a podľa § 150n vecné bremeno
právo prechodu so zmenou vlastníka prechádza aj na nadobúdateľa týchto nehnuteľností, teda v danom
prípade bolo právo prechodu viazané na nehnuteľnosť. Prechod cez spornú parcelu potvrdili aj nestranní
svedkovia B. C., M. O., O. O., Q. O., B. C., teda výpovede právnej zástupkyne zo strany žalovanej sú
zavádzajúce. Žiadajú návrhu vyhovieť, priznať náhradu trov konania.

6. Odporkyňa v l. rade na ohliadke uviedla, že navrhovateľky tadiaľ chodili, ale nechodili tadiaľ rodičia
navrhovateľky, nebolo to nijakým spôsobom oplotené, kde sa teraz nachádza brána navrhovateľov,
oplotenie nebolo. Navrhovatelia, resp. ich rodičia, keď stavali chalupu, skladali stavebný materiál na
miesto pred oboma bránami. Pred bránami to bolo úplne voľné, nič nebolo ohradené, navrhovatelia si

bránu postavili v r. 1983 alebo 1984. Brána tam nebola, oplotili si to až potom, ako prišiel bývať p. O..
Rodičia navrhovateľov predtým chodili iným vchodom. Potom, čo sudkyňa prešla so všetkými účastníkmi
konania na druhý roh chalupy účastníkov, odporkyňa v l. rade ukázala na hnedé vrátka, ktoré boli na
pivničke a uviedla, že navrhovatelia tam mali schody, a po týchto chodili domov. Keď si navrhovatelia
zložili uhlie pred bránou, dávali ho dovnútra tak, že chodili s fúrikom a vozili ho cez bránu. Po zrušení

rozsudku odporkyňa v 1. rade uviedla, že medzi ich právnymi predchodcami nikdy nebola uzatvorená
dohoda ohľadne prechodu, pozemok pod domom č. XX kúpila od svojej mamy asi v roku XXXX, v kúpnej
zmluve nebolo uvedené právo prechodu. Navrhovateľka a jej rodičia mali prístup k svojmu domu rovno
od cesty, ona a jej matka nikdy nedovolili navrhovateľkám právo prechodu. Kde majú navrhovateľky
pivnicu, predtým tam boli schody. Medzi Ž. K. Q. A.Q. boli nezhody. Bránu posúvali kvôli svojej potrebe,

aby si tam mohli uložiť materiál, a aby mali lepší prístup, keď dovezú materiál.

7. Odporkyňa v 2. rade uviedla, že s návrhom nesúhlasí. Rodičia navrhovateľky chodili povedľa studne,
na rohu domu mali schody, takže prístup mali povedľa studne. Vstupnú bránu si zriadili asi v r. XXXX-
XXXX. Do tohto roku rodičia navrhovateľky vstupnú bránu v bodoch 1-2 nepoužívali. Vyhotovili ju v čase,

keď boli na návšteve u sestry asi tri dni, dovtedy boli štekové ploty a oni si potom urobili vstupnú bránu
zo železných kolov. Od roku XXXX chodí navrhovateľka cez túto vstupnú bránu, ich otec to nehradil,
nakoľko keď im doviezli uhlie alebo kal, sa to tam vysypalo, nechcel si svoje hradiť, aby mal širšiu
cestu. My sme tadiaľ navrhovateľkám dovolili chodiť. Pokiaľ nemali auto, problémy neboli, keď začali
mať auto, tak začali byť problémy s parkovaním, nemohli prejsť s kočiarom okolo a pod. Navrhovateľky

ich ohovárajú po celej obci, že im berú pozemok, kanalizáciu si urobili na ich pozemku, bez ich súhlasu.
Cez vstupnú bránu chodili navrhovateľky asi od r. 1985. Keď im doviezli uhlie, toto si mohli vysypať na
cestu, potom si to po sebe poumývali, oni im v tom nebránili. Na povrchu parcele XXX/X je asfalt.8. Právna zástupkyňa odporkýň v písomnom vyjadrení po zrušení rozsudku uviedla, že Ž. K. predala
svojmu synovi Y. K. a neveste - odporkyni v 1. rade sporný pozemok, po ktorom žiadajú navrhovateľky
nedôvodne určiť právo prechodu, dňa XX.X.XXXX. V tejto kúpnej zmluve nebolo uvedené, ani

vymienené žiadne právo prechodu pre A., ktoré by mali kupujúci rešpektovať, hoci kúpna zmluva bola
uzatvorená v krátkom čase po navrhovateľkami tvrdenej údajnej ústnej dohode, pričom sú sporné
úplne základné okolnosti takejto tvrdenej dohody, a to čas jej tvrdeného údajného uzatvorenia, kedy
navrhovateľka uviedla, že v roku XXXX, pričom v písomnom vyjadrení sa uvádza rok XXXX. Účastníkmi
samotnej dohody mala byť len Ž. K. spolu s manželmi A., pričom v písomnom vyjadrení je uvádzaný

aj Šimon Benko ako účastník dohody. V rámci konania 5C/709/1992 uznala navrhovateľka v 1. rade
vlastnícke právo k spornej parcele odporkyniam bez akýchkoľvek výhrad alebo nárokov, dokonca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu tvrdila, že v dávnej minulosti došlo k deľbe, a každý má
vydelené svoje. Užívateľom vtedajšej parcely EN XXX, teraz CKN XXX, bola iba navrhovateľka v 1. rade
P. K. (v tomto konaní odporkyňa 1/). Žiadne užívanie zo strany Q. O. na prechod nebolo tvrdené, ani
zistené. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR 3Cdo/163/2012 zo dňa 27. 11. 2014, z ktorého

vyplýva, že dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať ku všetkým právnym skutočnostiam, ktoré majú za
následok nadobudnutie veci alebo práva, ktoré je predmetom držby, teda aj k existencii písomnej dohody
o zriadení práva prechodu zodpovedajúceho vecnému bremenu. Navrhovateľky ani po opakovanom
vypočutí na pojednávaní nepreukázali rozsah tvrdeného vydržaného práva prechodu, ani jej nevyhnutný
obsah, nepreukázali žiadnu dohodu o prechode. Je nanajvýš pochybné, aby Ž. K. V.ohadovala právo

prechodu motorovými vozidlami so A., keď nikto z nich nemal žiadne vozidlo. Navrhovateľky opierajú
svoj tvrdený žalovaný nárok o údajnú ústnu dohodu, pričom je zrejmé, že Ž.U. K. keď nakladala so
svojounehnuteľnosťouvrokuXXXX,dalaurobiťriadnupísomnúzmluvu.Jetedavysokonedôveryhodné
tvrdenie navrhovateliek, že by Ž. K. uzatvorila dohodu o práve prechodu v ústnej forme. Taktiež nebolo
ničím preukázané a podložené tvrdenie právnej zástupkyne navrhovateliek, že právo prechodu malo byť

spojené s vlastníctvom nehnuteľností. Neboli dodržané ustanovenia o písomnej forme, listiny o právnom
úkone, ktorými sa zriaďuje vecné právo k nehnuteľnosti, ak by súd žalobu posúdil ako dôvodnú a vyhovel
jej, ktokoľvek by mohol tvrdiť, že môže prechádzať cez parcely iného, pretože sa takto dohodli ústnou
dohodou, keď už zomreli právni prechodcovia, ktorí nemôžu byť v konaní vypočutí, a postačovalo by
tvrdenie ústneho, t.j. domnelého titulu právnymi nástupcami zomretých účastníkov, čo je neprijateľné a

neprípustné, preto žiadajú žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

9. Právny zástupca odporcov po zrušení rozsudku uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím krajského
súdu, dohoda, ktorá bola tvrdená navrhovateľkami, je vymyslená, nikdy neexistovala, vždy boli nezhody
ohľadom prístupu. Nebol preukázaný jej obsah, ktorý ani nie je možné preukázať, pretože účastníci

tejto dohody už nežijú. Tvrdenia o nej sú len sprostredkované, tvrdené účelovo navrhovateľkami a
svedkami z ich strany. Z tohto dôvodu je žaloba úplne nedôvodná a bezpredmetná. Z potvrdenia obce
Č. podpísaného starostom jasne vyplýva, že boli nezhody, teda nemožno tvrdiť dobromyseľný nerušený
výkon práva. V roku 1972, kedy sa priženil do domu navrhovateliek manžel navrhovateľky v 1. rade,
po svadbe vyhotovil drevený plot bez akejkoľvek bránky, ktorým ohradil celý pozemok až po cestu,

čiže tam nebol žiaden prístup, a využívali prístup zospodu, kde boli drevené schody, ktoré po čase boli
vymenené za betónové. Plot bol vymenený za železný v roku 1983, kde bola zhotovená bránka. Aj z
rozsudku 5C/709/92 vyplýva, že každá rodina mala vydelené svoje podiely, o prístupe tam nie je nič
uvedené. V roku 1992 oslovili navrhovateľky odporkyňu v 1. rade, až im podpíše list vlastníctva, chceli
si vysporiadať pozemok pod domom. Odporkyňa poprosila M. P., aby sa na tieto dokumenty pozrel, a

ten zistil, že si zakreslili geometrický plán, ktorý má zo spornej parcely vyčleňovať do ich vlastníctva
časť spornej plochy, s čím oni nesúhlasili. Následne si vysporiadali odporkyne spornú plochu na list
vlastníctva prostredníctvom žaloby o určenie vlastníckehopráva v konaní 5C/709/1992, a navrhovateľky
si vysporiadali svoj pozemok cez osvedčenie až v roku 1997, kedy ani v tomto konaní, ani nikde
inde netvrdili právo prechodu. Z tohto dôvodu akúkoľvek dohodu odmietajú, už za života Ž. K. boli

nezhody, ona sama zakázala prechádzať navrhovateľke v 1. rade, respektíve jej právnym predchodcom,
a títo si na základe tohto zákazu skladali uhlie svojím vchodom odpredu od hlavnej cesty. Vždy mali
prístup od miestnej komunikácie, ktorý oni zatajujú. Užívanie v týchto časoch sa evidovalo na obci
tzv. hlásenkou zmien, evidovalo sa na evidenčnom liste. Takýto dôkaz navrhovateľky nepredložili. Z
rozsudku 5C/709/92 jednoznačne vyplýva, že každý má vydelené svoje, a tvrdenia právnej zástupkyne

navrhovateliek o dohode sú domnienky a vykonštruované tvrdenia. Navrhovateľka v 1. rade súhlasila s
určením vlastníckeho práva v tomto rozsudku, a nevzniesla žiadne výhrady ani voči vlastníctvu, ani voči
tomu, že by tadiaľ mala prechádzať. Absolútne ničím nebolo preukázané, ide o domnienku, a rozpor
nebol odstránený, a zo žiadneho dôkazu nevyplývalo vecné bremeno in rem. Navrhovateľky neunieslidôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení, nepreukázali, že došlo k vydržaniu vecného bremena. Z
Občianskeho zákonníka č. 141/1950 je jednoznačné, že zmluva, na základe ktorej vzniklo bremeno,
musela byť uzatvorená písomne, takúto zmluvu navrhovateľky nepredložili. Na to, aby došlo k vydržaniu

vecného bremena, je potrebné naplniť všetky znaky kumulatívne, navrhovateľky nepreukázali právny
titul. Dobrá viera sa musí vzťahovať ku všetkým právnym skutočnostiam, ktoré majú za následok
nadobudnutie veci alebo práva, ktoré je predmetom držby alebo užívania, teda rovnako aj k existencii
samotnej zmluvy (judikát NS SR 3Cdo/163/2012). Z potvrdenia Obce Č. vyplýva, že rodinné domy číslo
130, 131 boli vždy sprístupnené z miestnej komunikácie CKN XXXX. Mapa, ktorá bola predložená na

ohliadke spolu so stanoviskom obce jednoznačne potvrdzuje, že navrhovateľky mali vždy iný prístup k
svojim domom. Žiadajú návrh zamietnuť, priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

10. Navrhovateľky súdu predložili tieto dôkazy: výpis z listov vlastníctva číslo XXX, XXXX katastrálne
územie Č., geometrický plán číslo 26/2012, čestné vyhlásenie J. Z. Q. M. O., rozhodnutie D 309/1968,
stanovisko Obce Č. zo dňa 7. 3. 2013 o prístupe k rodinnému domu, mapu z roku XXXX vyhotovenú

ÚGK Žilina, stavebné povolenie číslo OÚ-1928/00/PX9/PIK, a vyhotovené kópie fotografií.

11. Odporkyne v konaní súdu predložili tieto dôkazy: rozhodnutie ŠN v Čadci D 153/87, rozsudok
Okresného súdu v Čadci 5C/709/92, výpis z pozemkovej knihy pkn vložka XXX na parcelu číslo XXX,
identifikácia parciel zo dňa 27. 3. 1992, kúpna zmluva číslo Pr 396/1961, výpis z listu vlastníctva číslo

XXXX k.ú. Č., potvrdenie Obce Č.e zo dňa 27. 12. 2012 o nezhodách medzi rodinami účastníkov
konania, dedičské rozhodnutie D 309/68, výpis z evidenčného listu číslo XXX k.ú. Č., mapku na č.l. 206,
a vyhotovené kópie fotografií.

12. Súd vykonával dôkazy smerujúce najmä k sporným bodom, a to výsluchom účastníkov, svedkov,

ohliadkou na mieste samom, oboznámením sa s celým spisovým materiálom, pretože nesporné body
nepovažoval za potrebné dokazovať, nemal dôvodnú pochybnosť o pravdivosti zhodných tvrdení strán
vychádzajúcich aj z objektívnych zápisov v registroch.

13. Svedok B. K., syn odporkyne v l) rade uviedol, že tam vyrastal, situáciu pozná. Navrhovatelia a ich

rodičia chodili po schodoch, kde je altánok, používali tento vchod, predtým tam bol iba drevený plotík,
keď sa náhodou niečo doviezlo, tak ho zdvihli, materiál si dali dovnútra. Uvedenú bránu postavili asi pred
20-30-rokmi. Taká, aká je v súčasnosti, je postavená asi pred 15-rokmi. Predtým bola drevená brána,
kolíky, ktorá sa dala zdvihnúť a odsunúť. Keď sa navrhovateľky pýtali, aby im dovolili prejsť, tak im prejsť
dovolili. Väčšinou sa pýtali vtedy, keď si doviezli uhlie alebo nejaký materiál.

14. Svedkyňa M. K. na pojednávaní uviedla, že odporkyňa v l) rade je jej matka, do 25-rokov bývala v
rodičovskom dome, teraz tam chodieva na návštevy. Navrhovateľka a jej rodičia, keď bola malá, chodili
do svojho domu po schodoch vedľa studne. Na spornom mieste, keď bola malá, bola vybudovaná
drevená bránka, keď mala 17-18-rokov, vybudovali bránku železnú. Tam, kde mali pôvodný vchod,

si postavili altán, tadiaľ už nechodia viac ako 10-rokov. Keď bola malá, bol tam štekový plot a brána sa
robila až keď sa navrhovateľka vydávala (r.1972). Drevenú bránu urobili z toho dôvodu, aby v prípade,
keď sa doviezlo uhlie alebo iný materiál, mohlo sa zložiť na dvore. Pešo tadiaľ nechodili, používali ju len
na vozenie materiálu. Pokiaľ prechádzal svadobný sprievod, štekové oplotenie sa len odchýlilo. Nemá
vedomosť o tom, že by niektorí rodinní príslušníci vyzývali navrhovateľky, aby tadiaľ nechodili, keď to

majú zahradené, tak lietať nemôžu. Spor vznikol z toho dôvodu, že navrhovatelia im parkujú auto pred
domom, majú problém dostať sa do neho.

15. Svedok B. C., sused účastníkov uviedol, že býva o dve chalupy ďalej. Odjakživa o pomeroch vie.
Kedy bola vybudovaná vstupná brána navrhovateliek sa nevie vyjadriť, asi až po r. 1960. Pamätá si, že

cez vstupnú bránu, kadiaľ teraz chodia, chodili aj rodičia navrhovateľky, aj ona sama. Nevie o sporoch
medzi účastníkmi tohto konania. Z cesty okolo studne domov nechodili, on si na to nepamätá. Je
pravdou, že pred ich domom mali z dvora tri drevené schody, ale pokiaľ si on pamätá, oni stále používali
vstupnú bránu len tú, cez ktorú v súčasnosti prechádzajú. Prístupová cesta, ktorá je medzi účastníkmi
tohto konania, aj medzi inými občanmi ich obce, napr. aj on má takto urobenú prístupovú cestu, sám

pustil svojej susedke p. O., ktorá už zomrela, teraz tam býva jej syn. On má taký istý vchod, ako títo
účastníci konania, tiež chodí po jeho pozemku do svojho domu, poníže susedia to majú urobené tak
isto. Predtým bol na spornom mieste štekový plot a v ňom malá bránka, cez ktorú chodili navrhovateľky.
Pokiaľ doviezli napr. uhlie alebo iný materiál, tento vozili cez bránku ku okienku do pivnice. Nepamätása, že by mali taký plot, ktorý by sa dal odsunúť. Pamätá si studňu, taktiež na to, že tam rástol veľký
strom a bolo do príkro dohora. Vie, že navrhovateľky mali k domu tri drevené schodky, žiadna bránka
tam nebola, len tri schodky na dvore. Tieto používali z toho dôvodu, že vchodové dvere mali vyššie,

takže museli pred nimi urobiť tri schody a po nich chodievali do domu z dvora.

16. Svedkyňa M. O. uviedla, že je v priateľskom vzťahu s navrhovateľkou, spolu sa kamarátili, bývajú
približne v tom pľaci, je vzdialenejšia suseda. Navrhovateľku pozná od detstva, chodievala sa k ním na
ulicu hrávať, bližšie sa skamarátili v r. 1983, keď spoločne pracovali. Vtedy chodievala k navrhovateľke

a pamätá sa, že vždy chodievala cez vstupnú bránu, cez ktorú chodí doteraz. Keď bola malá, hrávali sa
tam, vtedy mali drevený plot a v ňom bola urobená malá bránka. Od cesty pri studniach prístup nemali,
pretože tam bol návoz hliny, kopec, na ktorom sa oni sánkovali, takže by nemali kde dať tú bránku, tadiaľ
prístup nemali. Odjakživa tam nebola drevená bránka, predtým tam bol drevený plot navrhovateľky, pri
studni bránka nebola, tam bola šopa, na ktorú si pamätá, nakoľko ju ako malú do tejto šopy zatvorili.
Tam, kde sa nachádzala pôvodná brána a štekový plot, je vystavená teraz železná brána a železný

plot. Rodičia navrhovateľky ju bavievali ako maličkú a chodievali tadiaľ, ako sa chodí teraz. Matne si
na nich pamätá.

17. Svedok B. C. na pojednávaní uviedol, že je sused účastníkov konania, nemá žiadne nezhody so
žiadnou zo strán, priženil sa tam, býva tam 41-rokov. Pamätá si, keď odporcovia chodili cez vchod,

ktorý používajú aj v súčasnosti, teda cez bránu. Predtým bol plot drevený, v súčasnosti je železná
brána. Na mieste, kde je pivnica, nikdy neboli schody, pri tom bola studňa. Železnú bránu stával manžel
navrhovateľky v l) rade. Nepamätá sa, že by boli nejaké hádky niekedy ohľadne tohto vstupu, aj keď
doviezli uhlie alebo nejaký iný materiál. Na fúriku si to vozili domov cez spornú bránu.

18. Svedok Y. A. na pojednávaní uviedol, že je švagor navrhovateľky v l) rade, chodieval švagrovcom
pomáhať, pomáhal aj pri stavaní plotu a brány, robili to spolu. Keď sa zobrali navrhovatelia, boli drevený
ploty, železná brána bude asi 30-35-rokov. Navrhovatelia celý čas chodievali do domu tak, ako chodia
aj v súčasnosti cez túto bránu. Tam, kde je pivnica, schody neboli, on si nepamätá, že by tam niekedy
nejaké schody boli, keď chodieval na návštevu, vždy chodieval cez bránku, ktorou sa chodí dnes. Keď

sa robili ploty, žiadne spory medzi účastníkmi neboli. Keď išiel do domu navrhovateľov, nikto mu nikdy
nebránil.

19. Svedkyňa Q. O. na pojednávaní uviedla, že je suseda, býva tu od narodenia, situáciu veľmi dobre
pozná. Chodievala k navrhovateľom, hrávala sa s ich dcérou, vždy chodila len cez bránu, ktorú používajú

v súčasnosti a na kopci, ktorý sa nachádza na druhej strane domu, sa šmýkali ako deti. Nemali tam
navrhovatelia žiadne schody, ona si na to nepamätá, že by tam boli schody, kde je v súčasnosti pivnica.
Vždy používali len ten vchod, ktorý používajú dodnes. Nikto v prechode po parcele nebránil, ani jej, ani
navrhovateľom, nepamätá si, že by tam boli nejaké nezhody, aké sú v súčasnosti kvôli bránke.

20. Svedok O. U. na pojednávaní uviedol, že je zaťom navrhovateľky v l) rade. Rodinný dom, v ktorom
býva navrhovateľka si prerobil, býva s navrhovateľkou v 2) rade na II.poschodí od r. XXXX. So svojou
manželkou sa začal kamarátiť v r. 1987. Pamätá si, že tam bol betónik, na ktorom si oškrel auto a vždy
do tohto domu chodil cez bránu, ktorá tam stojí aj dnes. Svokrovci nikdy iný prístup do domu nemali,
tam, kde je pivnička, nikdy schody neboli, on tam má odložené nejaké svoje veci. Keď prerábali chalupu,

materiál ukladali na spornej parcele pred bránkou, inde sa to nemohlo dávať, nakoľko popri bola cesta,
ktorá vtedy ešte nebola taká široká, rozšírili ju tak, že ju spevnil jeho svokor, v súčasnosti je širšia,
ako predtým. Ako rodiny bývajúce vedľa seba normálne komunikovali, keď si niečo zložili, nikto im v
tom nebránil, vzťahy boli normálne. Keď mala odporkyňa 70-rokov, ešte im aj uliala. V čase, keď zať
chodieval za svojou ešte nie manželkou, bola tam kovová brána.

21. Svedkyňa K. K. na pojednávaní uviedla, že je nevestou odporkyne. Na Č. sa presťahovala v r. XXXX,
kde bývala do r. XXXX, potom sa odsťahovala do Čadce. Nepokoje a hádky medzi rodinami boli vždy,
napr.kvôlideťom.Navrhovateliaodstudnemalikamennéschody,kadiaľchodievalidomov.Vsúčasnosti,
kde je brána bol plot, ktorý sa dal zdvihnúť. Keď sa doviezol nejaký materiál plot zdvihli a zaniesli ho na

dvor. Keď stavali plot, môj manžel hovoril svojim rodičom, aby si postavili plot ku ceste, aby nevypúšťali
ten trojuholník, ale oni si tú bránu posunuli preto, aby sa im lepšie zachádzalo.22. Svedkyňa Z. M. na pojednávaní uviedla, že je dcéra odporkyne v l) rade. Pamätá si, že problémy so
susedmi boli odjakživa, už keď sa hrali ako deti. Pokiaľ ide o prístupovú cestu do domu navrhovateľov,
mali schody kolmo z cesty tam, kde majú teraz altán, ktoré schody viedli priamo až do vchodových dverí.

Tam, kde je v súčasnosti brána, bol drevený plot, ktorý bol v jednom kuse a keď im prišlo uhlie alebo
nejaký materiál, toto všetko prenášali v kýbloch z cesty po schodoch dohora. Pivnicu mali zasa na druhej
strane, takže to celý s tými kýblami obchádzali. Plot na zdvíhanie si prerobili až v 80-rokoch, tento robil
p. O.. Rodičia, keď prerábali plot, bránu posunuli naschvál kvôli tomu, keď prišiel nejaký materiál, aby
sa tam lepšie vytočilo auto. V rodičovskom dome sa narodila, bývala tam do r. 1984. Potom odišla bývať

inde do rodičovského domu chodieva málo. Priestranstvo pred bránami O. neužívali, brána tam nebola,
svojvoľne si ju urobili. Ich plot bol v r. 1984 ešte drevený, potom si ho prerobili.

23. Svedok Q. K. na pojednávaní uviedol, že je brat manžela odporkyne v l) rade. Na Č. býval od r.
XXXX-XXXX, potom sa odsťahoval. Hranicu medzi účastníkmi tvoril drevený plot, ktorý bol až priamo
pod cestu. Pri plote nebol žiaden trojuholník vytvorený tak, ako je to vytvorené v súčasnosti, nebol tam

žiaden vchod, ako to majú urobené teraz. O. mali vchod ako je studňa mierne do svahu. Zo strany K.,
kde bol spoločný plot, nemali žiadnu bránu. Býval ešte v starom rodičovskom dome, ktorý bol veľmi
blízko týchto rodinných domov. Kedy sa udiali zmeny ohľadne plotov si nepamätá, sem-tam chodil na Č.,
ale o ploty sa nezaujímal, až pred 2-mesiacmi zistil, že O. majú kovový plot a zistil to práve v súvislosti
s týmto konaním, keď bol navrhovaný ako svedok, pretože nevie prečo si O. nárokujú na tento prístup,

keď naň prístup nemajú. Nevie prečo jeho brat, keď staval bránu, túto posunul.

24. Svedkyňa Q. C. na pojednávaní uviedla, že je sestrou navrhovateľky v 1. rade. Z miestnej
komunikácie chodievali cez parcelu CKN XXX/X odmalička, Ž. K. im v prechode nebránila, ani
odporcovia. O problémoch kvôli prechodu sa dozvedel asi v roku XXXX Q. XXXX. V starom rodinnom

dome číslo XX bývali A., Ž. K. v dome číslo XX. Myslí si, že nejaká dohoda bola, k tejto sa konkrétne
vyjadriť nevie, lebo bola malá. Vie, že starý rodinný dom číslo XX zbúrali jej rodičia, a potom si pozemky
navzájom vymenili s protistranou. Po spornom pozemku chodievali peši, osobným motorovým vozidlom,
nevie, či tadiaľ chodievali aj nákladné autá. Drevený plot urobil jej otec, malá bránka sa nachádza v tých
miestach, kde je teraz brána. Altánok bol postavený v čase, keď bola dospelá, predtým tam bola len

tráva. Vchod do domu bol umiestnený tam, kde je teraz. Iný prístup k domu nemali.

25. Svedkyňa Q. K. na ohiadke uviedla, že pán O. je jej brat. Chodievala do tohto domu od svojich 18.
rokov cez bránu, ktorú používajú aj teraz, nikto jej v prechode nebránil. Chodievala pešo, auto nemali.

26. Svedok O. K. na ohliadke uviedol, že je syn odporkyne v 1. rade. Pamätá si starý a zrekonštruovaný
rodinný dom navrhovateľov číslo XXX. Navrhovatelia vchádzali do domu zo strany od studne, v tom čase
tam bránka nebola, bolo to zahradené štekovým plotom. Tam, kde je teraz pivnica, pivnica vtedy nebola,
boli tam schody dohora. Drevený štekový plot bol na vyťahovanie, keď prišlo uhlie, navrhovatelia si ho
zložili na pozemok odporcov, vytiahli plot, a tak ho vozili do pivnice. Brána odporcov sa robila asi v roku

XXXX, vtedy pracoval v E., sám ju dal vyrobiť. Nikdy medzi nimi nedošlo k dohode ohľadom prechodu,
ešte ich otec hovorieval, že bude zle. Nevie sa vyjadriť k problémom, problémy tu boli odmalička.
Trojuholník nebol zahradený z dôvodu, aby sa lepšie mohlo vojsť do brány, preto bol posunutý dozadu.
Aj z dôvodu, aby sa mohol vysypávať materiál, aby sa nesypal do cesty.

27. Svedok B. Š. na ohliadke uviedol, že je sused. Navrhovatelia chodievali do svojho domu spodom
okolo studne, kde boli schody vybudované pod altánkom. Pivnica tam vtedy nebola. Ešte starí sa medzi
sebou handrkovali, nevie uviesť, či kvôli deťom.

28. Svedkyňa M. K. na ohliadke uviedla, že je nevestou odporkyne v 1. rade. Tu začala chodiť v roku

1981 až 1982, altán tam v tom čase nebol, boli tam schody, kadiaľ navrhovatelia chodievali domov.
Tam, kde je brána, bol drevený plot, nevie, či tam bola malá bránka, pivnica tam nebola, lebo tam boli
schody. Spomínalo sa, že majú medzi sebou účastníci problémy, tieto ona nevnímala. Y. K. naschvál
bránu posunul smerom dovnútra, aby sa pred ňu dal vysypať materiál, alebo zaparkovať auto.

29. Z výpisu z LV č. 812 súd zistil, že vlastníčkami CKN parcele XXX o výmere 218 m2 k.ú. Č. sú
navrhovateľky každá v 1-ici.30.ZvýpisuzLVč.2041súdzistil,ževlastníkmiparceleCKNXXXovýmere461m2k.ú.Č.súodporkyne
každá v 1-ici.

31.Geometrickýmplánomč.26/12vyhotoviteľaGeoslužbaO.W.Č.,overenéhoSprávoukatastraČadca
dňa 7.6.2012 pod č. 490/2012 bola vyhotovená CKN parcela 142/2 o výmere 20 m2.

32. Z čestného vyhlásenia J. Z. Q. M. O. súd zistil, že vchod do rodinného domu č. súp. 131 cez bránu,
bol vždy od vchodu brány P. K..

33. Z potvrdenia OÚ Č. súd zistil, že p. Q. P. v mesiaci apríl 2012 bola na obecnom úrade, kde sa
starostovi obce ústne sťažovala na p. Q. O. z dôvodu neustáleho spôsobovania problémov z jej strany
- problém s prechodom cez prístupovú cestu k rodinnému domu č. XXX. Okrem toho sa sťažovala, že
od výstavby ich rodinného domu, približne v r. XXXX ma jej rodina sústavné problémy s rodinou p. O.,
čo môže potvrdiť aj jej matka P. K., ktorá sa taktiež viackrát sťažovala na Obecnom úrade v Č. na p. O..

34. Zo stanoviska obce Č. k prístupu k rodinnému domu súd zistil, že podľa evidencie nehnuteľnosti bol
rodinný dom č. súp. XXX, ktorého majiteľkami sú navrhovateľky, bol daný do užívania v r. XXXX. Rodinný
dom č. XXX, ktorého majiteľmi sú odporkyne, bol daný do užívania v r. XXXX. Tieto nehnuteľnosti
boli vždy sprístupnené z miestnej komunikácie KNC XXXX, ktorej užívateľom je obec Č.. Vjazd medzi

prístupovými bránami k obidvom domom a miestnou komunikáciou, bol upravený asfaltovým krytom v
rámci rekonštrukcie celej miestnej komunikácie. Vjazd plní účel sprístupnenia nehnuteľnosti, ktorý trvá
od doby ich výstavby, čo je takmer 50-rokov.

35. Zo spisu Okresného súdu v Čadci 5C/709/92 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 29. 12. 1992 v právnej

veci navrhovateliek v 1. rade P.L. K., v 2. rade Q. P., P.. K., proti odporcom okrem ďalších v 2. rade Q.
O., rod. A., súd rozhodol tak, že určil, že tá časť parcely XXX, ktorá je zapísaná v pkn vložke XXX, a je
totožná s parcelou N. XXX ako zastavaná plocha pod domom číslo 130 o výmere 461 m2, a EN XXX
ako záhrada o výmere 310 m2 patrí do výlučného podielového spoluvlastníctva obom navrhovateľkám,
každej v 1/2-ici. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že parcela číslo 813 bola rozdelená

medzi dve spoluvlastníčky, a to Ž. K. Q. J. K., právnu predchodkyňu žalovanej v 2. rade. K deľbe došlo v
dávnejminulosti,aparcelyvovydelenomstavesaužívali,leboajneboháJ.A.,rod.K.mávystavenýdom
na podiele v tom, ktorý jej bol vydelený. Deľba sa rešpektuje, teda došlo v dávnej minulosti k zrušeniu
podielového spoluvlastníctva reálnym vydelením. Z kúpnopredajnej zmluvy Pr 396/61 zo dňa 16.3.1991
mal súd preukázané, že podľa kúpnopredajnej zmluvy odpredávateľka Ž. K. opredala Y. K. a jeho

manželke P. reálne vydelený podiel z parcely číslo 813 ako stavebný pozemok. Nakoľko navrhovateľky
mali právny záujem zosúladiť stav pozemnoknižný so stavom skutočným podľa § 80 písm. c), súd
vyhovel ich návrhu. Žalovaná v 2. rade v tomto konaní uviedla, že v parcele nemá žiaden spoluvlastnícky
podiel. Právny zástupca žalovanej v 2. rade tvrdil, že v dávnej minulosti došlo k deľbe spornej parcely
medzi dvoma spoluvlastníkmi, a parcely boi rozdelené na tri diely, takže 3 diely patrili Ž. K., a jeden diel

J. K.. Na časti vydelenej parcely majú postavený rodinný dom.

36. Z kúpnopredajnej zmluvy Pr 396/1961 zo dňa 16.3.1961 mal súd preukázané, že Ž. K. odpredala
svojmu synovi a neveste Y. Q. P. K. podľa geometrického plánu vydelenú časť označenú číslom XXX/
X o výmere 545 m2 za kúpnu cenu 2.180,-- Kčs.

37. Z vykonaných dôkazov mal súd ustálený tento nesporný a sporný skutkový stav:

38. Za nesporné súd považoval, že predmetom sporu je trpenie práva prechodu, teda že odporkyne 1/,
2/ sú povinné trpieť navrhovateľkám 1/, 2/ ako podielovým spoluvlastníčkam parcely CKN XXX o výmere

218 m2 právo prechodu cez parcelu CKN XXX/X U. výmere 20 m2. Súd mal nesporne preukázané,
že vlastníčkami CKN parcely o výmere 218 m2 sú navrhovateľky každá v 1/2-ici, a vlastníčkami CKN
XXX parcely o výmere 461 m2 sú odporkyne, každá v 1/2-ici. Geometrickým plánom číslo 26/2012
vyhotoviteľa Geoslužba O. W. bola vyhotovená parcela 142/2 o výmere 20 m2.

39. Sporným v konaní bolo, že navrhovateľky tvrdili, že získali právo zodpovedajúce vecnému bremenu
vydržaním, a to právo prechodu cez spornú parcelu CKN XXX/X, ktoré odporkyne popierali. Sporným v
konaní bolo, či medzi stranami bola uzatvorená ústna dohoda o práve prechodu, ak áno, kedy, medzi
ktorými konkrétnymi osobami, čo bolo jej predmetom, aký je jej obsah a rozsah. Aj Krajský súd v Žilinev zrušujúcom uznesení nariadil Okresnému súdu v Čadci skúmať, kedy bola ústna dohoda uzatvorená,
čo bolo jej predmetom, aký bol jej rozsah, medzi ktorými osobami mala byť uzatvorená. Navrhovateľky
a ich právna zástupkyňa tvrdili v písomnom vyjadrení, že dohoda bola uzatvorená v roku 1958 medzi

Ž. K., Š. K. Q. Š. A. Q. J. A.. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že dohoda bola uzatvorená asi v
roku 1960, pričom nevie uviesť, či účastníkom tejto dohody bol aj manžel Ž.U. K., nevie, či vtedy ešte
žil, keďže mala len 9 rokov. Obsahom dohody bolo, že Stráňavovci po vysťahovaní z domu číslo XX
do novostavby, t.j. domu číslo XXX dom XX asanujú, a pozemok pod týmto domom prenechajú Ž. K.
ako náhradu. Ž. K. prenechá A. časť parcely EN XXXX za účelom prechodu z miestnej komunikácie na

susednú parcelu 144. Vedomosť o tejto dohode mal aj syn odporkyne v 1. rade Y. K. spolu s odporkyňou
v 1. rade, z ktorého dôvodu aj v roku XXXX F.miestnil vstupnú bránu k svojmu domu číslo XXX na parcele
CKN 3,5 m od cesty zohľadňujúc prechod A. C. svojmu rodinnému domu, keďže iný prístup k svojim
nehnuteľnostiam nemajú.

40. Odporkyne tvrdili opak, že medzi právnymi predchodcami strán nikdy nebola uzatvorená dohoda

ohľadne prechodu cez pozemok. Odporkyňa v 1. rade toto výslovne uviedla na pojednávaní, ona, ani
jej matka nikdy nedovolili navrhovateľkám právo prechodu, keďže ako prístup používali schody, kde je
teraz pivnica a altán. Kúpnou zmluvou Pr 369/61 predala Ž. K. svojmu synovi a neveste dňa 16. 3.
1991 tento sporný pozemok, pričom v uvedenej kúpnej zmluve nebolo uvedené ani vymienené žiadne
právo prechodu, napriek tomu, že táto kúpna zmluva uzatvorená v písomnej forme bola uzatvorená v

krátkom čase po navrhovateľkami tvrdenej údajnej ústnej dohode. Poukázali na to, že navrhovateľky
nevedeli uviesť, v ktorom období bola dohoda uzatvorená, raz uvádzali za účastníka dohody aj Š. K., v
ústnych vyjadreniach už ho neuvádzali. Taktiež navrhovateľka v 1. rade uznala v konaní 5C/709/1992
vlastnícke právo odporkyne v 1. rade k spornej parcele bez akýchkoľvek výhrad, nárokov, keď tvrdila, že
v dávnej minulosti došlo k deľbe, každý má vydelené svoje, a navrhovateľka nezniesla žiadne výhrady

voči tomuto vlastníctvu, ani voči tomu, že by mala tadiaľ prechádzať, teda že jej patrí právo prechodu.

41. Podľa Zákona č. 131/1982 Zb.:

§ 135a ods. 1 vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý

má nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne,
pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a
ods. 2).

§ 135b ods. 1 vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci a toho, komu patrí právo osobného

užívania pozemku, v prospech niekoho iného tak, že sú povinní niečo trpieť, niečo konať alebo niečoho
sazdržať.Právazodpovedajúcevecnýmbremenámsúspojenébuďsvlastníctvomurčitejnehnuteľnosti,
alebo s osobným užívaním určitého pozemku, alebo patria určitej osobe.

§135cods.1vecnébremenávznikajúzozákona,rozhodnutímoprávnenéhoorgánu,písomnouzmluvou

a na základe závetu; právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť aj výkonom práva (§
135a).Naúčinnosťzmluvy,zktorejsanadobúdajúprávazodpovedajúcevecnýmbremenám,jepotrebná
jej registrácia štátnym notárstvom.

42. Vecné bremená sú vecnoprávne obmedzenia vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci v prospech

iného subjektu. Obmedzenie spočíva v tom, že vlastník nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom je v
prospech niekoho iného povinný niečo trpieť, niečo ho zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce
vecnému bremenu sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe. Na jednej
strane vystupuje subjekt povinnosti, ktorý je zaťažený vecným bremenom a na druhej strane subjekt
oprávnenia, v prospech ktorého obmedzenie (povinnosť) pôsobí. Obmedziť vlastníka nehnuteľnosti v

prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo strpieť, konať alebo sa niečoho zdržať, možno aj na
základe záväzkového práva, ale jadro vecných bremien je vymedzené v druhej vete § 151n ods. l) a §
151n ods. 2) OZ - ide o práva a povinnosti spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti, ktoré s vlastníctvom
nehnuteľnosti prechádzajú na nadobúdateľa. Povinný z právneho vzťahu je vlastníkom určitej veci,
takže práva a povinnosti v dôsledku zmeny vlastníka vecí, prechádzajú na nového vlastníka a to platí

aj v prípade práva z vecného bremena. Ak ide o vecné bremeno spočívajúce v užívaní nehnuteľnosti
spoločne s vlastníkom, môže sa oprávnený z vecného bremena vo vzťahu k vlastníkovi domáhať práva
na ochranu žalobou na strpenie jeho práva.43. Nakoľko navrhovateľky v konaní tvrdili, že získali právo prechodu cez spornú parcelu, a odporkyne
sú povinné právo prechodu cez ich parcelu trpieť, súd teda skúmal, či splnili podmienky pre vydržanie
vecného bremena. Základnou podmienkou je oprávnená držba tohto práva, k vydržaniu však nestačí

iba správanie sa, ktoré by mohlo byť obsahom takéhoto práva, takéto konanie, ak má viesť k vydržaniu,
musí byť vykonávané ako právo, a ten, kto sa tak chová, musí byť so zreteľom na všetky okolnosti v
dobrej viere, že je subjektom vykonávaného práva. Judikatúra konštatuje, že cez cudzí pozemok možno
prechádzať na základe rôznych právnych dôvodov (záväzkový vzťah, výprosa), avšak skutočnosť, že
sa niekto chová spôsobom, ktorý naplnil možný obsah práva odpovedajúceho vecnému bremenu,

ešte neznamená, že je držiteľom tohto vecného práva. Okolnosti, ktoré môžu svedčiť pre záver o
existencii dobrej viery, sú spravidla okolnosťami, ktoré sa týkajú právneho dôvodu nadobudnutia práva,
a svedčiace o poctivosti nadobudnutia, teda tzv. titul uchopenia držby. Povinnosť tvrdiť a preukázať
tieto okolnosti pritom ťaží toho, kto tvrdí, že došlo k nadobudnutiu vecného bremena práva prechodu
vydržaním.VzmyslerozhodnutíNajvyššiehosúduČR3Cdo/395/96,2CdoN1178/96dobrávieradržiteľa
musí byť hodnotená objektívne, nielen podľa subjektívnych predstáv držiteľa. Musí sa preto vzťahovať

aj na okolnosti, za ktorých mohlo právo zodpovedajúce vydržanému právu vzniknúť, teda aj k právnemu
dôvodu, titulu, ktorý by mohol mať za následok vznik práva.

44.Súdvzmyslepokynukrajskéhosúduzameralsvojedokazovanienajmänato,čibolamedziprávnymi
predchodcami strán uzatvorená ústna dohoda o práve prechodu, kedy, medzi kým, čo bolo jej obsahom,

a aký je jej rozsah. Súd dospel k záveru, že navrhovateľky v konaní neuniesli dôkazné bremeno, a
nepreukázali titul nadobudnutia, teda dohodu, ktorá sa týka nadobudnutia práva vecného bremena. Súd
je toho názoru, že preukázať takúto dohodu v súčasnosti, keď všetci účastníci dohody sú mŕtvi, je veľmi
obtiažne. Okrem navrhovateliek túto dohodu nikto netvrdil. Tvrdenia navrhovateliek o čase uzatvorenia
dohody a účastníkoch dohody sú však rozporné. Podľa tvrdení navrhovateliek vedomosť o tejto dohode

mala odporkyňa v 1. rade, ktorá však absolútne poprela, že by k takejto dohode došlo, pričom v čase,
keď mala byť tvrdená dohoda uzatvorená, mala 25 rokov. Poukázala na to, že matka jej práve sporný
pozemok dňa 16. 3. 1991 riadnou písomnou zmluvou, ako aj jej manželovi, odpredala, pričom v tejto
písomnej zmluve nie je uvedená žiadna zmienka o práve prechodu po spornom pozemku. Q. O. v roku
1960 mala len 9 rokov, uviedla, že o dohode vie od svojich rodičov. V konaní 5C/709/1992 bez výhrad

uznala vlastnícke právo odporkyne v 1. rade k tomuto spornému pozemku, pričom súd v zmysle pokynov
krajského súdu zisťoval aj skutočnosť, či v tomto konaní uvádzala, že na spornom pozemku má právo
prechodu. Ako uviedla, v tomto konaní o práve prechodu nehovorila, keďže neboli medzi nimi žiadne
spory, a v konaní išlo o určenie vlastníckeho práva, takže o dva samostatné úkony. Z tohto rozsudku
však užívanie parcely EN 142 Q. O. nebolo zistené, a ona ho ani netvrdila, napriek tomu, že v tomto

konaní tvrdí, že pozemok užíva už od roku 1968. Súd má však zato, že je logické, pokiaľ by vedela, že sa
zbavuje svojho pozemku v prospech odporkyne 1/, že by žiadala, aby jej právo prechodu bolo uznané.

45. V konaní bolo vypočutých veľa svedkov, pričom svedkovia - rodinní príslušníci navrhovateľov
jednoznačne tvrdili, že navrhovateľka a ich právni predchodcovia mali vždy prístup cez bránu, cez ktorú

sa chodí aj teraz, iný prístup tam, kde je v súčasnosti pivnica, nikdy schody neboli, takýto prístup nemali.
Naopak, svedkovia - rodinní príslušníci odporkýň tvrdili, že navrhovateľky mali kamenné schody od
studne, kadiaľ mali prístup domov, pričom pokiaľ im prišlo uhlie alebo nejaký iný materiál, tento zložili
pred bránu, a cez bránu ho fúrikom vozili do chalupy. Teda výpovede svedkov rodinných príslušníkov
strán súd nepovažuje za vierohodné, keďže každý z nich vypovedal v prospech strany, ktorá je jeho

rodinou. V konaní boli vypočutí aj nestranní svedkovia, a to blízki susedia účastníkov B. C., B. C., Q.
O., ktorí potvrdili, že navrhovateľky a ich rodičia chodievali cez vstupnú bránu v minulosti, ako aj teraz,
iný prístup neužívali. Na druhej ohliadke ale ďalší nestranný svedok, sused B. Š., ich tvrdenia vyvracal,
uvádzal, že navrhovatelia chodievali po schodoch okolo studne. Títo svedkovia sa však vyjadrovali len k
prechádzaniu cez nehnuteľnosť, žiaden z nich sa nevyjadril k dohode právnych predchodcov, ani takúto

netvrdil.

46. Rozpory medzi stranami boli aj v ich tvrdeniach ohľadne osadenia brány Y. K., kedy navrhovateľky
tvrdili, že v dôsledku akceptovania dohody o vecnom bremene usadil bránu 3,5 metra od cesty, pričom
odporkyne tvrdili, že ju posunuli, aby mali lepší prístup do dvora, alebo si tam uložili dovezený materiál.

Taktiež pokiaľ ide o správy Obce Č., z prvej správy vyplýva, že odporkyňa v 2. rade v apríli 2012
sa sťažovala na navrhovateľku v 1. rade ohľadne prechodu cez prístupovú cestu k rodinnému domu
číslo 130. Zároveň sa sťažovala na sústavné problémy s rodinou navrhovateliek. Z druhého stanoviska
Obce Č. vyplýva, že oba rodinné domy boli sprístupnené od miestnej komunikácie, ktorej užívateľom jeObec Č., vjazd medzi prístupovými bránami bol upravený asfaltovým krytom, a plní účel sprístupnenia
nehnuteľnosti takmer 50 rokov. Súd tieto tvrdenia, respektíve dôkazy v ďalšom konaní akceptoval,
avšak poukazuje na to, že v rozsudku zo dňa 23.5.2013 súd z nich vychádzal ako z presvedčivých

dôkazov, ktoré mali preukázať ústnu dohodu medzi stranami ohľadne práva prechodu, napriek tomu
odvolací súd túto dohodu vôbec preukázanú nemal, a dal pokyn okresnému súdu skúmal podmienky
uzatvorenia dohody. Keďže súd nemal preukázaný titul nadobudnutia vecného bremena, mal zato, že
tvrdenia odporkýň, že bránu posunuli do dvora, aby mohli mať lepší prístup, respektíve aby pred bránou
mohli zložiť dovezený materiál, sú vierohodné. Aj z ohliadky vyplývalo, že pokiaľ by bola brána zarovno s

cestou, vchádzalo by sa do nej pod 90 ° uhlom priamo z cesty, čo je podstatne ťažšie, ako v súčasnosti, a
taktiež materiál by si museli skladať priamo vo dvore. Aj svedkovia v konaní potvrdili, že pred tieto brány
vysypávali strany uhlie, respektíve iný materiál, ktorý si potom vozili do pivníc na fúriku. Z tohto dôvodu aj
Obec Č. tento sporný trojuholník vyasfaltovala ako prístup k rodinným domom, pričom nebolo uvedené,
v ktorom roku. Odporkyne v konaní ani netvrdili, že cez sporný pozemok navrhovateľky neprechádzali,
neukladali naň dovezený materiál. Uvádzali, že tadiaľ nechodili rodičia navrhovateľky 1/, keďže nič

nebolo ohradené, brána bola postavená až v roku XXXX - XXXX, Q. oni ako prístup používali schody od
studne. Navrhovateľkám len dovolili chodiť cez sporný pozemok, ktorý nehradili, aby mali širšiu cestu,
ale nie z titulu práva vecného bremena.

47. Pokiaľ právna zástupkyňa navrhovateliek tvrdila, že v konaní 5C/709/92 bola odporkyni v 1. rade

priznaná výmera 741 m2, pričom kúpnou zmluvou kúpila len 545 m2, teda táto skutočnosť mala
preukázať dohodu medzi stranami o práve prechodu, súd sa s týmto tvrdením nestotožňuje, keďže z
tohto konania, ako aj rozsudku, vyplýva, že v minulosti došlo k deľbe, každý má svoje reálne vydelené
pozemky. Taktiež J. A. si na svojom vydelenom podiele postavila rodinný dom. Teda v tomto konaní došlo
lenkzosúladeniuformálnehoevidenčnéhostavu(formálnevykazovanéhopodielovéhospoluvlastníctva)

so stavom skutočným, a odporkyne si týmto konaním len vysporiadali svoje vlastnícke právo. Nič však
nebránilo navrhovateľke v 1. rade v tomto konaní aspoň zmieniť sa o práve prechodu, ktoré, pokiaľ by
bolo uznané, súd by mal konkrétny dôkaz o dohode medzi právnymi predchodcami strán.

48. Právny zástupca odporkýň poukázal na judikatúru, konkrétne uznesenie Najvyššieho súdu SR

3Cdo/163/2012 zo dňa 27. 11. 2014, z ktorého vyplýva, že dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať
ku všetkým právnym skutočnostiam, ktoré majú za následok nadobudnutie veci alebo práva, ktoré je
predmetom držby, teda aj k existencii písomnej dohody o zriadení práva prechodu zodpovedajúcemu
vecnému bremenu. Poukázal na to, že navrhovateľky nikdy žiaden titul nemali, ani domnelý, ako s
obľubou používajú „ústnu“ zmluvu, ktorý je aj tak potrebné v prípade jej tvrdenia hodnotiť ako v rozpore s

jasnými, zrozumiteľnými a nespornými jednoznačnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, a ktorý
nemôže byť v zmysle judikatúry považovaný za spôsobilý na kvalifikovanie držby ako oprávnenej a
dobromyseľnej.Súdktomuudáva,žezosúčasnejjudikatúry,akoNajvyššiehosúduSR,takajČR,pokiaľ
ide o určovanie vlastníckeho práva, vyplýva, že pokiaľ sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti na základe
ústnej zmluvy o jej prevode, nemôže byť vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom

veci, keďže zákon jednoznačne vyžaduje zmluvu v písomnej forme. Súd však v danom prípade nemal
preukázanú ani ústnu zmluvu. Preto sa týmto judikátom nezaoberal.

49. Na základe vyššie uvedených skutočností, keďže súd dohodu a okolnosti jej uzavretia nemal
preukázané, taktiež zo žiadneho dôkazu nevyplývalo vecné bremeno in ren, súd žalobu zamietol.

50. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 CSP, a priznal odporkyniam, ktoré mali v konaní plný
úspech, plnú náhradu trov konania, ktoré po právoplatnosti rozsudku vyčísli vyššia súdna úradníčka
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku).

Odvolanie je možné podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Čadca písomne
dvoch vyhotoveniach.Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.
2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon
rozhodnutia.